Výsledky vyhľadávania

hrdina

hrdina 2 (hlavná postava lit. a pod. diela)

figúra (postava v lit. diele) lat.

protagonista (postava lit. diela, hlavná, hrdina) gréc. kniž.

charakter (vyhranená povahová postava) gréc. div.

pierot (komická postava franc. ľudového divadla, komédie) franc.

bajazzo (-jaco) tal. div.

pajác (komická veseloherná postava, šašo) tal.

poličinel

poličinelo

polichinel /-či-/

polichinello /-či-/

pulcinello /-či-/ (šašo v tal. komédii) tal.

harlekýn (komická postava v starej tal. komédii v pestrom kostýme) tal. div.

pikaro (h. dobrodružného špan. románu, z okraja spoločnosti, kt. rozpráva svoje zážitky a skúsenosti, šibal, darebák) špan. lit.

Hanswurst (postava drsného ľudového šibala v nem. lit. od 16. st.) nem. lit.

Enšpígel

Eulenspiegel /ojlenšpígel/ (h. nem. zbierky ľudových fígľov, figliar, šibal) nem. vl. m.

intrigán (postava predstavujúca pletkára, čachrára) tal.-franc.

polcinella /-či-/ (postava komornej al. slúžky v starotal. komédii) tal.

kolombína (ženská postava, bystrá slúžka zo stredovekej tal. komédie) tal.

Odyseus (gréc. mýtický h. vynikajúci odvahou a dôvtipom)

Ikaros (gréc. h., kt. sa odvážne vzniesol k slnku a pri páde zahynul) gréc.

Herakles gréc. vl. m.

Herkules (najväčší gréc. mýtický h., syn boha Dia, vynikajúci obrovskou silou) lat. vl. m.

argonaut (gréc. h., účastník výpravy po zlaté rúno) gréc. mytol.

Don Quijote /don kichot/ (h. románu M. de Cervantesa, rytier smutnej postavy)

Hamlet (titulný h. najznámejšej tragédie W. Shakespeara)

Rómeo, Júlia (zamilovaní hrdinovia tragédie W. Shakespeara)

Harpagon (h. Moliérovej komédie Lakomec)

Tartufee /tartüf/ (pokrytecký a prospechársky h. Moliérovej komédie)

Quasimodo /kvazi-/ (h. románu V. Huga Chrám Matky božej v Paríži, škaredý hrbáč s čistým srdcom)

Cyrano /sirano/ (statočný a rojčivý h. hrdinskej komédie E. Rostanda)

Johann Faust (legendárny h. s túžbou po znalostiach a pôžitkoch, kt. ho privádza k upísaniu duše diablovi)

Robinson Crusoe (h. dobrodružného románu D. Defoea o stroskotancovi na opustenom ostrove)

Nasredin (h. tur. anekdôt a ľudového humoru)

Wilhelm Tell (legendárny švajčiarsky hrdina, vynikajúci strelec; h. drámy F. Schillera)

Werther /verter/ (mladý citlivý h. románu J. W. Goetheho)

Drakula (h. hrôzostrašného románu B. Sokera)

Frankenstein /frankenštajn/ (h. hrôzostrašného románu M. Shalleyovej)

Raskoľnikov (h. románu F. M. Dostojevského)

Švejk (h. protivojnového románu J. Haška)

kovboj (h. dobrodružnej literatúry a filmu, pastier dobytka) angl.

terminátor (h. amer. vedecko-fantastických filmov) lat.

Rambo (h. amer. dobrodružných filmov)

James Bond /džejms/ (h. špionážnych dobrodružných filmov)

šašo

šašo 1 (kto zabáva (pána v stredoveku, v divadle, v cirkuse))

gašpar vl. m. pejor.

gašparko vl. m.

tajtrlík nem.-čes. zried.

pajác (komická veseloherná postava; š. všeobecne) tal.

harlekýn (komická postava v starej tal. komédii v pestrom kostýme, š. všeobecne) tal. div.

bajazzo /-jaco/ (komická veseloherná postava) tal. div.

poličinel

poličinelo

polichinel /-či-/

polichinello /-či-/

pulcinello /-či-/ (š. v tal. komédii) tal.

klaun angl.

august (cirkusový umelec predvádzajúci komické čísla) lat.-nem.

zápas

zápas 3 (preteky, súťaž, stretnutie)

derby (stretnutie tradičných súperov, najmä miestnych, v šport. hrách, napr. futbale) angl. vl. m.

meč

match /meč/ (šport. stretnutie) angl.

sparing (z. so súperom ako šport. tréning v boxe a pod.) angl. šport.

agón (preteky, pôvodne v starom Grécku) gréc.

šerm (z. sečnou al. bodnou zbraňou) nem. šport.

box

boxing angl.

pugilizmus (pästný súboj, boj, z. dvoch súperov podľa pravidiel, pästiarstvo) lat. šport. zastar.

fight /fajt/ (boj v boxe) angl. šport.

infighting /infajting/ (boj zblízka v boxe) angl. šport.

pygmé (starogréc. pästný z.) gréc. šport.

pankration (starogréc. spojenie z. a boxu s pripustením surovostí a bezohľadností) gréc. hist.

palé (starogréc. z. ako súčasť starovekého päťboja) gréc. hist. šport.

karate (jap. z. a obrana založená na úderoch a kopoch) jap.

džudo

judo /džudo/ (z. dvoch osôb na štvorcovom zápasisku spôsobom sebaobrany) jap. šport.

džiu-džicu

džiu-džitsu

jiu-jitsu /džiu džicu/ (jap. sebaobrana bez zbrane založená na rýchlych chmatoch) jap.-angl.

sambo (z. s prvkami džuda a džiu-džicu, v Rusku) rus.

