Výsledky vyhľadávania

titul

hodnosť

grádus lat. zastar.
ordo lat. kniž. a odb.
rang franc.-nem. hovor.
titul lat.
predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.
funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.
prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.
post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.
mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.
dignita (významné, čestné postavenie) lat.
pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.
akademické, vedecké a pedagogické hodnosti
profesor lat.
profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.
bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.
bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.
inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.
doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, <em>Dr.</em> pred menom; najvyššia vedecká h., <em>DrSc.</em> za menom) lat.
JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)
magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.
master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.
bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.
licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.
magister lat.
majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.
docent lat.
docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.
profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.
ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.
honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.
magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.
svetské, panovnícke hodnosti
majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.
maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.
prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.
excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.
komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.
archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.
cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.
dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.
mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
singh (titul príslušníkov sikhov, <i>lev</i>, za menom) sanskrit-hind.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.
cirkevné hodnosti
dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
diakonát gréc.-lat.
jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
hadždž arab.
hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.
háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
imám (titul hlavy šiitov) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.
mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.
diplomatické hodnosti
atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec
vojenské hodnosti
šarža franc. hovor.
dôstojnícke hodnosti
lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.
komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.
kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.
ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.
jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.
major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.
oberst nem. zastar. voj. slang.
oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.
kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.
generál (jedna z najvyšších h.) lat.
divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.
gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.
obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.
maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.
feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.
generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.
kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.
kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.
midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.
mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.
komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.
fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.
korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.
kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.
viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.
admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.
kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.
bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.
hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.
obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.
gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.
práporčícke hodnosti
rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.
rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.
čauš (rotmajster, tur. h.) tur.
poddôstojnícke hodnosti
frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.
kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.
seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.
feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.
mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ
úradnícke hodnosti
revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1
iné hodnosti
inšpektor (policajná h.) lat.
superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.
seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.
monarcha gréc.
dynasta (panovník) gréc. kniž.
cézar (neobmedzený v.) vl. m.
cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.
imperátor (zvrchovaný cisár) lat.
suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.
despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.
tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.
suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.
rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.
džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.
faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.
nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.
diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.
princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.
augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.
dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.
tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.
rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.
autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.
kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.
jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.
bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.
cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.
báťuška (ľudové označenie cára) rus.
hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.
hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.
lord (v. v angl. prostredí) angl.
ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.
dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.
duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.
caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.
dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.
šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.
chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.
sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.
šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.
ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.
satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.
padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.
chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.
chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.
kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.
mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.
maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit
chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.
wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.
dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.
kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?
neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.
tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.
mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.
šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.
daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.
inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.
rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.
Lucifer lat.
Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.
satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

