Výsledky vyhľadávania

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)
jednotky dĺžky
meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.
parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.
míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.
yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.
foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.
inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.
cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.
jednotky hmotnosti
kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.
tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.
pound angl.
funt nem.
libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.
unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.
karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.
jednotky času
sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.
minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.
eón (najvyššia j. času) gréc. geol.
móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.
ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.
kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.
stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.
mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.
kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.
radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
grád lat.
gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?
steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.
hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.
newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.
dyn
dyna (staršia j. sily, 10<sup>-5</sup>N) gréc. fyz.
pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.
bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.
joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.
watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.
horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.
coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.
volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.
ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.
siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.
farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.
henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.
weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.
tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.
lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.
lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.
becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.
gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.
sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.
hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 10<sup>4</sup>m<sup>2</sup>) gréc. + lat.
ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd<sup>2</sup>) lat.
aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.
jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.
jednotky objemu
liter (vedľajšia j. objemu, 10<sup>-3</sup>m<sup>3</sup>) gréc. fyz.
kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.
galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.
bušel
bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.
barrel
barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.
žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.
holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.
pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.
gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.
fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.
rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.
dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.
fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.
son (j. hlasitosti) lat. fyz.
magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.
bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.
byte /bajt/ (8 bitov) angl.
shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.
decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.
mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.
jednotky počtu kusov
tucet (12 kusov) franc.-nem.
mandeľ (15 kusov) nem.
gros (veľtucet, 144 kusov) franc.
talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.
arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.
dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.
gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

nadanie

nadanie
ingénium lat. kniž.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady) lat. obyčajne v plur.
talent (schopnosť na určitú činnosť, vlohy) gréc.-lat.
inteligencia (rozumové n., schopnosť chápania a samostatného myslenia, chápavosť, súdnosť) lat.
genialita
geniálnosť
génius (mimoriadne tvorivé n., najvyšší stupeň tvorivých schopností) lat.
múza (umelecké n.) vl. m. kniž.
muzikálnosť (hudobné n.) lat.-nem.
charizma (n. osobnosti, najmä blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc. sociol.
fond (zdatnosť) franc. hlasový f.

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

kus

kus 2 (samostatná jednotka väčšieho množstva)
tucet (12 k.) franc.-nem.
mandeľ (15 k.) nem. zastar.
gros (veľtucet, 144 k.) franc.-hol.
talent (240 k., najmä mincí) gréc.-lat.
exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov, jednotlivý k.) lat.
multiplikát (jeden z niekoľkých rovnakých k. v zbierke) lat. odb.
unikát lat. odb.
unikum (jediný k. svojho druhu v zbierke, jedinečný k.) lat. kniž.
duplikát (náhradný k., druhé vyhotovenie s rovnakou platnosťou ako prvé vyhotovenie) lat. porovnaj predmet 1

človek

človek
homo lat.
homo- lat. v zlož. sl.
antropo-
- antropia-
andro- gréc. v zlož. sl.
persóna lat. zastar.
personalita lat. kniž.
existencia lat. hovor. pejor.
kreatúra (osoba) lat. pejor.
individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna osoba) lat.
indivíduum lat.
subjekt (jedinec, jednotlivec, osoba) lat. kniž.
unus multorum /ú- -tó-/ (obyčajný človek, jeden z mnohých) lat. kniž.
