Výsledky vyhľadávania

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentár
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanizmus
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rituál
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šaría
šaria
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valor
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
klávesnica
klaviatúra lat.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropola
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
kurz
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitkom
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
komiks
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.
práv. noriem pozri právo 2
súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

mäso

mäso
sarco- /-ko/
sarko- gréc. v zlož. sl.
boeuf /böf/ (hovädzie m.) franc. kuch.
roštenka (pečené al. dusené m. z hovädzieho chrbta) nem.
rozbif
rozbíf
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené m. z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
karé (m. z chrbtovej časti jatočných zvierat, najmä brava) franc. kuch.
frikando (jemné m. z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (m. upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
galantína (uvarené a nastudeno podávané vykostené hydinové m. al. m. zo zveriny plnené mäsovou plnkou) franc.
móčing (podradnejšie glejovité m. z nohy nad kolenom, glejovka, nožina) maď. hovor.
filé (očistené vykostené m., najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc. kuch.
šniceľ
šnicľa (rezeň) nem. hovor.
biftek
beefsteak /-stejk/
steak /stejk/ (prudko opečený hrubší rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
rampstek
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
tatársky biftek vl. m. + angl.
tatarák (rezeň zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
lančmít
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (upravené korenené mleté m. v konzerve) angl.
saláma (údenina z jemne mletého mäsa v tvare valca) tal.
vuršta (klobása al. saláma) nem. hovor. zastar.
uhorák (maď. saláma) vl. m. slang.
mortadela (širšia okrúhla saláma z hovädzieho mäsa a zo slaniny) tal.
turista (trvanlivá saláma) franc. hovor.
parízer (saláma z jemne mletého mäsa) nem. subšt.
špekáčik (krátka údená klobása s kúskami slaniny) nem.-čes.
safaládka (údenina z mletého mäsa v krátkom hrubom čreve) nem.
debrecínka (paprikovaná rolovaná šunka; údená korenená klobása) maď. vl. m.
kabanos (menej kvalitná lacná klobása) ?
čabajka (trvanlivá pikantná klobása) vl. m. hovor.
šunka nem.
ham /hem/ (údené bravčové stehno; mäsiarsky údenársky výrobok) angl. potrav.
šoldra
šoudra (bravčové pliecko al. stehno, šunka) nem. nár. kuch. porovnaj jedlo|jedlá s mäsom

jedlo

jedlo
trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnota
fajnotka
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špecialita lat.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
miškulancie
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
menáž
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlik
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilav
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kuskus
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hot dog
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
hemendex
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lančmít
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
biftek
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatársky biftek vl. m.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
rampstek
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
rozbif
rozbíf
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoldra
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemikan
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancel
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornfleksy
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

rezeň

rezeň
šniceľ
šnicľa nem. hovor.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený r. z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl. kuch.
kotleta (r. z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
biftek
beefsteak (prudko opečený r. z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
rampstek
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
tatársky biftek vl. m.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
filé (r. z očisteného vykosteného mäsa, najmä hovädzieho al. rybieho) franc. kuch.
frikando (r. z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

plátok

plátok
sendvič (p. valcovitého ľahkého bieleho chleba obložený šunkou a pod.) vl. m.
hemendex
ham and eggs /hemendex/ (opečený p. slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
filé (p., rezeň z očisteného vykosteného mäsa, najmä hovädzieho al. rybieho) franc. porovnaj rezeň