Výsledky vyhľadávania

neznámy

neznámy
anonymný (nepodpísaný, neoznačený menom, bezmenný) gréc.

jav

jav
fenomén (úkaz, zjav, najmä neobyčajný) gréc. filoz.
realita (objektívne existujúci j., skutočnosť) lat. filoz.
fakt (skutočný j., udalosť, výsledok, pravdivý poznatok, overiteľná skúsenosť, danosť, skutočnosť) lat.
unikum (jedinečný, ojedinelý, zvláštny j., jediný svojho druhu) lat.
exotikum (nezvyčajný, nápadný, zaujímavý, zvláštny j.) gréc.
rara avis (vzácny, neobyčajný, zriedkavý j., biela vrana) lat. kniž.
kuriozita
kurióznosť lat.
kuriózum (zvláštny, neobvyklý j., neobvyklosť, nevšednosť, neobyčajnosť, nezvyčajnosť, zriedkavosť) tal. kniž.
rarita (zvláštny, neobvyklý j., vzácnosť, nezvyčajnosť, zriedkavosť) lat.
paradox (j. zdanlivo sa vymykajúci bežnej skúsenosti, ale pochopiteľný na základe hlbšieho štúdia) gréc. fyz.
izolát (oddelený, osamostatnený, odlúčený j.) tal.-franc.
ekvivalent (j. s rovnakou platnosťou, významom, hodnotou) lat.
inovácia (nový j.) lat.
anachronizmus gréc.
paseizmus (zastaraný j., prežitok) franc. kniž.
priorita (dôležitý, závažný j.) lat.
analogón (obdobný, podobný j.) gréc. kniž.
anticipácia (j. al. udalosť s predčasným výskytom) lat.
efeméra (krátko trvajúci, prchavý, pominuteľný, miznúci, dočasný, chvíľkový j., vidina) gréc. kniž.
infinum (j. najbližší v rade predchádzajúcich) lat. odb.
funktív (j., objekt, kt. má funkciu voči iným objektom, javom, vo vedeckých teóriách) lat. odb.
noumenon (j. poznateľný len rozumom, podstata veci u Platóna, vec o sebe u Kanta) gréc. filoz.
epifenomén (sprievodný j. bez vplyvu na danú vec al. proces) gréc. filoz.
referent (j. označený menom, znakom) lat. log.
parafernáliá (sprievodné, vedľajšie javy) gréc. + lat.
archaizmus (starobylý, zastaraný j., napr. jaz. prostriedok) gréc.
izotropia (j., keď fyz. vlastnosti látok, plynov, kvapalín nezávisia od smeru, v kt. sú merané) gréc. fyz.
asterizmus (optický úkaz, keď sa v brúsenom drahokame ukáže hviezda) gréc. odb.
fatamorgána (svetelný úkaz, pri kt. sa vo vzduchu objavujú obrazy vzdialených predmetov ležiacich pod horizontom) tal.
stroboskopia (optický klam, pri kt. sa rovnomerne pohybujúci predmet pohybuje zdanlivo inou rýchlosťou, ako je skutočná, ak sa jeho osvetlenie mení s určitou frekvenciou) gréc.
meteor (j. pozorovaný na zemskom povrchu al. v atmosfére okrem oblakov; svetelný úkaz pozorovaný pri prelete kozmickej častice atmosférou, lietavica, povetroň) gréc. astr.
bolid (veľmi jasný meteor) gréc. astr.
halo (svetelný j. vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov, svetelný kruh okolo Slnka al. Mesiaca) gréc. astron.
krepuskulárny j. (j. viazaný na čas po západe slnka) lat. odb.
gynandromorfizmus (j., keď je časť tela jedinca tvorená samčími tkanivami a časť samičími) gréc. biol.
monokarpia (j., keď rastliny raz za života vykvitnú a prinesú plody) gréc. bot.
izoméria (j., keď molekuly zlúčeniny majú rovnaké atomárne zloženie, vzorec, ale rozdielnu chemickú štruktúru) gréc. chem.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopravný prostiedok mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopravný prostiedok mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr. porovnaj vec