árijec (č. indoeurópskeho, nežid. pôvodu, Nežid, podľa nacistickej teórie) vl. m.
gadžo (č. nerómskeho pôvodu, bielej pleti, Neróm, z hľadiska Rómov) róm.
talent (nadaný č., schopný na určitú činnosť) gréc.-lat.
lúmen (nadaný, bystrý, vedomosťami vynikajúci č.) lat. hovor. expr. aj iron.
charizmatik (nadaný č., schopný blahodarne pôsobiť na ľudí) gréc.
optimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z lepšej stránky, nádejne, priaznivo, radostne) lat.
pesimista (č. so sklonom nazerať na život, ľudí z horšej stránky, beznádejne, nepriaznivo, smutne) lat.
extrovert (spoločenský, prispôsobivý, otvorený č., zameraný na vonkajší svet a prostredie) lat. psych.
introvert (č. zameraný na vlastný vnútorný duševný svet, uzatvorený do seba, ťažšie prispôsobivý) lat. psych.
insider /insaj-/ (zasvätený, informovaný č.) angl.
outsider /aucaj-, autsaj-/ (č. stojaci bokom, s kt. sa nepočíta, kt. nemá nádej na úspech) angl.
maximalista (náročný č. snažiaci sa o presadenie krajných, najväčších požiadaviek) lat.
minimalista (nenáročný č. s malými požiadavkami) lat.
realista (triezvo, vecne uvažujúci a konajúci č.) lat.
pragmatik (vecný, triezvy, rozvážny, rozumný č.) gréc.
prozaik (všedný, triezvy, prostý č., suchár) gréc. kniž.
stoik (pokojný, vyrovnaný č.) gréc. pren. kniž.
negativista (č. sústavne prejavujúci záporný postoj) lat.
radikál
radikalista (rázny, rozhodný, dôsledný č.) lat.
nervák (nepokojný, výbušný, napätý, rozrušený č.) lat. hovor. expr.
maniak (vášnivý až chorobne, náruživý č.) gréc.
hysterik (č. správajúci sa nepríčetne, popudlivo, podráždene) gréc.
drak (prudký, výkonný č. rýchly v práci, správaní a pod.) gréc.-lat. hovor. expr.
excentrik lat. kniž.
extrémista (výstredný, prepiaty, nápadný č.) lat.
voluntarista (svojvoľne konajúci al. rozhodujúci č.) lat. kniž.
enfant terrible /anfan teribl/ (výstredne sa správajúci č., kt. svojou bezohľadnou priamosťou uvádza okolie do rozpakov, <i>hrozné dieťa</i>) franc.
herostrat (č., kt. sa chce stať slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
cyklotymik (náladový č. ľahko prechádzajúci od veselosti k smútku) gréc.
impotent (neschopný, nemohúci č., napr. umelecky) lat. pren. kniž.
monoglot (č. používajúci jediný, materinský jazyk) gréc.
polyglot (č. ovládajúci mnoho jazykov) gréc.
bilingvista (č. ovládajúci aktívne dva jazyky) lat.
trapista (mlčanlivý č.) vl. m. pren. expr.
askéta
asketik gréc.
derviš (č., kt. sa odrieka životného pohodlia a radostí) perz.-tur.
abstinent (striedmy č. zdržiavajúci sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov) lat.
sparťan (š. žijúci jednoducho, striedmo, prísne, tvrdo) vl. m.
puritán (č. s prísnymi mravnými zásadami, kt. niekedy dodržuje len navonok) lat.-angl.
gavalier tal.-franc.
grand (štedrý č. platiaci najmä pri pohostení okato za iných) špan.
alter ego (duševne al. charakterovo spriaznený č., zástupca, dôverník, <i>druhé ja</i>) lat. kniž. a odb.
singel (č. žijúci sám, osamotene) angl. hovor.
alochtón (č. pochádzajúci odinakiaľ, ako sa vyskytuje) gréc. odb.
autochtón (č. pochádzajúci z oblasti svojho terajšieho pobytu, praobyvateľ, domorodec) gréc. odb.
antipód (č. žijúci na opačnej strane zemegule, protinožec) gréc. geogr.
mikrokozmos (č. ako svet v malom, oproti svetu ako celku) gréc.
zoon politikon (č. ako tvor spoločenský) gréc.
politik (č. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahov medzi štátmi, správou verejných vecí) gréc.
