Výsledky vyhľadávania

vzdialenosť

vzdialenosť
dištancia lat.
dištanc (odstup) lat. hovor.
akčný rádius (v., kt. prekoná dopr. prostriedok bez doplnenia paliva, dolet) lat. odb.
kóta (v. bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, najmä hladiny mora, číslo, údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
elongácia (uhlová v. vnútorných planét, Merkúra a Venuše od Slnka) lat. astron.
interkolumnium (v., medzera medzi stĺpmi, medzistĺpie) lat. archit.
marža (v. medzi dnom plavebnej dráhy a spodnou hranou trupu lode) franc. lod.
menzúra (predpísaná v. súperov v šerme) lat. šport.
v. od základného tónu, interval dvoch tónov
prima (prvý tón)
sekunda (druhý tón)
tercia (tretí tón)
kvarta (štvrtý tón)
kvinta (piaty tón)
sexta (šiesty tón)
septima (siedmy tón)
oktáva (ôsmy tón)
nóna (deviaty tón)
decima (desiaty tón)
undecima (jedenásty tón)
duodecima (dvanásty tón) lat. hud.

číslo

číslo 1 (presné vyjadrenie počtu, množstva, poradia)
numero lat.-tal. hovor. expr.
hausnumero (vymyslené, nepresné, nesprávne, nepravidvé č. vydávané za správne) nem. slang.
terno (tri č., trojčíslie) tal. zastar.
exponent (č., kt. sa odmocňuje al umocňuje, mocniteľ al. odmocniteľ) lat. mat.
logarizmus (č., kt. treba umocniť základ, aby sme dostali dané číslo) gréc. mat.
nula lat.-tal. mat.
zero (č. medzi kladnými a zápornými číslami) arab.-franc. zastar.
konštanta (č. s pevnou hodnotou v danej úlohe) lat. mat.
kvocient (č. udávajúce pomer dvoch hodnôt) lat. odb.
multiplikátor (kvocient vyjadrujúci násobný účinok prírastku výdavkov na národný dôchodok, ukazovateľ výkonnosti ekonomiky) lat. ekon.
derivácia (číslo udávajúce smernicu dotyčnice zostrojenej ku krivke, grafu funkcie v danom bode) lat. mat.
koordináta (č. al. skupina čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore, súradnica) lat. geom.
Ludolfovo č. (č. udávajúce pomer obvodu kruhu k jeho priemeru, 3,14...) vl. m.
exhibit (podacie č. zapísané do podacieho protokolu, potvrdenie o tom) lat. zastar. admin.
take /tejk/ (poradové č. pri nakrúcaní určitého záberu) angl. film. slang.
epakta (č. potrebné na výpočet dátumu Veľkonočnej nedele v cirk. kalendári) gréc. cirk.
indikcia (v cirk. kalendári označujúce poradie roka v pätnásťročných cykloch) lat. hist.
abraxas (zaklínacie č. u gnostikov, prívržencov raného kresťanstva, 365) lat. + gréc.
kóta (č., údaj o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
inzularita (č. udávajúce ostrovnú členitosť pevniny) lat. geogr.
kvantil (číselná hodnota, pod kt. sa nachádza dané percento hodnôt náhodnej veličiny) lat. štat.
kvartil (25- a 75-percentný kvantil) lat. štat.
decil (10-percentný kvantil) lat. štat.
milión (tisíc tisícov, 10<sup>6</sup>) tal.
miliarda (tisíc miliónov, 10<sup>9</sup>) franc.
bilión (milión miliónov, 10<sup>12</sup>; tisíc miliónov v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>9</sup>) lat. mat.
biliarda (tisíc biliónov, 10<sup>15</sup>) lat. mat.
trilión (milión biliónov, 10<sup>18</sup>; bilión v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>12</sup>) lat. mat.
kvadrilión (milión triliónov, bilión biliónov, 10<sup>24</sup>; tisíc biliónov v USA a bývalom ZSSR, 10<sup>15</sup>) lat. mat.

