Výsledky vyhľadávania

zariadenie

zariadenie 1 (predmet al. mechanizmus na vykonávanie určitej činnosti, operácie)
aparát lat.
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechano- (prístroj) gréc. v zlož. sl.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov) lat.
tandem (z. zložené z dvoch a viac strojov za sebou, usporiadanie dvoch strojov za sebou) angl. tech.
panel (z. v podobe dosky) lat.-hol.
patent (dômyselné z.) lat. hovor. aj iron.
robot (prístroj vykonávajúci zložité operácie podľa vloženého programu, nahradzujúci ľudskú prácu) um.
automat (prístroj vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
bankomat (peňažný automat, najmä na výdaj hotovosti) tal. + gréc.
changemat /čejndžmat/ (automat na výmenu peňazí, valút) angl. bank.
pačinko (výherný automat, kovová guľka v poli otvorov) jap.
manipulátor (ovládacie z. na narábanie s materiálom) lat. odb.
detektor (z. na zisťovanie prítomnosti niečoho, určitého javu, napr. plynov v bani, žiarenia a pod.) lat.
tester (prístroj, v kt. sa vykonáva skúška na zistenie hodnôt, vlastností, skúšač) angl. tech.
sonda (prístroj na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
statív (stojan, podstavec na upevnenie prístroja) lat. tech.
gondola (stojan, polica al. iné z. na umiestnenie a vystavovanie tovaru) tal. obch.
aretácia (z. chrániace meracie z. pred poškodením jeho pohyblivých častí) franc. tech.
stabilizátor (z. na upevnenie, ustálenie) lat.
regulátor (z. na usmerňovanie, upravovanie niečoho) lat. tech.
adaptor (doplnkové z. umožňujúce rozšírenie použitia iného zariadenia) franc. lat. tech. ozn.tech.
booster /buster/
buster (pomocné, prídavné, posilňujúce z.) angl.
selektor (z. umožňujúce výber) lat. odb.
ciachovadlo (prístroj na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania ich správnosti a použiteľnosti, značkovačka) nem.
siréna (z. na oznamovanie, ohlasovanie, upozornenie prenikavým zvukom, húkačka) gréc. vl. m.
klaksón (siréna na motorovom vozidle) angl.
tyfón (siréna na lodi s veľkým dosahom) gréc. lod.
alarm (bezpečnostné z. na ochranu majetku al. osôb) tal.
semafor (z., kt. sa dáva znamenie v železničnej a cestnej doprave, optické návestidlo) gréc.
maják (z. vysielajúce svetelné, zvukové a iné signály pre orientáciu lodnej a leteckej dopravy) rus.
paralyzér (osobný ochranný prístroj na ochromenie útočníka, najmä elektrickým výbojom) gréc.
kuker (malý ďalekohľad,najmä div.) nem. hovor. zastar.
turmon (malý ďalekohľadna jedno oko, pomôcka pre slabozrakých) franc. lek.
vizír (pomocný malý ďalekohľad, hľadáčik) franc. hovor.
periskop (optický prístroj na pozorovanie zo skrytého miesta, ďalekohľad s dvojitým zalomením používaný napr. v ponorkách) gréc. opt.
reflektor (zrkadlový ďalekohľad) lat. astron.
teleskop (hvezdársky zrkadlový ďalekohľad) gréc. fyz.
triéder (dvojitý ďalekohľad) gréc. fyz.
refraktor (ďalekohľads objektívom tvoreným jednou al. viac šošovkami veľkého priemeru a veľkej ohniskovej vzdialenosti) lat. astron.
ekvatoreál (ďalekohľad, kt. hlavná os smeruje na svetový pól) lat. astron.
heliograf (ďalekohľad na fotografovanie slnečnej fotosféry) gréc. astron.
heliometer (ďalekohľadna presné meranie malých vzdialeností na oblohe) gréc. astron.
telestereoskop (prístroj zložený z dvoch ďalekohľadov s objektívmi umiestnenými ďalej od seba) gréc. opt.
siderostat (zrkadlové z. vrhajúce svetlo hviezdy do pevného ďalekohľadu v rovnakom smere) gréc. astron.
mikroskop (prístroj na pozorovanie veľmi malých predmetov al. organizmov, drobnohľad) gréc.
stereomikroskop (mikroskop poskytujúci priestorový obraz predmetu) gréc.
binokulár (mikroskop na pozorovanie oboma očami) lat. fyz.
monokulár (z. na pozorovanie jedným okom) gréc. + lat. fyz.
komparátor (prístroj na presné porovnávanie dĺžok al. tvarov s dvoma mikroskopmi) lat. tech.
diopter (z. na zameriavanie, zameriavač, priezor, muška) gréc. odb.
stereoskop (prístroj na pozorovanie priestorových snímok, obrazov) gréc. fyz.
spektroskop (prístroj na pozorovanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pantograf (prístroj na mechanické prekresľovanie plánov v inej mierke, zväčšovaním al. zmenšovaním) gréc. tech.
deaerátor (prístroj na odvzdušňovanie, odvzdušňovač) lat. + gréc.
emulzor (prístroj na prípravu zmesi dvoch al. viac nemiešateľných, jemne rozptýlených kvapalín) lat. chem. tech.
homogenizátor (prístroj vykonávajúci prevedenie rôznorodej zmesi na rovnorodú) gréc. odb.
autogén (z. na rezanie a zváranie kyslíkom, plameňom, zváračka) gréc.
letovačka (prístroj na spájanie kovov roztavenou zliatinou s nižšou teplotou topenia, spájkovačka) nem.
extinktor lat. zastar.
minimax (hasiaci prístroj) lat.
sprinkler (sprchové hasiace z. samočinne uvádzané do chodu pri zvýšení teploty) angl. tech.
psychrofor gréc. lek.
refrigerátor (chladiaci prístroj, chladič) lat. fyz.
akvalung (potápačský vzduchový dýchací prístroj) lat. + angl.
aerofor (starší prístroj dodávajúci vzduch na dýchanie, najmä potápačom) gréc. tech.
kesón (duté oceľové al. oceľobetónové z. bez dna na zakladanie stavieb pod vodou, potápací zvon) franc. stav.
indikátor (prístroj na zisťovanie obsahu otravných a nedýchateľných plynov v baniach) lat. ban.
pneumatogén (banícky záchranný dýchací prístroj) gréc. ban.
lubrikátor (prístroj na automatické mastenie valcov a posúvačov parných strojov) lat. tech.
filter (z. na zadržiavanie, oddeľovanie, zachytávanie určitej zložky zo zmesi) lat.
separátor (z. na oddeľovanie, odlučovanie látok, odlučovač) lat. tech.
dekantátor (z. na čistenie kvapaliny, oddeľovanie kvapaliny od usadeniny, usadzovacia nádrž, odlučovač) lat.
centrovka (z. na oddelenie zložiek zmesi pôsobením odstredivej sily, odstredivka) lat. slang.
dozifikátor (z. na dávkovanie, rovnomerné podávanie materiálu, dávkovač) gréc.
pyrolyzátor (z. na štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
reaktor (z., v kt. prebiehajú postupy, pri kt. dochádza ku kvalitatívnej zmene látky, chem. reakcie chem.; z. na štiepenie atómových jadier fyz.) lat.
vax (prístroj na hĺbkové pranie a sušenie kobercov) um.
air condition /ér kondišn/ (z. na úpravu teploty, čistoty, vlhkosti vzduchu v uzatvorenom priestore) angl.
ventilátor (z. na vetranie, vetrák) lat.
aspirátor (prístroj na odsávanie vzduchu, prípadne na vetranie al. odprašovanie skladov) lat. tech.
multivent (z. na rovnomerný prívod vzduchu cez strop pri celkovom vetraní) lat. tech.
digestor (z. na odsávanie nežiaducich výparov, pár a pod., v laboratóriu, kuchyni a pod., odsávač) lat. odb.
exhaustor (z. na odsávanie vzduchu, odčerpávanie plynu) lat. tech.
bojler (z. na prípravu teplej vody, ohrievač, najmä prietokový) angl.
kalorizátor (z. na rovnomerné ohrievanie kvapalín) lat. tech.
regenerátor (z. na ohrievanie plynu na vysokú teplotu) lat. tech. hut.
pastér (prístroj na konzervovanie mlieka a pod. krátkodobým zahriatím pod bod varu) vl. m. potrav.
mixér (kuchynský prístroj na drvenie a miešanie potravín, miešač) angl.
konša (ohrievané z. na zjemňovanie čokoládovej hmoty prešľahávaním) franc. cukr.
blanšér franc.
blanšírovačka (z. na rýchle a krátkodobé zahrievanie ovocia, zeleniny al. mäsa pred konzervovaním, predvárač) franc. potrav. slang.
presso (prístroj na prípravu kávy v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, prekvapkávací kávovar) tal.
samovar (prístroj na varenie vody na čaj, pôvodne v Rusku) rus.
toastovač /tou-/
toaster /tou-/ (z. na opekanie chleba al. sendviča bez tuku, hriankovač) angl.
gril (z. na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla, ražeň) franc.-angl.
barbecue /bárbikjú/ (gril v prírode, pri pikniku) angl.
stepper (prístroj napodobňujúci chôdzu po schodoch, určený na udržovanie telesnej zdatnosti) angl. šport.
epilátor (prístroj na odstraňovanie nežiaducich chĺpkov a vlasov) lat.
fén (elektrický prístroj na sušenie vlasov, sušič) nem.
kulma nem.
ondulovačka (prístroj, kliešte na vlnenie vlasov) lat.
mangeľ (z. na hladenie tkanín al. papiera parou a teplom) nem.
amylograf (prístroj na zisťovanie akosti raže a ražnej múky) gréc. potrav.
laktodenzimeter (prístroj na určovanie hustoty mlieka) gréc.
laktoskop (prístroj na určovanie množstva tuku v mlieku) gréc.
butyrometer (prístroj na meranie obsahu tuku v mlieku, tukomer) gréc. potrav.
ebulioskop (prístroj na meranie obsahu liehu v tekutinách) lat. + gréc.
ovodenzimeter (prístroj na určovanie čerstvosti vajec, presvecovač vajec) lat. + gréc. potrav.
sexaskop (prístroj na určovanie pohlavia jednodňových kureniec) lat. + gréc. poľnohosp.
redrying /ridraj-/ (p. na konečnú úpravu tabaku, tabakovej suroviny) angl. tech.
gepeľ nem. poľnohosp. zastar.
žentúr (z. na pohon poľnohosp. strojov uvádzané do kruhového pohybu zapriahnutým dobytkom) nem.
monitor (prístroj na sledovanie a kontrolu životne dôležitých funkcií) lat. lek.
endoskop (prístroj na vyšetrovanie telových dutín a dutých orgánov) gréc. lek.
fonendoskop (prístroj na sluchové vyšetrenie činnosti pľúc, srdca a pod.) gréc. lek.
röntgen (prístroj na presvecovanie hmoty, tela elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou) vl. m.
tomograf gréc. lek.
cétéčko (vrstvovýröntgen na hĺbkové snímkovanie orgánov) angl. skr.
stetoskop (prístroj v tvare rúrky na počúvanie, vyšetrovanie pľúcnych a srdcových šelestov) gréc. lek.
elektrokardiograf (prístroj na zaznamenávanie činnosti srdca) gréc. lek.
stimulátor (prístroj na povzbudzovanie činnosti určitého orgánu, napr. srdca) lat.
kardiostimulátor gréc. + lat.
