Výsledky vyhľadávania

obsadenie

feminizácia (početná prevaha žien v zamestnaní, o., ovládnutie ženami) lat.

squatterstvo /skvo-/ (o. voľnej al. neobrábanej pôdy na severoamer. kontinente nelegálnymi osadníkmi, 18. st.) angl. hist.

okupácia (ovládnutie územia štátu ozbrojenými silami iného štátu, zabratie cudzieho štátneho územia) lat. voj. polit.

uzurpácia

uzurpovanie (násilné, bezprávne ovládnutie, ovládanie, uchvátenie, uchvacovanie) lat. kniž.

kolonizácia (o. cudzieho územia so zámerom jeho ovládania a vykorisťovania) lat.

anexia (zabratie, pripojenie územia cudzieho štátu násilím) lat.

anšlus (násilné zabratie cudzieho územia s nem. obyvateľstvom Nemeckom) nem. hist. polit. a. Rakúska 1938

ripieno /-pjé-/

tutti (v plnom o., všetky hlasy, nástroje) tal. hud.

ovládnutie

okupácia (o. územia štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadenie, zabratie cudzieho štátneho územia) lat. voj. polit.

uzurpácia

uzurpovanie (násilné, bezprávne o., uchvátenie) lat. kniž.

conquista /konki-/ (dobytie a o. Nového sveta Španielmi, 16. st.) špan. hist.

reconquista /-konki-/ (znovudobytie územia Pyrenejského polostrova obsadeného po 711 Arabmi, 8. – 13. st.) špan. hist.

anexia (zabratie, pripojenie územia cudzieho štátu násilím) lat.

anšlus (násilné zabratie cudzieho územia s nem. obyvateľstvom k Nemecku) nem. hist. polit. a. Rakúska 1938

sugescia (o. myslenia, cítenia, vôle, konania inou osobou) lat.

feminizácia (o., obsadenie ženami, početná prevaha žien, najmä v zamestnaní) lat.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)

puvoár franc. hovor.

majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.

minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.

primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.

sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.

terciogenitúra

tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.

seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.

precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.

majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.

ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.

sufrágium (hlasovacie p.) lat.

elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.

devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.

advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.

heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.

ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.

patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.

monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.

opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.

hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.

regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.

propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.

privilégium lat.

rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.

aditus

aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.

servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.

ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.

inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.

komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.

preferencia franc. franc.

preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.

priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.

ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.

precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.

prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.

prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.

sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.

regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.

patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.

cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.

kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.

temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.

angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.

intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.

aktorát (žalobné p.) lat. práv.

devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.

ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.

ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.

palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.

ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.

optimo iure

pleno iure (plným p.) lat. kniž.

omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

naplno

pleno /plé-/ (všetkými hlasmi, všetkými nástrojmi) tal. hud.

ripieno /-pjé-/

tutti (v plnom obsadení, všetky hlasy, nástroje) tal. hud.

expressis verbis (výslovne, vyslovene, priamo, jednoznačne, jasne, dôrazne) lat. kniž. vyjadriť e. v.

hlas

hlas 2 (zložka hud. skladby)

prím (prvý h.) lat.

sekund (druhý h.) lat. hud.

líder

leader /líder/ (vedúci h. v džezovej nástrojovej skupine) angl. hud.

ripieno /-pjé-/

tutti (v plnom obsadení, všetky hlasy, nástroje) tal. hud.

pleno /plé-/ (všetkými hlasmi, všetkými nástrojmi, naplno) tal. hud.

nadvláda

hegemónia (vedenie) gréc.

dominancia (prevaha, napr. určitého druhu v spoločenstve) lat. biol.

predominancia lat. kniž.

supremácia (prevaha) lat. kniž.

prevalencia (prevaha, prevažovanie, prevládanie) lat. kniž.

prepotencia (prevaha, presila, moc) lat. kniž.

feminizácia (početná prevaha žien v zamestnaní, obsadenie, ovládnutie ženami) lat.

kolonializmus (n. jednej krajiny nad inou, polit. ovládanie a hosp. využívanie inej krajiny) lat.

prevaha

preponderancia zried. kniž.

prevalencia (prevažovanie, prevládanie) lat. kniž.

prepotencia (presila, nadvláda, moc) lat. kniž.

predominancia

supremácia (nadvláda) lat. kniž.

superiorita (vyššia hodnota) lat. kniž.