údaj

údaj
informácia lat.
indikácia lat. odb.
dáta (údaje, napr. životopisné; údaje určené pre počítačové spracovanie) lat. pomn.
input (vstupné dáta, vstup údajov) angl. výp. tech.
output (výstupné dáta, výstup údajov) angl. výp. tech.
databanka (súbor údajov k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang.
databáza lat. + gréc. inform. slang.
báza (súbor údajov v logickom vzťahu) gréc.
reálie (súbor údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
paket (súbor údajov prenášaných sieťou v celku) angl. výp. tech.
nacionálie
personálie (osobné údaje) lat.
generálie (všeobecné osobné údaje) lat. kniž.
nativita (údaje o čase a mieste narodenia, kt. sú východiskom pre zostavenie horoskopu) lat. astrol.
adresa (ú. o mieste bydliska al. pôsobenia; ú. na liste al. zásielke obsahujúci meno a miesto určenia, bydlisko príjemcu) franc.
domicil (ú. o mieste a čase opisovannej udalosti v záhlaví článku) lat. žurn.
dátum (ú. o čase, deň, mesiac, rok) lat.
datácia
datovanie (ú. na listine o dobe a mieste jej vydania) lat.
impressum lat.
tiráž (povinné údaje v časopise, novinách, knihe, o vydavateľovi, redakcii, tlačiarni, miestne vydania a pod.) franc. polygr.
aparát (pomocné informatívne údaje vo vedeckej práci, napr. registre) lat. odb.
explicit (údaje za ukončením textu o vzniku diela, meno autora, dátum napísania) lat. lit.
kolofón (údaje v rukopisných alebo najstarších tlačených knihách o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi v závere textu) gréc.
kóta (ú. o nadmorskej výške bodu) franc. geod.

bod

bod 1 (priestorovo malé miesto)
punkt lat. zastar.
tangenciál (dotykový b.) lat. mat.
apsida (b. na dráhe kozmického telesa obiehajúceho okolo iného telesa, v kt. je vzdialenosť oboch telies najmenšia al. najväčšia) gréc. astron.
pericentrum (najmenšia apsida) gréc. + lat. astron.
periselénium (pericentrum na dráhe družice najmenej vzdialené od stredu Mesiaca) gréc. astron.
perigeum (pericentrum na dráhe Mesiaca, družice, najmenej vzdialené od stredu Zeme) gréc. astron.
perihélium (pericentrum na dráhe Zeme, planéty, kométy, najmenej vzdialené Slnka, príslnie) gréc. astron.
apocentrum (najväčšia apsida) gréc. + lat. astron.
aposelénium (apocentrum na dráhe družice najviac vzdialené od stredu Mesiaca) gréc. astron.
apogeum (apocentrum na dráhe Mesiaca, družice, najviac vzdialené od stredu Zeme) gréc. astron.
afélium (apocentrum na dráhe Zeme, planéty, kométy, najviac vzdialené od Slnka, odslnie) gréc. astron.
kóta (b. na povrchu Zeme s určitou nadmorskou výškou) franc. geod.
zenit (myslený b. na oblohe kolmo nad pozorovateľom, nadhlavník) arab. astron.
nadir (myslený b. v nebeskej sfére kolmo pod pozorovateľom, priesečník zvislej priamky prechádzajúcej miestom pozorovania so svetovou sférou, podnožník) arab. astron.
pól (b. na povrchu Zeme, kt. prechádza zemská os, priesečník zemskej osi s povrchom zemegule, točňa) gréc. geogr.
ham (pevný b. osadený pri vodnom diele, na kt. nadväzuje ciacha a pod.) ? vod.
hypocentrum (b. pod zemským povrchom, kde sa začalo zemetrasenie, ohnisko zemetrasenia) gréc. + lat. geol.
trichion (b. ležiaci v strednej časti tváre na hranici čela a vlasov) gréc. anat. porovnaj priestor

výška

výška
hypso- gréc. v zlož. sl.
kóta (údaj o nadmorskej výške bodu, vzdialenosť bodu na povrchu Zeme od základnej plochy, hladiny mora) franc. geod.
altitúda (v. bodu zemského povrchu nad hladinou oceána) lat. odb.