pacemaker /pejsmejker/ (z. na podporu, posilňovanie činnosti srdca elektrickými impulzmi) angl. lek.
fonokardiograf (prístroj na grafické zaznamenávanie srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.
defibrilátor (prístroj na jednorazové podráždenie srdca el. prúdom pre obnovenie rytmu srdca) lat. lek.
tachygraf (prístroj na meranie rýchlosti pulzu) gréc. lek.
tonometer gréc. lek.
sfygmometer (prístroj na meranie krvného tlaku, tlakomer) gréc. lek. zastar.
sfygmograf (prístroj znázorňujúci pulzovú vlnu tepien) gréc. lek.
oxymeter (prístroj na meranie obsahu, dostatku kyslíka v krvi) gréc. lek.
rinoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie nosovej dutiny) gréc. lek.
laryngoskop (prístroj na vyšetrovanie hrtana) gréc. lek.
pneumograf (prístroj na zaznamenávanie frekvencií dýchania) gréc. lek.
sprigraf (prístroj na zaznamenávanie dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.
tracheoskop (zrkadlový prístroj na vyšetrovanie priedušnice) gréc. lek.
bronchoskop (prístroj na vyšetrovanie priedušiek) gréc. lek.
spirometer (prístroj na meranie množstva vdychovaného a vydychovaného vzduchu) lat. + gréc. lek.
respirátor (dýchací prístroj zachytávajúci pevné častice) lat. lek.
inhalátor (prístroj na vdychovanie liečivých látok v podobe pár, plynov a pod.) lat. lek.
myostimulátor (prístroj na elektrické dráždenie kostrového svalstva) gréc. + lat. lek.
litoklast (prístroj na drvenie močových kamienkov) gréc. lek.
fonoskop (prístroj na skúmanie pohybov ústnych svalov pri článkovaní reči) gréc. odb.
monoblok (prístroj na úpravu chybného postavenia zubov detí) gréc. + franc. lek.
stomatoskop (optický prístroj na vyšetrovanie žalúdka) gréc. lek.
rektoskop (optický prístroj na vyšetrovanie konečníka) lat. + gréc. lek.
otoskop (prístroj na vyšetrovanie ucha zrakom, ušné zrkadlo) gréc. lek.
otofón (načúvací zosilňovací prístroj pre nedoslýchavých) gréc. lek.
audiofón (prístroj umožňujúci lepšie počuť slabo počujúcim) lat. + gréc.
perimeter (prístroj na meranie rozsahu zorného poľa oka) gréc. lek.
oftalmoskop (prístroj na vyšetrovanie očného pozadia) gréc. lek.
fotostimulátor (p. na dráždenie zraku svetelnými impulzmi) gréc. + lat. lek.
optofón (prístroj umožňujúci nevidiacim čítať sluchom) gréc.
olfaktometer (prístroj na meranie citlivosti čuchu) lat. + gréc. lek.
esteziometer (prístroj na meranie citlivosti kože pri dotyku al. tlaku) gréc. psych.
algezimeter (prístroj na meranie citlivosti na bolesť) gréc. lek.
vaginoskop (optický prístroj na vyšetrovanie pošvy) lat. + gréc. lek.
hysteroskop (prístroj na vyšetrovanie dutiny maternice) gréc. lek.
inkubátor (prístroj na udržovanie stálej teploty, vlhkosti, prívodu kyslíka a čistoty vzduchu, pre predčasne narodené deti) lat. lek.
kuvéza (lôžko na tepelnú ochranu predčasne narodených detí) franc.
tremograf (prístroj na zaznamenávanie chvenia rúk, prstov skúšanej osoby, pri psych. výskumoch) tal. + gréc. lek.
tachistoskop (prístroj na meranie rýchlosti postrehu, kt. rýchlo strieda kartičky s obrázkami, písmenami) gréc. psych.
oneirograf (prístroj na zaznamenávanie snov a obrazu mozgovej činnosti) gréc. psych. lek.
ergometer (prístroj na meranie svalovej práce človeka) gréc. lek.
ergograf (prístroj na zaznamenávanie svalovej námahy, práce) gréc. lek.
solárium (prístroj na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. lek.
solux (prístroj vyžarujúci infračervené lúče, používaný v lekárstve, infračervený žiarič) um.
sauna (z. na suchý horúci potný kúpeľ so striedaním prehriatia organizmu s prudkým ochladením) fín.
termokauter (prístroj na vypaľovanie tkanív) gréc. lek.
ortéza (prístroj, pomôcka umožňujúca funkciu postihnutého orgánu) gréc. lek.
fixátor (z. na upevnenie, znehybnenie zlomeniny, upevňovač) lat. lek.
pulmotor (kriesiaci prístroj na umelé dýchanie používaný pri poruchách dýchania) lat. lek.
reanimátor (záchranný oživovací prístroj na umelé dýchanie a pod.) lat. lek.
palarizátor (z. na ničenie mikroorganizmov v mlieku rýchlym a krátkym zahriatím na 140 °C) lat. potrav.
juke-box /džúk/ (hrací hud. automat) angl.
music box /mjúzik/ (z. na reprodukciu hudby, automatická hud. skriňa) angl.
polyfón (music box hrajúci hudbu z perforovanej platne) gréc. hud.
telekomunikácie (z. na prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.
telefón (z. na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku) gréc.
ligyfón (hlasný banský telefón) gréc. ban.
handy /hendi/ (prenosný telefón) angl. hovor.
handsfree /hendsfrí/ (mobil umožňujúci telefonovanie bez držania v ruke) angl.
telegraf (z. na prenos písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (z. na elektronický prenos textových, obrazových a pod. dokumentov po telefónnej sieti) angl.
teleautograf gréc.
telewriter /-rajter/ (prístroj na prenášanie rukopisov a jednoduchých kresieb na diaľku) angl. el.tech.
reproduktor lat. ozn.tech.
reprák lat. slang.
amplión (z. na prenos zvuku meniace elektrické signály na zvukové, elektrakustický menič) lat.-angl.
megafón (z. na usmernenie al. zosilnenie zvuku hovoriacej osoby, zosilňovač zvuku) gréc.
mono (jednokanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
stereo (dvojkanálový prístroj na prenos záznamu zvuku) gréc.
Hifi (elektroakustické z. s veľmi kvalitnou, vernou reprodukciou) angl. skr.
blatnerfón (z. na záznam zvuku na oceľový pás al. drôt) nem. + gréc. zastar.
ampex (prvé z. na magnetický záznam obrazu a zvuku) vl. m.
gramofón (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na platne) gréc.
magnetofón gréc.
magiš (prístroj na záznam zvuku na pás a jeho reprodukciu) gréc. subšt.
diktafón (prístroj na záznam a opakovanie, reprodukciu reči) lat. + gréc.
walkman /vókmen/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na magnetofónovej kazete, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
discman /diskman/ (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu nahratého na kompaktnom disku, malý prenosný prehrávač so sluchátkami) angl.
fonograf (prístroj na reprodukciu zvukového záznamu zachyteného na voskový povrch valca) gréc. hist.
equalizér (z. na úpravu signálu v elektrofonickej hudbe) lat.
mikrofón (z. na sprostredkovanie prenosu zvuku premenou mechanických kmitov na elektrické, elektroakustický menič) gréc.
mikroport (malý bezdrôtový mikrofón pripnutý na odeve) gréc. + lat.
fotoaparát (z. na zhotovovanie obrazov vzniknutých pôsobením svetla na citlivú vrstvu filmu al. dosky) gréc. + lat.
kamera (prístroj na snímanie obrazu) gréc.-lat.
videokamera lat. + gréc.-lat.
camcorder /kamcor-/ (kamera na magnetický záznam) angl. skr.
kinematograf (prístroj na nakrúcanie al. premietanie filmov) gréc. zastar.
laterna magica /-ka/ (jednoduchý premietací prístroj) lat.
rekordér (prístroj na nahrávanie a prehrávanie zvuku, obrazu) angl.
magnetoskop gréc. odb.
videorekordér lat. + angl.
videomagnetofón lat. + gréc.
video (z. na magnetický záznam, kopírovanie a reprodukciu obrazu a zvuku) lat. hovor.
projektor (premietací prístroj) lat. film.
videoprojektor (prístroj na premietanie magnetických záznamov obrazu a zvuku) lat.
diaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov) gréc. + lat. fot.
epidiaprojektor (prístroj na premietanie diapozitívov a nepriehľadných predlôh) gréc. fyz.
epiprojektor (prístroj na premietanie nepriehľadných predlôh osvetlených dopadajúcim svetlom) gréc.
televízor gréc. + lat.
telkáč (prístroj na prijímanie elektrického signálu prenášajúceho obraz a zvuk na diaľku) gréc. + lat. slang.
eidophor /ejdofor/
eidofor /ej-/ (z. na premietanie televízneho obrazu na veľkú plochu) gréc.
stroboskop (prístroj na pozorovanie obrázkov rozloženého pohybu al. na meranie frekvencie obrátok, založený na zotrvačnosti vnímania ľudského oka) gréc.
tónoskop (prístroj na zaznamenávanie ľudského hlasu v podobe obrazu) gréc. fon.
mixér (z. na úpravu zvuku vo filme a pod., na miešanie zvukov) angl.
anténa (z. na vysielanie al. príjem elektromagnetických vĺn) lat.-franc. ozn.tech.
dipól gréc.
dipólová anténa (anténa s dvoma súmernými vodičmi) gréc. + lat.-franc.
satelit lat. hovor.
satelitná anténa (oblúková anténa na príjem televíznych programov z družice) lat. + lat.-franc.
hardware /-vér/ (technické prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
monitor (z. na sledovanie a kontrolu vysielaných signálov al. prevádzky zariadenia odb.; z. na zobrazenie hlásenia o stave výp. systému a jeho činnosti výp. tech.) lat.
display /displej/
screen /skrín/ (z. na zobrazenie výstupnej informácie, číslic a znakov, zobrazovacia jednotka, obrazovka) angl.
interface /-fejs/
interfejs (z. slúžiace vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
modem (z. na prenášanie údajov medzi počítačmi pomocou telefónnej linky) angl. skr.
scanner /skener/ (z. na optické snímanie obrazovej predlohy, obrazový snímač) angl.
dekodér (z. na prevádzanie informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej) lat. porovnaj jednotka 2pamäť 3
peoplemeter /píplmeter/ (elektronické meracie z. na zisťovanie sledovanosti televíznych programov) angl.
detektor (z. na zisťovanie a hodnotenie pravdivosti výpovede vyšetrovanej osoby) lat. d. lži
cyklostyl (jednoduchý prístroj na rozmnožovanie strojom písaných písomností) gréc.
xerox (prístroj na rozmnožovanie založené na elektrostatickom princípe) gréc.
hektograf (prístroj na rozmnožovanie zastar. technikou rozmnožovania používajúcou analínové farby a želatínovú vrstvu) gréc.
