Výsledky vyhľadávania

vila

vila pozri stavba 1

bytosť

subjekt tal. kniž.
existencia lat. expr.
kreatúra (b., tvor, stvorenie) lat. pejor.
zoon (b., tvor, živočích) gréc. kniž.
animal rationale /-cio-/ (rozumný tvor, nadaný vedomím) lat.
zoon politikon (človek ako tvor spoločenský) gréc.
monštrum lat. lek. a kniž.
terátum (netvor, obluda) gréc. lek.
terato- (netvor, obluda, ohava) gréc. v zlož. sl.
moloch (krutý, nenásytný netvor ničiaci človeka) vl. m. kniž.
behemot (suchozemská zvieracia obluda, netvor) hebr. mytol.
mamut (obrovský mocný tvor) rus. expr.
fúria (zúrivá, divá, zlostná, rozzúrená, zlá b.) vl. m.
bosorka maď.
striga (čarodejnica) lat.-rum.
ježibaba (čarodejnica vo východoslovan. a južnoslovan. rozprávkach) rus.
baba jaga mytol.
povitrula (čarodejnica, divožienka, zosobnenie víchrice na Ukrajine) ukraj.
drak gréc.-lat.
šarkan (rozprávková obluda s podobou okrídleného jaštera s viacerými hlavami) tur.
anjel (nadprirodzená okrídlená b. zosobňujúca dobro a krásu) gréc. náb.
cherubín (vyšší anjel, strážca raja) hebr. náb.
serafín hebr.
seraph /-raf/ (anjel vyššieho stupňa) hebr. zried.
archanjel (anjel vyššieho stupňa) gréc. náb.
daimón (padlý anjel, zlý duch, diabol; b. al. sila, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc. náb.
diabol (zosobnenie, stelesnenie zla, zlý duch, čert) gréc.-lat.
satanáš (zosobnenie zla, protivník boha, vládca pekla, čert) hebr.
lucifer (čert, diabol) lat.
beliál (čert, satan, stelesnenie zla, skazy) hebr. bibl.
belzebub (pekelné knieža, knieža démonov) ? bibl.
krampus (čert) nem. zastar. žart. kniž.
inkubus (čert, diabol obcujúci so strigami v stredovekých poverách) lat.
džin (zlý duch v islame) arab.
šejtan (v moslimskom prostredí čert, diabol, zlý duch, vodca džinov) hebr.-arab.
poltergeist /-gajst/ (hlučne sa správajúci duch, tzv. búchajúci) angl.
inkubus (zlý duch desiaci ťažkými snami, v starom Ríme) lat. mytol.
mánovia (duchovia al. duše zomretých predkov) lat. mytol.
génius (strážny, ochranný duch chrániaci človeka, strážca ľudského osudu, ochranné božstvo rodu) lat. mytol.
leviatan (morský starozákonný netvor) hebr.
bazilišok (rozprávková, mýtická b. zobrazovaná ako drak s kohúťou hlavou) gréc.-lat. mytol.
Pegas (okrídlený kôň) gréc. vl. m. mytol. kniž.
hipogrif (okrídlený kôň s hlavou supa) gréc. mytol.
kentaurus (napoly človek, napoly kôň) gréc. mytol.
hipocentaur (ľudská postava s konským telom, s dvoma rukami s lukom a so štyrmi nohami, heraldická obluda) gréc. odb.
mantichora (fantastické heraldické zviera, lev s ľudskou hlavou) perz.-gréc.
amfisbena (bájne heraldické zviera s dvoma hlavami na protiľahlých koncoch tela) gréc.
geryón (heraldický netvor, ľudská hlava s troma tvárami (jednou spredu a dvoma z boku)) gréc. odb.