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
inštrument lat.
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropaion
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
softvér
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardvér
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
krak
krek
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
mariška
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
diafora
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
anafora
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epifora
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epanastrofa
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatum
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
pleonazmus
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
tróp
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxa
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

bezmenný

bezmenný
anonymný (nepodpísaný, neznámy, neoznačený menom) gréc.

nepodpísaný

nepodpísaný
anonymný (neznámy, neoznačený menom, bezmenný) gréc.

tvorca

tvorca
demiurg (stvoriteľ sveta a svetového poriadku, u Platóna filoz.; t., remeselník v starom Grécku, aj lekár a veštec hist.) gréc.
autor (pôvodca) lat.-franc.
anonym (nepodpísaný, nemenovaný, utajený, neznámy pisateľ, umelec, najmä umeleckého diela) gréc.
choreograf (t. tan., baletného vystúpenia) gréc.
ideológ (t. sústavy myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc.
legislatívec (odborník v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
legislátor (t. práv. noriem, zákonodarca) lat. práv. porovnaj pôvodcaumelec

pôvodca

pôvodca 2 (kto je tvorcom niečoho)
autor (tvorca) lat.-franc.
anonym (nepodpísaný, nemenovaný, utajený, neznámy pisateľ, umelec, tvorca, najmä umeleckého diela) gréc.
impotent (umelecky neschopný, nemohúci p.) lat. pren. kniž.
libretista (p. slovného podkladu pre iné umelecké, najmä hud. dielo al. výstavu) tal.
textár (p. slovného podkladu piesne al. reklamy) lat. hud.
copywriter /kopyrajter/ (reklamný textár) angl.
choreograf (tvorca tan., baletného vystúpenia) gréc.
scenárista (p. textovej predlohy pre film., televízne al. rozhlasové dielo) gréc.-lat.
monografista (p. vedeckého diela podrobne rozoberajúceho jeden problém, jednu osobnosť) gréc.
adaptátor (p. lit., hud. a pod. úpravy umeleckého diela na nové podmienky, nároky, upravovateľ) lat.
interpolátor (p. dodatočnej úpravy al. vložky do pôvodného textu) lat. lit.
plagiátor (p. napodobenia al. odpisu cudzieho umeleckého al. vedeckého diela v celku al. časti bez uvedenia predlohy) lat.
epigón (netvorivý autor, nasledovník tvorcov v umení al. vo vede) gréc.
synkretik
synkretista (človek spájajúci, zlučujúci rôznorodé, najmä myšlienkové prvky, názory, smery) gréc. kniž.
eklektik (človek preberajúci a spájajúci cudzorodé prvky rôznych štýlov, čerpajúci z cudzích zdrojov) gréc.
memoárista (p. pamätí, spomienok) franc.
kronikár gréc.
analista lat. kniž.
chronograf (p. opisu hist. udalostí v časovom slede, letopisec) gréc. kniž.
satirik (p. diela ostro kritizujúceho al. zosmiešňujúceho spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat.
parodista (p. posmešného napodobenia iného umeleckého diela pri zachovaní formy) gréc.
pamfletista (p. ostrých, hanlivých, najmä aktuálnych hanopisov) vl. m.-angl.
laudátor (p. oslavnej verejnej reči, prejavu) lat. kniž.
polemik (p. útočnej, ostrej reči al. článku) gréc.
glosátor (p. poznámok na vysvetlenie, krátkeho, stručného výkladu) gréc.-lat.
panegyrik (p. oslavnej reči prednesenej na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chválorečník, velebiteľ) gréc. kniž.
gagman /geg-/ (tvorca prekvapivých komických nápadov postavených na porušení logiky vo filme) angl. film.
ideológ (tvorca sústavy myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc.
evanjelista (p. časti biblie, Nového zákona s opisom života a skutkov Ježiša Krista) gréc.
hagiograf (p. životopisov svätých, životopisec svätých) gréc.
legislatívec (odborník v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
legislátor (tvorca práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
Drakón (prísny, krutý starogréc. aténsky zákonodarca) porovnaj umelecspisovateľbásnikmaliarskladateľ

