synergetika
(odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti)
gréc. fyz.
metodika
(n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.)
gréc.
metodológia
(n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania)
gréc.
genealógia
(veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov)
gréc.
heuristika
(veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov)
gréc.lek. odbor.
pozri
lekárstvo
litterae humaniores
(humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia)
lat.
ars liberalis
(slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium
(nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika)
lat.hist.
kvadrívium
(štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba)
lat. hist.
lege artis
/lé-/
(podľa pravidiel vedy)
lat. kniž.
matematika
(veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary)
gréc.
trigonometria
(časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka)
gréc. mat.
stereometria
(časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi)
gréc.
informatika
(odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií)
lat.
kybernetika
(veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch)
gréc.
ezoterika
(odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka)
gréc.
ufológia
(odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov)
angl. + gréc.hovor.
prognostika
(odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského)
gréc.
futurológia
(veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja)
lat. + gréc.
logistika
(n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde)
gréc. voj.
ergológia
(odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov)
gréc.
ekonómia
(veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.)
gréc.
makroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku)
gréc.ekon.
mikroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem)
gréc.ekon.
ekonomika
(odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.)
gréc.
ekonometria
(odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí)
gréc.
štatistika
(odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov)
lat.
kameralistika
(veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo)
lat.ekon.
etnografia
(veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis)
gréc.
etnológia
(veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti)
gréc.
folkloristika
(veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby)
angl.
filológia
(veda o jazyku, jazykoveda)
gréc.zastar.
paralingvistika
(odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika)
gréc. + lat.
metalingvistika
(odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom)
gréc. + lat.
filológia
(veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel)
gréc.
batéria
(zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu)
franc.
objektív
(s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava)
lat.opt.
porovnaj
objektív
technika
(súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť)
gréc.
park
(súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.)
angl.-franc.
stres
(s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu)
angl.lek.
organizmus
(s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo)
gréc.biol.
motorika
(s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť)
lat.lek.
genotyp
(s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu)
gréc.biol.
fenotyp
(s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu)
gréc.biol.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj)
lat.
mytológia
(s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie)
gréc.
teogónia
(s. bájí o pôvode božstiev a sveta)
gréc.náb.
ekonomika
(súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo)
gréc.
infraštruktúra
(s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.)
lat.
kataster
(s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár)
lat.
agrokomplex
(spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví)
ekon.
literatúra
(súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke)
lat.
poetika
(súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora)
gréc.-lat.
tematika
(okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela)
gréc.
fabula
(s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej)
lat.lit.
šablóna
(ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce)
hol.-nem.pejor.
štýl
(s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh)
lat.
porovnaj
rázsloh 1sloh 2