Výsledky vyhľadávania

technik

technik gréc.
konštruktér (zostavovateľ, kt. zostrojuje technické riešenie) lat.
mixér (zvukový t.) angl. tech.
dentista (zubný t., odborný zdravotnícky pracovník bez vysokoškolského vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu) lat.-franc.

pracovník

profesionál lat.-angl.
profík (p. robiacu niečo z povolanie; odborník) lat.-angl. slang.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
šajba rus. slang.
frajer nem. hovor.
štramák (odborník, znalec) nem. hovor.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
kanón (šikovný p., vynikajúci odborník) tal.-nem.
suverén (p., kt. niečo vynikajúca ovláda, odborník, znalec) franc. hovor.
macher (vynikajúci, šikovný p., odborník, znalec) nem. hovor. expr.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci p., odborník) tal. kniž. expr.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný p., odborník, znalec) lat.
káder (šikovný p.; odborne a polit. vyspelý, schopný p., najmä riadiaci, za socializmu) franc.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný p., odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
expert (odborník, znalec, poradca) lat.
borec (vynikajúci, osvedčený p.) rus. expr. aj iron.
technik (odborný p. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti; p. vykonávajúci odborné technické práce) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý p., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (p., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, systémom overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
nomenklatúrnik (p. vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.
nomenklatúra (pracovníci vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.
personál (zamestnanci podniku ako celok) lat.
fidlikant (nešikovný, lajdácky p., najmä remeselník) nem. pejor.
fušer (nešikovný, zlý p., neodborník, nedouk, babrák) nem. hovor. pejor.
fluktuant (p. striedajúci, meniaci často a neodôvodnene zamestnanie) lat.
absentér lat.
blicoš (p. vynechávajúci prácu, najmä neodôvodnene) nem. slang.
veterán (starší skúsený, zaslúžilý p.) lat.
elév (p. prijatý na skúšobnú dobu, na študijný pobyt) franc.
trainee /trejný/ (zacvičovaný, zaškoľovaný nastupujúci zamestnanec) angl.
gážista (p. pracujúci za stály, pevný plat, o vojakoch, hercoch) franc. hovor.
brigádnik (dobrovoľný, výpomocný p.) franc.
praktikant (p. pripravujúci sa, zaučujúci sa, cvičiaci sa na určité povolanie) gréc.-lat.
volontér (neplatený dobrovoľný p. pripravujúci sa na určité povolanie) franc.
stážista (p. na dlhšom študijnom pobyte na vysokej škole, vedeckom ústave a pod.) franc.
stachanovec (p. dosahujúci vynikajúce, vysoké výkony, najmä v bývalom ZSSR) vl. m. hist.
externista (p. nepracujúci na riadnom pracovisku) lat.
pendler (denne al. týždenne dochádzajúci p. za prácou do susedného štátu) nem. hovor.
expatriot (p. vyslaný zahraničnou spoločnosťou, aby zastával určité miesto v domácej firme, kt. táto zahraničná spoločnosť vlastní) lat.-angl.
majster (kvalifikovaný p. vedúci pracovnú čatu, dielňu a pod., predák) lat.-nem. hist.
palier (majster na stavbe) franc.-nem. hist.
konštruktér (technik, kt. zostrojuje technické riešenie, zostrojovateľ, zostavovateľ) lat.
mixér (zvukový technik) angl. tech.
technológ (p. zodpovedný za výrobný postup pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