hegemónia (vedúce postavenie, prvenstvo) gréc.

dominancia (p. určitého druhu v spoločenstve, biol.; p. ako osobná vlastnosť, sebapresadzovanie, nadradenosť, ovládanie druhých, nezávislosť, nepoddajnosť, vodcovské sklony, psych.; výsadné postavenie voči iným jedincom skupiny, etológia) lat.

primát (p. z hľadiska významnosti, vedúce postavenie, prvé miesto, prvenstvo) lat.

deficit (p. výdajov nad príjmami al. potrieb nad zdrojmi, nerovnováha, schodok, nedostatok, chýbanie, strata) lat. ekon.

suficit (p. príjmov nad výdajmi al. zdrojov nad potrebami, prebytok, nadbytok, dostatok) lat. ekon.

maternát (rozhodujúce postavenie matky v rodine) lat. kniž.

paternát (rozhodujúce postavenie otca v rodine) lat. kniž.

feminizácia (početná p. žien v zamestnaní, obsadenie, ovládnutie ženami) lat.

virilizmus

virilizácia lat. biol.

maskulinizácia (p. druhotných mužských pohlavných znakov u žien al. chlapcov pred pubertou) lat. lek.

odňatie

konfiškácia (zobratie majetku vlastníkovi štátom al. panovníkom bez náhrady, zhabanie) lat.

arizácia (o., odnímanie žid. majetku podľa nacistických zákonov) vl. m. hist.

exekúcia (výkon rozhodnutia, najmä súdneho, kt. nebolo splnené v stanovenej lehote) lat. práv.

expropriácia (úradné o. majetku, vyvlastnenie) lat. práv.

rekvizícia

rekvirácia lat.

rekviračka (zabranie, zaberanie, zhabanie z úradnej moci za vojny a pod.) lat. hovor.

embargo (zobratie, zhabanie majetku nepriateľského štátu, napr. lode) špan. hist.

privácia (zbavenie niečoho, olúpenie) lat. kniž.

dejekcia (vyhnanie z majetku, vyhodenie) lat. práv.

adempcia (o. najmä majetku, podielu a pod.) lat. práv.

evikcia (o. držby súdnym rozhodnutím v dôsledku silnejšieho práva) lat.

erepcia (o. dedičstva nehodným osobám) lat. práv.

apropriácia (zobratie do držby, uchopenie sa držby, privlastnenie, prisvojenie veci, majetku) lat. práv.

anexia (zabratie, zabranie, pripojenie územia cudzieho štátu násilím) lat.

anšlus (násilné zabratie, zabranie cudzieho územia s nem. obyvateľstvom k Nemecku) nem. hist. polit. a. Rakúska 1938

okupácia (ovládnutie územia štátu ozbrojenými silami iného štátu, obsadenie, zabratie cudzieho štátneho územia) lat. voj. polit.

abjudikácia (o. práva, odmietnutie, zamietnutie žaloby súdom, neuznanie súdom, odopretie) lat. práv.

tezaurácia (odobranie, vyňatie hotovostných peňazí al. zlata z obehu a ich úschova, hromadenie v domácnosti) gréc. ekon.

diskriminácia (o., odnímanie, obmedzenie, obmedzovanie, nepriznanie, nepriznávanie práv al. výhod, neuznávanie rovnosti, zámerné neoprávnené rozlišovanie, znevýhodnenie) lat. práv. ekon.

amputácia (chirurgické o. orgánu a. časti tela) lat. lek. a. končatiny

exartikulácia (o. končatiny al. jej časti v kĺbe) lat. lek.

redukcia (odnímanie, odobranie, odoberanie kyslíka z látok) lat. chem.

munfarid (zobratie všetkých súperových kameňov okrem kráľa) perz. šach.

konanie

konanie 2 (súhrn úkonov súdu al. úradu a zúčastnených strán)

proces lat.

causa /kauza/

kauza (súdne k., práv. prípad, súdny spor) lat.

arbitráž (rozhodcovské k.) franc. práv.

monsterproces (veľké, vopred pripravené, odstrašujúce k.) franc. + lat. hovor.

prevarikácia (k. práv. zástupcu v prospech odporcu na škodu svojej strany) lat. práv.

apelácia (odvolací súd) lat. práv.

kasácia (súdne opravné k., pri kt. vyšší súd môže rozhodnutie nižšieho len zrušiť a vrátiť iba z dôvodu práv.) lat. práv.