eidograf /ej-/ (prístroj na prenášanie, kopírovanie výkresov, plánov a pod.) gréc.
ormig (liehový prístroj na rozmnožovanie) um. polygr. slang.
voltmeter (prístroj na meranie elektrického napätia) vl.m. + gréc.
ampérmeter (prístroj na meranie elektrického prúdu) vl.m. + gréc.
ohmmeter /óm-/ (prístroj na meranie elektrického odporu) vl.m. + gréc. fyz.
wattmeter (prístroj na meranie výkonu elektrického prúdu) vl.m. + gréc. eltech.
logometer (prístroj na meranie pomeru dvoch prúdov al. napätí) gréc. eltech.
kondenzátor (prístroj na hromadenie el. náboja) lat. eltech.
reostat (prístroj na reguláciu elektrického prúdu zmenou odporu) gréc. eltech.
relé (prístroj na prenášanie impulzov z jedného elektrického obvodu do druhého, elektrický spínač) franc. eltech.
crossbar /kro-/ (krížový spínač) angl. eltech.
cynometer (prístroj na meranie dĺžky elektromagnetických vĺn) gréc. odb.
akumulátor (z. na uchovávanie, hromadenie energie a jej postupné uvoľňovanie, odber) lat.
generátor (z. na premenu jednej energie na inú) lat. odb.
alternátor (generátor na výrobu striedavého prúdu) lat. eltech.
dynamo (prístroj na výrobu jednosmerného el. prúdu) gréc. eltech.
konvertor (z. meniace striedavý prúd na jednosmerný al. naopak, menič prúdu) lat. eltech.
detektor (z. na menenie striedavého el. napätia, prúdu, na jednosmerné, usmerňovač) lat. eltech.
invertor (z. na zmenu jednosmerného prúdu na striedavý, striedač) lat. eltech.
trafo (z. na premenu napätia al. intenzity striedavého elektrického prúdu) lat. slang.
tachogenerátor (generátor na prevod otáčavej rýchlosti na elektrický prúd) gréc. + lat. eltech.
kvantový generátor (generátor na vytváranie elektromagnetického žiarenia pomocou vynútenej emisie medzi vhodnými energetickými hladinami v atómoch, molekulách al. pevných látkach) lat.
laser /lejzer, laser/ (kvantový generátor optického žiarenia) angl. skr. fyz.
maser /maser, mejzer/ (kvantový generátor mikrovlnného žiarenia) angl.
raser /rejzer/ (kvantový generátor röntgenového žiarenia) angl. skr. tech.
gaser /gejzer/ (kvantový generátor gama žiarenia) angl.
rádiometer (prístroj na meranie žiarenia) lat. + gréc. fyz.
dozimeter (prístroj na meranie dávok rádioaktívneho žiarenia) gréc. fyz.
spektrograf (prístroj na zaznamenávanie usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
pyrheliometer (prístroj na meranie priameho slnečného žiarenia) gréc. odb.
rádioatmometer (z. na meranie účinku slnečného žiarenia na vyparovanie z povrchu rastlinných listov) lat. + gréc. odb.
luxmeter (prístroj na meranie osvetlenia) lat. + gréc. fyz.
pyranometer gréc. fyz.
solarimeter (prístroj na meranie celkového slnečného žiarenia) lat. + gréc. geofyz.
reflektor (z. na odrážanie svetelných lúčov, žiarenia) lat.
senzor (z. na premenu fyzikálnej veličiny na elektrický signál, snímač) lat. fyz.
konektor (z. na prepojenie káblov a ich pripojenie k prístroju, súčiastka na spájanie častí elektonických prístrojov, spojka kábla, vidlica a zásuvka) lat. eltech.
port (vstupný al. výstupný konektor) angl. výp. tech.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
tranzistor (polovodičová zosilňujúca súčiastka nahradzujúca elektrónky) lat.-angl.
dynamometer (prístroj na meranie sily al. veľkosti krútiaceho momentu, silomer) gréc. fyz.
kalorimeter (prístroj na meranie tepla) lat. + gréc.
termometer gréc.
termometrum (teplomer) gréc. odb.
pyrometer (teplomer na meranie vysokých teplôt nad 1 000 °C na princípe tepelného žiarenia látky, žiaromer) gréc. fyz. tech.
talpotazimeter (tlakový teplomer využívajúci závislosť tlaku pár od teploty) gréc. fyz.
termograf (prístroj na meranie a zaznamenávanie zmien teploty vzduchu) gréc. fyz.
pyroskop (prístroj na odhadovanie vysokých teplôt, žiaromerka) gréc. odb.
termoregulátor (regulátor na udržiavanie teploty) gréc. + lat. tech.
termostat (z. na udržiavanie stálej teploty) gréc. tech.
kryostat (prístroj na udržovanie stálej nízkej teploty) gréc. fyz.
kondenzátor (z. na výmenu tepla, výmenník chladiaceho zariadenia, v kt. sa skvapalňujú pary chladiacou vodou) lat. tech.
transmisia /tranz-/ (z. na prenos pohybu a mechanickej sily, prevod) lat. tech.
dýza (z. na premenu tlakovej energie tekutiny na pohybovú, zužujúci sa kanál, tryska, hubica) rom.-nem. tech.
tachometer (prístroj na meranie rýchlosti al. počtu obrátok, rýchlomer, otáčkomer) gréc. tech.
tachograf (prístroj na zaznamenávanie počtu obrátok za jednotku času) gréc. tech.
tachoskop (prístroj na meranie obrátok, jednoduché počítadlo obrátok so stopkami) gréc. tech.
taxameter (prístroj v aute na zaznamenávanie prejdenej vzdialenosti a príslušného polatku) lat. + gréc.
pedometer (z. na približný odhad vzdialenosti, krokomer) lat. + gréc. tech.
hodometer (prístroj na meranie vzdialenosti pomocou kolesa spojeného s počítačom obrátok) gréc.
spidograf (prístroj na meranie rýchlosti bežca na priamej trati) angl. + gréc. šport.
cyklometer (prístroj na približné meranie vzdialeností na plánoch a mapách geod.; prístroj na meranie prejdenej vzdialenosti na bicykli) gréc.
log (z. na meranie plavebnej rýchlosti lode) gréc. lod.
gravimeter (prístroj na meranie tiažového zrýchlenia) lat. + gréc.
pachymeter (prístroj na meranie hrúbky, hrúbkomer) gréc. tech.
duroskop (prístroj na meranie tvrdosti metódou pružného odrazu) lat. + gréc. fyz.
skleroskop (prístroj na meranie tvrdosti materiálu, najmä kovu, podľa výšky odrazu telieska s diamantovým hrotom) gréc. tech.
sklerometer (prístroj na určovanie tvrdosti nerastov) gréc. tech. miner.
ceilometer (prístroj na meranie výšky spodnej základne oblakov) angl. + gréc. met.
nefoskop (zastaraný prístroj na zisťovanie smeru a rýchlosti pohybu oblakov) gréc. meteor.
manometer (prístroj na meranie tlaku vzduchu, tlakomer) gréc. fyz.
aneroid (barometer využívajúci tlakovú deformáciu pružných stien kovových škatuliek) gréc.-franc. odb.
termobarometer (barometer využívajúci závislosť teploty varu kvapalín na tlaku vzduchu) gréc. fyz.
barograf (prístroj na zaznamenávanie priebehu zmien tlaku vzduchu) gréc. meteor.
dazymeter (prístroj na meranie hustoty plynov) gréc.
areometer gréc.
denzimeter (prístroj na meranie hustoty kvapalín, hustomer) lat. + gréc. fyz.
pyknometer (sklená nádoba na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
limnigraf (prístroj na meranie a zapisovanie časového priebehu výšky hladiny vody) gréc.
medimaremeter (prístroj na stanovenie výšky strednej hladiny mora) lat. + gréc. geod.
mareograf (samočinný plavákový prístroj na zaznamenávanie zmeny výšky morskej hladiny pri pobreží) lat. + gréc. geogr.
batymeter (prístroj na meranie hĺbky vody, hĺbkomer) gréc. tech.
echolot (prístroj na meranie hĺbky vody a pod. využívajúci odraz ultrazvukových vĺn, ozvenový hĺbkomer) gréc. tech.
anemometer (prístroj na meranie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
anemograf (prístroj na zaznamenávanie rýchlosti a smeru vetra) gréc. meteor.
citometer (prístroj na meranie objemového prietoku, napr. plynu) lat. + gréc. tech.
danaida (prístroj na meranie objemového prietoku kvapalín) gréc.
sublimátor (z. na premenu pevného skupenstva látky na skupenstvo plynné) lat. tech.
oscilograf (prístroj na pozorovanie a zaznamenávanie časového priebehu premenných veličín) lat. + gréc. fyz.
chronoskop (prístroj na meranie krátkych časových úsekov) gréc. tech.
chronograf (prístroj na zaznamenávanie časových údajov, časomer) gréc.
chronograf (náramkové al. vreckové hodinys centrálnou sekundovou ručičkou používané aj ako stopky) gréc.
chronometer (prenosné presné hodinyriadené zotrvačníkom používané v astron. al. navigácii) gréc. odb.
pendlovky (hodinys kyvadlom) nem. hovor.
pondusovky (hodinyso závažím) lat.
horológion (slnečné, vodné, pieskové z. na meranie času) gréc. kniž.
holiotropión (slnečné hodiny) gréc.
hydroskop (vodné hodiny) gréc.
klepsydra (vodné staroveké hodiny) gréc.
orloj lat.
horológium (vežové hodinyukazujúce viac astron. údajov) gréc.-lat. zastar.
metronóm (prístroj na určovanie taktu, časomer na určenie hudobného tempa, taktomer) gréc. hud.
vibrometer (prístroj na meranie chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrograf (prístroj na zaznamenávanie nameraného chvenia, kmitania stroja a pod.) lat. + gréc. tech.
vibrátor (prístroj spôsobujúci, vyvolávajúci chvenie, kmitanie) lat. odb.
amortizér (z. na zabránenie vzniku rozkmitu škodlivých chvení a pod., tlmič) lat.-franc. tech.
katarakt (z. na tlmenie nežiaducich mechanických kmitov) gréc. tech.
moderátor (z. na tlmenie, spomaľovanie niečoho) lat. odb.
reduktor (z. na zníženie, zmenšenie tlaku, teploty, rýchlosti a pod.; z. na zníženie počtu otáčok, prevod) lat. tech.
multiplikátor (z. na zvyšovanie, násobenie výkonu, účinku a pod.) lat. tech.
seizmograf (prístroj na zaznamenávanie zemetrasení, zemetrasných vĺn, otrasov zeme) gréc. geofyz.
geofón (malý prenosný seizmograf používaný pri hľadaní ložísk a sledovaní banských otrasov) gréc.
seizmoskop (prístroj na oznamovanie slabých otrasov pôdy, zemetrasení) gréc. geofyz.
fonometer (prístroj na meranie intenzity zvuku, hlasu, zvukomer) gréc. fyz.
refraktometer (optický prístroj na meranie indexu lomu svetla) lat. + gréc. fyz.
chromatometer (prístroj na meranie farebnosti) gréc.
sférometer (prístroj na meranie krivosti guľových plôch) gréc. tech.
ombrograf gréc.
pluviograf (prístroj na meranie množstva atmosférických zrážok spadnutých za určité obdobie, zrážkomer na kvapalné zrážky, dažďomer) lat. + gréc. meteor.
