Výsledky vyhľadávania

vietor

anemo- gréc. v zlož. sl.

meluzína (kvílivý, skuvíňajúci v., víchor, víchrica) vl. m.

cyklón (vzdušný vír nad tropickými oceánmi so silným v. a dažďami) gréc.

orkán indián.-nem.

uragán (v. s ničivými účinkami trvajúci niekoľko hodín s rýchlosťou nad 32,7 m/s) indián.-špan.

tornádo (orkán v južných štátoch USA) špan. meteor.

hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) indián.-špan.

tajfún (orkán v juhovýchodnej ázijskej oblasti, Juhočínskeho mora a Filipín) čín. meteor.

baguios /-gijos/ (orkán v oblasti Filipín) špan. meteor.

fön

föhn (teplý v., najmä nárazový padavý, s malou relatívnou vlhkosťou vzduchu na záveternej strane hôr) nem.

chinook /činuk/ (föhn na východných svahoch Skalnatých hôr v zime a na jar) indián.

monzún (pravidelný sezónny v. v južnej Ázii a rovníkovej Afrike, vanúci v zime z pevniny nad oceán, v lete z oceánu nad pevninu) arab.

mistrál (silný studený severný v. v južnom Francúzsku) franc.

pasát (v. smerujúci zo subtropických tlakových výšok smerom k rovníku) tal. meteor.

bríza (slabý v. na brehoch morí a veľkých jazier) franc.-angl.

zefyr

zefýr (mierny západný v.) vl. m. kniž.

tyfón (horúci južný v.) gréc.

tromba (vzdušný vír s inou než vodorovnou rovinou otáčania, najmä zvislou) tal. meteor.

košava (prudký severovýchodný nárazový v. okolo Dunaja) tur.-srb.

bóra (silný nárazovitý padavý v., najmä na Jadrane) tal.

jugo

jugovina (teplý vlhký v. z Jadranského mora do vnútrozemia) chorv. meteor.

scirocco /široko/ (teplý a vlhký v. na prednej strane tlakovej níže pri Stredozemnom mori) arab.-tal.

tramontána (studený severný v. v severnom Taliansku) tal. geogr.

solano (suchý africký v. na Pyrenejskom polostrove) špan.

biza (studený suchý severný v. na horách Francúzska a Švajčiarska) franc. meteor.

etézia (severný v. vanúci od Čierneho mora vo východnom Stredomorí) gréc. meteor.

suchovej (suchý až horúci juhovýchodný v. medzi Uralom a Volgou) rus.

buran

purga

vjuga (silný severný v. na Sibíri a v strednej Ázii, v zime ako snehová búrka, víchrica, metelica) rus. meteor.

sarma (padavý jesenný a zimný v. na Bajkale) rus. meteor.

chamsín (suchý horský južný v., najmä jarný, na severovýchode Afriky) arab. meteor.

harmattan (suchý horský v. vanúci zo Sahary do oblasti Guinejského zálivu) afr.-špan.

sámum (suchý horúci v. na severoafrických a arab. púšťach) arab. meteor.

blizard (prudká snehová víchrica v Severnej Amerike) angl.

zonda (suchý teplý argentínsky v.) vl. m. meteor.

pampero (silný studený západný alebo juhozápadný v. na juhoamer. trávnatých rovinatých stepiach) indián.-špan. meteor.

squall /skvól/ (prudký závan v. s dažďom al. snehom) angl. lod.

boh

teo- gréc. v zlož. sl.

divinita (b., božstvo) lat. teol.

in nomine Domini /nó-/ (v mene Pána) lat. kniž. a náb.

trinitas (b. v troch osobách v kresťanstve, svätá trojica, otec, syn a duch svätý) lat. cirk.

lord (b. v angl. prostredí) angl.

panteón (súbor bohov určitého náboženstva) gréc. pren.

Elói, Elói, lama zabachtani (výkrik Ježiša Krista pred smrťou na kríži „Môj bože, môj bože, prečo si ma opustil“) aram.