umelec

umelec
kumštár nem. hovor. expr.
majster (vynikajúci u.) lat.-nem.
maestro (vynikajúci u., najmä hudobník) tal. kniž.
intelektuál (človek s vyšším vzdelaním, najmä duševne pracujúci, vedec, u.) lat.
klasik (vynikajúci, všeobecne uznávaný, vzorný u. tvoriaci trvalé hodnoty) lat.
laureát (u. poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.
interpret (u. predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, dram. úlohu, hud. dielo, herec, spevák, hudobník) lat.
virtuóz (u. vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.
bohém (u. al. nadaný človek užívajúci svetské pôžitky a porušujúci spoločenské obmedzenia, sveták) franc.
manierista (u. tvoriaci šablónovito, meravo) franc. pejor.
impresionista (u. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
naturalista (u. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia) lat.
anonym (nepodpísaný, nemenovaný, utajený, neznámy u., pisateľ, tvorca, najmä umeleckého diela) gréc.
monogramista (u., kt. celé meno sa nezachovalo, len skratka mena zložená zo začiatočných písmen) gréc. výtv.
debutant (u. vystupujúci prvý raz verejne) franc.
grafik (výtvarný u., výtvarník používajúci techniky umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
medailér (výtvarný u., výtvarník zaoberajúci sa tvorbou medailí) tal.-franc.
reštaurátor (u. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.
tancmajster (učiteľ spoločenského tanca, tan. majster) nem. hovor. zastar.
hitmaker /-mejker/ (tvorca úspešných, módnych piesní, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.
showman /šou-/
šoumen (u. účinkujúci v zábavnom výpravnom predstavení, bavič) angl. hovor.
entertainer /-tejner/ (zábavný u., zabávač) angl.
cirkusant (cirkusový u.) lat. hovor.
artista (cirkusový al. varietný u.) franc.
akrobat (cirkusový u. vykonávajúci vysoké náročné, obratné cviky) gréc.
kaskadér (cirkusový u. vykonávajúci nebezpečné stupňovité zoskoky) franc.
žonglér (cirkusový u. zručne vyhadzujúci a chytajúci rôzne predmety) franc.
kaukliar nem. hovor.
eskamotér (cirkusový u., kúzelník, čarodejník) franc.
iluzionista lat.
mág perz. kniž.
magik (cirkusový u. predvádzajúci kúzelnícky estrádny program, kúzelník) gréc.
ekivilibrista (cirkusový u. predvádzajúci cviky na udržiavanie rovnováhy) lat.
ikarijec (cirkusový u. ležiaci na chrbte a pohadzujúci nohami partnerom alebo predmetom) vl. m.
voltižér (cirkusový u. predvádzajúci cviky na neosedlanom koni, naskakovanie na neosedlaného koňa) franc.
excentrik (cirkusový u. predvádzajúci komickú akrobaciu s použitím groteskných prvkov) lat.
klaun angl.
august (cirkusový u. predvádzajúci komické čísla, šašo) lat.-nem.
drezér (cvičiteľ zvierat na pracovné, šport. a cirkusové účely) franc.-nem.
imitátor (estrádny u. napodobňujúci hlasy osôb, zvierat a pod.) lat.
fakír (u. výnimočne ovládajúci svoje telo, bolesť a pod.) arab.
bankista (kočovný u. vystupujúci v minulosti na jarmokoch) tal.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný, kočujúci herec, hudobník a spevák) nem. hist. porovnaj pôvodcaspisovateľmaliarsochárskladateľhudobníkherecspeváktanečník a pod.

kruh

kruh 3 (v spojení začarovaný kruh)
circulus vitiosus /cirkulus viciózus/ (začarovaný, bludný, chybný k. v dokazovaní, logická chyba) lat.
circulus in definiendo
idem per idem (k. v definícii) lat.
circulus in demonstrando
petitio principii /-tício -cípií/ (k. v dôkaze) lat. log.
tautológia (k. pri definícii, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.