chionograf (zrážkomer na tuhé zrážky, sneh) gréc. meteor.
totalizátor (zrážkomer za dlhšie obdobie, najmenej jeden rok) lat. meteor.
ombrograf (prístroj na zaznamenávanie časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.
drozograf (prístroj na meranie množstva rosy, rosomer) gréc.
hygrometer (prístroj na meranie zmien vlhkosti vzduchu, vlhkomer) gréc. meteor.
psychrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu na základe rozdielu teploty nameranej dvoma teplomermi) gréc. meteor.
polymeter (prístroj na meranie vlhkosti a rosného bodu, vlhkomer) gréc. meteor.
evaporimeter (prístroj na meranie výparu vody z vodnej hladiny al. pôdy, výparomer) lat. + gréc.
humidostat lat. + gréc.
hygrostat (z. na udržiavanie stálej vlhkosti) gréc.
eupateoskop (prístroj na meranie ochladzovacieho účinku okolia) gréc. fyz.
frigorimeter (prístroj na zisťovanie chladiaceho účinku okolia) lat. + gréc. tech.
psofometer (prístroj na meranie sily hluku, hlukomer) gréc. tech.
impinger (prístroj na meranie prašnosti, prachomer) angl.
klinometer (prístroj na meranie sklonu zemského povrchu, sklonomer, svahomer) gréc.
eklimeter (prístroj na určovanie výškových rozdielov, na vytyčovanie uhla sklonu terénu) gréc. geod.
variometer (prístroj na určovanie časových zmien fyz. veličiny, napr. geomagnetického poľa Zeme) lat. + gréc.
pasimeter (prístroj na meranie vnútorných rozmerov) gréc. tech.
boroskop (prístroj na kontrolu vnútorných povrchov) gréc. opt.
teodolit (optický prístroj na meranie a vytyčovanie vodorovných a zvislých uhlov) gréc. geod.
tachymeter (teodolit v teréne, aj na meranie vzdialeností) gréc. geod.
goniometer (prístroj na meranie uhlov, uhlomer) gréc.
astroláb (z. na meranie uhlov v rovine v staroveku a stredoveku) gréc. geod.
kvadrant (z. na meranie vertikálnych, zvislých uhlov používané v stredoveku) lat.
buzola (z. na meranie vodorovných uhlov od magnetického severu) tal. geod.
astroláb (prístroj na určovanie polohy kozmických telies, zemepisných súradníc al. času používaný v staroveku a stredoveku) gréc. astron. geod.
kompas (prístroj na určovanie svetových strán al kurzu pomocou magnetickej strelky) tal.-franc.
gyrokompas (kompas na princípe zotrvačníka s voľnou osou) gréc. tech.
rádiokompas (kompas určujúci smer pohybujúceho sa dopr. prostriedku k pozemnej rádiovej stanici) lat. + tal.
sextant (prístroj na meranie uhlovej vzdialenosti dvoch bodov al. výšky kozmického telesa nad obzorom a tým na určovanie zemepisnej polohy) lat. geol. astron.
gnómon (najstarší astron. prístroj, zvislá tyč al. stĺp so sústrednými kružnicami na určovanie uhlovej výšky Slnka a pod.) gréc. astron.
cirkumzenitál (prístroj na určovanie zemepisnej polohy z merania pohybu hviezdy) lat. + arab. astron.
oktant (starý prístroj na meranie zenitových vzdialeností kozmických telies astron.; astronavigačný prístroj na určovanie polohy lietadla let.) lat.
triquertum /-kve-/ (staroveký prístroj na meranie zenitových vzdialeností) lat. astron.
radar (z. na určovanie polohy pozemných, námorných a vzdušných objektov pomocou odrazu elektromagnetických vĺn) angl. skr. tech.
ASR (radar na letisku) angl. skr. tech.
teleran (radar na pristávanie pri zlej viditeľnosti) angl. let.
gyroskop (zotrvačníks voľnou osou, súčasť leteckých navigačných prístrojov ako umelý horizont) gréc. tech.
odograf (vyhodnocovacie z. na let podľa prístrojov udávajúce polohu lietadla) gréc. let.
sonar (z. na zisťovanie polohy predmetu pod vodnou hladinou založené na princípe odrazu veľmi krátkych vĺn) angl. skr. lod.
protraktor (navigačný prístroj na určovanie polohy lode zložený z kruhu a troch ramien, na zakresľovanie polohy lode do mapy) lat. námor.
lokátor (prístroj poskytujúci nevidiacemu informácie o polohe predmetov) lat. tech.
noktovízia (z. umožňujúce vidieť predmety za tmy al. obmedzenej viditeľnosti a tento obraz prenášať pomocou infračerveného svetla) lat. tech.
katalyzátor (z. na znižovanie škodlivosti výfukových plynov áut) gréc.
karburátor (z. na prípravu zápalnej zmesi pre benzínové a plynové motory) franc. tech.
štartér (z. na spúšťanie motora, zariadenia do chodu, spúšťač tech.; z. na zapaľovanie žiarivky, zapaľovač eltech.) angl.
akcelerátor (z. na urýchľovanie elektricky nabitých častíc, urýchľovač fyz.; z., kt. vodič motorového vozidla riadi prívod palivovej zmesi do motora, plyn) lat.
diferenciál (z. na vyrovnávanie rôznych rýchlostí otáčania poháňaných kolies auta a pod., prevodový mechanizmus, prevod) lat. stroj.
linka (z. na premiestňovanie výrobku al. iného predmetu podľa sledu výroby al. iného postupu, pás, dopravník a pod.) lat.-nem. tech.
trasportér (z. na plynulú dopravu sypkého al. kusového materiálu, dopravník) lat.-franc. tech.
konvejer (z. na nepretržitú hromadnú dopravu materiálu a predmetov, článkový dopravník) angl. tech.
elevátor (z. na nepretržitú dopravu materiálu zvislým al. šikmým smerom, dopravník) lat. tech.
redler (z. na dopravu, reťazový dopravník na sypké hmoty) vl. m. tech.
elfa (z. na vykladanie repy a pod. z vagónov al. áut prúdom vody pod tlakom) um. tech.
paletizátor (z. na vyberanie, ukladanie, prepravu a premiestňovanie drevených al. kovových podložiek, plošín s normalizovanými rozmermi) tal.-franc. dopr.
lift (výťah) angl. hovor.
paternoster (obežný výťah s nepretržitým plynulým pohybom) lat. tech.
skip (výťahové z. na dopravu betónu a sypkých látok v nádobe ťahanej lanom po koľajniciach, košový šikmý výsypný výťah) angl. tech.
krepňa (z. na uchopenie a prenášanie bremien, najmä kamenných kvádrov) nem. hovor. stav.
ejektor (prúdové čerpadlo, prístroj na prepravu tekutín al. sypkých materiálov prúdom hnacej látky) lat.
injektor (ejektor využívajúci pohybovú energiu tekutiny) lat. tech.
pumpa nem.
nautilus (ponorné čerpadlo) lat. tech. slang.
monžík (prístroj na prepravu tekutín využívajúci stlačený vzduch) franc. tech.
volant (z. na určovanie smeru pohybu motorového vozidla) franc.
kormidlo (z. na určovanie smeru pohybu, najmä lode al. lietadla) rus.
korman (z. na určovanie smeru pohybu, najmä na bicykli) maď. hovor.
elevony (z. na určovanie smeru pohybu na krídlach, najmä bezchvostových lietadiel) lat. plur. let.
spoiler (z. na zlepšenie aerodynamických vlastností vozidiel v tvare štítu, krídla, usmerňovača prúdenia vzduchu) angl. motor.
propulzor (z. vytvárajúce ťah potrebný na premáhanie odporu pri pohybe lietadla al. lode, vrtuľa, koleso, veslo a pod.) lat. tech.
variometer (prístroj na meranie rýchlosti stúpania al. klesania lietadla) lat. + gréc. let.
trenažér (z. na výcvik vodičov, letcov a pod. napodobňujúce skutočné podmienky jazdy, letu a pod.) franc.
katapult (z. na vymrštenie pilota z lietadla; z. na skrátenie štartu lietadiel na krátkej dráhe) gréc. let.
rampa (z. na vypúšťanie rakiet) franc.
takeláž (pomocné lanové a plachtové z. plachetnice, všetky lodné sťažne, rahná, plachty a laná) hol. lod.
bakláž (uzáver prístavu al. ústia rieky pevným al. plávajúcim uzavrieracím zariadením, závorou) franc.
dalba (z. na uväzovanie lodí na vodnej ceste, rejde al. prístave, prístavné koly, spojené pilóty zarazené do dna) nem. lod.
tobogan (závitový sklz na dopravu kusového tovaru) indián.-angl. tech.
slip (z. na vyťahovanie úlovku na palubu rybárskej lode; z. na spúšťanie lodí na vodu al. ich vyťahovanie na breh, lodenicový sklz) angl. lod.
rizňa (žľab na spúšťanie dreva) nem. hovor.
helling (z. v lodenici na vyťahovanie lode z vody, lodný výťah) nem. lod.
gyrostat (ťažký zotrvačníkvyužívaný napr. na zoslabenie kolísania lode) gréc. tech. porovnaj prostriedok|dopravný
turniket (z. na vpúšťanie návštevníkov po jednom a ich rátanie) franc.
garniža (z. na zavesenie, upevnenie záclon, rám, kt. toto z. zakrýva) tal.-nem.
žalúzia (sťahovacie z. zložené z dielcov, pruhov, na zaclonenie al. uzavretie okna, dvier, skrine a pod.) franc.
roleta (ochranný zvinovací kryt z pevného materiálu na výklade obchodu a pod.) franc.
tabulátor (z. na písacích strojoch a počítačoch slúžiace na písanie údajov do zoznamov al. súpisov v stĺpcoch) lat. tech.
inštalácia (tech. z. budovy na rozvod plynu a pod.) lat. tech.
armatúra (prídavné, pomocné al. ovládacie z., napr. na potrubných rozvodoch tekutín) lat. tech.
ventil (armatúra v potrubí na riadenie, obmedzovanie al. zastavenie pretekania, prúdenia kvapalín, plynov, záklopka) lat.
batéria (ventil na reguláciu al. miešanie vody) franc.
by-pass /bajpas/ (obtok, obchádzka, napr. obtokový ventil u parných turbín) angl. tech. dopr.
redukcia (ventil na obmedzenie prúdenia) lat. tech. slang.
fitink (tvarovaná spojka potrubia so závitom) angl. tech. slang.
hydrant (armatúra slúžiaca na väčší odber vody z verejnej siete, potrubia, na hasenie, polievanie a pod.) gréc.
sifón (z. zabraňujúce vnikaniu zápachu z potrubia do miestností a ulíc v tvare ohnutej rúry, zápachový uzáver) gréc.-franc. tech.
bidet (hygienické z. v tvare toaletnej misy na umývanie dolnej časti tela) franc.
praktikábel (z. umožňujúce zvislé členenie javiska, lešenie, podstavec a pod.) gréc.-franc.
sufita (z. na skryté osvetlenie javiska zhora) tal. div.
gilotína (z. na popravovanie ľudí sťatím) franc. vl. m.
flash /fleš/ (výbojkové bleskové z., blesk) angl. fot.
izolácia (z. na zamedzenie prenikania tepla, vlhkosti, energie, zvuku, žiarenia a pod.) tal.-franc. tech.
terárium (z. na chov drobných suchozemských živočíchov, najmä plazov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (z. na chov živočíchov upravené ako prirodzené prostredie) lat. porovnaj stroj