Deo gratias /gráciás/ (vďaka Bohu) lat. náb.

deus ex machina /-chíná/ („b. zo stroja“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž.

avatár (vtelenie boha do viditeľnej podoby, napr. do zvieraťa, v ind. mytológii) sanskrit

inkarnácia (premena boha al. inej nadprirodzenej bytosti na človeka al. zviera) lat. náb.

podľa krajín a náboženstiev

egyptskí bohovia

Serápis

Sarápis

Amón (b. slnka)

Hór (najstarší b. slnka a svetla)

Tot (b. mesiaca, písma a múdrosti)

Oziris

Osiris

Usíre (b. plodenia, vegetácie, podsvetia, slnka)

etruskí a rímski bohovia

Saturn

Saturnus (etrucký otec bohov)

germánski bohovia

Asovia (prvá skupina bohov)

Odin

Wodan

Wotan (najvyšší b. v prvej skupine, b. vojny, čarodejníctva)

Thor

Donar (b. hromu a dažďa)

Tyr (b. nebies, niekedy aj vojny)

Loki

Baldr

Frigga (bohovia prvej skupiny)

Vanovia (druhá skupina bohov)

Njörd

Freyr

Freya (bohovia druhej skupiny)

grécki bohovia

Chaos (stelesnenie prázdneho a pustého priestoru pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

Titan (príslušník prvej generácie gréckych bohov) gréc. mytol.

Chronos

Kronos (zosobnenie času, otec bohov)

Zeus (najvyšší b., vládca Olympu)

Poseidon (b. mora)

Áres (b. vojny)

Bakchus

Dionýzos (b. plodnosti, úrody a vína) gréc.

Helios (b. Slnka)

Eros (b. lásky) gréc.

Hermes (b. obchodu, zlodejov, pastierov, rečníctva, posol bohov)

Hefaistos (b. ohňa a kováčskeho remesla)

Apolón (b. svetla, slnka, hudby a veštenia)

Pan (b. lesov, lúk, pastierov a lovcov, ochranca stád)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva)

Hymen

Hymenaios (b. manželstva, rodinného šťastia)

Priapos (b. plodnosti)

Erebos gréc.

Hádes (b. podsvetia) gréc. mytol.

Morfeus (b. snov)

Hypnos (b. spánku)

Aiolos

Aiolus (b. vetrov)

Néreus (b. mora a veštenia)

Proteus (morské božstvo, starec a veštec schopný premieňať sa do ľubovoľnej podoby)

Tritón (morský b., napoly človek, napoly ryba)

hinduistickí bohovia

Trimurti (trojjediný b.) sanskrit

Brahma (jeden z troch hlavných bohov, stvoriteľ)

Višnu (dobrý b., udržiavateľ) ind.

Šiva (b. ohňa, ničiteľ) ind.

Krišňa (prevtelenie boha Višňu, hinduistické božstvo uctievané v Indii) hind. náb.

Rímski bohovia

Jupiter (najvyšší b., b. nebies a vesmíru)

Mars (b. vojny a poľných prác) lat. mytol.

Neptún (b. mora a riek)

Pluto

Plutón (b. podsvetia)

Amor

Cupido /kupídó/ (b. lásky) lat.

Merkúr (b. obchodu a zisku)

Vulkán (b. ohňa a kováčstva)

Aeskulap

Eskulap

Asklépios (b. lekárstva) gréc.

Faun (b. plodnosti a dobytka)

Ianus /já-/

Jánus (b. počiatku, kalendára, dverí a brán, s dvoma tvárami)

lár (domáce ochranné božstvo) lat.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný duch domu al. miesta) lat. hist.

Indra (staroind. najvyšší b., b. búrky, vetra a vojny) sanskrit

Ormuzd perz.

Ahura Mazda (staroiránsky, staroperz. b. dobra, svetla)

Ahriman perz.

Angra Mainju (staroirán., staroperz. b. zla)

Baal /bál/ (sýrsko-palestínsky b. búrky)

Eliáš

Perun (slovan. b., vládca hromu a blesku)

El (semitský b.)

Moloch (semitský a fénický b., kt. prinášali ľudské obete)

Elohim (b. v Starom zákone) hebr.

Jahve

Jehova (starožid. b.) hebr. bibl.

Alláh

Alah (islamský b., b. v islamskom náboženstve)

manitou /-tu/ (b. severoamer. Indiánov podľa kresťanského chápania) indián.