hodnostár

šarža (kto má nejakú hodnosť, postavenie, predstaviteľ orgánu, inštitúcie) franc. hovor. expr.
cirkevní hodnostári
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (predstavený s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom, v rímskokatolíckej cirkvi; vysoký h. stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
pápež gréc.-lat.-nem. cirk.
papa gréc.-lat. cirk.
pontifex maximus (rímsky biskup, hlava rímskokatolíckej cirkvi, Svätý otec) lat.
protonár (čestný titul duchovného, pápeža) gréc. + lat. cirk.
servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, „sluha sluhov božích“) lat. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký h. stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. h.) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
kardinál (najvyšší rímskokatolícky h. po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší h. v pravoslávnej cirkvi a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
prelát (vyšší h. v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
komtúr (vyšší h. cirk. rytierskeho rádu) lat.-nem. cirk.
familiarus (h. v reholi maltézskych rytierov) lat.
abbé (katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
katolikos (titul hlavy arménskej cirkvi) gréc. cirk.
dekan (pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekoľkých farnostiach cirk. správneho územia) lat. cirk.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník) lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
illustrissimus lat. hist.
revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.
monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
presbyter (starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
archijerej (vysoký h. v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
imám (titul hlavy šíitov) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
pančenláma (titul hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.
bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol. porovnaj kňazkňazstvohodnosť|cirk.predstavený
iní hodnostári
rektor (najvyšší akademický h. vysokej školy) lat. škol.
dekan (vysokoškolský h. stojaci na čele fakulty vysokej školy) lat. škol.
Spektabilita (ceremoniálny titul dekana) lat.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky úradník pôvodne za socializmu) lat. polit. slang. aj pejor.
potentátnik (vysoký vplyvný h.) lat. pejor.
pohlavár (vedúci činiteľ, predák) srb. pejor.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, osobnosť, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
dignitár (h., najmä cirk.) lat. zastar.
prétor (h. v starom Ríme, najvyšší štátny al. súdny úradník) lat. hist.
majordómus lat. hist.
senešal (vysoký, prvý h. na panovníckom dvore) franc. hist.
taverník (h. v Uhorsku, vysoký kráľovský úradník, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
hypatos (h. v Byzancii) gréc.
čorbadši (voj. tur. h.) tur.
bej (nižší islamský h.) tur.
ajan (mestský h., úradník spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
mandarín (stredoveký čínsky h., označenie používané v Európe) sanskrit-port.
baša (vysoký, najmä voj. h. v Osmanskej ríši) tur. hist.
vezír (vysoký štátny h. v islamských krajinách) arab. porovnaj hodnosťúradník

šľachtic

aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť

šľachtičná

aristokratka (príslušníčka privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
grófka (najnižší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barónka (najnižší stupeň vyššej šľachty, najvyšší stupeň nižšej šľachty) franc. hist.
markíza (vyššia š. medzi grófkou a vojvodkyňou) franc. hist.
bojarka (príslušníčka najvyššej rus. šľachty) rus.
baronetka (príslušníčka nižšej angl. šľachty) franc.-angl. hist.
contesse /kontes/
kontesa (nevydatá dcéra grófa vo Francúzsku) franc.
baronesa (dcéra baróna) tal. hist.
lady /lej-/ (ženský šľachtický titul vo Veľkej Británii) angl.
dame /dejm/ (titul ženy osobne povýšenej do šľachtického stavu vo Veľkej Británii) angl.
doňa (špan. ženský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
dauphine /dofin/ (titul manželky následníka franc. trónu, korunného princa) franc.
dame /dejm/ (titul manželky baroneta al. rytiera vo Veľkej Británii) angl.
dogaresa (titul manželky dóžu) tal. hist.
šachbanu (titul manželky panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
rání (titul manželky ind. kráľa, kniežaťa) sanskrit
mahárání (titul manželky ind. panovníka) sanskrit