na, na-

ep- gréc. v zlož. sl.
ir- lat. v zlož. sl.

tkanina

textil lat.
textília lat.
štof (výrobok vyrobený z tkaniny, pletením, spriadaním, tkaním) nem. hovor. zastar.
bavlnená t.
piké (tuhá t. s plastickým vafľovým vzorom, na blúzky, šaty) franc.
velveton (t. s krátkym hustým a jemným vlasom na lícnej strane, na šport. odevy) tal.
brilantín (biela, lesklo vzorkovaná t.) franc. text.
glot (hladká lesklá jednofarebná t. na podšívky a plášte) angl.
moleskin (hladká pevná nohavicová t.) angl.
safari (t. hnedozelenej al. pieskovej farby, na oblečenie do prírody) svahil.
barchet arab.-nem.
švonepaj (hrubá t. v keprovej väzbe, česaná na rube) nem. hovor.
kanafas (hrubšia t., najmä pásikovaná, na posteľnú bielizeň) franc.-nem.
piket (hrubšia t., najmä jednofarebná, s plastickým vzorom) franc.
kotón (hrubšia t. v plátnovej väzbe) arab.-franc.
kaliko (hustá t.) franc. text.
inlet (hustá t. v plátnovej väzbe, na vankúše a pod., sypkovina) nem.
nankin (hustá t. v plátnovej väzbe s bielou osnovou a farebným útkom) vl. m.
perkál (jemná hustá t. v plátnovej väzbe, na bielizeň a vreckovky) perz.-franc.
tetra (mäkká t., najmä biela, s vtkanými štvorcami v plátnovej väzbe, na plienky a pod.) gréc.
cajg (pevná t.) nem. text.
kretón (pestro vzorkovaná t. v plátnovej väzbe, na závesy, poťahy) franc. vl. m. text.
oxford (pevná pórovitá pruhovaná al. kockovaná t. v panamovej väzbe, na košele, blúzky, zástery a šaty) vl. m.
denim vl. m.
riflovina angl.
texaskovina (pevná t. v keprovej väzbe, farbená indigom, na nohavice a pod.) vl. m.
diftín (počesaná t. s hodvábnym leskom, podobná zamatu) franc.
etamín (redšia tuhšia priesvitná t. v plátnovej väzbe, na letné dámske šaty) franc. text.
tarlatán (riedka priesvitná t. s votkanými kovovými niťami, na lacné div. šaty a pod.) franc.
organtín (riedka jemná t. v plátnovej väzbe, na zástery a div. kostýmy) franc.
stramín (riedka prelamovaná t. na vyšívanie) lat.-hol.
mul (riedka t. v plátnovej väzbe) ind.-angl.
kanava (riedka t. na ručné vyšívanie) lat.-franc.
éponž (riedka t. s drobnými uzlíčkami, na dámske letné šaty, ručníky a pod.) franc.
floridas (riedka t. v plátnovej väzbe, z mäkkých hrubších priadzí, na podšívky) tal. text.
mezulán (t. v keprovej väzbe) tal. hist.
froté franc.
frotír (t. so slučkami al. s uzlíčkami na povrchu, na uteráky a pod.) franc. hovor.
kartún (t. v plátnovej väzbe, na zástavy, pracovné košele a pod.) arab.
širting (t. v plátnovej väzbe zo stredne jemnej priadze) angl. text.
menčester (vlasová t. s pozdĺžnymi pruhmi, na pracovné a šport. odevy) vl. m. text.
dušester (t. vo väzbe útkového atlasu, na pracovné odevy) angl.
šifón (t. v plátnovej väzbe, na bielizeň) franc. text.
molino (zrebná t. v plátnovej väzbe, na lôžkoviny) tal.
tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.
šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.
chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit
twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.
zamat franc.
aksamiet gréc. zastar.
baršún (matná t. s nízkym jemným vlasom) maď. zastar.
silk (tenká jemná t.) angl. text.
flór (ľahká tenká priesvitná riedka a veľmi jemná t. na závoje) hol. text.
gáza (riedka jemná t.) orient.-franc.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.
grádel (vo väzbe v pozdĺžnych prúžkoch) nem.
damask vl. m.
damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.
elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.
batist franc.
kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.
cvilich (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného kepra) nem.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
zefír (pestrá jemná t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.
mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.
delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.
panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.
flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.
molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.
muliné (t. z bavlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.
trikot (pružná pletená t.) franc. text.
trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.
satén (lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.
kalmuk (dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.
krizet (t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.
atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.
liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.
tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.
vlnená t.
zefír (jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
štruks (hrubšia t. s oblými vrúbkami, na kostýmy, obleky a pod.) angl.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
mušelín (jemná polopriesvitná mäkká t. na dámske šaty) vl. m.-franc.
delén (ľahká mäkká t. z krútenej česanej priadze v plátnovej väzbe, najmä potlačená, na dámske letné šaty) franc.
panama (t. v dvakrát zväčšenej plátnovej väzbe) vl. m.
flanel (teplá mäkká t. s obojstranným vlasom) angl.-franc.
molton (t. s dlhým vlasom, v plátnovej väzbe, na spoločenské odevy) vl. m.
žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.
valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.
papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske odevy) franc. text.
muliné (t. z vlnenej priadze z dvoch nití rôznej farby) franc.
trikot (pružná pletená t.) franc. text.
trikotáž (pružné pletené tkaniny) franc. text.
koverkot (vlnená al. polovlnená ťažká pevná obleková t.) angl.
doeskin /dos-/
doskin (vlnená al. polovlnená ľahká mäkká t. v atlasovej väzbe, z česanej al. mykanej priadze) angl. text.
cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe s dlhým a lesklým vlasom) franc.
kamelhár (objemná mäkká t. s jemným vlasovým povrchom vo farbe ťavej srsti, na zimné plášte) angl.
lister (pružná lesklá t. s mierne drsným povrchom, na obleky) franc.
loden (hrubá pevná t. s rôzne dlhým vlasom, na šport. plášte) angl.
marengo (čiernosivá t. s votkanými svetlejšími vláknami, na obleky) vl. m.
ševiot (hrubá drsná t. v keprovej al. plátnovej väzbe, na obleky, šaty, plášte) vl. m.
ulster (hrubá t. s jemným vlasom, na zimné plášte) vl. m.
homespun /houmspan/ (hrubá t. na šport. odevy a plášte) angl.
hubertusovina (hrubá t. s dlhým vlasom ležiacim v jednom smere, na šport. kabáty) vl. m.
dubel (hrubá tuhá dvojitá t. na kabáty) lat. text.
haras (hrubá tvrdá a lesklá t. na koberce a oblekové látky) franc. vl. m.
lodén (hrubá valchovaná t., niekedy česaná, na rovnošaty, obleky, zimníky) nem.
anglia (hustá t. s hladkým povrchom, jemné súkno, pôvodne z Anglicka) vl. m.
drap (jemná t. s hladkým povrchom, na obleky, kostýmy a kabáty) franc.
tibet (jemná mäkká t. s matným povrchom) vl. m. text.
tropikal gréc.-angl.
tropiko (ľahká priedušná t. v plátnovej väzbe, na letné obleky a šaty) gréc.
liste (lesklá hladká t. na letné šaty, kabáty) franc.
kasinet (letná t.) um.? text.
shetland /šetlend/ (mäkká t. z česanej al. mykanej priadze) vl. m.
flauš (mäkká hrubá kabátová t. s dlhým a na líci česaným vlasom) angl.
okonel (mäkká hustá t. s krátkym vlasom na líci, na pánske obleky a uniformy) um. text.
kamel (jemná mäkká t. farby ťavej srsti) angl. text.
afgalén (mäkká splývajúca t. v plátnovej väzbe, s vtkaným pásikom) gréc.
flokoné (mäkká t. s reliéfnym vlasovým povrchom, na pánske a dámske kabáty) franc. text.
kašmír (mäkká jemná t. z ovčej vlny al. srsti kašmírskej kozy) vl. m.
kazan (mäkká obojstranná t. v plátnovej väzbe, na detské šaty) vl. m.
jersej /dže-/
jersy /džerzi/ (mäkká pružná t.) angl. vl. m.
cibelín (mäkká t. v keprovej väzbe) um.
ratiné (mäkká t. so skučeraveným lícnym vlasom, na kabáty) franc. text.
šarmelén (mäkká splývavá t. s jemným zrnitým povrchom a vysokým leskom na rube, na dámske šaty, kostýmy) franc.
adria (kvalitná obleková t.) vl. m.
tartan (pestro kockovaná t., pôvodne škót.) angl.
donegal (pevná drsná t. na plášte, saká a šport. úbory) vl. m.
palmerston (pevná lesklá t. s hustým krátkym vlasom, na pánske zimníky) vl. m.
kord (pevná t. v keprovej väzbe) angl. text.
fresko (redšia obleková t. v plátnovej väzbe, z ostro krútených mykaných priadzí) tal. text.
voál (riedka ľahká závojová t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty, záclony) franc. text.
melton (t. z mykanej priadze, mierne splstená) vl. m.
merino (t. z veľmi jemnej vlny oviec) špan.
kamelot (t. z vlny angorskej kozy) franc.
filc (netkaná lisovaná t. zo živočíšneho vlásia, plsť) nem. hovor.
síl (plstená závesová t.) angl. text.
mohér arab.-angl.
angora (t. zo srsti angorskej kozy al. králika) vl. m.
šamlot (t. z ťavej srsti al. jej napodobenina z vlny) rom.-nem.
tweed /tvíd/ (mäkká pevná t. z hrubej česanej al. mykanej priadze, s uzlíkmi, obyčajne dvojfarebná) vl. m.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
gabardén (obleková t. so šikmými vrúbikmi z česanej priadze) franc. vl. m.
trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.
epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.
brynel (atlasová t. používaná na zvršky obuvi) franc. zried.
krúl (t. so slučkovým povrchom z ozdobných nití) nem.
tyl (drobno sieťovaná, riedko tkaná t. na záclony, závoje a pod.) vl. m.
šaržán (pestrá t. s meňavým povrchom) franc.
chintz (t. s hladkým povrchom a mimoriadnym leskom, na dámske plášte) sanskrit
twil (hladká jemná t. v keprovej väzbe) angl.
zamat franc.
aksamiet gréc. zastar.
baršún maď. zastar.
transparent (matná t. s nízkym jemným vlasom) lat.
