Výsledky vyhľadávania

nárek

lamento lat. zastar. hovor. expr.

pinda (nariekanie, bedákanie, horekovanie, plač) vl. m. expr.

lamentácia (nariekanie, bedákanie, horekovanie, plač; žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni cirk.) lat. hovor. expr.

plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná pieseň, oplakávanie, plač) lat.

jeremiáda (žalostný, plačlivý spev, žalospev, n. nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.

nénia (starobylý rituálny plač, najmä najatých plačiek, nad zomretým; žalostný spev, pohrebný žalospev hist.) lat.

bedákanie

lamentácia lat. hovor. expr.

lamento lat. zastar. hovor. expr.

pinda (nárek, nariekanie, horekovanie, plač) vl. m. expr.

nénia (starobylý obradný nárek, plač najatých plačiek nad zomretým) lat.

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

miesto

miesto 1 (vymedzený priestor)

post lat.-nem. kniž.

locus /-kus/ lat. lek.

flek nem. hovor.

pľac nem. hovor.

štand nem. hovor. zastar.

topo-

-topia gréc. v zlož. sl.

in loco /-ko/

loco /-ko/ (na m., v m., tu) lat. kniž.

in situ (na m., na tvári m., na svojom vlastnom m.; na pôvodnom m.) lat. kniž.

hoc loco /hok -ko/ (na tomto m.) lat. kniž.

eodem (na tom istom m.) lat. práv.

ibidem (na tom istom, rovnakom m., najmä v texte, tamtiež, tamže) lat. kniž.

huius loci /hvi-/ (na tomto m.) lat.

passim (na rôznych m., rôzne, pri citovaní v texte) lat. kniž.

ab hinc /hink/ (smerom preč od tohto m., odtiaľ) lat. kniž.

sine loco [s. l.] /-ko/ (bez m., bez udania m., napr. vydania) lat. kniž. porovnaj priestor

plač

plač pozri nárek

priestranstvo

pľac nem. hovor. zastar.

piazza /-ca/ (námestie) tal.

rínok (námestie s trhom) nem. hovor.

agora (verejné námestie, zhromaždisko ľudu s trhoviskom v starogréc. mestách) gréc. hist.

fórum (námestie v mestách Rím. ríše, jadro rím. mesta) lat.

majdan (orient. námestie) arab. hist.

square /skvér/

skvér (uličné p. spravidla s malým parkom, rozšírený štvorhranný priestor) angl. archit.

esplanáda (veľké voľné upravené p. pred významnou budovou) tal.-franc. odb.

átrium (vnútorný, často nekrytý dvor, najmä s okrasnou zeleňou; nádvorie pred starokresťanskou bazilikou, rajský dvor) lat. archit.

aula (vnútorné nádvorie v starogréc. dome obklopené stĺpmi) gréc.-lat. archit.

peristyl

peristylos (nádvorie antického obytného domu, paláca al. chrámu so stĺpovou ochodzou) gréc. archit.

ajván (vnútorný obytný dvor v arab. dome) arab. archit.

court d’honneur /kúr donér/ (čestné nádvorie ohraničené krídlami barokovej budovy a mrežovým plotom) franc. archit.

kremeľ (opevnené p., stredisko stredovekých rus. opevnených miest) rus. archit. porovnaj priestor

stanovište

štand nem. hovor. zastar.

flek nem. hovor.

pľac nem. hovor.

topo- (vymedzený priestor) gréc. v zlož. sl.

post (s. stráže; s. všeobecne) lat.-nem. kniž.

checkpoint /čekpojnt/ (kontrolné s. na hraničných priechodoch) angl.

biotop gréc. biol.

habitat (prírodné s., bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, životný priestor) gréc. biol. porovnaj priestor

námestie

piazza /-ca/ tal.

pľac nem. hovor. zastar.

rínok (n. s trhom) nem. hovor.

agora (verejné n., priestranstvo, zhromaždisko ľudu s trhoviskom v starogréc. mestách) gréc. hist.

fórum (n. v mestách Rím. ríše, jadro rímskeho mesta) lat.

majdan (orient. n.) arab. hist.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný priestor, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

esplanáda (veľké voľné upravené priestranstvo pred významnou budovou) tal.-franc. odb.

oplakávanie

plankt (ľudová obradná, pohrebná al. smútočná pieseň, nárek, plač) lat. porovnaj nárek

pieseň

melódia gréc.

air /ér/ franc. hud.

hit

hitovka angl.

šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.

šansón /-s- al. -z-/

chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.

evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.

song (náladová p.) angl. hud.

pop-song

popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.

oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.

kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.

folk

folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.

protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.

vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.

hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.

Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.

serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.

chorál (oslavná zborová p.) gréc.

žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.

dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.

plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.

introit

introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.

kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.

kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.

pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.

pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.

koleda (vianočná ľudová p.) lat.

shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.

lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.

stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.

parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.

monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.

epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.

embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.

hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.

skólia

skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.

enkómium

enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.

zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.

doina (rumun. ľudová p.) rum.

bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.

častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.

duma

dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.

daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.

alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.

karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.

villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.

canzona /kancó-/

kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.

kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.

brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.

barkarola

gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.

saineta (špan. p.) špan.

tonáda (špan. ľudová p.) špan.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.

alboráda

alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.

cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.

tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.

folk

folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.

jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.

spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.

gospel

gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.

blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.

rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.

triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1