mechanik (p. vyrábajúci, nastavujúci, opravujúci al. obsluhujúci jemné al. zložité stroje) gréc.
metalurg (p. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutník) gréc.
míner (p. pracujúci s výbušninami a trhavinami) lat.-franc.
projektant (p. zaoberajúci sa navrhovaním stavby, plánu stavby) lat.
financ (p. colného úradu; p. finančnej správy) franc. hovor.
bankár (p. peňažnej a úverovej inštitúcie) tal.-franc.
trapezita (bankár a zmenárnik v starom Grécku a Ríme) gréc. hist.
dealer /díler/
díler (bankový p. sprostredkujúci nákup a predaj devíz) angl.
fakturant (p., kt. vystavuje faktúry za dodaný al. predaný tovar) lat. obch.
administrátor (p., kt. sa stará o hosp.-prevádzkovú správu vydavateľstva) lat.
salesman /sejlzmen/ (p., kt. sa stará o zákazníkov, prijíma a vybavuje objednávky, najmä u veľkých firiem) angl. obch.
steward (p. obsluhujúci cestujúcich v lietadle al. na lodi, obsluhovač v lietadle al. na lodi) angl.
anketár (p. zisťujúci verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.
programátor (p. zaoberajúci sa prípravou súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.
operátor (p. obsluhujúci počítač) lat.
reštaurátor (p. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.
laborant (odborný p. laboratóriu na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
funebrák (p. pohrebnej služby, pohrebný zriadenec) lat. hovor. zastar.
asistent (pomocný odborný al. vedecký p. napr. na vysokých školách, odborne vzdelaný pomocník) lat.
dispečer (p. riadiaci chod prevádzky z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov) angl.
lapiduch ? voj. slang.
sanitár lat.
saniťák (pomocný zdravotnícky p., ošetrovateľ, najmä voj.) lat. voj. slang.
paramedik (zdravotník pre pomocné lekárske, zdravotnícke činnosti a služby, napr. pre vozidlá záchrannej služby) gréc. + lat.
dentista (zdravotnícky odborný p. bez vysokoškolskéhjo vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu, zubný technik) lat.-franc.
ras nem. zastar.
šarha nem.
šinter (osoba, kt. sa stará o odstraňovanie zdochlín, zabíja staré a choré psy) maď. hovor. zastar.
referent (p. organizačného útvaru úradu, odboru) lat.
personalista (p. osobného oddelenia vybavujúci náležitosti zamestnancov) lat.
manažér (organizačný p., sprostredkovateľ, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí; riadiaci, vedúci p.) angl.
management /manaž-/ (riadiaci pracovníci) angl.
topmanagement /-manaž-/
topmanažment (najvyšší, vrcholoví riadiaci pracovníci) angl.
dramaturg (p. divadla, filmu, rozhlasu al. televízie vyberajúci, zostavujúci, pripravujúci a upravujúci repertoár, program) gréc.
skriptér (film. p., kt. robí zápis postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film.
animátor (p. vytvárajúci kreslený al. bábkový film. film.; p., kt. sa stará o zábavu hostí na rekreácii, v hoteli a pod.) lat.
redaktor lat.-franc.
editor (p. upravujúci text na uverejnenie, do tlače) lat.
korektor (p. opravujúci chyby v rukopise al. sadzbe) lat.
konferenciér /aj -rans-/ (osoba uvádzajúca čísla najmä zábavného programu, sprievodca programom, uvádzač) franc.
scout /skaut/
skaut (osoba vyhľadávajúca a vyberajúca talentovaných ľudí, najmä v športe a móde) angl. porovnaj roľníkrobotníkremeselníkobchodníkúradníkpisárdozorcanovinárspravodajcapomocníkvedúci 2prednostaodborníkvedecumeleclekárvodič 1 a pod.

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
macher nem. hovor. expr.
šajba rus. slang.
štramák (znalec) nem. hovor.
profesionál lat.-angl.
profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.
fachman (dobrý o.) nem. hovor.
expert (znalec, poradca) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.
kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
káder franc.
kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.
suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.
fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.
technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.
inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.
polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.
introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.
diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.
biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.
botanik gréc.
fytobiológ gréc. zastar.
fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.
zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.
antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológ (o. v telovede) gréc.
mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.
bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.
hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.
algológ lat. + gréc.
fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.
lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.
bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.
mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.
graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.
dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.
pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.
ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.
enológ (o. vo vinárstve) gréc.
fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.
entomológ gréc.
insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.
myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.
arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.
ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.
batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.
malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.
herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.
ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.
ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.
mammaliológ lat. + gréc.
teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.
hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.
kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.
zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.
epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.
paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.
paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.
pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.
agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.
morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.
anatóm (o. v telovede) gréc. odb.
organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.
histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.
osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.
fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.
embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.
eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.
toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.
fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.
röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.
organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.
meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.
hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.
oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.
glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.
hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.
speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.
kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronóm gréc.
uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.
planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.
geograf (o. v zemepise) gréc.
geodet geol.
geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.
orograf (o. v horopise) gréc. geogr.
geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.
petrológ gréc.
petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.
mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.
paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.
seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.
vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.
montanista (o. v baníctve) lat.
topograf (o. v miestopise) gréc.
kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.
matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.
geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.
ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.
ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.
prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.
demograf gréc.
populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.
psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.
sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.
politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.
stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
historiograf (o. v dejepise) gréc.
logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.
chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.
archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.
štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
etnograf (o. v národopise) gréc.
etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.
folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.
lingvista (o. v jazykovede) lat.
filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.
lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.
lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.
morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.
bibliológ (o. v knihovede) gréc.
stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.
verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.
dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.
grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.
translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavista (slovan. národov) lat.
slovakista (Slovenska) lat.
bohemista (čes. krajín) lat.
polonista (Poľska) lat.
slovenista (Slovinska) lat.
sorabista (lužických Srbov) lat.
balkanista vl. m.
balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharista (Bulharska) vl. m.
albanista (Albánska) vl. m.
baltista (baltských národov) vl. m.
lituanista (Litvy) vl. m.
rusista (Ruska) vl. m.
hungarista (Maďarska) lat.
ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordista (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavista (škandinávskych národov) lat.
nederlandista (Holandska) hol.
romanista (románskych národov) lat.
italista (Talianska) vl. m.
hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
lusista (Portugalska) vl. m. lat.
anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabista (arab. národov) vl. m.
egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanista (národov Afriky) vl. m.
orientalista (ázijských a afrických národov) lat.
semitológ vl. m. + gréc.
semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológ (Číny) lat. + gréc.
japonista (Japonska) vl. m.
byzantológ (Byzancie) vl. m.
ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.
urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.
kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.
estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.
muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.
choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.
teatrológ (o. v div. vede) gréc.
filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.
heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.
vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.
filatelista gréc.-franc.
timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.
falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.
sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.
kulinár lat.
gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.
nutricionista (o. na správnu výživu) lat.
pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.
docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.
didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.
pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.
kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.
religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.
biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.
ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.
teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.
bócher (žid. bohoslovec) hebr.
ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.
softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.
astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.
legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
kanonista lat.
dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.
legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.
dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.
maskér franc.
šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.
vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.
metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.
technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.
architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.
garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.
finančník (o. v peňažníctve) franc.
kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.
terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

