Výsledky vyhľadávania

prechod

prechod 3 (obdobie ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien)
klimax gréc.

obdobie

štádium gréc.-lat.
fáza gréc.
etapa franc.
kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.
epocha gréc.
éra lat.
eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.
termín lat.
terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.
perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.
spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.
durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.
sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.
kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.
kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.
advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.
fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.
karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.
quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok
biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.
pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.
dekáda (o. desiatich dní) gréc.
semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.
trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.
triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.
kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.
quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.
decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.
generácia (o. približne 30 rokov) lat.
saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.
chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie
latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.
inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.
exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.
apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.
rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.
diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.
víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.
lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.
vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.
legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.
interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.
stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.
entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1
maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť
pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.
sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.
noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.
nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.
kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit
durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.
juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.
lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.
infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.
prepuberta lat. psych. fyziol.
prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.
puberta lat. psych. fyziol.
pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.
adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.
impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.
efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.
presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.
senium (staroba) lat. lek.
puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.
couvade /kuvad/
kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.
klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.
ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.
paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.
mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.
neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.
eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.
prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.
alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.
antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.
helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.
olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.
ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.
indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.
džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.
haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.
belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.
viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.
normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.
feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.
kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.
imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.
socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.
gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.
renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.
humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.
trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.
cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.
rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.
barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.
rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.
romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.
ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.
secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1
expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.
kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.
recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.
stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.
depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.
o. vo vývoji Zeme
archeozoikum (prahory) gréc. geol.
proterozoikum (starohory) gréc. geol.
paleozoikum (prvohory) gréc. geol.
perm vl. m.
karbón lat.
silúr vl. m.
ordovik vl. m.-lat.
kambrium (útvary prvohôr) vl. m.
mezozoikum (druhohory) gréc. geol.
jura vl. m.
trias (útvary druhohôr) gréc.
kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.
terciér (treťohory) franc. geol.
paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.
kvartér (štvrtohory) lat. geol.
dilúvium lat.
pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.
holocén gréc.
alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.
glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.
interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.
štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.
interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.
totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.
lunácia lat.
synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.
saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.
epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.
epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.
ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.
stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.
estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.
monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.
polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.
embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.
neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.
nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.
kukla lat.-nem.
pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.
larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.
vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.
antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.
inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.
jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.
dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.
hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.
anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.
kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.
estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.
diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.
kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

hromadenie

kumulovanie (sústreďovanie, sústredenie, nahromadenie, zhromažďovanie, zhromaždenie) lat.
koncentrácia (zhromažďovanie, sústreďovanie, sústredenie) lat.
centralizácia (sústreďovanie úloh, funkcií a kompetencií do jedného nadriadeného ústredia) lat.
tezaurácia (odňatie, odobranie, vyňatie hotovostných peňazí al. zlata z obehu a ich úschova, h. v domácnosti) gréc. ekon.
gradácia (h. slov) lat.
klimax (vzostupné h. slov, zosilňovanie, stupňovanie výrazu) gréc. štyl.
antiklimax (zostupné h. slov, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
paronomázia (h. a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc. lit.
hypozeuxis (h. krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc. lingv.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, h. rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat. lit.
tautológia (h. viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc. lit. lingv.
stáza gréc. lek.
turgescencia (nahromadenie krvi) lat. lek.
kongescia (nahromadenie, nával krvi, zvýšené prekrvenie) lat. lek.
venostáza lat. + gréc. lek.
flebostáza (h., nahromadenie krvi v žilách) gréc. lek.
hyperémia (nahromadenie, zvýšený obsah krvi v orgáne, prekrvenie) gréc. lek.
stetémia (chorobné h. krvi v pľúcach) gréc. lek.
hemocefalus (nahromadenie krvi v mozgových komorách) gréc. lek.
pneumatóza (h. plynov v orgánoch a tkanivách, nadmerná plynatosť, nadúvanie) gréc. lek.
meteorizmus gréc. lek.
tympania (črevná plynatosť, nadutie, nadúvanie, nafúknutie brucha spôsobené h. plynov v črevách) gréc. veter. lek.
galaktostáza (h. mlieka v mliečnych žľazách) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna ako vrodená vývojová porucha) gréc. lek.
steatóza (h. tukov v cytoplazme buniek ako prejav poruchy metabolizmu tukov) gréc. lek.
edém (nahromadenie kvapaliny v tkanive, opuch) gréc. lek.
anasarka (nahromadenie tkanivového moku v tkanivách a dutých orgánoch, vodnatosť, vodnatieľka) gréc. lek.
hygróm (nahromadenie kvapaliny v dutine, najmä po úraze) gréc. lek.
hydroftalmus (zväčšenie očnej gule nahromadením kvapaliny) gréc. lek.
hydrokéla (nahromadenie kvapaliny v obaloch semenníka, vodná prietrž) gréc. lek.
hydrocefalus (nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, vodnatosť mozgu) gréc. lek.
steatopýgia (nahromadenie tuku v zadnej časti tela u žien niektorých afrických kmeňov a pravekých žien) gréc. lek.
mukokéla (nahromadenie hlienu v dutom orgáne) lat. + gréc. lek.
mukometra (nahromadenie hlienu v maternici starých žien) lat. + gréc. lek. porovnaj nahromadenie

zosilnenie

intenzifikácia (zosilňovanie, zväčšenie, zväčšovanie sily, stupňa sily, mohutnosti) lat. kniž. a odb.
aktivizovanie (zosilňovanie, zvýšenie, zvyšovanie činnosti, účinnosti) lat.
reaktivizovanie (opätovná aktivácia, oživenie, oživovanie) lat.
amplifikácia (zosilňovanie, zväčšenie, zväčšovanie, rozšírenie, rozširovanie) lat. kniž. a odb.
gradácia (zosilňovanie, stupňovanie, zväčšovanie, zvyšovanie) lat.
klimax (zosilňovanie výrazu, vzostupné hromadenie slov) gréc. štyl.
plika (z., prehnutie dolnej časti stredovekej listiny umožňujúce pevnejšie pripevnenie pečate) lat. odb.
bastila (vonkajšie z. hradieb vystupujúce z líca hradieb) vl. m. hist.

stupňovanie

eskalácia (zvyšovanie, vyhrocovanie, stúpanie) franc. publ.
sublimácia (premena, najmä na niečo vyššie, vznešenejšie) lat. kniž. zried.
gradácia (zosilňovanie, zväčšovanie, zvyšovanie) lat.
klimax (zosilňovanie výrazu, vzostupné hromadenie slov) gréc. štyl.
antiklimax (zoslabovanie výrazu, zostupné hromadenie slov) gréc. lit.
komparácia (s. prídavných mien a prísloviek) lat. gram. porovnaj zvyšovanie