demagóg (politik zneužívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie a zavádzanie ľudí, pôsobiaci na city a pudy ľudí prázdnymi sľubmi, zvodca ľudu, klamár skresľujúci skutočnosť) gréc.
populista (politik robiaci páčivú, bezzásadovú politiku zameranú na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, prázdne heslá a sľuby) lat.
psychológ (č., kt. dokáže odhaliť myslenie a povahu ľudí) gréc.
reformátor (č. usilujúci sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat. franc.
pacifikátor (č., kt. obnovuje mier a poriadok, najmä násilím, urovnáva nepokoje, potlačuje vzburu) lat.
vazal (polit. al. hosp. závislý č.) kelt.-franc. pejor.
deus ex machina /-chíná/ (č., kt. náhle, nečakane vyrieši zložitú situáciu, spor) lat. pren. kniž.
selfmademan /-mejdmen/ (č., kt. sám, vlastným úsilím dosiahol významné postavenie) angl.
aférista (č. spôsobujúci vzrušujúce, pohoršujúce udalosti al. zapletený do nich) franc. hovor.
synkretik
synkretista (č. spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.
eklektik (č. preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.
maska (č. preoblečený, prestrojený za niekoho iného) arab.-franc.
model (č. ako predloha na výtvarné spracovanie) tal.
štafáž (drobné osoby vypĺňajúce a dotvárajúce div. scénu al. obraz, pozadie scény al. obrazu div. a výtv.; bezvýznamné osoby okolo významnej osoby, pozadie expr.) franc.-nem.
antitalent (č. bez schopností, nadania na určitú činnosť) gréc. + lat.
hypnotizér gréc.
magnetizér (č. schopný privádzať do zmeneného stavu vedomia podobného spánku) gréc.-franc. zried. zastar.
telegnostik (č. schopný rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
vegetarián lat.
vegoš (č., kt. sa živí prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat. hovor.
vegán (vegetarián, kt. sa živí výlučne rastlinnou potravou) lat.
vitarián (vegetarián, kt. sa živí výlučne surovou rastlinnou potravou) lat.
laktovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr) lat.
ovolaktovegetarián
laktoovovegetarián (vegetarián, kt. nepožíva mäso, ale požíva živočíšne produkty, mlieko, maslo, syr, vajcia) lat.
proband (č., na kt. sa overujú účinky niečoho, pokusná osoba) lat.
gratulant lat.
vinšovník (č., kt. blahoželá) nem. hovor.
adresát (č., kt. je určený prejav, správa, oznam) lat.
hominid (č. ako príslušník čeľade primátov) lat.
homo (č. ako rod z čeľade ľudí) lat.
homo erectus /-ktus/ lat.
pitekantrop gréc.
pithekanthropus erectus /-tekantro- -ktus/ (vzpriamený č., opočlovek, zberač a lovec) gréc. + lat.
homo habilis (zručný č. schopný vyrábať nástroje) lat.
homo sapiens (č. rozumný, nadaný rozumom) lat.
homo sapiens sapiens (vyspelá forma č.) lat.
homo faber (č. tvoriaci, tvorivý, pôsobiaci na prostredie) lat.
troglodyt (jaskynný č.) gréc.
neandertálec (praveký č., pračlovek) vl. m.
kromaňonec (predveký č.) vl. m. franc.
robot (umelý č., automat podobajúci sa č. a vykonávajúci ľudskú prácu) um.
replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.
android (mechanická napodobenina č.) gréc.
homunkulus (umelý č. vyrobený chem. cestou podľa receptu alchymistov, podľa stredovekej predstavy) lat.
golem (umelý č. z hliny oživovaný magicky, v stredovekej žid. povesti) čes.-hebr.
