Výsledky vyhľadávania

preteky

racing /rejsing/
race /rejs/ angl. šport.
míting (príležitostné šport. p.) angl. šport.
open (p. otvorené pre amatérov aj profesionálov) angl. šport. slang.
memoriál (p. na počesť významného športovca) lat. šport.
šprint (bežecké al. cyklistické p. na krátkej trati) angl. šport.
maratón (bežecké p. na trati 42,195 km) vl. m. šport.
cross /kros/
kros (ľahkoatletický cezpoľný beh v rôznom teréne) angl.
štafeta (p. družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal. šport.
cyklotrial gréc. + angl. šport.
trial (cyklistické terénne p. s prekážkami) lat. hovor.
omnium (cyklistický viacboj zložený z viacerých disciplín; jazdecké p. s vyrovnávaním šancí koní nesenou váhou) lat. šport.
regata (p. plachtových, veslových al. motorových lodí) tal. šport.
singel (p. jednomiestnych šport. lodí, napr. kajak, kanoe) angl. šport.
duatlon (p. skladajúce sa z behu a jazdy na bicykli) gréc. šport.
triatlon (p. skladajúce sa z plávania, jazdy na bicykli a behu) gréc. šport.
biatlon (zimný dvojboj, beh na lyžiach a streľba) lat. + gréc. šport.
slalom (p. na lyžiach, lodiach a pod. po trati vyznačenej bránkami, jazda medzi bránkami) nór. šport.
superdží (superobrovský slalom) angl. šport.
skateboarding /skejtbord-/
skejtbording angl. šport.
skate /skejt/
skejt (p. na šport. náčiní v podobe dosky na kolieskach) angl. šport. hovor.
autokros (p. automobilov po okružnej trati v náročnom teréne) gréc. + angl.
enduro (medzinárodná šesťdenná terénna motocyklová súťaž) šport.
rallye /reli/ (súťaž motorových vozidiel s nutnosťou dodržať predpísaný časový limit) angl.
motokros (p. na jednostopových vozidlách v ťažkom teréne) lat. + angl.
sajdkárkros (p. na jednostopých vozidlách s postranným prívesným vozíkom) angl. motor.
trial (motocyklové terénne p.) lat. šport.
speedway /spídvej/ (motocyklové p. na plochej dráhe) angl. šport.
bikros (cyklistické terénne rýchlostné p. na špeciálnych bicykloch) lat. + angl.
agón (p., zápas, pôvodne v starom Grécku) gréc.
nemejské hry (starogréc. šport. hry v behu, zápasení a pod.) vl. m. hist.
istmické hry (starogréc. hry na počesť boha Poseidóna so šport. a umeleckými súťažami) gréc. hist.
pentatlón (staroveký olympijský päťboj, beh, hod diskom, skok do diaľky, hod oštepom, zápas) gréc. hist. porovnaj súťažzápas 3hra 3dostihy

dráha

dráha 3 (miesto na preteky)
-dróm gréc. v zlož. sl.
štreka (dlhšia bežecká d.) nem. hovor.
pista (pretekárska d. na športovom štadióne) franc. šport.
xystos (atletická krytá d. v starogréc. gymnáziu) gréc. archit.
velodróm (naklonená, klopená cyklistická d.) lat.-franc. + gréc.
turf (dostihová d.) angl. šport.
hipodróm (d. pre závody na koňoch a vozoch v starom Grécku a Ríme hist.; dostihová d., budova s jazdiarňou, stajňami a pod.) gréc.
track /trek/ (dostihová klusácka d.) angl. šport.
parkúr (jazdecká pretekárska d. s prekážkami na skokové súťaže) franc. šport.
manéž (krytá voj. jazdiareň) tal.-franc. voj.
motodróm (d. na preteky jednostopových vozidiel) lat. + gréc.
speedway /spídvej/ (plochá d. na motocyklové preteky) angl. šport.
autodróm (automobilová skúšobná al. pretekárska d.) gréc.