kung-fu (čín. dotykový boj využívajúci psych. a fyzickú koncentráciu) čín.

taekwon-do

taekwondo /tekv-/ (sebaobrana, pôvodne kórej. bojové umenie používajúce najmä kopanie a údery rukou) kórej.

aikido

aikidó (moderné bojové umenie sebaobrany) jap.

kendo (tradičný jap. šerm bamusovými tyčami) jap.

kickbox /kik-/ (z., pri kt. sa používajú údery päsťami a kopanie) angl.

sumo

sumó (tradičný jap. z., kt. cieľom je dostať súpera mimo kruhového zápasiska) jap. šport.

tai-či

tchaj-ti /tajči/ (sebaobrana založená na cvičení s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.

wrestling /rest-/ (z. vo voľnom štýle, predvádzaný aj pre zábavu) angl. šport. porovnaj pretekystretnutie 2

cvičenie

cvičenie 1 (telesné cviky)

rehabilitácia (nápravné c. na obnovenie funkcie, schopnosti, pohyblivosti po chorobe al. úraze) lat. lek.

kulturistika lat.

body building

bodybuilding /bil-/ (c. zamerané na posilňovanie a rozvoj svalstva, jeho krásy a sily) angl.

kalanetika (c. s hladkosvalovou technikou na posilnenie a skrášlenie tela s krátkymi a pomalými pohybmi) gréc.-angl.

gymnastika (telesné c. zamerané na všestranný rozvoj ľudského tela, telocvik, telesná výchova) gréc. šport.

rytmika (gymnastika s pravidelným striedaním fáz) gréc.

strečing (nenáročná gymnastika bez náčinia, na posilnenie, preťahovanie svalstva) angl. šport.

jump /džamp/ (gymnastické c. bez náradia) angl. šport.

aerobik (rytmické pohybové gymnastické c. s dýchacími cvikmi, spojenie pohybu a hudby) gréc.

akrobacia (vysokonáročné, obratné gymnastické športové a pod. c.) gréc.

džezgymnastika (c. pri hudbe) angl. + gréc.

joga ind.

hathajoga (sústava telesných a dychových cvičení ind. pôvodu na ovládanie a uvoľnenie tela, dosiahnutie duševného sústredenia a upokojenia) ind.

pilates (c. s cieľom tvarovať, zoštíhľovať a posilňovať) vl. m.

tai-či

tchaj-ti /tajči/ (c. s pomalými otáčavými pohybmi a cvikmi) čín.

tréning (sústavné plánovité c. na zlepšenie a udržanie výkonnosti, príprava športovca na dosahovanie najvyšších výkonov) angl. šport.

punch /panč/ (tréning boxu s veľkou ťažkou závesnou loptou) angl. šport.

fartlek (bežecký al. skokanský tréning, najmä v prírode) angl. šport.

ropics /roupiks/ (kondičné c. so švihadlom) angl. porovnaj cvik

ráz

charakter gréc.

štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.

typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.

akcent (odtienok, nádych) lat.

tón gréc.

tónina gréc.-tal. kniž.

tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.

timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.

nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.

tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.

valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.

sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.

kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.

punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.

profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.

modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.

impresia lat. výtv. lit.

línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.

melodickosť

melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.

mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.

spiritualita

spiritualizmus

spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.

lyrickosť

lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.

baladickosť

baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.

oficialita

oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.

orientalizmus

orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.

feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.

maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.

moderna (novodobý, novoveký r.) franc.

inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

náhlivo

precipitando /-či-/

stringendo /-ndžen-/ (zrýchlene) tal. hud. porovnaj rýchlo

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

ostrov

inzula lat. geogr.

atol (o. vytvorený vynorením nepravidelného prstencového korálového útesu, kruhový koralový útes) malaj. geogr.

Atlantída (bájny o. ležiaci údajne v Atlantickom oceáne) vl. m.

chinampas /či-/ (umelý plávajúci o. na pestovanie zeleniny a kvetín budovaný Aztékami) indián.

pomery

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci /-cí/ (prostredie, ovzdušie, okolnosti, podmienky, ráz, duch, celková nálada) lat. hist.

pozícia lat.

status (situácia s ohľadom na okolie) lat. sociol.

milieu /miljö/ (prostredie) franc. kniž.

konštelácia (zoskupenie okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer) lat.

konjunktúra (priaznivá zhoda okolností, priaznivý stav, vývoj, podmienky) lat. porovnaj okolnosť

podľa

per lat.

per- lat. v zlož. sl.

à la /ala/ (na spôsob) franc.

a potiori /-ci-/ (v duchu) lat. kniž.

duch

duch 1 (nadprirodzená netelesná bytosť)

diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý d., čert) gréc.-lat.

démon

daimón (padlý anjel, zlý d., diabol; bytosť al. sila, kt. ovláda človeka) gréc. náb.

džin (zlý d. v islame) arab.

šajtan

šejtan (zlý d., diabol v islame, vodca džinov) hebr.-arab.

poltergeist /-gajst/ (d. správajúci sa hlučne, tzv. búchajúci) angl.

inkubus (zlý d. desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.

mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov v starom Ríme) lat. mytol.

génius (strážny d. chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu, v starom Ríme) lat. mytol.

genius loci /-cí/ (ochranný d. domu al. miesta v starom Ríme) lat. hist.

Spiritus sanctus /sankt-/ (Duch svätý, v katolicizme tretia božská osoba) lat. náb.

Paraklét (Duch svätý v kresťanskej tradícii) gréc. náb.

pneuma (Duch svätý v kresťanstve; všetko prenikajúci, všadeprítomný d. v stoicizme filoz.) gréc. náb.

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 35. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.