synergetika
(odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti)
gréc. fyz.
metodika
(n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.)
gréc.
metodológia
(n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania)
gréc.
genealógia
(veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov)
gréc.
heuristika
(veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov)
gréc.lek. odbor.
pozri
lekárstvo
litterae humaniores
(humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia)
lat.
ars liberalis
(slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium
(nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika)
lat.hist.
kvadrívium
(štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba)
lat. hist.
lege artis
/lé-/
(podľa pravidiel vedy)
lat. kniž.
matematika
(veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary)
gréc.
trigonometria
(časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka)
gréc. mat.
stereometria
(časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi)
gréc.
informatika
(odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií)
lat.
kybernetika
(veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch)
gréc.
ezoterika
(odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka)
gréc.
ufológia
(odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov)
angl. + gréc.hovor.
prognostika
(odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského)
gréc.
futurológia
(veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja)
lat. + gréc.
logistika
(n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde)
gréc. voj.
ergológia
(odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov)
gréc.
ekonómia
(veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.)
gréc.
makroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku)
gréc.ekon.
mikroekonómia
(ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem)
gréc.ekon.
ekonomika
(odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.)
gréc.
ekonometria
(odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí)
gréc.
štatistika
(odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov)
lat.
kameralistika
(veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo)
lat.ekon.
etnografia
(veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis)
gréc.
etnológia
(veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti)
gréc.
folkloristika
(veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby)
angl.
filológia
(veda o jazyku, jazykoveda)
gréc.zastar.
paralingvistika
(odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika)
gréc. + lat.
metalingvistika
(odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom)
gréc. + lat.
filológia
(veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel)
gréc.
tapeta
(p. rozhovoru, hodnotenia a pod., len v spoj. „byť na t.“, „prísť na t.“)
gréc.-nem.
ars liberalis
(p. na stredovekých školách, tzv. slobodné umenia, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)
trívium
(tri vyučovacie p. v starej škole, čítanie, písanie, počítanie; nižší stupeň ars liberalis, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika)
lat. hist.
kvadrívium
(štyri vyučovacie p. na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba)
lat.hist.
porovnaj
vec 3
verbalizmus
(zdôrazňovanie výrazovej stránky prejavu, prílišný dôraz na slovný výraz aj na úkor obsahu, veľavravnosť, mnohovravnosť, slovičkárenie, prázdne reči)
lat.
porovnaj
výrečnosť