malý č. pozri krpec 2trpaslík 2
vysoký č. pozri dlháň
silný, mohutný č. pozri oborsilák
tučný č. pozri brucháč
starý, upadnutý č. pozri starecstaršina
č. s telesnou chybou pozri mrzák
odvážny č. pozri hrdina 1
múdry, dôvtipný, vzdelaný č. pozri mudrcvzdelanec
šikovný, obratný, zručný č. pozri šikovník
vynikajúci, tvorivý č. pozri odborníkznalecveľduch
vážený, slávny, vynikajúci č. pozri osobnosť
zaostalý, nevzdelaný, obmedzený, prostý č. pozri nevzdelanechlupák
bezvýznamný, nedôležitý č. pozri niktoš
čudný, zvláštny č. pozri čudák
citlivý, vnímavý č. pozri nedotklivec
ľahostajný, nevšímavý č. pozri nevšímavec
nedôverčivý č. pozri nedôverčivec
nespokojný, túlajúci sa č. pozri nespokojenec
bojazlivý, opatrný č. pozri bojazlivec
váhavý, nerozhodný, nestranný č. pozri váhavec
porazenecký č. pozri porazenec
popudlivý, podráždený č. pozri blázon 1
neporiadny, nedbanlivý, zmätkársky č. pozri neporiadnik
neprispôsobivý č. pozri nespokojenec
pochabý, pojašený č. pozri pochábeľ
nerozvážny, ľahkomyseľný č. pozri ľahkomyseľník
vtipný, prefíkaný č. pozri vtipkár
nedôstojný, nevážny č. pozri šašo 2
obmedzený, spiatočnícky č. pozri obmedzenec 1
náročný, nepružný, skostnatený č. pozri puntičkár
bezzásadový, prospechársky č. pozri bezzásadovecprospechár
strojený, predstierajúci, neúprimný č. pozri pokrytec
napodobňujúci, opakujúci č. pozri napodobňovateľ
(dobrý, príjemný, milý č.) pozri dobrákrojko
(dobročinný, nezištný č.) pozri ľudomil
znášanlivý, zhovievavý č. pozri zhovievavec
nadradený pozri nadčlovek
zlý, podozrivý č. pozri zloduch 2
násilnícky, krutý č. pozri násilníksurovec
bezcitný, bezohľadný č. pozri bezcitník
šplhúnsky č. pozri šplhúň
nečestný č. pozri podovodník
samotársky č. pozri samotár
nadutý, namyslený, sebavedomý č. pozri namyslenec
skúpy, lakomý č. pozri lakomec
vystatovačný č. pozri chvastúň
sebecký, nespoločenský č. pozri sebec
obťažujúci, zapárajúci č. pozri otrava 3
podlízavý č. pozri lichotník
zradný č. pozri zradca
zúfalý, beznádejný č. pozri zúfalec
zanedbaný, špinavý, smiešny č. pozri úbožiak
príživnícky č. pozri príživník 1
č. bez domovského práva, bez štátnej príslušnosti pozri bezdomovec
nespokojný, búriaci sa č. pozri burič
bezprávny, neslobodný č. pozri otrokvydedenec
začínajúci č. pozri začiatočník
uchádzajúci sa č. pozri uchádzač 1
neuniformovaný č. pozri nevojak
vplyvný, ochraňujúci č. pozri ochranca
neveriaci č. pozri neverec
č. predpovedajúci budúcnosť pozri veštec
smoliarsky č. pozri smoliar
človek z hľadisla lekárstva
maród franc.-nem. hovor.
-man (chorý č.) gréc. v zlož. sl.
pacient (chorý č., kt. sa lieči) lat.