kňaz

farár nem. hovor.
fráter lat. hanl.
pop gréc.-nem. pejor.
teurgus gréc.
farár nem.
parochus (duchovný správca najmenšej cirk. správnej jednotky, farnosti) gréc.-lat. cirk. zastar.
celebrant (farár slúžiaci omšu) lat. cirk.
primiciant (k. slúžiaci prvú omšu po vysvätení, novokňaz) lat. cirk.
manuduktor (starší k. sprevádzajúci novokňaza pri jeho prvej omši) lat. cirk.
presbyter (k. v rímskokatolíckej cirkvi; starší v cirk. zbore evanjelickej cirkvi, volený zástupca cirk. ľudu) gréc. cirk.
dekan (duchovný významného kostola, významnej farnosti; pomocník a poradca biskupa, predstavený v niekokých farnostiach cirk. správneho územia; biskup v anglikánskej cirkvi) lat. cirk.
prepošt (k. historicky významného kostola) lat.-nem. cirk.
diakon gréc.-lat.
jáhen (duchovný oprávnený vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, kt. pomáha pri omši, v sociálnej oblasti a pri vyučovaní, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.
klerik (príslušník katolíckeho duchovenstva, duchovný) gréc.-lat.
akolyta (klerik s posledným nižším svätením prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
biskup gréc. cirk.
ordinár lat. cirk.
prelát (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. správneho územia, biskupstva; predstavený v rímskokatolíckej cirkvi s plnou cirk.-práv. a správnou právomocou spojenou s vykonávaným úradom) lat. cirk.
metropolita (biskup na čele cirkvi al. väčšej cirk. oblasti, provincie; arcibiskup v gréckej východnej cirkvi) gréc. cirk.
sufragán (biskup podriadený arcibiskupovi, pomocný svätiaci biskup) lat. cirk.
biskup in partibus infidelium /-dé-/ (biskup bez vlastnej diecézy, „v krajine neveriacich“) lat. cirk.
episkop (biskup najmä v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
eparcha (biskup v pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
arcibiskup (vysoký hodnostár stojaci na čele cirk. provincie, arcibiskupstva) cirk.
prímas (prvý arcibiskup v krajine sídliaci v mieste najstaršieho arcibiskupstva) lat. cirk.
exarcha (arcibiskup v pravoslávnej cirkvi) gréc.
kardinál (najvyšší hodnostár po pápežovi) lat.
kardinál in petto (kardinál v tajnosti, neoznámený menovite pápežom) tal. cirk.
eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.
patriarcha (najvyšší hodnostár v pravoslávnej a niektorých východných cirkvách) gréc. cirk.
sakristián (k., kt. sa stará o vedľajšiu chrámovú miestnosť na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
abbé (katolícky k. bez kňazského úradu, skôr pôsobiaci ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; katolícky duchovný vo franc. prostredí) franc. cirk.
kaplán (pomocný k. na fare) lat.-nem.
koadjútor (výpomocný k.) lat. cirk.
kanonik (k. ustanovený biskupom na vykonávanie náb. obradov a pomáhanie biskupovi, člen zboru duchovných) lat.
scholastikus (kanonik poverený starostlivosťou o školu a školstvo v oblasti; cirk. školský dozorca v stredoveku) lat.-gréc. cirk. hist.
oficiál (k. poverený biskupom súdnymi právomocami) lat. cirk.
páter (rehoľný katolícky k.) lat. cirk.