gryf (mýtické zviera tvorené z častí tiel rôznych živočíchov, s telom leva, hlavou orla a krídlami) gréc.
sfinx (obluda s napoly levím a napoly ženským telom kladúca neriešiteľné otázky) gréc. mytol.
chiméra (trojhlavý netvor z leva, kozy a draka sršiaci oheň, strážiaci vchod do podsvetia) gréc. mytol.
hydra (vodný had, obluda s hadím telom a deviatimi dračími hlavami) gréc. mytol.
Kerberos gréc. mytol.
triceps (trojhlavý pes strážiaci vchod do podsvetia) lat. mytol.
satyr gréc.
faun (samopašná, zmyselná, bujná ľudská b. so zvieracími znakmi – uši, chvost, kopytá – žijúca v lesoch) lat.
sylfída (vybájená vzdušná b.) gréc. mytol.
gnóm (rozprávková, mýtická b. malého vzrastu, podzemný škriatok) gréc. kniž. mytol.
permoník (banský al. skalný škriatok) nem.
puk (šelmovský škriatok v angl. ľudových povestiach) angl.
fairy /fei-/ (b., škriatok v severských mýtoch) germ. mytol.
troll (zlá b., najmä obor, vytvorená z neživej hmoty, kameňa, vody a pod., v severských mytoch) švéd. mytol.
pikulík (bájoslovný mužík prinášajúci šťastie) tal.
najáda (vodná víla mora, riek a prameňov) gréc. mytol.
nereidka (morská víla pomáhajúca plavcom) gréc. mytol.
nymfa (víla mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (víla, kt. zdržovala Odysea na ostrove) gréc. mytol.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (vodná víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca víla) vl. m.
hamadryáda (lesná víla) gréc. mytol.
norna (starogerm., nordická dobrá víla, sudička) germ. mytol.
apsara (nebeská víla zabávajúca bohov tancom) ind. mytol.
peri (orient. dobrá víla, ochrankyňa ľudí) perz.
Scylla (netvor pripútaný k jaskyni v Messinskom prielive, medzi Sicíliou a Talianskom, oproti morskému víru Charybde) gréc. mytol.
valkýra (ženská démonická b., kt. privádzala bojovníkov padlých v boji do sídla germ. bohov) škand. mytol.
vampír (b. cicajúca krv, najmä ľuďom, upír, vlkolak) srbskochorv.
kikimora (rozprávková mýtická ženská b. v noci hubiaca ľudí, slovan. podoba upíra, nočná mora) rus.
vervolf (vlkolak v nem. povestiach) nem.
Drakula (b. cicajúca krv ľuďom v spánku, upír) vl. m.
Gorgóna (b. s hadmi vo vlasoch, netvor ženského pohlavia, kto sa na ňu pozrie, skamenie) gréc. mytol.
Medúza (Gorgóna, kt. Perzeus odsekol hlavu) gréc. mytol.
Euryalé (ostatné dve Gorgóny) gréc. mytol.
Harpya (b. s vtáčím telom a so ženskou hlavou odnášajúci duše mŕtvych do podsvetia) gréc. mytol.
kokko (nadprirodzená b. so zvieracou al. ľudskou podobou) indián.
ufón (b. z inej planéty, mimozemšťan, kt. priletel lietajúcim tanierom) angl. hovor.
marťan (b. z inej planéty, najmä z Marsu) vl. m. hovor.
ET /ítí/ (b. z inej planéty, mimozemšťan) angl. skr.
lochneská príšera (obluda žijúca údajne v škótskom jazere Ness) vl. m.
yeti /jeti/ (živočích podobný človeku žijúci údajne v Himalájach, snežný človek, snežný muž) tib.