špitálnik (pacient v nemocnici) lat.-nem. hovor.
rekonvalescent (č. po prekonanej chorobe, v stave zotavovania) lat.
chronik (č. postihnutý zdĺhavou, vleklou chorobou) gréc. lek.
marodér (chorý č. al. č. predstierajúci chorobu) franc.-nem. pejor.
simulant (č. vedome predstierajúci neexistujúce chorobné príznaky) lat. lek.
hypochonder (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa prehnaným zameraním na vlastný zdravotný stav, presvedčením o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe) gréc. lek.
albín (č. s vrodeným nedostakom farbiva kože, dúhovky a vlasov) lat.-port.
makrocefalus (č. s nadmerne veľkou hlavou) gréc. antrop.
dolichocefalus (č. s dlhou lebkou) gréc. antrop.
ambidexter (č. s približne rovnako obratnými oboma rukami) lat. lek.
neurotik (č. postihnutý chorobou spôsobenou poruchou vyššej nervovej činnosti, nervovo chorý) gréc. lek. psych.
neuropat (č. postihnutý bližšie neurčenou nervovou chorobou) gréc. lek.
neurastenik (č. postihnutý nervovou slabosťou, vyčerpanosťou) gréc. lek.
pantofób (prestrašený č., kt. má zo všetkého chorobný strach) gréc. lek.
schizofrenik gréc. lek. psych.
schizoš (č. postihnutý duševnou chorobou spojenou s narušením al. rozpadom osobnosti) gréc. lek. psych. slang.
meteororát (č., na kt. vplývajú zmeny počasia) gréc. psych.
paranoik (č. postihnutý duševnou chronickou poruchou prejavujúcou sa bludom neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
psychotik (č. postihnutý poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
psychopat (č. postihnutý duševnou poruchou, úchylkou) gréc.
hysterik (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa nestálymi náladami, neprimeranými reakciami) gréc. lek.
maniak (č. postihnutý duševnou chorobou prejavujúcou sa vzrušenou náladou, nadmernou činnosťou) gréc. lek.
pyroman
pyromaniak (č. postihnutý duševnou poruchou prejavujúcou sa túžbou zakladať požiare, podpaľačstvom, podpaľač) gréc. psych. lek.
sociopat (č. s chorobným, nenormálnym vzťahom k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
myop (č. postihnutý krátkozrakosťou) gréc. lek.
diabetik (č. chorý na cukrovku, cukrovkár) gréc. lek.
sklerotik (č. postihnutý chorobným tvrdnutím tkaniva, kôrnatením) gréc. lek.
kardiak (č. so srdcovou chorobou, srdciar) gréc. lek.
hemofilik (č. postihnutý dedičnou krvácavosťou prenášanou ženami) gréc. lek.
reumatik (č. postihnutý chorobou kĺbov, svalov, chrbtice a pod., lámkou) gréc.
rachitik (č. postihnutý chorobou prejavujúcou sa krivením kostí, krivicou) gréc. lek.
paraplegik (č. postihnutý ochrnutím oboch dolných končatín, vozičkár) gréc. lek.
paralytik (č. postihnutý ťažkým stupňom ochrnutia, obrny) gréc. lek.
stomik (č. s vývodom orgánu von z tela) gréc. lek.
malarik (č. postihnutý nákazlivou horúčkovitou chorobou prenášanou komárom rodu Anopheles) tal. lek.
alergik (č. postihnutý zvýšenou citlivosťou, precitlivenosťou organizmu) gréc. lek.
astmatik (č. trpiaci na záduch, dýchavičnosť) gréc. lek.
retard (zaostávajúci č., najmä v duševnom vývoji) lat. slang.
oligofrenik (slabomyseľný č.) gréc. lek.
debil (č. postihnutý najľahším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
imbecil (č. postihnutý stredným stupňom slabomyseľnosti) lat. lek.
idiot (č. postihnutý najťažším stupňom slabomyseľnosti) lat. lek. psych.
kretén (slabomyseľný, zaostalý č. postihnutý útlmom telesného a duševného vývoja v dôsledku zníženej činnosti štítnej žľazy) franc. lek.
mongol (č. postihnutý vrodenou mentálnou poruchou na podklade chromozómovej odchýlky) vl.m. slang.
afatik (č. postihnutý poruchou al stratou reči vzniknutou narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.
dislektik (č. postihnutý poruchou čítania) gréc. lek.
logopat (č. postihnutý poruchou reči) gréc. lek.
grafoman (č. postihnutý poruchou konania prejavujúcou sa chorobnou nutkavou potrebou písať) gréc.
somnabul
somnabulista
lunatik lat. lek.
hypnobat (č. postihnutý námesačníctvom) gréc. odb.
