množstvo

množstvo 1 (počet)

kvantita lat.

plejáda (počet) gréc. kniž.

minimum (najmenšie možné m.) lat.

maximum (najvyššie možné m.) lat.

en détail /andétaj/ (v malom m., v drobnom) franc. obch.

en gros /angró/ (vo veľkom m., meradle) franc. obch.

limit (najmenšie al. najväčšie m.) lat.-franc.

normál (zvyčajné, bežné m.) lat.

štandard (obvyklé, bežné, ustálené m.) angl.

optimum (v daných podmienkach najlepšie, najvhodnejšie, najpriaznivejšie, najvýhodnejšie m.) lat. kniž. a odb.

pesimum (v daných podmienkach nahoršie, najmenej vhodné, priaznivé, výhodné m.) lat. odb.

extrém (krajné, hraničné m.) lat. odb.

kvantum (spravidla určitý počet) lat.

multiplum (viacnásobné m.) lat. kniž.

kvóta (pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť, stanovený počet) lat.-tal.

norma (m. práce určenej na určitú časovú jednotku) lat. ekon.

penzum (m. uloženej, vymedzenej práce) lat. kniž.

produktivita (m. výrobkov na jedného pracovníka za jednotku času) lat. ekon.

kontingent (pevne určené m. tovaru, peňazí, poľnohosp. výrobkov) lat.

partia (vopred stanovené m. tovaru, výrobkov) lat.

suma (m. peňazí vyjadrené číselne) lat.

šarža (m. látky, dávka vyrobená naraz) franc.

receptúra (m. a pomer zložiek určitého výrobku) lat. odb.

koncentrácia (m. danej látky v objeme sústavy, hustota) lat. chem.

salinita (m. rozpustených solí vo vode vyjadrené v promile, slanosť) lat. geol.

glykémia (m., hladina cukru v krvi) gréc. lek.

lipémia (m., hladina tukových látok v krvi) gréc. lek.

natrémia (m., hladina sodíka v krvi) lat. + gréc.

telma (malé m. zadržanej dažďovej vody, v kt. žijú a vyvíjajú sa drobné organizmy) gréc. ekol.

seizmicita (m. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.

imisia (m. znečisťujúcich prímesí vo vzduchu) lat. meteor.

kvantum (najmenšie možné m. fyzikálnej veličiny) lat. fyz.

luminozita (m. energie vyžarovené hviezdou za jednotku času, svietivosť) lat. astron.

insolácia (m. priameho slnečného žiarenia dopadajúceho za jednotku času na jednotku plochy zeme) lat. meteor.

pórovitosť

poréznosť

poróznosť

pórozita (m. dutín v telese al. v materiáli) gréc.-lat.

etát (m. dreva, kt. je možné z lesa vyťažiť bez ohrozenia podstaty lesa) franc. les.

transport (väčšie m. osôb al. materiálu dopravované jednotne, najmä vlakom) lat. porovnaj početdávkaúroveňzníženiezvýšenie

peniaz

peniaz 1 (platidlo, najmä kovové, minca)

moneta lať. zastar. kniž.

minca (kovový p.) lat.-nem.

šrot (mince, drobné peniaze) nem. slang.

grajciar nem. hovor.

grešľa nem. hist.

groš (malý, drobný p.) lat. hovor.

vindra nem. hovor.

halier nem.

filier (minca malej hodnoty) maď. hovor. zastar.

groš (stredoveká strieborná minca) lat. hist.

dukát (zlatá minca v rôznych krajinách) tal.

bankovka tal.

ceduľa (papierový p. vydaný peňažným ústavom) lat. hovor. zastar.

štátovka (papierový p. vydaný štátom) lat.

valuta (bankovka, štátovka, minca cudzích štátov) tal.

tantes (drobný al. neplatný p. ako známka do hry) špan.-nem. zastar.

falzifikát lat.

falzum (napodobený, falšovaný peniaz a pod., podvrh) lat. odb.

nonvaleur /-lér/

nonvalér (bezcenné papierové p., bankovky znehodnotené infláciou) franc. ekon.

vamlum

vampum (indiánske platidlo, rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.

pagament (stará roztavená minca používaná na výrobu mincí nových) tal. numiz.

vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)

zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.

kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.

maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.

olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.

orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.

akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.

pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.

kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.

epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.

in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.

en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

veľký

magnus lat.

macro- /mak-/

makro- gréc. v zlož. sl.

mega-

megalo-

-megalia gréc. v zlož. sl.

ober- nem. v zlož. sl.

hyper- gréc. v zlož. sl.

maximálny lat.

maxi- (najväčší, najdlhší, najvyšší) lat. v zlož. sl.

pachy- (hrubý, značný) gréc. v zlož. sl.

enormný (mimoriadne v., obrovský, nesmierny, nadmerný, ohromný) lat.

galaktický gréc.

astronomický (mimoriadne v., obrovský) gréc. expr.

gigantický

gigantský gréc.

giga- (obrovský, mohutný, ozrutný) gréc. v zlož. sl.

kolosálny gréc.-franc.

pyramidálny (obrovský, ohromný, ozrutný, veľkolepý) egypt.-gréc. hovor. expr. aj iron.

monumentálny lat. kniž.

impozantný franc.

grandiózny lat.

majestátny lat.

