Výsledky vyhľadávania

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.

almázia

malvázia (dobrý n.) gréc. pren.

špecialita lat.

špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.

nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.

panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.

šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.

elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.

cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.

liehový nemiešaný n.

alkohol arab. chem.

destilát lat.

špiritus lat. hovor. a farm.

špirák lat. hovor.

trúnok nem. zastar. al. expr.

gajst nem. subšt. zastar.

gramatika gréc. žart.

šnaps nem. hovor.

kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.

drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.

aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.

amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)

terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.

barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.

kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.

rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.

mastika (bulh. aromatický n.) bulh.

kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.

almázia

malvázia (sladký n.) gréc. hovor.

maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.

kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.

calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.

marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.

akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.

rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.

džin

gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.

sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.

whiskey /ui-/

whisky

viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.

vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.

kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.

žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.

samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.

kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.

archi (mongol. vodka) mongol.

mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.

saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.

sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.

toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.

arak arab.

raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.

súra (n. z kokosového mlieka) arab.

ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.

tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.

palque /palke/

pulque /-kerk/

pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.

brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.

armaňak

armagnac /-maňak/

koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.

pliska (bulh. koňak) vl. m.

gruziňak

gruziňák (gruz. koňak) vl. m.

V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.

V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.

V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.

X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.

likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.

becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.

chartreuska /šartréz-/

chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.

rozoliš

rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.

krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.

alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.

griotka (višňový likér) franc.

cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.

curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.

pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.

anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.

fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.

absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.

dosage /-záž/

dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.

porter (ťažké čierne pivo) angl.

omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.

ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.

liehový miešaný n.:

špric

špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.

koktail

kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.

longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.

punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.

grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.

toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.

šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.

koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.

sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.

fiz

fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.

nealkoholický n.

káva arab.

café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.

santos (brazílska káva) vl. m.

turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.

espreso

espresso

preso

presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.

mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.

neskafé

neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.

kapucíner lat.

kapucín lat. hovor.

capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.

sifón gréc.-franc. hovor.

sóda

sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.

limonáda perz.-tal.-franc.

krachelka

krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.

džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.

oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.

zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.

mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.

koktail

kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.

kofola um.

coca-cola /koka-kola/

kokakola indián. a afr.

pepsicola /-ko-/

pepsikola (osviežujúci n.)

tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.

frapé

frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.

džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.

flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.

šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.

grenadína (ovocný n.) franc. zried.

cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.

jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.

kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.

boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.

sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.

sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.

šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.

šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

jazero

limno- gréc. v zlož. sl.

loch kelt. geogr.

lagúna (pobrežné j. oddelené od mora piesočným valom, plytká pobrežná zátoka) tal.

liman (pobrežné j. neúplne oddelené kosou od voľného mora; umelá vodná nádrž vytvorená zemnou hrádzou v mierne sa zvažujúcom teréne napr. na zachytenie topiaceho sa snehu poľnohosp.) gréc.-rus.

maar /már/ (kráterové j.) nem. geol.

tajch (vodná nádrž s hrádzou) nem. nár.

salina

salar (soľné j. v suchých oblastiach v medzihorských panvách v Amerike a Austrálii) lat. geogr.

piscina (vodná nádrž na pestovanie okrasných rýb, rastlín a pod., v staroveku) lat. archit. hist.

recipient (vodná nádrž prijímajúca vodu v určitom povodí) lat. vod.

usadenina

sediment lat. odb.

inkrustácia (povlak, usadenie) lat. odb.

sapropel (u. na dne stojatých vôd z odumretých organizmov, bahno organického pôvodu, hnilokal) gréc. geol.

till

til (nespevnená u. vzniknutá činnoťou ľadovca) angl. geol.

tillit

tilit (spevnená u. vzniknutá činnosťou ľadovca) angl. geol.

mudda (jemné bahnité usadeniny stojatých al. mierne tečúcich vôd) angl.

marc /már/ (u. odumretých kvasiniek vo víne) franc.

lógr (kávová u.) nem.-čes. porovnaj kameň 3

jama

loch (diera) nem. hovor. zastar.

pinga (okrúhla j.) nem.

rigol (priehlbina, výtlk na ceste) hol.-franc.

lavór (vyhĺbenina, priehlbina na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.

sonda (umelý otvor v zemi, skúšobný vrt) franc.

šachta (zvislá úzka j. vyhĺbená hlboko pod zemou, hlboký zvislý výkop) nem. stav.

krecht (stavba, kryt na uskladnenie zemiakov, zeleniny a pod., hrobľa) nem. poľnohosp. hovor.

žumpa (umelo vyhĺbená j. na výkaly a tekutý odpad, najmä vymurovaná) nem.

kráter (priehlbina, napr. po dopade meteoritu najmä na Mesiaci) gréc. geol. astron.

impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa, sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

fossa (priehlbina na orgáne al. časti tela) lat. anat.

exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.

foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.

fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.

axila (pazucha, pazuchová j.) lat. anat.

filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat. porovnaj priehlbina

priehlbina

lakúna lat. odb.

rigol (jama, výtlk na ceste; priekopa na odvádzanie vody) hol.-franc.

garád maď. nár.