silk (tenká jemná t.) angl. text.
flór (veľmi jemná ľahká tenká priesvitná riedka t. na závoje) hol. text.
gáza (jemná riedka t.) orient.-franc.
serž (t. vo väzbe vytvárajúcej riadky, na podšívky) lat.-franc. text.
puplín (hladká mäkká hustá t. na košele, blúzky, šaty) franc.
kloké (dvojitá, dutinová tkanina s plastickým dutým vzorom) franc.
natté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.
lampas (bohato vzorkovaná t.) franc. tech.
luxor (jednofarebná hustá t. na dámske šaty) vl. m. text.
flamenga (jednofarebná t. s ľahko zvlneným ripsovým povrchom, na dámske letné šaty) port. text.
felba (jednofarebná t. s mäkkým priliehajúcim vlasom, na poťahovanie klobúkov) tal. text.
taft tal.-nem.
dykyta (jemná t.) perz. kniž.
levantín (hladká jemná t.) lat.-tal.
balón (hustá jemná t.) tal.-franc. text. hovor.
ponž (jemná hustá nepriehľadná jednofarebná t. na dámske odevy) franc. text.
fulár (jemná ľahká pestrá t. na dámske šaty, kravaty) franc.
japon (jemná t. v plátnovej väzbe) vl. m. text.
marokén (krepová t.) vl. m.
romén (ťažká krepová t.) franc.
fleuron (ľahká t.) franc.
marcelín (ľahká hladká t., najmä čierna) franc. text.
krepón (ľahká jemná zvrásnená t.) franc. text.
grenadín (ľahká mriežkovaná t.) vl. m. text.
imprimé (ľahká potlačená t.) franc.
tuzor (mäkká hustá t. v plátnovej väzbe, na dámske odevy) ind.
šarméz (mäkká jednofarebná t., najmä s drobným vzorom, na dámske odevy) franc.
brokát (t. pretkávaná zlatými al. striebornými niťami al. s bohatým tkaným vzorom) tal.
lamé (t. s kovovými vláknami) franc. text.
buret (jednofarebná t. s hrubým drsným povrchom bez lesku) franc. text.
krepdešín (jemná t. so zrnitým, zvlneným povrchom, na dámske šaty) franc.
dišes (pevná hustá t. v atlasovej väzbe) ? text.
surah (pevná mäkká t. v keprovej väzbe) vl. m. text.
ombré (t. s dúhovo farebným tieňovaním) franc. text.
maskot (t. s jemnou osnovou, na záclony a dámske šaty) franc.
armiér (t. s matným leskom, na dámske šaty, podšívky) lat.-franc. text.
dupión (t. s nepravidelným zrnitým povrchom, nerovnomernou priadzou) um.
piket (t. so štukovou väzbou s listovými al. žakárovými vzormi) franc.
grogrén (ťažká hustá t. v ripsovej väzbe) franc.
taft perz.-tal.
tafata (tuhá hustá lesklá t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) perz.-tal. zastar.
fajé (tuhšia, mierne lesklá t. s priečnym ripsovým rebrovaním, na dámske šaty) franc. text.
nankin (t. v plátnovej väzbe) vl. m.
šantung (t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) vl. m. text.
parizien (zlatom a striebrom jemne pretkávaná t.) vl. m. text.
tussah (t. z planého prírodného hodvábu s hrubším vláknom) ind.
žoržet (lesklá t. v plátnovej väzbe) franc.
valúr (t. s krátkym hustým vlasom) franc.
papilon (mäkká jemná t. v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
frizé (t. s niťou s mierne špirálovitým zriaseným povrchom, na dámske oblečenie) franc. text.
atlas (t. s hladkým lesklým povrchom) text.
liberty (ľahký atlas na podšívky) angl. text.
otoman (priečne rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na dámske plášte) arab.
trikotín (hladká jemná mäkká t.) franc.
epinglé /epen-/ (rebrovaná t. v plátnovej al. ripsovej väzbe, na poťahy, plášte a pod.) franc.
organzín (jemná priesvitná t. z prírodného al. umelého hodvábu, v plátnovej väzbe, na dámske šaty) franc.
krimplen angl.
slotera (t. z polyesterového hodvábu) um. text.
kristalín (farebná t. z umelého hodvábu, na tan. šaty) um.
mongol (t. z umelého hodvábu) vl. m.
flamizol (t. z umelého hodvábu v plátnovej väzbe a s krepovým útkom) franc.
multifil lat.
polyfil (viacvláknový chem. hodváb) gréc. + lat. odb.
ľanová t.
véba (t. v plátnovej väzbe, na posteľnú bielizeň) nem.
grádel (t. s väzbou v pozdĺžnych prúžkoch) nem.
damask vl. m.
damašek (jednoosnovná jednofarebná t. v atlasovej väzbe, s vtkaným lesklým vzorom) vl. m. star. nespis. text.
elastik (t. so zatkanými kaučukovými niťami, na traky) gréc.
batist franc.
kment (veľmi jemná a mäkká t.) nem. poľ.
cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra; hrubé ľanové plátno vo dvojniťovej rypsovej väzbe) nem.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
linón (jemne bielené hladké a lesklé plátno, na bielizeň) franc. text.
crash /kreš/ (t. na ručníky, obrusy a pod.) angl.
elastik (riedka t. apretovaná želatínou, na vystuženie golierov) gréc.
jutová t.
bagging /beging/ (hrubé plátno, najmä na vrecia, vrecovina) angl.
hesián (t. v plátnovej väzbe, na vrecia) angl. text.
sacking /sak-/ (t. vo väzbe trojväzbového kepra) angl. text.
padding (t. na vložky do pánskych oblekov) angl.
konopná t.
krís (veľmi pevná t. na plachty a obrusy) angl.
cvilink (t. vo väzbe štvorväzbového osnovného, obojlícneho kepra) nem.
iná t.
satén (zmesová lesklá hladká t. v atlasovej väzbe, na posteľnú bielizeň, dámske šaty a pod.) arab.-franc.
organtín (zmesová riedka jemná t. v plátnovej väzbe, s tuhou úpravou, na zástery a div. kostýmy) franc.
kalmuk (zmesová dvojútková t. s hustým vlasom) vl. m.
krizet (zmesová t. na pánsku spodnú bielizeň) franc.
zefír (zmesová jemná pestrá t. v plátnovej väzbe, na košele, šaty a pod.) gréc.-franc.
kamgarn (t. z česanej priadze) nem. text.
jaspé /ža-/
žaspé (t. z priadzí spriadených z dvoch rôznofarebných predpriadzí) franc.
fulé (riedko tkaná t. vo väzbe trojväzbového kepru, na lícnej strane mierne česaná) franc.
plyš (t. s dlhším hrubším hustým a mäkkým vlásím) franc. text.
ondé (t. s jemným priečnym rebrovaním zo špirálovitej nite zloženej zo základnej a efektnej nite) franc. text.
šanžán (t. s meniacim sa farebným leskom, na balónové plášte) franc.
kloké (dvojitá, dutinová t. s plastickým dutým vzorovaním) franc.
velvet (mäkká t. s krátkym hustým vlasom, na dámske šaty a plášte) tal.
lavábel (jemná t. z chem. vláken, na bielizeň) franc. text.
ševrón (t. z mäkkej česanej al. mykanej priadze, na obleky a plášte) franc.
treillis /treji/ (hrubá t. v trojväznej keprovej väzbe, na vrecia a pod.) franc.
trilich (pevná t. v štvorväznej osnovnej keprovej väzbe) nem.
šerž (podšívková t. v keprovej väzbe) franc.
tirtey /terti/ (polovlnená pánska obleková t.) angl.
madras (jemná prúžkovaná t. na záclony) vl. m. text.
moiré (lesklá t. so vzorom pripomínajúcim letokruhy na dreve, oblaky a pod., na podšívky) franc.
matlasé (mäkká dvojitá t. s hodvábnym lícom a bavlneným rubom) arab.-franc.
krep (pružná t. so zvlneným povrchom, z rôznych materiálov) franc.
montagnac /-taňak/ (mäkká t. so skučeraveným povrchom, na zimníky) franc. text.
leskimo (t. napodobujúca kožušinu dlhším vlasom na líci) um.
vikslajvant (voskované plátno) nem. zastar. hovor.
celtovina (nepremokavá stanová t.) nem.
ségel (pevná t. v plátnovej väzbe, plachtovina) nem. text.
waterproof /uóterprúf/ (nepremokavá t. na plášte do dažďa) angl.
crimp /krimp/ (veľmi pružná nylonová chĺpkovitá t.) angl.
cvilich (hrubšia zrebná al. pásikovaná t. na poťahy) nem.
jutovina (hrubá t. z lykových vlákien z tropického stromu) ind.-angl.
kovral (kobercová t. z umelých vláken) um.
rips (t. s pozdĺžnymi, priečnymi al. šikmými vrúbkami, z rôznych druhov priadze) nem.-angl. text.
rayé /rajé/ (t. s pozdĺžnymi pásikmi vytváranými tkaným vzorom) franc. text.
travér (t. s priečnymi pásikmi) franc. text.
keper hol.-nem.
serž (t. s väzbou vytvárajúcou šikmé riadky, najmä bavlnená) lat.-franc.
naté (t. z hrubých a jemných priadzí tvoriacich pravidelný plastický vzor) franc.
lurex (t. so zatkaným syntetickým kovovolesklým vláknom ako ozdobou) um. text.
purpur gréc.-lat.
šarlát (sýtočervená t. s nádychom do fialova, ako znak hodnosti, nach) lat.-nem.
buklé (šatová t. v plátnovej väzbe, z hrubých efektných priadzí) franc. text.
lastex (pružná t. vystužená gumovými niťami opradenými priadzou) angl.
imprimé (t. vzorovaná potlačením) franc. text.
lamé (vysoko lesklá, kovovlesklá t.) franc.
milanéz (hladká jemná dvojitá pletenina na rukavice) vl. m. text.
petinet (jednolícna pletenina s prelamovaným dierkovým vzorom) franc.
vatelín (riedka osnovná pletenina používaná ako tepelná vložka do kabátov) nem. text.
moket (vzorovaná nábytková t. s vlasom) franc. text.
nylón (t. zo syntetického polyamidového vlákna) angl.
dederón (t. zo syntetického polyamidového vlákna vyrábaného v NDR) nem. um. text.
tesil (t. zo syntetického polyesterového vlákna) um. text.
terylén (t. zo syntetického polyesterového vlákna brit. pôvodu) um. text.
diolén (t. z polyesterového vlákna, na jemnú bielizeň) lat.-gréc.
silón (t. z syntetického polyamidového vlákna) um.
krepsilón (silon s krepovým, zvlneným vzhľadom) franc. um.
trevira (t. z umelého polyesterového vlákna) um.
sidara (ľahká vzorovaná t. z umelých vláken, na ženské letné šaty) um.
fleece /flís/ (umelá t. podobná vlne) angl.
batika (t. zafarbená za studena pomocou vosku) malaj. text.
pepito (t. s drobnými štvorcami al. kosoštvorcami) špan. vl. m.
káro (t. so kockovaným vzorom) franc. text.
patchwork /pečverk/ (t. so vzorom pripomínajúcim zošité malé kúsky látok rôznych veľkostí, vzorov a farieb) angl.
metráž (t. predávaná na metre) franc. slang. hovor.
drapéria (okrasne zriasená t., záves, pokrývka) franc.
tapiséria (ozdobná závesná t., tkaný nástenný koberec) gréc.-franc.
pareo (t. prehodená cez postavu a upravená ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
koltra (prenosná závesná okrasná t. používaná ako opona, záves, prikrývka) tal.
gáza orient.-franc. lek.
mul (jemný riedky obväzový materiál) ind.-angl.
chrismale (plátno kladené pri omši pod kalich) gréc. cirk. porovnaj vlákno