vysokoškolák

študent lat.
študák lat. slang.
študiózus (poslucháč vysokej školy) lat. zastar.
akademik (študent na akadémii, napr. vysokej škole umeleckého smeru; študent al. absolvent vysokej školy) lat.
medik (poslucháč lekárstva) lat.
technik (poslucháč tech. vysokej školy)
jurista (poslucháč práv) lat.
teológ (poslucháč bohoslovia, bohoslovec) gréc.
bócher (žid. bohoslovec.) hebr.
softa (tur. bohoslovec) perz.-tur.
beán (nový, začínajúci študent na vysokej škole pred prijatím medzi starších študentov) lat. hist.
stážista (študent navštevujúci vysokoškolské praktické cvičenia, napr. medikov na klinike) lat.
externista (študent, kt. nenavštevuje pravidelne prednášky, oslobodený od pravidelnej školskej dochádzky) lat.
diplomant (š. pripravujúci sa na zloženie záverečných skúšok) gréc. škol.
burš (nem. v.) nem. hist.
absolvent (v. po úspešnom ukončení vysokej školy) lat.
absík lat.
špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.
inžinier (absolvent tech., poľnohosp., ekon. a pod. vysokej školy) franc.
postgraduant (účastník vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.
univerzitant (študent najstaršieho typu vysokej školy) lat. zastar.
civis academicus /akademikus/ (občan s vysokoškolským vzdelaním) lat.