špirituál (k., kt. má na starosti duchovné vedenie bohoslovcov a rehoľníčok v seminároch a ženských kláštoroch) lat. cirk.
neomysta (katolícky k. práve vysvätený, novokňaz) gréc. cirk.
pastor (protestantský, evanjelický k.) lat. cirk.
senior (evanjelický k. na čele evanjelického správneho obvodu) lat. cirk.
vikár (duchovný v evanjelickej cirkvi, kt. pomáha farárovi, pomocník farára) lat. cirk.
deficient (k. daný na odpočinok pre neschopnosť vykonávať úrad) lat. cirk.
glagolita (katolícky k. slúžiaci omšu staroslovan. jazykom, hlaholikou) slovan. hist.
reverend (duchovný v anglosaských krajinách, dôstojný pán, jeho titul) lat.-angl. cirk.
padre (oslovenie katolíckeho rádového k., otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Franc.) franc.
don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.
beneficiát (duchovný majúci cirk. úrad a z neho plynúci dôchodok a majetok, obročník)
lat. cirk.
notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.
superintendent (vyšší evanjelický duchovný) lat. cirk.
archijerej (vysoký hodnostár v pravoslávnej cirkvi od biskupa po patriarchu) gréc.-rus. cirk.
papa (titul všetkých vyšších k. vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.
postulátor (k. sídliaci v Ríme a navrhujúci blahorečenie al. svätorečenie nejakej osoby v mene vzdialenej cirk. korporácie) lat. cirk.
prefekt (k. s právomocou biskupa v misijných oblastiach) lat. cirk.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat.
plebán (k. ustanovený mimo biskupského sídla pre starostlivosť o ľud v rímskokatolíckej cirkvi; k. v stredoveku, vidiecky farár) lat. zastar.
votivista (chudobný k. žijúci iba z darov pri omši) lat. cirk.
kurát lat.-nem.
feldkurát (voj. k.) nem. + lat. zastar. voj. slang.
pop (pravoslávny k.) gréc.-rus.
protojerej (pop vyššej hodnosti) gréc. cirk.
rabín hebr. cirk.
rabi (učiteľ a kazateľ žid. náb. obce, žid. duchovný) hebr. zried.
saddik (chasidský rabín) hebr. náb.
hodža (moslimský k. al. učiteľ, vzdelanec všeobecne) tur.
mufti (najvyšší duchovný u moslimov, rozhodujúci o náb.-práv. otázkach, moslimský právnik) arab.
molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa u šiitov) afg.
ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.
bonz (budhistický k.) jap.
brahman (hinduistický k. al. náb. učiteľ) sanskrit
láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.
mág (k. v starovekej Perzii) perz.
horoskop (staroegypt. k. sledujúci pohyby hviezd, merajúci čas a oznamujúci priaznivé a nepriaznivé hodiny) gréc. hist.
hierofant (najvyšší k.) gréc.
bazileus (veľkňaz a kráľ, vojvodca a sudca v starom, homérskom Grécku) gréc. hist.
pontifex maximus (najvyšší k. v starom Ríme, veľkňaz) lat.
augur (k. v starom Ríme veštiaci zo správania vtákov) lat. hist.
flaminus (člen zboru obetníkov v starom Ríme, kt. mal na starosti kult jedného božstva) lat. hist.
haruspex (etruský k. veštiaci podľa tvaru vnútorností, pečene obetovaných zvierat) lat. hist.
druid (kelt. k. na brit. ostrovoch a v Gálii) kelt. hist.
vajdelot (k. pohanských Prusov) nem. hist.
žrec (k. pohanských Slovanov, kt. prinášal obete bohom) rus. porovnaj hodnosť|cirk.