El (ugaritský b. plodnosti, múdrosti, tvorca zeme a neba, 17. st. pr. n. l., Sýria)

zombie

zombi (b. v magickom náboženstve, vúdú, pôvodne u černochov na Haiti, neskôr aj v západnej Afrike, had uctievaný ako b.) afr. porovnaj bôžikbytosťpoloboh

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

bytosť

subjekt tal. kniž.

existencia lat. expr.

kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.

zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.

animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.

zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.

monštrum lat. lek. a kniž.

terátum (netvor, obluda) gréc. lek.

terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.

moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.

behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.

mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.

fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.

bosorka maď.

striga (čarodejnica) lat.-rum.

ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.

baba jaga mytol.

povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.

drak gréc.-lat.

šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.

anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.

cherub

cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.

serafín hebr.

seraf

seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.

archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.

démon

daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.

diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.

satan

satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.

lucifer (čert, diabol) lat.

beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.

belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.

krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.

inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.

džin (zlý duch v islame) arab.

šajtan

šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.

poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.

inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.

mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.

génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.

leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.

bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.

Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.

hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.

centaurus

kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.

hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.

mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.

amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.

geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.

grif

gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.

sfinga

sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.

chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.

hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.

Cerberus

Kerberos gréc. mytol.

triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.

satyr gréc.

faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.

sylf

sylfa

sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.

gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.

permoník (banský al. skalný škriatok) nem.

puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.

elf

fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.

troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.

pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.

najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.

nereida

nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.

nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.

Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.

Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.

undina (vodná víla) lat. bás.

meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.

dryáda

hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.

norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.

apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.

peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.

Skylla

Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.

valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.

vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.

kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.

vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.

Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.

Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.

Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.

Sthenó

Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.

Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.

kačina

kachina

kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.

ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.

marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.

ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.

lochneska

lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.

yetti

yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

víla

najáda (vodná v. mora, riek a prameňov) gréc.

nereida

nereidka (morská v. pomáhajúca plavcom) gréc.

nymfa (v. mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.

Kalypsó (v., kt. zdržovala Odyssea na ostrove) gréc.

Siréna (v. lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.

undina (v. víla) lat. bás.

meluzína (nariekajúca, kvíliaca v.) vl. m.

dryáda

hamadryáda (lesná v. v gréc. mytológii) gréc.

norna (starogerm., nordická dobrá v., sudička) germ.

apsara (nebeská v. zabávajúca bohov tancom v ind. mytológii) ind.

peri (orient. dobrá v., ochrankyňa ľudí) perz.

bohyňa

podľa krajín a náboženstiev

grécke bohyne

Afrodita (b. lásky)

Aténa

Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)

Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)

Diké (b. spravodlivosti)

Demeter (b. obilia a úrody)

Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)

Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)

Moira (b. osudu, sudička)

Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)

Erínia

Megéra (b. pomsty)

Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)

Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)

Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)

Aglaiá (charitka Skvelá)

Thaliá (charitka Kvitnúca)

Eufrosyné (charitka Radostná)

Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)

Eiréné

Eurene (hóra mieru)

Díké (hóra spravodlivosti)

Niké

Nike (hóra víťazstva)

Eunomiá (hóra zákonnosti)

Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.

Uránia (múza astronómie)

Kleió (múza dejepisectva)

Kalliopé (múza epického básnictva)

Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)

Thaleia

Tália (múza komédie, divadla, herectva)

Euterpa

Euterpé (múza lyrického básnictva)

Erató (múza ľúbostného básnictva)

Terpsichoré

Terpsychóra (múza tanca)

Melpomené (múza tragédie)

Hóra (b. priaznivých ročných období)

Auxó (hóra jari, rastu)

Thalló

Talo (hóra leta, kvetu)

Karpó (hóra jesene, plodu)

nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.

oreáda (nymfa v horách) gréc.

nereida

oceanida

okeanida (nymfa v mori) gréc.

najáda (nymfa v prameňoch) gréc.

dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.

rímske bohyne

Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)

Minerva (b. múdrosti)

Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)

Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)

Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)

Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)

Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)

Concordia (b. svornosti)

Viktória (b. víťazstva)

Ceres (b. obilia a úrody)

Fúria (b. pomsty)

Flóra (b. kvetov)

Aurora (b. rannej zory) vl. m.

Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)

Izis

Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

územie

región lat.

teritórium lat.

zóna gréc. kniž. a odb.

rajón (časť ú. ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

terra (zem) lat. kniž.

terra incognita /-kog-/

terra ignota /-nó-/ (neznáma zem) lat. kniž.

terra intacta /-tak-/ (neznáma, nedotknutá zem, kam ešte ľudská noha nevkročila) lat. kniž.

interfluvium (krajina medzi dvoma riekami, medziriečie) lat. geol.

intravilán (zastavaná časť ú. obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.

extravilán (vonkajšie, okrajové ú. obce mimo zastavanej časti, za jej hranicami) lat. archit.

kataster (ú. patriace k jednej obci, súbor pozemkov, chotár) lat.

areál (vymedzená časť ú. so stavbami) lat. archit.

megalopolis

megalopola (rozsiahle ú. so súvislým mestským osídlením) gréc.

oikumena /oj-/ (súbor oblastí trvalo obývaných ľuďmi geogr.; známa časť sveta v starom Grécku) gréc.

ekuména

ekumena (trvalo obývané ú. pozmenené činnosťou človeka) gréc. ekol.

subekumena (ú. človekom obývané a využívané iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.

anekumena (trvalo neobývané a nevyužívané ú.) gréc. ekol.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo spravidla s malým parkom) angl. archit.

rezervácia (vymedzené chránené ú., prírodná al. pamiatková oblasť; ú. vyhradené pre domorodé obyvateľstvo) lat.

front (predné bojové pásmo obrátené smerom k nepriateľovi) lat. voj.

etapa (ú. medzi frontom a zázemím, slúžiace ako základňa pre zabezpečovanie potrieb armády) franc. voj. zastar.

doména (ovládané ú., veľké panstvo, statky, pozemkové vlastníctvo) franc. hist.

kolónia (nesamosprávne ú. závislé na inom štáte, od novoveku ovládané najmä európskymi mocnosťami, dŕžava) lat.

enkláva (ú. štátu úplne obklopené územím iného štátu práv.; ú. vnútri iného územia, v cudzom prostredí) franc.

exkláva (ú. obklopené územím iného štátu z hľadiska štátu, ktorého je súčasťou) lat. práv.

koridor (pás ú. vyčlenený na ú. cudzieho štátu) tal.

domínium (feudálne panstvo, statok, veľkostatok; brit. zámorské samosprávne ú., dŕžava) lat. hist.

kondomínium (ú. podliehajúce, najmä dočasne, moci dvoch al. viacerých štátov súčasne) lat. polit.

protektorát (krajina podriadená inému štátu, závislá od iného štátu) lat. práv.

provincia (podrobené ú. v starom Ríme) lat.

pax Romana (krajiny podmanené rím. ríšou, <i>rím. mier</i>) lat. hist.

barbarikum (ú. ležiace na sever a východ od hraníc Rím. ríše) gréc. hist.

marka (pohraničné ú. franskej a neskôr nem. ríše) nem. hist.

trizónia (dočasné spojenie troch okupačných území, zón v Nemecku po 2. svetovej vojne) gréc. hist.

mághreb /-gre-/

mághrib /-gri-/ (západná časť arab. sveta, Maroko, Alžírsko, Tunisko) arab.

Panónia (historické ú. pravého brehu stredného Dunaja, dnešné západné Maďarsko, severné Slovinsko a Chorvátsko, východné Rakúsko, časť juhozápadného Slovenska) hist.

Sudety (oblasť ú. Česka a Poľska zahrnujúca horský systém od Lužických hôr po Moravskú bránu; pohraničné čes. územie obývané do 1945 nem. menšinou)

Euroland (ú. krajín Európskej únie al. Európskej menovej únie ako celku) vl.m. + angl. hovor.

Kanaán (zasľúbená zem, biblické označenie ú. vyvoleného pre usídlenie izraelských kmeňov) hebr. bibl.

legácia (ú. cirk. štátu) lat. hist.

haram (oblasť okolo dvoch svätých miest islamu, Mekky a Mediny, kde majú neveriaci zakázaný prístup) arab. porovnaj obvod 2oblasť 1krajinaštátštvrť 2