konkurz (súdne k. spočívajúce vo vyrovnaní záväzkov dlžníka speňažením jeho majetku v dôsledku jeho platobnej neschopnosti, úpadku) lat.

ostrakizmus (črepinový súd na ochranu aténskej demokracie, keď občania písali na črep, či je ohrozená demokracia a kto ju ohrozuje) gréc. hist.

ordál

ordálie (boží súd, pri kt. sa sporná vec predložila bohu a boh mal nevinného ochrániť pri skúške, napr. ohňom, vodou al. v súboji, dokazovanie nevinnosti) lat. hist. práv.

kolaudácia (úradné k., kt. výsledkom je schválenie stavby, rozhodnutie o povolení na jej užívanie) lat. odb.

impeachment /-píč-/ (k. voči vysokému štátnemu úradníkovi, predstaviteľovi, za zneužitie právomoci, v USA, Kanade, Veľkej Británii) angl. práv.

homologácia

homologizácia (schvaľovacie k. na overenie vlastností technického zariadenia z hľadiska prípustnosti jeho použitia, spôsobilosti) gréc. odb.

tender (verejná ponuková súťaž, konanie, výzva na podanie návrhu) angl. ekon.

adjudikácia (verejná súťaž na dodávku tovaru) lat. ekon.

konkurz (výberové k., súťaž, súbeh na obsadenie pracovného miesta al. na vykonanie určitých prác) lat.

casting /kást-/

kasting (konkurz modeliek, hercov a pod.) angl.

submisia (upisovanie štátnej pôžičky, cenných papierov a pod. formou verejnej súťaže) lat. peňaž.

súťaž

súťaž 2 (verejne organizované súťaženie)

racing /rejsing/

race /rejs/ angl. šport.

konkurz (s., súbeh, výboreové konanie na obsadenie pracovného miesta al. na vykonanie určitých prác) lat.

casting /kást-/ (konkurz modeliek, hercov a pod.) angl.

tender (verejná ponuková s., konanie, výzva na podanie návrhu) angl. ekon.

adjudikácia (verejná s. na dodávku tovaru) lat. ekon.

submisia (upisovanie štátnej pôžičky, cenných papierov a pod. formou verejnej s.) lat. peňaž.

kvalifikácia (vyraďovacia s.) lat.

finále (vylučovacia s., záverečná časť, stretnutie o prvé miesto) tal.

semifinále lat. + tal.

demifinále (vylučovacia s., predposledná časť, polofinále) franc. + tal. šport.

liga (dlhodobá s. najlepších oddielov, klubov, družstiev) tal. špan. šport.

extraliga (najvyššia ligová s. v niektorých športoch) lat. + angl. šport.

profiliga (ligová s. športovcov, kt. majú šport ako zamestnanie) lat.-angl. + tal.

divízia (majstrovská s. nižšia ako liga) lat. šport.

turnaj (krátkodobá súvislá s. viacerých hráčov al. družstiev) franc. šport.

olympiáda (vrcholná medzinárodná s. konaná raz za 4 roky šport.; vrcholná medzinárodná s. pren.) vl. m.

paraolympiáda (olympiáda zdravotne, telesne postihnutých športovcov) gréc. + vl. m.

prix /pri/ (s. o cenu) franc.

grand prix /granpri/ (významná medzinárodná športová al. umelecká s. o cenu) franc.

cup /kap/ (s. o pohár) angl. šport.

majstrovstvá nem.-lat. pomn.

šampionát (vrcholná s.) franc.

worlcup /-kap/ (majstrovstvá sveta v určitej disciplíne, svetový pohár) angl. šport.

univerziáda (vrcholná medzinárodná s. vysokoškolákov) lat. šport.

mundiál (majstrovstvá sveta (vo futbale)) rom. šport.

rely

rallye /reli/ (s. motorových vozidiel s nutnosťou dodržať predpísaný časový limit) angl.

enduro (medzinárodná šesťdenná terénna motocyklová s.) šport.

military (jazdecká s. všestrannej spôsobilosti) angl. šport.

Grand Slam

grandslam /grentslem/ (štyri hlavné svetové tenisové súťaže) angl. šport.

agonistika (amatérske pretekanie v starom Grécku) gréc. hist.

ajtys (verejná recitačná a spevácka s. v Kazachstane a Kirgizsku) turk. porovnaj pretekystretnutie 2