odborník

odborník
-lóg gréc. v zlož. sl.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
macher nem. hovor. expr.
šajba rus. slang.
frajer
štramák (znalec) nem. hovor.
profesionál lat.-angl.
profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.
fachman (dobrý o.) nem. hovor.
expert (znalec, poradca) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.
kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
káder franc.
kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.
suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.
fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.
technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.
inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.
polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.
introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.
nešikovný, zlý o. pozri neodborník
o. v medicíne pozri lekár
diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.
biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.
botanik gréc.
fytobiológ gréc. zastar.
fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.
zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.
antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológ (o. v telovede) gréc.
mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.
bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.
hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.
algológ lat. + gréc.
fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.
lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.
bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.
mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.
graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.
dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.
pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.
ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.
enológ (o. vo vinárstve) gréc.
fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.
entomológ gréc.
insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.
myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.
arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.
ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.
batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.
malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.
herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.
ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.
ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.
mammaliológ lat. + gréc.
teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.
hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.
kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.
zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.
epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.
paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológ
paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.
paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.
agrológ
pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.
agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.
morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.
anatóm (o. v telovede) gréc. odb.
organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.
histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.
osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.
fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.
embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.
eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.
toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.
fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.
röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.
organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.
meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.
hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.
oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.
glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.
hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.
speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.
kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronóm gréc.
uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.
planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.
geograf (o. v zemepise) gréc.
geodet geol.
geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.
orograf (o. v horopise) gréc. geogr.
geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.
petrológ gréc.
petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.
mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.
paleobiológ
paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.
seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.
vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.
montanista (o. v baníctve) lat.
topograf (o. v miestopise) gréc.
kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.
matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.
geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.
psychotronik
parapsychológ
ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.
ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.
prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.
demograf gréc.
populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.
psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.
sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.
politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.
stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
historik
historiograf (o. v dejepise) gréc.
logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.
chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.
archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.
štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
etnograf (o. v národopise) gréc.
etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.
folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.
lingvista (o. v jazykovede) lat.
filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.
lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.
lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.
morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.
bibliológ (o. v knihovede) gréc.
stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.
verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.
dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.
grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.
translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavista (slovan. národov) lat.
slovakista (Slovenska) lat.
bohemista (čes. krajín) lat.
polonista (Poľska) lat.
slovenista (Slovinska) lat.
sorabista (lužických Srbov) lat.
balkanista vl. m.
balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharista (Bulharska) vl. m.
albanista (Albánska) vl. m.
baltista (baltských národov) vl. m.
lituanista (Litvy) vl. m.
rusista (Ruska) vl. m.
hungarista (Maďarska) lat.
ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordista (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavista (škandinávskych národov) lat.
nederlandista (Holandska) hol.
romanista (románskych národov) lat.
italista (Talianska) vl. m.
hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalista
lusista (Portugalska) vl. m. lat.
anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabista (arab. národov) vl. m.
egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanista (národov Afriky) vl. m.
orientalista (ázijských a afrických národov) lat.
semitológ vl. m. + gréc.
semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológ (Číny) lat. + gréc.
japonista (Japonska) vl. m.
byzantológ (Byzancie) vl. m.
ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.
urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.
kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.
estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.
muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.
choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.
teatrológ (o. v div. vede) gréc.
filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.
heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.
vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.
filatelista gréc.-franc.
timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.
falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.
sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.
kulinár lat.
gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.
nutricionista (o. na správnu výživu) lat.
pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.
docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.
didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.
pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.
kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.
religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.
biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.
ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.
teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.
bócher (žid. bohoslovec) hebr.
ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.
softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.
astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.
legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
kanonista lat.
dekretista
dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.
legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.
dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.
maskér franc.
šminkár
šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.
vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.
metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.
technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.
architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.
garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.
finančník (o. v peňažníctve) franc.
kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.
terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