škarpa (priekopa pri ceste) tal. hovor. zastar.

lavór (vyhĺbenina, jama na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.

mulda (ostrá terénna priehlbeň, kotlina, úžľabina) nem. hovor.

alas (kotlinka v oblasti večného ľadu s travinami a niekedy s jazierkami) angl. geol.

kyneta (p. na dne koryta rieky) tal.-franc. stav.

bogaz tur.

struga

struha (úzka pretiahnutá krasová p. so strmými svahmi, na konci zvyčajne otvorená) chorv. geol.

polje (pretiahnutá p., väčšinou uzavretá povrchová krasová zníženina s plochým nánosvým dnom) srbochorv. geogr.

tafoni (vyhĺbenina spôsobená zvetrávaním povrchu hornín) tal. geol.

rift (hlboká priekopa ohraničená zlomami, dlhá až niekoľko tisíc km) angl. geol.

graben (tektonická priekopa, priekopová prepadlina, brázda) nem. geol.

trog (údolie formované ľadovcom, ľadovcové koryto, brázda v tvare U) nór. geol.

syneklíza (veľká plochá vrásová zníženina s rozmermi až stovky km) gréc. geol.

kráter (p. na vrchole sopky, otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy astron.; jama, napr. po dopade meteoritu, najmä na Mesiaci geol. astron) gréc.

impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa a sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

kaldera (kotlovitá p. vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu sopky) lat.-špan. geol.

pinga

pinka (banská prepadlina, prehĺbenina v zemi, priekopa) nem.

exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.

foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.

fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.

fossa (p. na orgáne al. časti tela, jama) lat. anat.

filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat.

kavita (dutina, vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek. porovnaj jamaúdolie

ústie

delta (rozvetvené ú. rieky do jazera al. mora, rozvetvenie rieky pred ústím) gréc.

estuár (lievikovité ú. rieky, najmä do mora) lat. geogr.

liman (rozšírené ú. do mora vzduté kosou al. valom) gréc.-rus. geogr.

guba (ú. sibírskych riek do mora zabiehajúce hlboko do pevniny) rus. geogr.

kráter (otvor, vyústenie, ú. dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

istmus (úzke spojenie) gréc. lek.

kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar. porovnaj vyústenie

vyústenie

vyústenie 1 (prechod do iného priestoru)

kráter (ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

-stómia (v. orgánu von z tela) gréc. v zlož. sl.

ductus /duk-/

dukt

duktus lat. lek.

ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.

salpinx gréc. anat.

salpingo- gréc. v zlož. sl.

tuba lat. anat.

tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.

fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.

kloaka (otvor na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.

tracheostómia (trvalé v. priedušnice navonok) gréc. lek.

gastrostómia (chirurgické v. žalúdka navonok) gréc. lek.

urocystotómia (chirurgické v. močového mechúra) gréc. lek.

ureterostómia (chirurgické v. močovodu) gréc. lek.

rektostómia (umelé v. konečníka) lat. + gréc. lek.

enterostómia (chirurgické vyvedenie čreva navonok) gréc. lek.

kolostómia (chirurgické v. hrubého čreva brušnou stenou von) gréc. lek.

transverzostómia /tranz-/ (v. priečnej časti hrubého čreva navonok) lat. + gréc. lek. porovnaj ústie

otvor

apertúra (otvorenie) lat. kniž. a odb.

pór (malý, drobný o., dutina, prieduch, škára, štrbina; drobný o. na povrchu tela) gréc.-lat.

lenticela (prieduch v kôre stromu) lat. bot.

choána (o. spájajúci ústnu a nosovú dutinu) gréc. anat.

fenestra (o. v sluchovom ústroji cicavcov, okienko) lat. zool.

hiát (medzera kosti, svalu a pod.) lat. anat.

anus (ritný o., riť) lat. anat.

ano- (ritný o., riť) lat. v zlož. sl.

kloaka (o. na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.

perforácia

perforovanie (o. vzniknutý prederavením al. prasknutím dutého orgánu pri chorobe al. poranení) lat. lek.

spirákulum (o. za okom žraloka, raje) lat. zool.

ostium (o. do tela húb na nasávanie vody) lat. bot.

vizírka (o. vo dverách, zasklený, priezor) franc. zastar. hovor.

pupila (o. v opt. prístroji obmedzujúci vnikajúci zväzok svetelných lúčov) lat. fyz.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý o.) nem. stav.

vikier (o. v streche) nem.

hypeithros (osvetľovací o. v streche antického chrámu) gréc. archit.

compluvium /kom-/ (pravouhlý osvetľovací o. átria rímskeho domu) lat.

luka (lodný vstupný al. nakladací o.) ? lod.

fárung (o. na schádzanie do bane) nem. ban. slang.

kychta (horný o. šachty vysokej pece, valcové ústie, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.

sonda (umelý o. v zemi, skúšobný vrt, jama) franc.

kráter (vyústenie, ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

fulgurit (o. vzniknutý pretavením sypkej horniny úderom blesku, bleskovec) lat. geol.

katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

sopka

vulkán vl. m. kniž. a odb.

guyot (podmorská hora tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.

kráter (priehlbina na vrchole s., otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy) gréc. astron.

maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.

kaldera (kotlovitá priehlbina vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu s.) lat.-špan. geol.

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh