Výsledky vyhľadávania

cvičenie

cvičenie 1 (telesné cviky)

rehabilitácia (nápravné c. na obnovenie funkcie, schopnosti, pohyblivosti po chorobe al. úraze) lat. lek.

kulturistika lat.

body building

bodybuilding /bil-/ (c. zamerané na posilňovanie a rozvoj svalstva, jeho krásy a sily) angl.

kalanetika (c. s hladkosvalovou technikou na posilnenie a skrášlenie tela s krátkymi a pomalými pohybmi) gréc.-angl.

gymnastika (telesné c. zamerané na všestranný rozvoj ľudského tela, telocvik, telesná výchova) gréc. šport.

rytmika (gymnastika s pravidelným striedaním fáz) gréc.

strečing (nenáročná gymnastika bez náčinia, na posilnenie, preťahovanie svalstva) angl. šport.

jump /džamp/ (gymnastické c. bez náradia) angl. šport.

aerobik (rytmické pohybové gymnastické c. s dýchacími cvikmi, spojenie pohybu a hudby) gréc.

akrobacia (vysokonáročné, obratné gymnastické športové a pod. c.) gréc.

džezgymnastika (c. pri hudbe) angl. + gréc.

joga ind.

hathajoga (sústava telesných a dychových cvičení ind. pôvodu na ovládanie a uvoľnenie tela, dosiahnutie duševného sústredenia a upokojenia) ind.

pilates (c. s cieľom tvarovať, zoštíhľovať a posilňovať) vl. m.

tai-či

tchaj-ti /tajči/ (c. s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.

tréning (sústavné plánovité c. na zlepšenie a udržanie výkonnosti, príprava športovca na dosahovanie najvyšších výkonov) angl. šport.

punch /panč/ (tréning boxu s veľkou ťažkou závesnou loptou) angl. šport.

fartlek (bežecký al. skokanský tréning, najmä v prírode) angl. šport.

ropics /roupiks/ (kondičné c. so švihadlom) angl. porovnaj cvik

zápas

zápas 3 (preteky, súťaž, stretnutie)

derby (stretnutie tradičných súperov, najmä miestnych, v šport. hrách, napr. futbale) angl. vl. m.

meč

match /meč/ (šport. stretnutie) angl.

sparing (z. so súperom ako šport. tréning v boxe a pod.) angl. šport.

agón (preteky, pôvodne v starom Grécku) gréc.

šerm (z. sečnou al. bodnou zbraňou) nem. šport.

box

boxing angl.

pugilizmus (pästný súboj, boj, z. dvoch súperov podľa pravidiel, pästiarstvo) lat. šport. zastar.

fight /fajt/ (boj v boxe) angl. šport.

infighting /infajting/ (boj zblízka v boxe) angl. šport.

pygmé (starogréc. pästný z.) gréc. šport.

pankration (starogréc. spojenie z. a boxu s pripustením surovostí a bezohľadností) gréc. hist.

palé (starogréc. z. ako súčasť starovekého päťboja) gréc. hist. šport.

karate (jap. z. a obrana založená na úderoch a kopoch) jap.

džudo

judo /džudo/ (z. dvoch osôb na štvorcovom zápasisku spôsobom sebaobrany) jap. šport.

džiu-džicu

džiu-džitsu

jiu-jitsu /džiu džicu/ (jap. sebaobrana bez zbrane založená na rýchlych chmatoch) jap.-angl.

sambo (z. s prvkami džuda a džiu-džicu, v Rusku) rus.

kung-fu (čín. dotykový boj využívajúci psych. a fyzickú koncentráciu) čín.

taekwon-do

taekwondo /tekv-/ (sebaobrana, pôvodne kórej. bojové umenie používajúce najmä kopanie a údery rukou) kórej.

aikido

aikidó (moderné bojové umenie sebaobrany) jap.

kendo (tradičný jap. šerm bamusovými tyčami) jap.

kickbox /kik-/ (z., pri kt. sa používajú údery päsťami a kopanie) angl.

sumo

sumó (tradičný jap. z., kt. cieľom je dostať súpera mimo kruhového zápasiska) jap. šport.

tai-či

tchaj-ti /tajči/ (sebaobrana založená na cvičení s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.

wrestling /rest-/ (z. vo voľnom štýle, predvádzaný aj pre zábavu) angl. šport. porovnaj pretekystretnutie 2

zásada

zásada 1 (myšlienka al. názor, ktorý má vždy platiť)

idea gréc.

princíp lat. kniž. a odb.

princípium (základná z., myšlienka, pravidlo) lat. zastar.

devíza (heslo, výrok) lat.-franc.

téza (základná myšlienka, tvrdenie, poučka) gréc. kniž. a odb.

krédo (presvedčenie, zmýšľanie, názor) lat.

maxima (mravná z., pravidlo správania, myslenia) lat. kniž.

regula lat. zastar. al. hovor.

regulatív (pravidlo, predpis, smernica) lat. kniž. a odb.

artikula

artikul (presne vyjadrená z., požiadavka, článok viery) lat. hist.

kánon (súbor predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, výrok, veta, poučka prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

citius, altius, fortius (novodobé olympijské heslo, rýchlejšie, vyššie, silnejšie) lat. šport.

demokracia (z. rovnoprávnosti a rovnosti občanov) gréc.

pluralizmus (princíp demokratickej spoločnosti založený na viacerých polit. stranách) lat. polit.

kolektivizmus (z. zdôrazňujúca podriadenie osobných záujmov spoločnosti) lat.

subsidiarita (z., podľa kt. štát, spoločnosť má vykonávať len také úlohy, na kt. nestačí al. kt. nemôže vykonávať nižšia jednotka) lat. práv. polit.

liberté, égalité, fraternité (heslo Veľkej franc. revolúcie, 1789, sloboda, rovnosť, bratstvo) franc. polit.

laisser-faire /lese fér/

laisser passer /lese pasé/ (liberálna ekon. z. vychádzajúca z voľnosti podnikania bez zásahov štátu, Anglicko, koniec 17. st.) franc. ekon.

principium identitatis /-tá-/ (z. totožnosti) lat. práv.

iura novit curia /jú- kú-/ (z. procesného práva, podľa kt. súd nepotrebuje znalca v práve, súd právo pozná) lat. práv.

alternát (z. striedania poradia podpisov zmluvných strán na medzinárodnej zmluve) lat. dipl.

papalizmus (z. riadenia cirkvi pápežom ako jej hlavou) gréc.-lat. cirk.

eudaimonizmus (mravná z. považujúca úsilie o šťastie za meradlo, základ mravnosti) gréc. filoz.

adiafora (princíp ľahostajnosti, nevšímavosti k veciam mimo ľudskej moci, u stoikov) gréc. filoz.

sine ira et studio /írá/ (z. nestranného posudzovania, bez hnevu a zaujatosti, pokojne, nestranne, vecne) lat. kniž.

satjágraha (zásady nenásilného odporu v polit. boji v južnej Afrike a Indii) sanskrit polit.

ahinsa

áhinsa

ahinsá (ind. náb. z. nenásilia, nepoužívania násilia proti živým tvorom, v budhizme, džinizme) sanskrit náb.

tao (cesta ako základný pojem staročín. filozofie, kt. Konfucius používal ako z. mravného konania človeka, svetový zákon a mravný poriadok) čín. filoz.

pančašíla (päť základných zásad pre život budhistického laika, nezabíjať živé tvory, nebrať, čo nie je dávané, zdržať sa nedovoleného pohlavného styku, neklamať, nepiť opojné nápoje; päť zásad mierového spolunažívania medzi národmi, 1955) sanskrit-hind.

bušidó (základné zásady, kt. sa mal riadiť samuraj, cesta bojovníka, vernosť pánovi, bezpodmienenčné plnenie povinností, málovravnosť) jap.

tchaj-ti /tajči/ (čín. filoz. z., najvyšší vesmírny princíp, pôvodca všetkých vecí) čín. filoz.

similia similibus (z. liečebnej metódy spočívajúcej v podávaní nepatrných dávok lieku, homeopatie, podobné sa lieči podobným) lat. porovnaj heslo 2pravidlo 1

vedomie

psycha

psyché (duch, myseľ) gréc. kniž.

psychika gréc.

psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.

senzórium (duša) lat. lek. psych.

tabula rasa /ráza/ (myseľ, duša v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv) lat.

lucidita (jasné v. ako následok prechodného ústupu poruchy vedomia, zjasnenie v., svetlé okamžiky) lat. lek.

puruša (čisté nehybné v. v staroind. hinduistickom myslení, duša človeka) sanskrit

ad notam /nó-/

ad noticiam /-tí-/

ad informandum (na v.) lat. kniž. porovnaj duša 1

zhromaždenie

zhromaždenie 1 (organizované stretnutie ľudí)

rákoš maď. pren. hovor.

plénum lat.

plenárka (valné z., zasadanie, schôdza za účasti všetkých členov) lat. hovor.

konferencia (porada, schôdza, z. politikov, odborníkov na prerokovanie určitých otázok) lat.

kongres (zjazd, z. politikov al. odborníkov, najmä medzinárodné) lat.

kolégium (z. rady, skupiny odborníkov, poradcov) lat. odb.

míting (verejné z. väčšieho počtu ľudí pri určitej príležitosti) angl.

manifestácia (verejné polit. z., sprievod) lat.

happening /hep-/ (mimoriadne príležitostné z., napr. so zámerom upútať pozornosť al. na podporu určitej myšlienky, názoru) angl.

tábor (verejné z., schôdzka ľudu pod holým nebom) hebr. zastar.

jamborree /džemborí/ (slávnostné svetové z. delegátov skautských organizácií) angl.

chunta

junta /chu-/ (dočasné z.) špan.

parlament (z. poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný zastupiteľský zbor, orgán) franc.

senát (jedna zo snemovní, horná komora zastupiteľského zboru v niektorých štátoch) lat. polit.

kongres (parlament v niektorých štátoch, napr. USA) lat.

ekklézia

eklézia (snem v Aténach s rozsiahlou právomocou) gréc. hist.

apella (z. snemu v Sparte za účasti mužov nad 30 rokov) gréc. hist.

komícia (z. všetkých občanov v starom Ríme rozhodujce o volebných, zákonodarných a voj. otázkach) lat.

diéta (snem v Uhorsku do 1848) lat. hist.

sejm (poľ. palament) poľ.

sobranie (bulh. Snem) bulh.

skupština (snem v bývalej Juhoslávii) srb.

duma (rus. parlament, 1916 – 1917; v súčasnosti dolná komora) rus.

soviet (parlament v bývalom ZSSR) rus. hist.

thing /ti-/ (starogerm. z. slobodných členov kmeňa, kt. rozhodovalo najmä o vyhlásení vojny) germ.

Konvent (najvyšší zastupiteľský orgán vo Veľkej franc. revolúcii, 1792-1795) lat.

tribunát (parlament ustanovený na základe franc. ústavy, 1799) lat.

Kortesy (špan. parlament) špan. plur.

kortesy (stredoveké stavovské z. na Pyrenejskom polostrove) špan. mn. č.

House of Lords /haus ov lórds/ (snemovňa lordov vo Veľkej Británii, horná snemovňa) angl.

House of Commons /haus ov komens/ (snemovňa poslancov vo Veľkej Británii, dolná snemovňa) angl.

eduskunta (fín. jednokomorový parlament) fín.

folketing (dán. zákonodarný zbor) dán.

storting (nór. dvojkomorový parlament) nór.

ting /si-/ (najvyššie z. slobodných island. občanov predpísané zákonom) island. hist.

althing

alting /-lsi-/ (island. parlament) island.

chural (mongol. parlament) mongol.

kuriltaj (z. mongol. kočovnej šľachty) mongol. hist.

diván (z. ministrov v niektorých islamských krajinách; z. všeobecne) arab.

medž(i)lis (z. v niektorých štátoch Blízkeho východu, najmä Irán, Turecko) arab.

džirga (parlament v Afganistane, kmeňové z.) afgan.

eklézia (bohoslužobné z. v ranom kresťanstve) gréc. cirk.

kongregácia (z. miestnej náb. obce v potestantskej cikvi, jednota, bratstvo) lat. cirk.

koncil (z. najvyšších predstaviteľov katolíckej cirkvi, cirk. snem) lat. cirk.

synoda (z. cirk. zástupcov v rímskokatolíckej, protestantskej a pravoslávnej cirkvi, cirk. snem) gréc. cirk.

konkláve (z. kardinálov voliacich pápeža) lat. cirk.

kreácia (z. kolégia kardinálov, kde pápež menuje nových kardinálov) lat.

konvent (spoločnosť, spoločenstvo, z. rehoľníkov kláštora) lat. cirk.

konvent (z. členov evanjelického cirk. zboru) lat. cirk.

sobor (snem príslušníkov pravoslávnej cirkvi) rus. porovnaj schôdzka 1zbor 1

vládca

potentát (panovník, mocnár, vladár) lat. expr.

monarcha gréc.

dynasta (panovník) gréc. kniž.

cézar (neobmedzený v.) vl. m.

cisár (najvyšší, neobmedzený v.) lat.

imperátor (zvrchovaný cisár) lat.

suverén (zvrchovaný, nezávislý v.) franc. kniž.

diktátor

absolutista lat.

autokrat

despota (neobmedzený v., samovládca, krutovládca) gréc.

tyran (neobmedzený v. v starom Grécku a stredovekých tal. mestských štátoch hist.; krutý diktátor, utláčateľ) gréc.

suzerén (v. ovládajúceho štátu vo vzťahu k ovládanému, závislému štátu, najvyšší lénny pán) franc. hist.

rezident (faktický v. v protektoráte, predstaviteľ koloniálneho štátu) lat.

džingischán (krutý v., krutovládca) vl. m. expr. pren.

faraón (v. v Novej ríši starého Egypta) egypt.-lat.

nomarch (správca územnej správnej jednotky v starovekom Egypte) gréc. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perz. ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

diadoch (v. v macedónskej ríši po smrti Alexandra Veľkého) gréc. hist.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

dux (náčelník, veliteľ vojsk v provinncii starého Ríma; malý nezávislý vládca v Taliansku hist.) lat.

tetrarcha (jeden zo štyroch vládcov v starom Ríme) gréc. hist.

rex (v. s nedeliteľnou a doživotnou mocou, kráľ, pôvodne v starom Ríme) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

jarl (kráľ kraja, náčelník skupiny Vikingov) škand. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného v. v Bulharsku a Rusku) rus.

báťuška (ľudové označenie cára) rus.

gosudar

hosudar (neobmedzený v. v predrevolučnom Rusku) rus.

hajtman (v. Ukrajiny, 17. – 18. st.) nem. hist.

lord (v. v angl. prostredí) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného v. v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

dej (titul tur. miestodržiteľa, v. v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul v. v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. v. a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

sultán (v. v islamských krajinách od 10. st., najmä v Turecku) arab.-tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

širvánšach

širvánšáh (v. stredovekého štátu v dnešnom Azerbajdžane) perz. hist.

ensi (titul miestneho v. v starom Sumeri) sumer.

satrapa (v. územnej správnej jednotky v Perzskej ríši s voj. a súdnymi právomocami) perz.-gréc. hist.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

chán (tur. al. mongol. v.) tur. hist.

kagan (titul hlavy štátov turkických národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

mogul (moslimský titul panovníka mongol. pôvodu v Indii, 16. – 19. st.) perz. hist.

radža

maharadža (ind. v., kráľ, knieža) sanskrit

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín.? hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

dalajláma (duchovná hlava tibetskej budhistickej cirkvi, do 1951 polit. v. Tibetu) tib.

kabaka (titul feudálneho v. kráľovstva Bugandy) ?

neguš (etióp. cisár, nepresne) etióp.

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

šógun (neobmedzený voj. v., Japonsko, 12. – 19. st.) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

inka (v. v ríši Inkov) vl. m. hist.

rex regum (kráľ kráľov, aj označenie Ježiša Krista) lat.

Lucifer lat.

Mefisto (v. pekla, diabol) vl. m.

satan

satanáš (vládca pekla, zosobnenie zla, protivník Boha, čert) hebr. porovnaj miestodržiteľvodca

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.

almázia

malvázia (dobrý n.) gréc. pren.

špecialita lat.

špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.

nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.

panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.

šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.

elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.

cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.

liehový nemiešaný n.

alkohol arab. chem.

destilát lat.

špiritus lat. hovor. a farm.

špirák lat. hovor.

trúnok nem. zastar. al. expr.

gajst nem. subšt. zastar.

gramatika gréc. žart.

šnaps nem. hovor.

kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.

drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.

aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.

amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)

terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.

barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.

kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.

rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.

mastika (bulh. aromatický n.) bulh.

kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.

almázia

malvázia (sladký n.) gréc. hovor.

maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.

kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.

calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.

marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.

akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.

rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.

džin

gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.

sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.

whiskey /ui-/

whisky

viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.

vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.

kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.

žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.

samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.

kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.

archi (mongol. vodka) mongol.

mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.

saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.

sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.

toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.

arak arab.

raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.

súra (n. z kokosového mlieka) arab.

ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.

tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.

palque /palke/

pulque /-kerk/

pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.

brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.

armaňak

armagnac /-maňak/

koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.

pliska (bulh. koňak) vl. m.

gruziňak

gruziňák (gruz. koňak) vl. m.

V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.

V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.

V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.

X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.

likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.

becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.

chartreuska /šartréz-/

chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.

rozoliš

rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.

krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.

alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.

griotka (višňový likér) franc.

cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.

curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.

pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.

anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.

fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.

absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.

dosage /-záž/

dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.

porter (ťažké čierne pivo) angl.

omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.

ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.

liehový miešaný n.:

špric

špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.

koktail

kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.

longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.

punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.

grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.

toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.

šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.

koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.

sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.

fiz

fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.

nealkoholický n.

káva arab.

café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.

santos (brazílska káva) vl. m.

turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.

espreso

espresso

preso

presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.

mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.

neskafé

neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.

kapucíner lat.

kapucín lat. hovor.

capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.

sifón gréc.-franc. hovor.

sóda

sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.

limonáda perz.-tal.-franc.

krachelka

krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.

džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.

oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.

zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.

mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.

koktail

kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.

kofola um.

coca-cola /koka-kola/

kokakola indián. a afr.

pepsicola /-ko-/

pepsikola (osviežujúci n.)

tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.

frapé

frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.

džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.

flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.

šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.

grenadína (ovocný n.) franc. zried.

cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.

jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.

kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.

boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.

sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.

sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.

šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.

šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

zábava

zábava 2 (spoločenské podujatie najmä s hudbou a tancom)

maškaráda (z. s účasťou ľudí prestrojených za niekoho iného) arab.-franc.

karneval tal.

mumraj (fašiangový ples s maskami, maškarný ples) franc.-nem. kniž.

reduta (maškarný ples) franc.

šarivary (stredoveká ľudová veselica s tancom, v maskách, s artistickými vystúpeniami) franc.

muzika (dedinská tan. z.) gréc.-lat. hovor.

diskotéka angl.

disko

diska

digina

didžina (tan. z. s reprodukovanou modernou populárnou hudbou) gréc. slang.

žúr (z. v súkromí spojená s pohostením, oslava) franc. hovor.

bál franc. hovor.

candrbál (veľká tan. z., ples) nem.-franc. subšt.

soirée /soaré/

soaré (spoločenský večer, večierok) franc.

rout /raut/

raut (spoločenský večierok vybranej spoločnosti) angl.

majáles (májová tan. z. v prírode, najmä študentská) lat.

juniáles (júnová tan. z. v prírode) lat. zastar.

kermeš (hostina, hody so z.) nem. zastar.

orgie

bakchanálie

dionýzie (výstredná, hlučná z., hýrenie) gréc. kniž.

flám nem. hovor.

lumpovanie nem. hovor.

lumpovačka

lumpačka nem. hovor.

mecheche ? hovor.

mulatčák

mulatčág maď. hovor.

muri maď. hist.

sabatčág (z. s pitím alkoholu, rušné nočné hýrenie) hebr. hovor.

gaudium (z. na rozptýlenie v kláštore; z. všeobecne kniž.) lat.

mejdan

mejdán tur.-južnoslov. subšt. slang.

mecheche (z. s pitím alkoholu) ? slang.

čurbes (veselá, neviazaná, hlučná z., večierok) ? slang. subšt.

mumraj franc.-nem. kniž.

rošambo

rošambó (hlučná z., ruch, zhon) špan. hovor.

dancing /-si-/ (tan. z., tanec) angl.

merenda (tan. z., veselica, najmä maškarná) tal. hovor.

párty

party /pá-/ (z. v užšej spoločnosti, večierok, posedenie; tan. z.) angl. hovor.

afterparty /-pá-/ (nasledujúca tan. zábava) angl.

river-party (tan. z. na palube lode) angl.

five o'clock (tea) /fajvoklok (tí)/ (čaj o piatej, posedenie doma al. v kaviarni, prípadne i s hudbou a tancom) angl. kniž.

šnúra (dlhotrvajúca al. opakujúca sa z.) nem. slang.

Silvester (oslava posledného dňa v roku, z. s tým spojená) vl. m.

halloween /helovín/ (večer pred sviatkom Všetkých svätých) angl.

karaoke (zábava s amatérskym spevom na podklade vopred nahratej hudby) jap.

čaj

five o’clock (tea) /fajvoklok tí/ (č. o piatej, posedenie doma al. v kaviarni, prípadne i s hudbou a tancom) angl. kniž.

pôda

pôda 2 (zvetraný zemský povrch, zemina)

pedo- gréc. v zlož. sl.

terra lat. kniž.

humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.

rendzina (p. s vysokým obsahom humusu na pevnom podklade) poľ. geol.

mul

mull (najzložitejšia forma humusu) nem.

tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.

torfa lat.

tyrfo- (humusovitá p. s nedostatočne rozloženými rastlinami, rašelina) gréc. v zlož. sl.

solončak (p. s vysokým obsahom rozpustných solí, slanisko) rus.

solonec (p. vznikajúca zo slaniska, slanec) rus.

soloď (p. vznikajúca zo slanca) rus.

pergelisol

pergelizol lat.

permafrost (trvalo zamrznutá p.) lat. + angl. geol.

podzol (znehodnotená p. vylúhovaná podzemnou vodou) rus. poľnohosp.

substrát (živná p. na pestovanie mikroorganizmov) lat. biol.

horizont (vrstva p. líšiaca sa určitým znakom) gréc. odb.

peloid (bahno, zemina a pod. používaná pre bahenné kúpele) gréc. lek.

sit illi /tibi/ terra levis /tibi/ (nech mu /ti/ je zem ľahká) lat.