manželka

partnerka franc.-angl.
švagriná (m. brata) nem.
first lady /först lejdy/ (prvá dáma, m. prezidenta USA) angl.
dauphine /dofin/ (titul m. následníka francúzskeho trónu, korunného princa) franc.
dame /dejm/ (titul m. baroneta al. rytiera vo Veľkej Británii) angl.
dogaresa (titul m. dóžu) tal. hist.
šachbanu (titul m. panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.
mahárání (titul m. ind. panovníka) sanskrit
rání (titul m. ind. kráľa, kniežaťa) sanskrit porovnaj žena

úradník

funkcionár (ú. s určitou hodnosťou, funkciou) slang.
byrokrat franc. + gréc.
úradný šimeľ (nepružný ú. lipnúci na úradných predpisoch) lat.-nem. hovor.
papaláš gréc. lat. hovor. pejor.
aparátnik (vyšší verejný činiteľ, osoba s funkciou, vysoký, najmä stranícky ú., pôvodne za socializmu, ú. výkonného administratívneho úradu al. polit. strany) lat. polit. slang. aj pejor.
guvernér (vysoký správny ú.) franc.
notár (ú. štátnej správy v minulosti) lat. hist.
korešpondent (ú. vybavujúci bežné listy) lat.
registrátor (ú., kt. niečo zapisuje do zoznamu, zaznamenáva) lat.
ingrosátor (ú. vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.
cenzor (ú. vykonávajúci dozor nad informáciami najmä z polit. a mravného hľadiska) lat.
oficiant (nižší pomocný ú.) lat. zastar.
solicitátor (advokátsky ú.) lať. práv. zastar.
asesor lat. práv. hist.
jurátus (úradnícka hodnosť v súdnej službe, prísediaci na súde) lať. práv. zastar.
oficiál (nižší správny al. súdny ú.) lat. hist.
aktuár (nižší správny ú., súdny pisár, zapisovateľ) lat. zastar.
auskultant (nižší súdny ú., právnik v prípravnej sudcovskej službe) lat. hist.
amanuensis /-zi-/ (nižší súdny al. knižničný ú.) lat. zastar.
kancelista (nižší kancelársky ú., uchádzač) lat. zastar.
akcesista (nižší kancelársky ú., čakateľ, uchádzač) lat. hist.
koncipient (uchádzač advokátstva al. notárstva) lat.
referendár (právny ú. s rozličnou hodnosťou) lat. hist.
coroner /ko-/ (právny ú. vyšetrujúci príčiny smrti v prípade neprirodzenej smrti, obhliadač mŕtvol) angl.
exspektant (uchádzač, čakateľ na úrad, najmä banský) lat. hist.
adjunkt (pomocný ú.) lat. zastar.
recepčný (ú. v hotelovej prijímacej kancelárii) lat.
feršter (ú. lesnej správy, polesný) nem. zastar.
revírnik (ú. lesnej správy, vedúci polesia, lesník) franc.-nem.
ombudsman /-bucman/ (nezávislý štátny ú. obhajujúci práva občanov proti byrokracii, porušovaniu ľudských práv, zneužívaniu úradnej moci, verejný činiteľ poverený parlamentom) švéd. práv.
titulár (vedúci ú. zastupiteľského úradu, napr. veľvyslanec) lat. dipl.
atašé (dipl. ú. na zastupiteľskom úrade ako odborník na určitú oblasť, nižšia diplomatická hodnosť, pridelenec zastupiteľského úradu) franc.
konzul (zástupca štátu vo veľkých mestách iného štátu, poverený ochranou najmä hosp. a práv. záujmov, dipl. úradník, kt. nie je členom dipl. zboru) lat.
pedel (nižší ú. na vysokej škole sprevádzajúci hodnostára školy pri slávnostných príležitostiach) lat.
disponent (ú. oprávnený uzavierať obchody, ale bez oprávnenia podpisovať zmenky, zastupovať podnik pred súdom a pod., obchodný zmocnenec, zástupca riaditeľa al. majiteľa) lat.
protonár (pápežský ú.) gréc. + lat. cirk.
eurokrat (ú. v ústredných orgánoch Európskej únie) vl.m. + gréc. pejor.
komisár (ú. al. dôstojník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
archont (jeden z deviatich najvyšších úradníkov v starovekých. Aténach) gréc. hist.
stratég (vysoký ú. v starom Grécku) gréc. hist.
prytan (najvyšší ú. v niektorých obciach starého Grécka) gréc. hist.
efor (jeden z piatich najvyšších volených úradníkov v starovekej Sparte) gréc. hist.
diktátor (mimoriadne menovaný ú. so zvrchovanou mocou za rím. republiky) lat.
tribún (jeden z dvoch, neskôr deviatich úradníkov v starom Ríme, chrániaci práva plebejcov) lat. hist.
edil (jeden z dvoch vysokých úradníkov v starom Ríme) lat. hist.
duumvir (jeden z dvoch úradníkov zastávajúcich spoločný úrad v starom Ríme) lat. hist.
kvestor (ú. spravujúci štátnu pokladňu a pokladne provincií v starom Ríme) lat.
kvestor (súdny ú. vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonov v starom Ríme) lat.
konzul lat.
hypatos (najvyšší ú. s voj. a súdnou právomocou v starom Ríme) gréc.
