Výsledky vyhľadávania

medzera

incizúra lat. lek.
lakúna lat. odb.
spacium /-pá-/ lat. kniž.
špácia lat. hovor.
fuga (škára, trhlina) nem. hovor.
interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie) lat.
scamilla /ska-/ (úzka škára pri styku kamenných kvádrov; otvorená škára vyrovnávajúca malé pohyby hmôt medzi podporou, stĺpom a trámovím) gréc.-lat. archit.
interkolumnium (m., vzdialenosť medzi stĺpmi) lat. archit.
gap /gep/ (prepad) angl. ekon.
hiát (otvor, m. kosti, svalu a pod.) lat. anat.
tréma (vrodená m. medzi hornými rezákmi) gréc. lek.
diastéma (m. medzi strednými hornými rezákmi človeka; m. v zubnom rade u niektorých cicavcov) gréc. lek. zool. antr.
interlinia (m. medzi riadkami notovej osnovy) lat. hud. porovnaj trhlina

štrbina

lakúna lat. odb.
pór (malý, drobný otvor, dutina, prieduch, škára) gréc.-lat.
fisúra (trhlina, rozštiepenie kože, sliznice a pod.) lat. anat. lek.
glottis (hlasivková š.) gréc. anat. porovnaj škára

priehlbina

lakúna lat. odb.
rigol (jama, výtlk na ceste; priekopa na odvádzanie vody) hol.-franc.
garád maď. nár.
škarpa (priekopa pri ceste) tal. hovor. zastar.
lavór (vyhĺbenina, jama na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.
mulda (ostrá terénna priehlbeň, kotlina, úžľabina) nem. hovor.
alas (kotlinka v oblasti večného ľadu s travinami a niekedy s jazierkami) angl. geol.
kyneta (p. na dne koryta rieky) tal.-franc. stav.
bogaz tur.
struha (úzka pretiahnutá krasová p. so strmými svahmi, na konci zvyčajne otvorená) chorv. geol.
polje (pretiahnutá p., väčšinou uzavretá povrchová krasová zníženina s plochým nánosvým dnom) srbochorv. geogr.
tafoni (vyhĺbenina spôsobená zvetrávaním povrchu hornín) tal. geol.
rift (hlboká priekopa ohraničená zlomami, dlhá až niekoľko tisíc km) angl. geol.
graben (tektonická priekopa, priekopová prepadlina, brázda) nem. geol.
trog (údolie formované ľadovcom, ľadovcové koryto, brázda v tvare U) nór. geol.
syneklíza (veľká plochá vrásová zníženina s rozmermi až stovky km) gréc. geol.
kráter (p. na vrchole sopky, otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy astron.; jama, napr. po dopade meteoritu, najmä na Mesiaci geol. astron) gréc.
impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa a sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá p. vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu sopky) lat.-špan. geol.
pinka (banská prepadlina, prehĺbenina v zemi, priekopa) nem.
exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.
foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.
fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.
fossa (p. na orgáne al. časti tela, jama) lat. anat.
filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat.
kavita (dutina, vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek. porovnaj jamaúdolie