určenie

určenie
destinácia lat. kniž.
špecifikácia
špecifikovanie (bližšie, podrobnejšie, presnejšie vymedzenie niečoho) lat. kniž. a odb.
precizovanie
precizácia (presné vyjadrenie, spresnenie) lat.-franc. kniž.
determinácia (určenosť, vymedzenie pojmu a pod.) lat. log.
indikácia (stanovenie diagnostického al. liečebného postupu) lat. lek.
diagnóza (zistenie, rozoznanie, rozpoznanie, stanovenie príčin, stavu, napr. nemoci chorého) gréc. odb. lek.
kvantita (u. predmetov, javov podľa ich množstva) lat. filoz.
kvalita (u. predmetov, javov podľa vlastností, ktorými sa odlišujú od iných) lat. filoz.
kalibrovanie
kalibrácia (u. a označenie objemu) tal.-franc. tech.
periodizácia (u. časových úsekov, období) gréc.-lat.
terminácia (vymedzenie, ohraničenie, stanovenie času, doby, lehoty) lat. odb.
chronológia (u. časového poradia, časovej postupnosti javov, vecí) gréc.
dendrochronológia (datovacia metóda založená na počítaní prírastkov, letokruhov na kmeňoch stromov) gréc.
minutáž (vymedzenie času v minútach) lat. odb.
stopáž (čas trvania programu, nahrávky, záberu a pod.) angl. odb.
delimitácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vytýčenie hranice, úloh, právomocí, odčlenenie, oddelenie) lat.
definícia (slovné vymedzenie, výklad, objasnenie obsah, význam pojmu, výrazu) lat.
tautológia (logicky chybná definícia, keď definované aj definujúce obsahujú rovnaký neznámy pojem) gréc. log.
formulácia (slovné vyjadrenie, vymedzenie pojmu, myšlienky, názoru) lat.
artikulácia (jasná, zreteľná, dôrazná formulácia, vyslovenie) lat. kniž.
kvotácia (rozdelenie na pomerné časti, diely, podiely, ich u.) lat. práv. ekon.
orientácia (u. polohy, zemepisne, v cudzom prostredí) lat.-franc.
echolokácia (orientácia v priestore pomocou vysielania a vnímania odrazeného ultrazvuku) gréc. + lat. zool.
lokalizácia (u. miesta, umiestnenie; obmedzenie pôsobenia niečoho na iné miesto, miestne vymedzenie) lat.-franc.
lokácia (u. v priestore al. čase) lat. odb.
demarkácia (rozhraničenie, ohraničenie, vymedzenie, vyznačenie hranice územia) franc.
instradácia (u. smerovej cesty a vlakových spojov pre zásielky) tal. pošt.
limitácia
limitovanie (u. hranice množstva, krajnej medze, ohraničenie, obmedzenie, vymedzenie) lat.
nominácia (menovité u. zostavy družstva) lat. šport.
systemizácia (stanovenie počtu a kvalifikácie pracovných síl) gréc.
delegovanie (u. právomoci, pôsobnosti, pridelenie úloh, náplne činnosti, poverenie výkonom činnosti) lat. ekon.
identifikácia (u. totožnosti, zhodnosti) lat.
rekognícia (u. totožnosti osoby, miesta al. veci svedkom al. obvineným) lat. práv. krim.
designácia
dezignácia (označenie, navrhnutie niekoho do funkcie, ustanovenie, poverenie funkciou) lat.
subsumpcia (u. práv. predpisu príslušného pre konkrétny prípad) lat. práv.
normalizácia
normovanie lat.
štandardizácia angl. kniž. a odb.
typizácia gréc.-lat.
unifikácia (u. jednotnosti niečoho, napr. pravidiel, tech. riešení, výrobkov a pod.) lat.
estimácia (ohodnotenie, ocenenie) lat.
evalvácia (u., vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie) lat. práv.
taxácia
taxatúra
taxovanie (určenie, vyčíslenie hodnoty, ceny, ocenenie, ohodnotenie, odhad) lat.-franc. odb.
fixing (u. kurzu meny, cenných papierov a pod.) lat. peňaž.
katerizácia (u. autorského znaku kníh pri abecednom radení) vl. m.
esencia (podstata, jadro veci, podstatné u.) lat. kniž. filoz.
dasein /dázajn/ (u. predmetu ako konkrétne existujúceho, bytie tu) nem. filoz.
ex definitione /-cio-/ (ako vyplýva z definície, podľa definície) lat. kniž. a odb. porovnaj výpočet
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 17. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.