človek postihnutý pohlavnou úchylkou
deviant (úchylný č., najmä sexuálne, <i>úchylák</i>)
narcista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa v erotickom záujme o vlastné telo, sebaláskou) vl. m. psych. lek.
fetišista (č. postihnutý úchylkou, pri kt. predmetom jeho vzrušenia sú predmety, napr. časti odevu) port.-franc. lek.
frotér (č. ukájajúci pohlavný pud otieraním, tlačením na cudziu osobu) franc. psych.
exhibicionista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa obnažovaním pohlavných orgánov na verejných miestach, pred osobami iného pohlavia) lat. psych.
voyer /vuajör/ (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa snahou pozorovať pohlavné ústroje iných osôb a ich pohlavný styk) franc. lek.
pedofil (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na deti) gréc. lek. psych.
pederast (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, najmä chlapcov) gréc. lek. psych.
masochista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa potrebou vlastnej fyzickej bolesti al. poníženia) vl. m. lek.
sadista (č. postihnutý úchylkou prejavujúcou sa násilím, krutosťou, trýznením iného č.) vl. m. lek.
sodomita (č. postihnutý úchylkou spočívajúcou v pohlavnom styku so zvieratami) vl. m. lek.
transsexuál
transvestit
transvestita (č. túžiaci žiť spôsobom života druhého pohlavia) lat. lek. psych.
homosexuál gréc. + lat. lek.
homoš gréc.+lat. slang.
buzerant tal.-nem. slang. vulg.
gay /gej/ angl.
pederast (č. s pohlavným zameraním na osoby rovnakého pohlavia, teploš) gréc. lek. psych.
lesbička (homosexuál, o žene) vl. m.
heterosexuál (č. s pohlavnou náklonnosťou k druhému pohlaviu) gréc. + lat. lek.
onanista vl. m.
masturbant (č. oddávajúci sa ukájaniu pohlavného pudu na sebe samom) lat. lek.
erotoman gréc. lek.
sexoš (č. s nadmerne vystupňovanými pohlavnými záujmami a pudmi, chlipník) lat. slang.
venerik (č. chorý na pohlavnú chorobu) lat.
gonoreik (č. chorý na kvapavku) gréc. lek.
syfilitik vl. m.
luetik (č. postihnutý nákazlivou chronickou pohlavnou chorobou) lat. lek.
fetovač lat. hovor.
feťák lat. slang.
narkoman
narkotik gréc. lek.
toxikoman (č. závislý od omamných látok, požívajúci omamné látky) gréc. lek.
morfinista (narkoman požívajúci výťažok z nedozretých makovíc) gréc. vl. m.
alkoholik (č. závislý od liehovín ako návykovej drogy, opilec, pijan) arab.
gambler (č. závislý od hracích automatov, chorobný hráč) angl.
workaholik
workoholik
workholik /uórk-/ (č. závislý od práce, posadnutý prácou) angl. + arab.-angl.
homo homini lupus (č. človeku vlkom) lat.
lupus est homo homini (č. je človeku vlkom) lat.
ecce homo /ekce/ (ajhľa, č., Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou) lat. bibl.
per capita /ka-/ (na č. ako jedinca, na hlavu) lat. ekon. porovnaj mužženadieťachlapecdievčamládenecslečnastarecžiaktyp 3pracovníkodborníkneodborníkhodnostárbytosťosoba 2

vloha

vloha
dispozícia (vlohy, schopnosti, predpoklady, nadanie) lat. obyčajne v plur.
talent (vlohy, nadanie, schopnosti na určitú činnosť) gréc.-lat.
gén (dedičná v., jednotka genetickej informácie uložená v chromozómoch) gréc. biol.