šokujúci (mohutný, veľkolepý) franc.-angl.

mamutí (obrovský) rus. expr.

kyklopský (obrovský, silácky, ozrutný) gréc.

gargantuovský (obrovský, pripomínajúci telesnými rozmermi, silou a žravosťou hrdinu románu F. Ramelaisa) vl. m.

robustný (mohutný, zavalitý, mocný, silný) lat.

masívny (mohutný, hrubý) franc. aj pren.

kapitálny (pomerne al. mimoriadne v., značný, hodný) lat.

fantastický (obrovský, neslýchaný, úžasný, vynikajúci, skvelý, premrštený) gréc. hovor. expr.

intenzívny (silný, mohutný, účinný, pôsobivý, výkonný) lat.

titanský gréc. vl. m. kniž.

titanický gréc. vl. m. zried.

goliášsky (mimoriadne v., obrovský, nadľudský) vl. m. kniž.

sakramentský (náramný, poriadny) lat. hovor. expr.

horentný lat.

horibilný (mimoriadne v., obrovský, úžasný) lat. kniž. h. množstvo, suma

masový (hromadný, davový, početný) lat.

hypertrofický (nadmerný, zväčšený) gréc. odb. al. kniž.

infinitezimálny (nekonečne v.) lat. mat.

katastrofálny (obrovský a zlý, hrozný) gréc.

na kvadrát (v., najmä o hlúposti) lat. expr.

en gros /angró/ (vo veľkom množstve, meradle) franc. obch.

spolu

spolu 2 (ako jeden celok, dovedna, dokopy)

para- gréc. v zlož. sl.

kumulačne

kumulatívne (hromadne, úhrnne) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, vcelku, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady, vcelku) tal. kniž.

bajzom nem. hovor.

fajzom

pajzom nem. nár. expr.

cakompak

cakumpak nem. hovor.

syn-

sym-

syl- (dovedna, dohromady, jedno s druhým) gréc. v zlož. sl.

ana- gréc. v zlož. sl. porovnaj celkovo

hromadne

kolektívne (spoločne, spolu) lat.

in corpore /kor-/ (všetci, vcelku) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, vcelku, masovo) franc. kniž. porovnaj hromadný

spoločne

kolektívne (spolu, hromadne) lat.

in communi /ko-/ (všeobecne, spolu) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, hromadne, spolu, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spolu, vcelku, hromadne, masovo) franc. kniž.

holport (na polovicu, o spoločnom užívaní) nem. zastar. porovnaj spoločný

vcelku

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.

en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.

in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.

in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

veľtucet

gros (144 kusov) franc.-hol.

jadro

jadro 2 (hlavná zložka, podstata, základ)

centrum (podstata, ťažisko veci, problému a pod.) lat.

fundament lat. kniž.

grunt (podstata, základ) nem. hovor.

sukus lat.

suma (podstata) zried. kniž.

esencia (podstata, j. veci, podstatné určenie) lat. kniž. filoz.

kvintesencia lat.

quinta essentia /kvi- -ncia/

meritum (podstata, j. veci) tal. kniž.

réma (j. výpovede prinášajúce nový obsah) gréc. lingv.

punctum saliens /-nktum/ (podstata, j. veci, hlavná, rozhodujúca vec) lat. kniž.

nervus rerum (podstata, základ veci, hlavná vec, j. veci, pohnútka, najmä o peniazoch) lat. kniž.

gros /gro/

gro (hlavná, podstatná časť, j., väčšina) franc. kniž.

in nuce /nú-/ (v podstate, v j.) lat. kniž.

in merito (v podstate, vo veci samej, v j. veci) lat. kniž.

in medias res /-diás rés/ (doprostred deja, udalostí, priamo k j. veci) lat. kniž. porovnaj podstata

jednotka

jednotka 1 (základná veličina na meranie)

jednotky dĺžky

meter (základná j. dĺžky v sústave SI) gréc.-franc.

parsek (vedľajšia astronomická j. dĺžky, 3,262 svetelného roka) lat. skr.

míľa (j. dĺžky pre väčšie vzdialenosti) lat.

yard /jard/ (anglická j. dĺžky, 0,9144 m) angl.

foot /fút/ (j. dĺžky, stopa, 0,305 m) angl.

inch (j. dĺžky, palec, 0,0254 m) angl.

cól (staršia j. dĺžky, palec, 2,5 cm) nem.

jednotky hmotnosti

kilogram (základná j. hmotnosti v sústave SI) gréc.

tona (vedľajšia j. hmotnosti, 1 000 kilogramov) kelt.-germ.

pound angl.

funt nem.

libra (brit. j. hmotnosti, 0,454 kg) lat.

unca (brit. j. hmotnosti, 28,35 g) lat.

karát (stará j. hmotnosti zlata, drahokamov a periel, 0,2 g) arab.

