batéria
(zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu)
franc.
objektív
(s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava)
lat.opt.
porovnaj
objektív
technika
(súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť)
gréc.
park
(súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.)
angl.-franc.
stres
(s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu)
angl.lek.
organizmus
(s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo)
gréc.biol.
motorika
(s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť)
lat.lek.
genotyp
(s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu)
gréc.biol.
fenotyp
(s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu)
gréc.biol.
tradícia
(súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj)
lat.
mytológia
(s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie)
gréc.
teogónia
(s. bájí o pôvode božstiev a sveta)
gréc.náb.
ekonomika
(súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo)
gréc.
infraštruktúra
(s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.)
lat.
kataster
(s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár)
lat.
agrokomplex
(spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví)
ekon.
literatúra
(súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke)
lat.
poetika
(súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora)
gréc.-lat.
tematika
(okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela)
gréc.
fabula
(s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej)
lat.lit.
abstrahovanie
(p. poznávania, tvorby pojmov, pri kt. sa odhliada od odlišností a zvláštností javov a zisťujú sa ich všeobecné a podstatné vlastnosti a vzťahy, zovšeobecnenie, zovšeobecňovanie)
lat.
generalizácia
(metóda tvorby všeobecných pojmov z menej všeobecných alebo jedinečných, zovšeobecňovanie)
lat.-franc.kniž.
redukcionizmus
(metodologický p. využívajúci prevedenie zložitých, vyšších javov na jednoduchšie, nižšie)
lat.filoz.
heuristika
(metóda a spôsob riešenia a objasňovania problémov)
gréc.
synkríza
(metóda poznania sveta u Komenského)
gréc.filoz.
štrukturalizmus
(vedecká metóda skúmajúca javy ako usporiadanie prvkov al. zložiek celku)
lat.