nádoba

fľaša (sklená valcovitá n. s hrdlom) nem.
buteľka (baňatá fľaša) franc.
čutora (ploská voj. al. turistická fľaša, najmä plechová) maď.
termoska (tepelne izolovaná fľaša udržiavajúca teplotu obsahu) gréc.
demižón (väčšia sklená fľaša, najmä baňatá a opletená) arab.-angl.
dupližón (demižón zužujúci sa smerom ku dnu) arab.-angl.
angster lat.
kuttrolf (baňatá, guľovitá sklená fľaša s dlhým hrdlom zloženým z niekoľkých stočených rúrok, 16. a 17. st.) lat.-nem. hist.
karafa arab.-tal.
garafa (fľaša so širokým dnom a zúženým hrdlom na vodu al. víno) arab.-tal. hovor.
karafína (brúsená sklená fľaša na ocot, olej a pod.) orient.-tal.
fiasca /-ka/ (toskánska fľaša na víno opletená lykom al. trstinou, 1 – 2,5 l) tal.
daschbottle /dešbotl/ (fľaša s dávkovacou zátkou) angl. potrav.
flakón (fľaša na voňavku so zátkou al. závitom zo skla, z kovu, porcelánu a pod.) franc.
sérovka (fľaša na krvnú plazmu bez súčastí spôsobujúcich zrážanie krvi, používanú ako liek) lat. lek.
šálka nem.
šapo (nízka širšia n. s uškom na pitie, hrnček) franc. ker.
pokál (pohár, čaša) tal.-nem. bás.
kalfas (veľký pohár al. šálka) nem. slang.
napoleonka (malý pohár, pohárik na koňak, spravidla s veľkým N) vl. m.
šampuska (pohár na šumivé víno) vl. m. hovor.
kalich (pohár podobný bohoslužobnej nádobe na víno) lat.-nem.
tumler (sklený široký kalich s okrúhlym dnom) hol.
štamprlík (n. na pitie liehovín, kalíšok, kalíštek, pohárik) nem. hovor.
žajdlík (n. na pitie s objemom 0,35 – 0,48 l) lat.-nem. zastar.
tamblér (väčší sklený pohár bez stopky, 0,5 l.) angl.
krígeľ (väčší, najmä pollitrový pohár s uchom) nem. hovor.
štucák (vysoký pohár na pivo) nem. slang.
korbeľ (n. na pitie piva, najmä drevená) nem. zastar.
šejker (n. na prípravu miešaných nápojov, najmä alkoholických) angl.
nautilus (stojatý pohár v podobe lode, kt. čašu tvorí mušľa lodičky) lat.
gbel (drevená n.) nem. hovor.
šechtár (n., do kt. sa dojí mlieko, hrotok) nem.
geleta (drevená n. na žinčicu, bryndzu a pod.) rum.
škopec (nižšia drevená kruhová n. s dvoma uchami) nem.
šaflík (väčšia okrúhla drevená n. s dvoma držadlami) nem.
girba (n. na mútenie smotany a stĺkanie masla) ? potrav.
lavór (misovitá n. na umývanie, umývadlo) franc.-nem. hovor.
vandeľ nem. hovor.
vajdling (väčšia misovitá kuchynská n. na umývanie, väčšia misa) nem. zastar.
drez (n. na umývanie riadu zabudovaná v kuchynskej linke) čes.
kanva (n. s bočným lievikovitým hrdlom na uľahčenie vylievania tekutiny a s uchom; valcovitá n. so zúženým hrdlom, s pevným uzáverom a držadlom) nem.
cista (drevená al. bronzová valcovitá n. používaná ako vedro) gréc.-lat.
žardiniéra (široká n. na pestovanie kvetov, kvetináč) franc.
váza (ozdobná n. na rezané kvety) franc.-nem.
cache-pôt /kašpó/ (zdobená n. z rôznych materiálov na kvetináč) franc.
ešus (n. na jedlo, poľná kovová miska používaná vo vojsku, pri turistike a pod.) nem. slang.
menážka (plechová miska na jedlo) franc. voj. slang.
kastról (nízka okrúhla n. na varenie) franc. porovnaj hrniec
timbál (kovová okrúhla n. na podávanie jedál na objednávku) franc. kuch.
ťapša maď. hovor.
plech nem.
plecháč nem. hovor.
plavón (n. na pečenie, pekáč) franc. kuch.
remoska (n. na pečenie, elektrická krytá panvica, pekáč) um.
palacinkáreň (n. na pečenie palaciniek, panvica s rúčkou) lat.-maď.
džezva (kovová, najmä mosadzná, hore zúžená n. na varenie kávy) tur.
fritovačka (varná n., hrniec na vyprážanie mäsa a pod. v oleji s ohrievacím telesom a košíkom) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. na chladenie nápojov) angl.
sifón (n. na prípravu nápoja z vody nasýtenej oxidom uhličitým) gréc.-franc.
konzerva franc.-nem.
piksňa (plechová n. valcovitého tvaru na potraviny) nem. hovor.
téglik nem.
kelímok (malá n. na potraviny, kozmetické a farm. prípravky so širokým hrdlom) poľ.-čes. nespis.
fiola (sklená baňatá n. s dlhým úzkym hrdlom a plochým dnom) gréc.-nem. farm.
menzúra (n. na meranie väčšieho množstva kvapaliny, odmerka) lat. zastar.
epilima (n. na voňavky) gréc. hist.
urinál (n. na moč) gréc.-lat. lek.
bažant (n. na močenie pre nepohyblivých pacientov) nem. hovor.
šampuska (pohár na moč na vyšetrenie v laboratóriu) vl. m. lek. slang.
šerbeľ (n. na telesnú potrebu, nočník) nem. hovor.
undina (n. na vyplakovanie oka) lat. lek.
ampulka (uzavretá malá sklená n. na kvapaliny, napr. lieky) lat.
albarello (lekárnická valcová n. z majoliky so zúženým telom, nízkou nohou a hrdlom) tal. odb.
cinerárium (n. s popolom mŕtveho, popolnica) lat.
kalamár (n. na atrament) lat.
terárium (n. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (n. na chov živočíchov upravená ako prirodzené prostredie) lat.
konvertor (sklopná n. hruškovitého tvaru na výrobu al. úpravu kovu, ocele vháňaním vzduchu al. kyslíka, hutnícka pec) lat. hut.
mulda (n. na privádzanie suroviny do martinskej pece, sádzacie korýtko) nem. hut. slang.
tégeľ (n. zo žiaruvzdornej hmoty na tavenie menšieho množstva kovu) nem. hut.
mufľa (n. zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
skip (n. ťahaná lanom po koľajniciach košového šikmého výsypného výťahového zariadenia na dopravu betónu a sypkých látok) angl. tech.
montejus /-zžis/ (n. na čerpanie kvapalín, žieravín pomocou tlaku vzduchu) franc. tech.
kanistra (hranolovitá n. na prepravu tech. kvapalín) gréc.-lat.-tal.
bidon (plechová n. na benzín) franc. tech.
kontajner (n. na prepravu väčšieho množstva tovaru, odpadkov a pod.) angl.
liftvan (veľký kontajner na sťahovanie nábytku v kombinovanej doprave) angl. tech.
hobok (n. s mierne zúženým hrdlom, so snímateľným vekom a s dvoma uchami na prepravu sypkých materiálov) um. tech.
recipient (zvonovitá n. na uchovávanie al. spracovávanie látok a pod. vo vákuu) lat. tech.
barel (železný sud na horľavé tekutiny, najmä naftu, benzín) angl. tech.
exsikátor (n. na zbavovanie látok vlhkosti, na sušenie, vysušovač) lat. tech.
barrique /-rik/ (n. z dubového dreva na dozrievanie koňaku) franc.
retorta (n. na destilovanie kvapalín so zahnutým hrdlom, krivuľa; n. na suchú destiláciu, chemickú reakciu pri vysokej teplote) lat. chem.
autokláv (tlaková n. s vysokými teplotami používaná v chem., potrav. a stav. priemysle a na sterilizáciu v lek. a biol.) gréc. + lat.
kyveta (priehľadná: n. na kontrolu vzoriek, roztokov) franc.
pyknometer (sklená n. na meranie hustoty kvapalín vážením) gréc. fyz.
byreta (kalibrovaná sklená trubica, rúrka na meranie kvapaliny obyčajne s kohútikom) franc. chem.
duplikátor (n. na ohrievanie s dvojitou stenou plášťa) lat.
expander (n. na uvoľňovanie pary z horúcej odpadovej vody, uvoľňovač tepla) lat.-franc.
batea (n. na vymývanie zlatonosnej hliny v tvare misky) angl.
tank (n. na vyvolávanie filmov) angl. fot.
elektrónka (banka s elektródami na riadenie toku elektrónov) gréc. eltech.
dióda (elektrónka al. polovodičová súčiastka s dvoma elektródami) gréc. eltech.
terina (širšia vázovitá praveká n. s užším hrdlom) tal. archeol.
kanopa (n. na odkladanie vnútorností balzamovaných tiel) egypt. archeol.
hydria (starogréc. n. na vodu s dvoma vodorovnými a jedným zvislým uchom) gréc.
ampula (antická a stredoveká malá n. guľovitého tvaru zo skla al. z kovu, na oleje, voňavky a pod.; baňatá nádobka s úzkym hrdlom, na liečivá a pod.) lat.
kylix (plytká široká čaša na nízkej nohe na víno) gréc. hist.
skyfos (starogréc. malá lievikovito sa nahor rozširujúca n. s jedným al. dvoma uchami) gréc. hist.
kráter (starogréc. veľká kovová al. keramická n. so širokým otvorom na miešanie vína s vodou) gréc. hist.
kyatos (malá antická n. na naberanie tekutín z iných nádob s dlhým uchom al. rúčkou) gréc.
amfora (antická n. vajcovitého tvaru na oleje, víno a pod. s dvoma uchami) gréc.
askos (malá sploštená antická n. na nalievanie oleja do lámp s oblúkovitým uchom) gréc.
arybalos (starogréc. drobná n. na oleje guľovitého al. vajcovitého tvaru so širokým okrajom hrdla) gréc. hist.
alabastrón (antická n. na oleje, voňavky a pod. valcovitého tvaru) gréc. hist.
psyktér (objemná n. na chladenie nápojov) gréc. archeol.
oinochoe (starogréc. kovová al. keramická kanva na nalievanie vína) gréc.
fialé (starogréc. polokužeľovitá miska bez úch s plochým, v strede vypuklým dnom) gréc. archeol.
peliké (starogréc. dvojuchá n. rozšírená v dolnej časti) gréc.
lekytos (starogréc. štíhla n. s úzkym hrdlom a jedným uchom na vonné oleje) gréc. hist.
diota (veľká antická n.) gréc. hist.
stamnos (veľká guľovitá antická n. na potraviny s krátkym širokým hrdlom a vodorovnými uchami) gréc.
mastos (starogréc. hlinená al. kovová n. v tvare ženského prsníka) gréc.
rytón (antická n. v tvare zvieracieho rohu) gréc. archeol.
tripus (antická obetná n. s troma nôžkami) gréc. archeol.
pseudokernos (antická kultová n. s bočnými nádobkami) gréc. archeol. hist.
situla (kovová, najmä bronzová n. v tvare vedra s bohatou výzdobou) lat. archeol. výtv.
acetabulum (antická n. na ocot) lat. hist.
toreutika (predmet vyrobený spracovaním, tepaním kovov za studena s figurálnou al. ornamentálnou výzdobou, napr. n., prilba a pod.) gréc.
pitos (veľká sudovitá keramická n. so špicatým dnom na skladovanie potravín al. na pochovávanie) gréc. archeol.
oleárium (ozdobná stredoveká n. na oleje) gréc.-lat.
pinka (n. na poplatok za používanie kariet al. kolkov) hebr.-nem.
holba (valcovitá a pod. n. s uchom a so sklopným viečkom zo skla, z keramiky al. kovu) nem.
humpen (veľká valcovitá n. z rôznych materiálov, často s viečkom, na nápoje, 16. – 18.st.) germ.
kalich (bohoslužobná n. na víno) lat.-nem.
cibórium (kalich s viečkom na hostie) lat.
aspergil (n. na svätenú vodu pri bohoslužobných obradoch, svätenička, kropenička) lat. cirk.
turibulum (obradná n. na spaľovanie kadidla, kadidelnica) lat. cirk.
baptistérium (n. s vodou na krstenie) gréc.-lat.
aquamanile /akva-/ (n. s výlevkou a uchom na umývanie rúk v kresťanskej liturgii) lat.
oleárium (ampulka na svätenú masť z oleja a balzamu na katolícke obrady) gréc.-lat.
lavatórium (n. na obradné umývanie pri studničnej kaplnke stredovekého kláštora, kamenné koryto) lat. cirk.
piscina (starokresťanská nádoba na krstenie) lat. hist.
grál (misa al. pohár, s kt. Kristus slávil poslednú večeru a do kt. zachytili jeho krv) franc. porovnaj nádrž 1schránkamisa