jednotky času

sekunda (základná j. času v sústave SI) lat.

minúta (vedľajšia j. času, 60 sekúnd) lat.

eón (najvyššia j. času) gréc. geol.

móra (základná j. času zodpovedajúca dĺžke krátkej slabiky) lat. lit. lingv.

ampér (základná j. elektrického prúdu v sústave SI) vl. m. fyz.

kelvin (základná j. teploty v sústave SI) vl. m. fyz.

stupeň Celzia (vedľajšia j. teploty) vl. m.

mol (základná j. látkového množstva v sústave SI) lat. fyz. chem.

kandela (základná j. svietivosti v sústave SI) lat. fyz.

radián (doplnková j. rovinného uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

grád lat.

gon (vedľajšia j. rovinného uhla, π/200 rad) ?

steradián (doplnková j. priestorového uhla v sústave SI) lat. mat. fyz.

hertz (odvodená j. frekvencie) vl. m.

newton /ňjútn/ (odvodená j. sily) vl. m.

dyn

dyna (staršia j. sily, 10-5N) gréc. fyz.

pascal (odvodená j. tlaku a mechanického napätia) vl. m. fyz.

bar (vedľajšia j. tlaku) gréc. fyz.

joule /džaul/ (odvodená j. energie, práce, tepla) vl. m.

watt (odvodená j. výkonu) vl. m. fyz.

horse power /horspaur/ (staršia j. výkonu, kôň, konská sila, 740 W) angl. fyz.

coulomb /ku-/ (odvodená j. elektrického náboja) vl. m.

volt (odvodená j. elektrického napätia) vl. m. fyz.

ohm /óm/ (odvodená j. elektrického odporu) vl. m. fyz.

siemens /sí-/ (odvodená j. elektrickej vodivosti) vl. m. fyz.

farad (odvodená j. elektrickej kapacity) vl. m. fyz.

henry (odvodená j. indukčnosti) vl. m. fyz.

weber (odvodená j. magnetického indukčného toku) vl. m. fyz.

tesla (odvodená j. magnetickej indukcie) vl. m. fyz.

lúmen (odvodená j. svetelného toku) lat. fyz.

lux (odvodená j. osvetlenia) lat. fyz.

becquerel /beke-/ (odvodená j. aktivity) vl. m.

gray /grej/ (odvodená j. dávky žiarenia) vl. m.

sievert /sí-/ (odvodená j. ekvivalentnej dávky) vl. m.

hektár (vedľajšia j. plošného obsahu, 104m2) gréc. + lat.

ár (j. plošného obsahu, 119,60 yd2) lat.

aker (nesprávny názov pre ár; anglosaská j. plošného obsahu, 0,4 ha) lat.-ang.

jutro (stará j. plošného obsahu v siahovej sústave, 0,28 až 0,58 ha) nem. zastar.

jednotky objemu

liter (vedľajšia j. objemu, 10-3m3) gréc. fyz.

kubík (kocka so stranou 1 m al. cm) gréc.-lat. hovor.

galón (anglosaská j. objemu, v USA 3,785 l, vo Veľkej Británii 4,546 l) angl.

bušel

bushel /bušel/ (j. objemu obilia v anglosaských krajinách, asi 36 l) angl.

barrel

barel (j. objemu, najmä pre kvapaliny, 158,988 l) angl.

žajdlík (stará j. objemu, 0,35 – 0,48 l) lat.-nem.

holba (stará j. objemu kvapalín, 0,775 l) nem. hist.

pinta (stará j. objemu tekutín a sypkých látok, 0,95 l, 1,91 l) franc.

gbel (stará j. objemu, 13 l al. 110 l) nem.

fúr (stará j. objemu pre víno, 2 000 až 2 500 l) nem.

rumpeľ (miera na pálenku) nem. zastar.

dioptria (vedľajšia j. optickej mohutnosti, lámavosti) gréc. fyz.

fón (j. hladiny hlasitosti) gréc. fyz.

son (j. hlasitosti) lat. fyz.

magnitúda (j. jasnosti hviezd) lat. astron.

bit (najmenšia j. množstva informácie) angl.

byte /bajt/ (8 bitov) angl.

shannon /šenon/ (j. množstva informácie) vl. m.

decibel (bezrozmerná logaritmická j. na meranie výkonu, útlmu, hladiny intenzity zvuku, akustického tlaku a pod.) lat. + vl. m.

mach (j. rýchlosti rovnajúca sa rýchlosti zvuku vo vzduchu, 340 m/s) vl. m. fyz.

jednotky počtu kusov

tucet (12 kusov) franc.-nem.

mandeľ (15 kusov) nem.

gros (veľtucet, 144 kusov) franc.

talent (stredoveká číselná j., 240 kusov, najmä mincí) gréc.-lat.

arch (j. rozsahu textu, 36-tisíc tlačových znakov) lat.

dol (j. intenzity bolesti) lat. psych. lek.

gén (j. genetickej informácie uložená v chromozómoch, dedičná vloha, faktor dedičnosti) gréc. biol.

Výsledky vyhľadávania