prokonzul (konzul, správca provincie) lat. hist.
prokurátor (cisársky ú. v starom Ríme) lat. hist.
prétor (najvyšší štátny al. súdny ú., hodnostár v starom Ríme,) lat. hist.
prefekt (vysoký správny ú. v starom Ríme) lat. hist.
cenzor (vysoký štátny ú. v starom Ríme vykonávajúci sčítanie ľudu a majetkový odhad) lat.
comes /ko-/ (vyšší ú. so súdnou právomocou, správca územia v starom Ríme) lat.
suffeta (jeden z dvoch najvyšších úradníkov v starovekom Kartágu, volený každoročne na ľudovom zhromaždení) semit. hist.
eparcha (vysoký správny ú. v byzantskej ríši menovaný cisárom a podriadený cisárovi) gréc.
fojt (stredoveký súdny ú. vykonávajúci súdnu právomoc v zastúpení vrchnosti) nem. hist.
syndikus (ú. vybavujúci práv. agendu mesta al. inštitúcie) gréc.-lat.
palatín (najvyšší kráľovský ú. vo feudálnom Uhorsku, zástupca panovníka na súde a najvyšší veliteľ vojska) lat. hist.
išpán maď. hist.
župan (najvyšší kráľovský ú. na čele územného správneho a súdneho obvodu v Uhorsku, správca župy, stolice, kraja) lat.
hajtman (ú. stojaci na čele správneho, okresného, krajinského úradu v čes. krajinách za Rakúska) nem. hist.
regent (vrchný ú. spravujúci niekoľko panstiev toho istého majiteľa) lat. hist.
justiciár (ú. na veľkostatku so súdnou právomocou, 17. – 18. st.) lat. hist.
taverník (vysoký kráľovský úradník, hodnostár v Uhorsku, pôvodne pokladník panovníka) lat.-maď. hist.
maršalek (vysoký dvorný ú.) germ. hist.
komorník (vysoký kráľovský ú. poverený starostlivosťou o obydlie a poklad, neskôr ako čestný titul, Nemecko a Rakúsko) gréc.-lat.
tribún (mestský ú. v stredoveku) lat. hist.
bailli /baji/ (vysoký stredoveký ú. v západnej Európe) lat.-franc. hist.
corregidor /korechi-/ (ú. obhajujúci záujmy panovníka v špan. mestách al. kolóniách) špan.
oidor (ú. zastupujúci záujmy kráľa v Kastílii, od 14. st. v špan. kolóniách v Amerike) špan. hist.
penzionár (ú. zastupujúci miestodržiteľa v holandských provinciách, 15. – 18. st.) lat. hist.
prokurátor (najvyšší vládny ú. v stredovekých Benátkach) lat. práv.
comes palatinus /ko- palatýnus/ (vyšší ú., správca panovníckeho dvora v merovejskej ríši) lat.
voyer /voaje/ (franc. kráľovský ú. poverený údržbou ciest a kontrolu verejného poriadku) franc. hist.
intendant (správny ú. zastupujúci záujmy kráľa v provincii, Francúzsko, 17. a 18. st.) franc. hist.
konzul (najvyšší štátny ú., Francúzsko, 1799 – 1804) lat.
adelantado (ú. v stredovekom Španielsku, správca a veliteľ pohraničného územia dobytého pri reconquiste) špan. hist.
podesta (výkonný a súdny ú., Taliansko, 12. – 16. st.) tal.
ajan (ú. spravujúci obvod v Osmanskej ríši) arab. hist.
ámil (správny ú. v kalifáte, arab. správnej jednotke, správca okresu) arab. hist.
bej (nižší moslimský ú.) tur.
nahib (nižší moslimský samosprávny ú.) tur.
efendi (titul tur. ú., kňaza a učenca) tur.-gréc.
aga (titul nižšieho ú. al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.
diak (vysoký štátny ú. v starom Rusku) gréc.-rus.
esquire /eskvajr/ (titul vyššieho ú., starostu mesta, sudcu a pod. vo Veľkej Británii) angl.
lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.
gaulajter (najvyšší župný ú. v nacistickom Nemecku) nem.
kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov) kečuánčina
šerif (vedúci ú. bezpečnostnej služby v USA) angl. porovnaj správca 1

knieža

knieža 1 (vládca)
kurfirst (k. oprávnené voliť cisára v stredovekej nem. ríši, 7 kniežat) nem. hist.
šenk (jeden z kurfirstov, najvyšší čašník) nem. hist.
serenissimus (titul k. v niektorých krajinách) lat. hist.
emír (titul arab. vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
maharadža (ind. vládca, kráľ) sanskrit
daimio (titul jap. feudálneho k. do 1868) jap.
pekelné k. pozri čert porovnaj vládca

učenec

filozof gréc. expr.
sofista (mudrc, mudrlant, mudrák) gréc.
hakim (mudrc v Oriente) arab.
efendi (titul tur. učencov, kňazov a úradníkov) tur.-gréc.
mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.
mamatha (mudrc v Indii) ind.
pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit
scholastikus (mudrc v starom Ríme) gréc. hist.
hypatos (mudrc v Byzancii) gréc. porovnaj vzdelanec
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 36. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.