Výsledky vyhľadávania

ústie

delta (rozvetvené ú. rieky do jazera al. mora, rozvetvenie rieky pred ústím) gréc.
estuár (lievikovité ú. rieky, najmä do mora) lat. geogr.
liman (rozšírené ú. do mora vzduté kosou al. valom) gréc.-rus. geogr.
guba (ú. sibírskych riek do mora zabiehajúce hlboko do pevniny) rus. geogr.
kráter (otvor, vyústenie, ú. dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
istmus (úzke spojenie) gréc. lek.
kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar. porovnaj vyústenie

otvor

apertúra (otvorenie) lat. kniž. a odb.
pór (malý, drobný o., dutina, prieduch, škára, štrbina; drobný o. na povrchu tela) gréc.-lat.
lenticela (prieduch v kôre stromu) lat. bot.
choána (o. spájajúci ústnu a nosovú dutinu) gréc. anat.
fenestra (o. v sluchovom ústroji cicavcov, okienko) lat. zool.
hiát (medzera kosti, svalu a pod.) lat. anat.
anus (ritný o., riť) lat. anat.
ano- (ritný o., riť) lat. v zlož. sl.
kloaka (o. na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
perforovanie (o. vzniknutý prederavením al. prasknutím dutého orgánu pri chorobe al. poranení) lat. lek.
spirákulum (o. za okom žraloka, raje) lat. zool.
ostium (o. do tela húb na nasávanie vody) lat. bot.
vizírka (o. vo dverách, zasklený, priezor) franc. zastar. hovor.
pupila (o. v opt. prístroji obmedzujúci vnikajúci zväzok svetelných lúčov) lat. fyz.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý o.) nem. stav.
vikier (o. v streche) nem.
hypeithros (osvetľovací o. v streche antického chrámu) gréc. archit.
compluvium /kom-/ (pravouhlý osvetľovací o. átria rímskeho domu) lat.
luka (lodný vstupný al. nakladací o.) ? lod.
fárung (o. na schádzanie do bane) nem. ban. slang.
kychta (horný o. šachty vysokej pece, valcové ústie, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
sonda (umelý o. v zemi, skúšobný vrt, jama) franc.
kráter (vyústenie, ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
fulgurit (o. vzniknutý pretavením sypkej horniny úderom blesku, bleskovec) lat. geol.
katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)
oklúzia lat. odb.
zygo- gréc. biol. v zlož. sl.
integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.
reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.
agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.
konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes
kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.
unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.
junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.
synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.
eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.
sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.
aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.
kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.
oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.
adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.
hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.
montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia
ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.
fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.
kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.
foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.
oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.
dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.
syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.
anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.
kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.
adhézia lat.
synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.
junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.
kopula lat.
symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.
synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.
syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.
artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.
synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.
sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.
fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.
istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.
kopulácia lat. lek.
pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.
asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.
federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.
konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.
únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.
dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.
trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.
koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.
konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.
konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.
konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.
komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.
arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.
kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.
rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.
juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.
asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.
polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.
antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.
syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.
kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.
katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.
fráza gréc.
frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.
oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1
polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.
diftong (dvojhláska) gréc. lingv.
triftong (trojhláska) gréc. lingv.
ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.
panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

vyústenie

vyústenie 1 (prechod do iného priestoru)
kráter (ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
-stómia (v. orgánu von z tela) gréc. v zlož. sl.
ductus /duk-/
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
kloaka (otvor na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
tracheostómia (trvalé v. priedušnice navonok) gréc. lek.
gastrostómia (chirurgické v. žalúdka navonok) gréc. lek.
urocystotómia (chirurgické v. močového mechúra) gréc. lek.
ureterostómia (chirurgické v. močovodu) gréc. lek.
rektostómia (umelé v. konečníka) lat. + gréc. lek.
enterostómia (chirurgické vyvedenie čreva navonok) gréc. lek.
kolostómia (chirurgické v. hrubého čreva brušnou stenou von) gréc. lek.
transverzostómia /tranz-/ (v. priečnej časti hrubého čreva navonok) lat. + gréc. lek. porovnaj ústie

zakončenie

perfekcia lat. kniž.
ultimo (ukončenie) tal. zried.
fine (koniec, záver) tal.
finále (záverečná scéna div. hry) tal.
katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.
enteroceptor gréc. + lat. lek.
interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.
eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.
telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.
coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.
serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.
cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.
machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.
pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.
pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.
manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.
pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.
mat arab.
šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.
mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

sopka

vulkán vl. m. kniž. a odb.
guyot (podmorská hora tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.
kráter (priehlbina na vrchole s., otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy) gréc. astron.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá priehlbina vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu s.) lat.-špan. geol.

priehlbina

lakúna lat. odb.
rigol (jama, výtlk na ceste; priekopa na odvádzanie vody) hol.-franc.
garád maď. nár.
škarpa (priekopa pri ceste) tal. hovor. zastar.
lavór (vyhĺbenina, jama na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.
mulda (ostrá terénna priehlbeň, kotlina, úžľabina) nem. hovor.
alas (kotlinka v oblasti večného ľadu s travinami a niekedy s jazierkami) angl. geol.
kyneta (p. na dne koryta rieky) tal.-franc. stav.
bogaz tur.
struha (úzka pretiahnutá krasová p. so strmými svahmi, na konci zvyčajne otvorená) chorv. geol.
polje (pretiahnutá p., väčšinou uzavretá povrchová krasová zníženina s plochým nánosvým dnom) srbochorv. geogr.
tafoni (vyhĺbenina spôsobená zvetrávaním povrchu hornín) tal. geol.
rift (hlboká priekopa ohraničená zlomami, dlhá až niekoľko tisíc km) angl. geol.
graben (tektonická priekopa, priekopová prepadlina, brázda) nem. geol.
trog (údolie formované ľadovcom, ľadovcové koryto, brázda v tvare U) nór. geol.
syneklíza (veľká plochá vrásová zníženina s rozmermi až stovky km) gréc. geol.
kráter (p. na vrchole sopky, otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy astron.; jama, napr. po dopade meteoritu, najmä na Mesiaci geol. astron) gréc.
impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa a sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá p. vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu sopky) lat.-špan. geol.
pinka (banská prepadlina, prehĺbenina v zemi, priekopa) nem.
exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.
foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.
fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.
fossa (p. na orgáne al. časti tela, jama) lat. anat.
filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat.
kavita (dutina, vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek. porovnaj jamaúdolie