zápas

zápas 3 (preteky, súťaž, stretnutie)
derby (stretnutie tradičných súperov, najmä miestnych, v šport. hrách, napr. futbale) angl. vl. m.
match /meč/ (šport. stretnutie) angl.
sparing (z. so súperom ako šport. tréning v boxe a pod.) angl. šport.
agón (preteky, pôvodne v starom Grécku) gréc.
šerm (z. sečnou al. bodnou zbraňou) nem. šport.
boxing angl.
pugilizmus (pästný súboj, boj, z. dvoch súperov podľa pravidiel, pästiarstvo) lat. šport. zastar.
fight /fajt/ (boj v boxe) angl. šport.
infighting /infajting/ (boj zblízka v boxe) angl. šport.
pygmé (starogréc. pästný z.) gréc. šport.
pankration (starogréc. spojenie z. a boxu s pripustením surovostí a bezohľadností) gréc. hist.
palé (starogréc. z. ako súčasť starovekého päťboja) gréc. hist. šport.
karate (jap. z. a obrana založená na úderoch a kopoch) jap.
judo /džudo/ (z. dvoch osôb na štvorcovom zápasisku spôsobom sebaobrany) jap. šport.
jiu-jitsu /džiu džicu/ (jap. sebaobrana bez zbrane založená na rýchlych chmatoch) jap.-angl.
sambo (z. s prvkami džuda a džiu-džicu, v Rusku) rus.
kung-fu (čín. dotykový boj využívajúci psych. a fyzickú koncentráciu) čín.
taekwondo /tekv-/ (sebaobrana, pôvodne kórej. bojové umenie používajúce najmä kopanie a údery rukou) kórej.
aikidó (moderné bojové umenie sebaobrany) jap.
kendo (tradičný jap. šerm bamusovými tyčami) jap.
kickbox /kik-/ (z., pri kt. sa používajú údery päsťami a kopanie) angl.
sumó (tradičný jap. z., kt. cieľom je dostať súpera mimo kruhového zápasiska) jap. šport.
tchaj-ti /tajči/ (sebaobrana založená na cvičení s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.
wrestling /rest-/ (z. vo voľnom štýle, predvádzaný aj pre zábavu) angl. šport. porovnaj pretekystretnutie 2

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

auto

auto gréc.
automobil gréc.-lat.
kára (a., vozidlo, najmä zlé) lat.-nem. aj pejor.
tragač (staré, ošúchané, rozhegané a.) nem. pren. pejor.
voitureta /voa-/ (malé a.) franc.
motor (vozidlo poháňané strojom meniacim dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. hovor.
fáro (najmä osobné al. športové) nem. hovor.
limuzína (osobné a. s uzavretou najmä štvordverovou karosériou) franc. vl. m.
sedan (osobné a. s uzavretou štvordverovou najmenej štvormiestnou karosériou) angl.
kupé (a. s uzavretou dvojmiestnou karosériou a pevnou strechou) franc.
kabriolet (osobné a. so snímateľnou al. skladacou strechou) franc.
landaulet (a. so zatvorerenou karosériou so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (športové a. s dvojsedadlovou karosériou a plátennou strechou) angl.
faeton vl. m. hist.
touring /tur-/ angl.
turer (osobné štvordverové a. so sklápacou strechou, najmenej štvormiestne so sedadlami vo dvoch radoch) angl.
fast back /fást bek/ (a. so splývajúcou zadnou časťou karosérie) angl.
hatchback /hečbek/ (a. so šikmo sklonenou zadnou časťou karosérie s dverami) angl.
kombi lat.
wagon (a. s piatymi dverami na zadnej stene a veľkým batožinovým priestorom za sedadlamii) angl.
van (väčšie osobné a. s vyššou karosériou, umožňujúce prepravu až siedmich cestujúcich) angl.
pick-up /pikap/ (a. s uzavretou dvoj- alebo trojmiestnou karosériou a otvorenou plošinou pre náklad) angl.
stejšn (osobné dodávkové a. na dopravu osôb aj nákladu) angl.
bugina (malé otvorené rýchle pretekárske a.) angl.
formula lat.
monopost (pretekárske jednosedadlové a.) gréc. + angl.
dragster (pretekárske a. používané na preteky v zrýchlení) vl. m.
speedster /spíd-/ (jednomiestne al. dvojmiestne športové a.) angl.
spider /spajder/ (športové dvojsedadlové a. bez strechy) angl.
karavan (obytné a. al. obytný príves za autom) perz.
buick /bujk/
bujk (veľké luxusné a.) angl.
landrover (terénne a.) vl. m.
off-road /ofroud/ (osobné terénne a.) angl.
jepp /džíp/ (terénne malé osobné a. najmä voj.) angl.
gazík (terénne ľahké a. zn. GAZ) rus. hovor.
oldtimer angl.
veterán (staré a.) lat.
kraksňa (staré, nefunkčné a.) nem. hovor. pejor.
tragač (staré, ošúchané, rozhegané a.) nem. pren. pejor.
diesel /dízel/ vl. m. tech.
dýzlak (a. s naftovým motorom) vl. m. slang.
gyromobil (a. poháňané energiou nahromadenou v zotrvačníku) gréc. + lat.
elektromobil (a. na elektrický pohon) gréc. + lat.
solarmobil (a. poháňané energiou zo slnečných článkov) lat.
sentinel (nákladné a. poháňané parným strojom) franc.
gruzovik (nákladné a.) rus.
kamión (ťažké kryté nákladné a., najmä diaľkové) franc.
tirák (kamión medzinárodnej automobilovej dopravy) franc. skr. hovor.
truck /trak/ (silné a. na ťahanie ťažkých prívesných al. vlečných vozidiel, ťahač) angl. dopr.
furgon (veľké kryté nákladné a.) franc.
dampkar (nákladné a. so sklápacou plošinou al. korbou, sklápačka) angl. tech.
damper (nákladné a. s vyklápacou korbou a dvoma nápravami na prepravu sypkých materiálov al. betónu) angl. tech.
kipper (samočinne vyklápacie a.) angl.
trambus (nákladné a. s vysunutou kabínou pre vodiča pred prednou osou) angl. motor.
papamobil (bezpečnostné presklené a. používané hlavou rímskokatolíckej cirkvi, pápežom) tal. + lat. hovor.
sanita lat. hovor.
ambulancia (a. na prepravu chorých, záchranka) franc. + lat.
furgon (pohrebné a.) franc.
zelený anton (policajné a. na prepravu zadržaných a pod.) vl. m. slang.
taxík lat.-franc.
autotaxi (nájomné auto s prístrojom na záznam prejdenej vzdialenosti a príslušného poplatku) gréc. + lat.-franc. porovnaj vozidlo

beh

šprint (veľmi rýchly, obyčajne krátky b. s maximálnym vypätím) angl. šport.
špurt angl.
finiš (veľmi rýchly, s vynaložením najväčšieho úsilia, najmä na konci pretekov) angl. šport.
futing (oddychový b.) angl. šport.
jogging /džoging/
džoging (oddychový b. na zvyšovanie zdatnosti) angl. šport.
cross /kros/
kros (ľahkoatletický cezpoľný b. v rôznom teréne) angl.
maratón (bežecké preteky na trati 42,195 km) vl.m. šport.
steeplechase /stíplčejs/
stípl (prekážkový b. na 3 km) angl. slang.
skiping (b. na mieste na precvičenie, nízky poklus) angl. šport.
galop (b. koňa dlhými skokmi, cval) franc.
štafeta (slávnostný b. na spôsob pretekov družstiev, pri kt. členovia postupne absolvujú určitý úsek dráhy) tal.

vybehnúť

štartovať (vybiehať z miesta, z kt. sa začínajú preteky) angl.

dostihy

racing /rejsing/ angl. šport.
turf angl. šport.
derby (d. trojročných koní na 2,4 km) angl. vl. m.
steeplechase /stíplčejs/
stíplčejs angl. šport.
stípl (prekážkové d. najmenej na 3,2 km) angl. slang. šport.
omnium (jazdecké preteky s vyrovnávaním šancí koní nesenou hmotnosťou) lat. šport.

vychádzať

štartovať (v. z miesta, z kt. sa začínajú preteky) angl.
bankrotovať tal.-nem.
krachovať (vyjsťna mizinu, upadať, upadnúť, dostávať sa, dostať sa do neschopnosti plniť si záväzky) nem. hovor.

končiť

finišovať (k. prácu, športové preteky al. zápas s veľkým vypätím síl) angl.
finalizovať (dokončovať výrobok, technologický proces) lat.
likvidovať (zanikať, zastavovať činnosť) lat. l. obchod