žiak

premiant (vynikajúci ž.) lat.
prímus (najlepší ž v triede al. škole) lat. hovor.
bifliar nem. hovor.
štuker (ž. učiaci sa snaživo, usilovne, ale často aj mechanicky) nem. slang.
blicoš (ž. vyhýbajúci sa školskej dochádzke, záškolák) nem. slang.
eminens (vynikajúci ž.) lat. zastar.
reprobant (ž., kt. prepadol pri skúške, bol uznaný za nespôsobilého) lat. škol. hist.
repetent (ž. opakujúci pre neprospech ročník) lat. škol.
scholár (ž. al. študent v stredoveku) lat. hist.
scholastik (ž., študent, najmä jezuitskéj školy) gréc.-lat. cirk. hist.
elév (ž. na niektorých školách, učeň, chovanec, odchovanec) franc.
mendík (chudobný ž. na ľudovej škole pomáhajúci v škole al. na fare za stravu) lat.
pikolík (čašnícky učeň) tal. hovor.
kadet (ž. al. študent na dôstojníckej škole) franc.
junker (ž. dôstojníckej školy v cárskom Rusku) nem. hist.
muríd (ž. moslimského učiteľa al. náčelníka kmeňa) arab.
študent lat.
študák lat. slang.
študiózus (ž. strednej školy al. poslucháč vysokej školy) lat. zastar.
gymnazista (ž. strednej výberovej školy pripravujúcej na vysokoškolské štúdium) gréc. škol.
parvista lat. zastar.
primán (ž. prvého ročníka gymnázia, prvák) lat.
sekundán (ž. druhého ročníka gymnázia, druhák) lat.
tercián (ž. tretieho ročníka gymnázia, tretiak) lat.
kvartán (ž. štvrtého ročníka gymnázia, štvrták) lat.
kvintán (ž. piateho ročníka gymnázia, piatak) lat.
sextán (ž. šiesteho ročníka gymnázia, šiestak) lat.
septimán (ž. siedmeho ročníka gymnázia, siedmak) lat.
oktaván (ž. ôsmeho ročníka gymnázia, ôsmak) lat.
preparand (ž. prípravného ročníka starého gymnázia) lat. zastar.
syntaxista (ž. štvrtého r. starého gymnázia) gréc. hist.
humanista (ž. piateho a šiesteho ročníka bývalého šesťtriedneho gymnázia) lat. škol. zastar.
lyceista (ž. strednej výberovej školy poskytujúcej všeobecné vzdelanie) lat. + gréc.
principista (ž. prvej al. druhej triedy latinskej strednej školy) lat. hist.
realista (ž. strednej sedemročnej školy zameranej na matematiku, prírodné a technické odbory) lat. zastar.
privatista (ž. strednej školy študujúci súkromne) lat.
maturant (študent v období záverečnej skúšky na strednej škole; človek s úplným stredoškolským vzdelaním) lat.
abiturient (študent gymnázia al. strednej školy po al. tesne pred ukončením strednej školy, zložením záverečnej skúšky) lat.
konzervatorista (študent na vyššej strednej hud., tan. al. dram. škole) lat.
beán (nový, začínajúci študent na vysokej škole pred prijatím medzi starších študentov) lat. hist.
externista (študent, kt. nenavštevuje pravidelne prednášky, oslobodený od pravidelnej školskej dochádzky) lat.
univerzitant (študent najstaršieho typu vysokej školy) lat. zastar.
akademik (študent na akadémii, napr. vysokej škole umeleckého smeru; študent al. absolvent vysokej školy) lat.
burš (nem. vysokoškolák) nem. hist.
medik (poslucháč lekárstva) lat.
technik (poslucháč technickej vysokej školy)
stážista (študent navštevujúci vysokoškolské praktické cvičenia, napr. medikov na klinike) lat.
jurista (poslucháč práv) lat.
teológ (poslucháč bohoslovia, bohoslovec) gréc.
bócher (žid. bohoslovec.) hebr.
softa (tur. bohoslovec) perz.-tur.
diplomant (š. pripravujúci sa na zloženie záverečných skúšok) gréc. škol.
absolvent (človek po úspešnom ukončení strednej al. vysokej školy, školenia, kurzu) lat.
postgraduant (účastník vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.
goliard franc.
vagant (potulný, žobravý stredoveký študent šíriaci študentskú poéziu) lat.
seminarista (chovanec ústavu pre výchovu katolíckych kňazov) lat.
suplikant (študent, kt. cez prázdniny chodieval vyberať príspevky na školy a fary) lat. zastar.
štipkár (ž. al. študent, kt. dostáva od štátu al. inštitúcie peňažnú podporu na štúdium) lat. slang.
alumnista (chovanec ústavu pri škole (počas reformácie) poskytujúceho lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie) lat.
frekventant (návštevník školy, kurzu a pod.) lat. porovnaj vysokoškolákstredoškolák