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

nástroj

nástroj 1 (pomôcka pri práci)
verkcajk (náradie, náčinie) nem. zastar. hovor.
sersám (náradie, najmä remeselnícke; n. všeobecne) maď. hovor. slang.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.
vergeľ (n., najmä starý) nem. pejor. zastar.
organon (n. myslenia, poznania, bádania kniž.; n. všeobecne) gréc.
forma (n., kt. dáva veci, výrobku, požadovaný tvar) lat.
fréza (otáčavý n. s niekoľkými ostriami na obrábanie kovových al. drevených plôch) franc. tech.
ruleta (n. na zdrsňovanie povrchu kovových platní v rytectve) franc. výtv.
imbus (zástrčný n. na skrutkovanie) um. tech.
géč (n. na zarovnávanie zubov píly do rovnakej výšky) les. hovor.
hever (n. na zdvíhanie bremien, zdvíhadlo hovor.; n. na premiestňovanie tekutín nasávaním, násoska na ťahanie vína zo suda vin.) nem.
hoblík (n. na obrábanie dreva, vytváranie hladkých plôch na dreve) nem.
rašpľa (n. na opracovanie mäkkého materiálu, najmä dreva a pod., podobný pilníku) nem.
ferasa (n. na brúsenie plochého skla) ? tech.
kobza (n. na zvláčňovanie mäkkých usní) ukraj. kož.
rotavátor (n. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.
exstirpátor (náradie na ničenie koreňov buriny, plečka) lat. poľnohosp.
rajtár (n. na čistenie zrna od pliev, vejačka) nem.
hachľa (n. na spracovanie, česanie ľanu, česák) nem. text.
šperhák nem. hovor.
findrich (n. na odomknutie nahrádzajúci kľúč, pakľúč) nem. slang.
virguľa (n. na hľadanie vody al. nerastov) lat.
sonda (n. na preskúmanie ťažko prístupných miest) franc.
pištoľa (ručný n. v tvare ručnej zbrane s krátkou hlavňou, najmä na nanášanie farby, čerpanie benzínu a pod.) čes.-franc.
krompáč (n. na kopanie zeminy s dvoma železnými ramenami na drevenej násade, čakan) nem.
pikel (horolezecký čakan) nem. slang.
sapína (n. na manipuláciu s kmeňmi, tyč s kovaním) tal. drev.
cólštok (n. na meranie dĺžky, skladací meter) nem. hovor.
ciachovadlo (n. na označovanie predmetov úradnou značkou ako potvrdenie vykonanej kontroly, premerania a pod., značkovačka) nem.
gracka (poľnohosp. n., široká trojuholníková motyka) nem. poľnohosp.
štokovačka (n. na opracúvanie povrchu kamenárskych výrobkov, omietky a pod., zrnovačka) nem. tech. slang.
karbovačka nem. stav. slang.
kočerha (n. na miešanie malty a hasenie vápna, ohreblo) ? slang. stav.
fangla nem. slang. stav.
varaca (n. na naberanie malty a pod., murárska naberačka) ? slang. stav.
špachtľa (n. na stieranie vápna, sadry, farby, vyrovnávanie nerovností, stierka) gréc.-nem. hovor.
kelňa (murárska lyžica) nem. stav. slang.
bager (lyžica na polievku) hol. voj. slang.
multra (kupecká lyžica na naberanie orieškov, mandlí a pod.) nem. zastar. hovor.
špatľa (lyžica al. lopatka používaná pri vyšetrení dutiny úst) nem. lek.
kyreta (malá ostrá lyžica na čistenie telových dutín) franc. lek.
bužia (oblá tyčka používaná ako sonda a pod., napr. v urológii) franc. lek.
kombinačky (kliešte spájajúce rôzne možnosti použitia) lat.
hasák (rúrkový kliešťový n. s nastaviteľnými čeľusťami na skrutkovanie, pridŕžanie) nem. tech. slang.
kulma nem.
ondulovačka (kliešte al. iný n. na vlnenie vlasov) lat.
pinzeta (pružné malé kliešte na uchopenie drobných predmetov) franc.
epilátor (n. na odstraňovanie nežiaducich vlasov a chlpov z pokožky) lat.
peán (pinzeta na zastavenie krvácania z ciev) vl. m. lek.
ekartér (chirurgický n., odťahovač) franc. lek.
lanceta (úzky končistý chirurgický n. s obojstranným ostrím) franc. lek.
trepan (n. na chirurgické otvorenie lebky) gréc.-lat. lek.
irigátor (n. na výplach) lat. lek.
spekulum (n. na vyšetrenie telových dutín rozširujúci vchody do nich, zrkadlo) lat. lek.
kyreta (n. na výškrab maternice, malá ostrá lyžica na čistenie telových dutín) franc. lek.
trokár (n. na odvádzanie plynov al. vypúšťanie tekutín z telových dutín zvierat) franc. veter.
rafika (starý n. na písanie) lat.-gréc. zastar.
grifeľ (n. na písanie z bridlice) nem. zastar.
plajbas (pero) nem. hovor. zastar.
plajbas (ceruzka) nem. hovor. zastar.
pastelka (farebná ceruzka na kreslenie) tal.
krayon /krajón/ (patentná ceruzka s vysúvacou tuhou) franc.
pentelka (ceruzka s veľmi tenkou tuhou na jemné kreslenie a rysovanie) vl. m. hovor.
verzatilka (patentná ceruzka s mechanizmom na uvoľňovanie tuhy) lat.
fixka (ceruzka s farebnou liehovou, tušovou náplňou) lat. hovor.
rumpľa (n. na ručné pranie z vlnitého plechu) nem. hovor. zastar.
bendžo (n. na upratovanie voj. rajónov, kefa s násadou) špan.-angl. voj. slang.
kombajn (n. na leštenie parkiet, sústava kief so záťažou a rúčkou) franc.-angl. voj. slang.
skateboard /skejtbord/
skate /skejt/
skejt (n. na čistenie parkiet, spojená sústava kief, na kt. sa vojak postaví a obratnými pohybmi okolo svojej osi sa pohybuje po parketách) angl. voj. slang.
štoplcíger (n. na vyťahovanie zátok, vývrtka) nem. hovor.
eolit (pracovný n., kamenný predmet z konca treťohôr, kt. umelé opracovanie je sporné) gréc. archeol.
mikrolit (drobný kamenný n. zo strednej doby kamennej) gréc. porovnaj prístrojzariadenie 1náčinienôž

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

miestnosť

komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň

liek

medicína lat. hovor.
medikament lat. kniž.
remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.
farmakum gréc.
farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.
terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.
elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.
panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.
arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.
teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.
preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.
tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.
pilulka (guľatá taletka) lat.
pastilka (okrúhla tabletka) franc.
dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.
oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.
lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.
xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.
generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.
antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.
homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.
placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.
drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.
separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.
profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.
substancia (liečivo v tuhom stave) lat.
adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.
vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.
injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.
vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.
autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.
sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.
droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.
galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.
organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.
elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.
sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.
antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.
virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.
iritancium (dráždivá látka) lat.
tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.
nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.
analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.
stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.
antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.
halucinogén lat. + gréc.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.
ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.
derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.
trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.
ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.
leniencium (utišujúci l.) lat.
sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.
relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.
barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.
somnolencium (l. na uspávanie) lat.
hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.
anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.
analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.
paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.
antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.
droga franc.
narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.
heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.
acylpyrín lat. + gréc.
aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.
antifebrín gréc. + lat.
febrifugá lat. plur.
antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.
antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.
pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.
resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.
antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.
antikonvulzívum gréc. + lat.
antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.
antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.
mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.
solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.
gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.
stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.
amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.
roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.
anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.
aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.
eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.
abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.
abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.
antidiar(h)oikum (h) gréc.
obstruencium (l. proti hnačke) lat.
antiemitikum gréc.
antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.
emetikum gréc.
vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.
antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.
sialogogum gréc.
salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.
hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.
antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.
uretikum (močopudný l.) gréc.
diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.
antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.
resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.
hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.
diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.
sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.
antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.
dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.
antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.
topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.
hypotenzívum gréc. + lat.
hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.
hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.
kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.
kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.
vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.
styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.
hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.
antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.
antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.
oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.
miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.
antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.
gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.
emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.
afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.
anafrodiziakum gréc. + vl. m.
antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 2871. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.