poslucháč

poslucháč 2 (žiak vysokej školy)
študent lat.
študák lat. slang.
študiózus (p. vysokej školy) lat. zastar.
medik (p. lekárstva) lat.
technik (p. tech. vysokej školy)
jurista (p. práv)
teológ (p. bohoslovia, bohoslovec) gréc. porovnaj vysokoškolák

zostavovateľ

konštruktér (zostrojovateľ, technik, kt. zostrojuje tech. riešenie) lat.
štylista (z. určitého textu) lat.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

náuka

náuka 1 (vedný odbor)
-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.
disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.
pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.
systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.
synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.
metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.
metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.
heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo
litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.
šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.
biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.
taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.
floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.
botanika gréc.
fytobiológia gréc. zastar.
fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.
zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.
antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.
mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.
protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.
bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.
hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.
limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.
fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.
karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.
algológia lat. + gréc.
fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.
lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.
bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.
mykológia (n. o hubách) gréc. bot.
graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.
dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.
pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.
ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.
ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.
enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.
fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.
fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.
protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.
entomológia gréc.
insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.
myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.
apistika (n. o včelách) lat.
arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.
ichtyológia (n. o rybách) gréc.
ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.
batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.
malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.
herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.
ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.
ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.
oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.
ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.
mammaliológia lat. + gréc.
teriológia (n. o cicavcoch) gréc.
hipológia (n. o koňoch) gréc.
kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.
kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.
zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.
epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.
odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.
paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.
paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.
agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.
pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.
agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.
edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.
kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.
fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.
morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.
anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.
organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.
tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.
fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.
histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.
osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.
fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.
ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.
geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.
biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.
fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.
synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.
zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.
chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.
zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.
faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.
bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.
etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.
fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.
kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.
kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.
dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.
onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.
osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.
olfaktológia lat. + gréc. biol.
osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.
embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.
eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.
toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.
juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.
ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.
fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.
mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.
dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.
kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.
statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.
optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.
stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.
aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.
tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.
balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.
tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.
reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.
akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.
dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.
rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.
röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.
gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.
chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.
alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.
organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.
petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.
biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.
stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.
metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.
metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.
olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.
chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.
chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.
chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.
chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.
termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.
termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.
kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.
pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.
fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.
fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.
barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.
hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.
metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.
nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.
aeronautika gréc.
aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.
kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.
dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.
eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.
alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.
bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.
bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.
laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.
flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.
organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.
makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.
meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.
hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.
talasografia (n. o mori) gréc.
oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.
glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.
kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.
hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.
potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.
limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.
oceánológia (hydrológia morí) gréc.
hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.
glaciológia lat. + gréc.
kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.
speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.
kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronómia gréc.
uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.
kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.
planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.
geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.
geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.
orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.
geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.
petrológia gréc.
petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.
tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.
mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.
stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.
paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.
litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.
montanistika (n. o baníctve) lat.
seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.
seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.
vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.
topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.
kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.
architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.
farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.
selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.
selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.
selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.
areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.
matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.
aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.
algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.
kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.
geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
goniometria gréc.
trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.
stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.
informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.
stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.
fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.
gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.
ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.
ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.
arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.
prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.
logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.
ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.
demografia gréc.
populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.
stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.
psychológia (veda o duševných javoch) gréc.
sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.
politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.
filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.
noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.
kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.
logika (veda o správnom myslení) gréc.
etika gréc. filoz.
morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.
aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.
deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.
estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.
fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.
eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.
nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.
timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.
teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.
historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.
archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.
medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.
archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.
epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.
kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.
diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.
paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.
genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.
jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.
civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.
fikh (islamská práv. veda) arab.
ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.
makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.
mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.
ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.
ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.
štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.
etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.
etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.
folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.
filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.
paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.
metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.
filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.
exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.
textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.
poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.
genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.
štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.
tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.
komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.
lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.
gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.
semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.
syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.
pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.
grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.
fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.
vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.
morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.
onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.
terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.
onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.
ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.
etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.
neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.
morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.
frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.
idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.
peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.
štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.
lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.
fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.
ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.
ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.
eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.
rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.
bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.
stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.
verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.
prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.
metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.
strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.
epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.
grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.
grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.
papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.
archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.
translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.
rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.
veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavistika (slovan. národov) lat.
slovakistika (Slovenska) lat.
bohemistika (čes. krajín) lat.
polonistika (Poľska) lat.
slovenistika (Slovinska) lat.
sorabistika (lužických Srbov) lat.
balkanistika vl. m.
balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharistika (Bulharska) vl. m.
albanistika (Albánska) vl. m.
baltistika (baltských národov) vl. m.
lituanistika (Litvy) vl. m.
rusistika (Ruska) vl. m.
hungaristika (Maďarska) lat.
ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordistika (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavistika (škandinávskych národov) lat.
nederlandistika (Holandska) hol.
romanistika (románskych národov) lat.
italistika (Talianska) vl. m.
hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
lusistika (Portugalska) vl. m. lat.
anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabistika (arab. národov) vl. m.
egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanistika (národov Afriky) vl. m.
orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.
semitológia vl. m. + gréc.
semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológia (Číny) lat. + gréc.
japonistika (Japonska) vl. m.
byzantológia (Byzancie) vl. m.
ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.
ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.
ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.
urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.
ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.
ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.
muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.
melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.
kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.
harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.
organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.
semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.
kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.
teatrológia (div. veda) gréc.
filmológia (veda o filme) angl. + gréc.
heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.
vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.
notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.
filatelia gréc.-franc.
timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.
faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.
sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.
gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.
kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.
pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.
antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.
andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.
geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.
didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.
surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.
optopédia gréc.
tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.
tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.
pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.
juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.
etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.
defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.
somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.
docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.
kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.
odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.
mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.
viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.
penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.
mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.
religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.
teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.
ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.
teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.
apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.
pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.
dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.
teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.
pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.
christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.
soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.
mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.
angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.
hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.
eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.
liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.
heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.
eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.
homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.
poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)
katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.
patristika lat. cirk.
patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.
astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)
modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.
režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.
systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava
metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.
technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.
forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.
stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.
taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.
šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.
štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2
typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz
koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.
maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.
modalita (možný s.) lat. kniž.
realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.
poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.
modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.
modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.