stavba

stavba 1 (budova al. technické dielo)
objekt lat.
realita (nehnuteľnosť) lat.
barak (jednoduchá s., najmä drevená, určená na spoločné ubytovanie; rodinný dom, domček hovor. expr.; stará, ošarpaná s., búda, chatrč expr.) špan.-franc. expr.
kotáž (rodinný dom, domček) angl.
štokovec (poschodový dom) nem. hovor. zastar.
činžiak (nájomný obytný dom) nem. hovor.
panelák (s. montovaná z veľkých plošných dielcov z betónu) lat.-hol. stav. hovor.
rezidencia (prepychové obydlie pren.; sídelná s. hlavy štátu al. iného vysokého hodnostára) lat.
palác (veľká reprezentatívna verejná, mestská, šľachtická al. meštianska s.; hlavná obytná s. na hrade hist.) tal.
palota (palác) gréc. zastar. al. expr.
vila (väčší výstavnejší rodinný obytný dom) lat.
villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt, letovisko) tal. archit.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.
bab (šľachtický dom na Blízkom východe) arab.
dominanta (prevládajúca, hlavná s. v určitom celku, meste) lat.
kolos (s. s obrovskými rozmermi) gréc.
monolit (s. vytvorená z jedného kusa staviva, najmä kameňa, betónu) gréc. stav.
monoblok (jednoduchá kockovitá s. tvoriaca uzavretý prevádzkový celok) gréc. + franc. stav.
hala (veľká priestranná s., veľký krytý priestor) franc.-nem.
hangár (hala na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
pavilón (samostatná menšia účelová prízemná s. v stav. celku, v súbore budov, najmä vyzdobená) franc.
trianón (pavilón vzdialený od hlavnej budovy, vo franc. parku) franc. archit.
hacienda (dom na vidieku v Južnej a Strednej Amerike s farmou) špan.
barabizňa (bezcenná, chatrná, spustnutá, zanedbaná s.) tal. expr.
hajloch (domček, búda vo vinohrade) nem. nár.
šopa nem.
pajta (jednoduchá hosp. s., kôlňa) maď.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako chodba, predsieň a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. poschodí balkánskych rodinných domov) tur.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, chata na prázdniny) špan. pren. expr.
bungalov (s. z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček, chata) ind.-angl.
trullo (juhotal. vidiecky dom s kužeľovou strechou z ploských kameňov) tal.
nurag (kamenná vežovitá kupolovitá s. na Sicílii a Sardínii) tal. hist.
kuča (chatrč, chalupa) srb. zried.
kotáž (chatrč brit. robotníka v 19. st.) angl.
pueblo (pôvodne indián. s. vzniknutá stupňovitým pristavovaním, v niektorých južných štátoch USA) špan.
rančo (roľnícka chatrč v Južnej Amerike) špan.
palafit (s. založená na zvislých koloch, na kt. sú drevené plošiny nad terénom) gréc. archeol.
kiosk (domček v záhrade al. parku, besiedka) tur.
salet (murovaná s. na prechodné bývanie al. odpočinok) tal. archit.
pergola (ľahká otvorená s. so samostatnými, hore spojenými stĺpmi, porastená okrasnými popínavými rastlinami) tal. archit.
glorieta (otvorená malá s. s vyhliadkou) franc. archit.
belvedér tal. archit.
bellevue /belvi/ (reprezentačná neobytná s., spravidla v strede záhrady s vyhliadkou, letohrádok) franc. archit.
eremitáž (osamelý belvedér v romantickom parku) gréc.-franc. kniž.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná samostatná s. pri zámku, paláci, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
belaria (okrasná vyhliadková s. v parku) tal. archit.
rondel (s. na pôdoryse kruhu al. oválu) franc. archit.
rotunda (s. s okrúhlym pôdorysom) lat. archit.
oktogón (s. na pôdoryse osemuholníka) gréc. archit.
tolos (s. s kruhovým pôdorysom a kužeľovitou strechou slúžiaca na rôzne účely, napr. ako hrobka, chrám) gréc. archit.
pylón (okrasná vežovitá s., ozdobný stĺp, veža v tvare zrezaného ihlana, pôvodne v staroegypt. architektúre) gréc. archit.
megarón (s. na pravouhlom pôdoryse s miestnosťou a otvorenou stĺpovou predsieňou) gréc. archit.
domurbia (s. s viacerými funkciami popri funkcii obytnej) lat. archit.
villa rustica /-ka/ (starorím. obytný dom na vidieku) lat.
villa suburbana (starorím. obytný dom pred mestom) lat. hist.
villa urbana (starorím. obytný dom v meste) lat. hist.
inzula (starorím. viacposchodový dom bez átria) lat.
tembe (východoafr. štvorboková s.) bant. geogr.
hotel (s. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
ubikácia (budova na spoločné, hromadné ubytovanie, ubytovňa) lat.-tal.
hospitál (útulok pre pocestných, pútnikov) lat. hist.
xenodochium (útulok pre deti, chorých a starých) gréc. hist.
fakulta (s., kde je umiestnená samostatná časť vysokej školy) lat.
internát lat.
intrák (s. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang.
konvikt (internát na ubytovanie a stravovanie študentov pod kláštorným dozorom) lat.
burza (internát na ubytovanie študentov; stredoveký študentský domov) lat. hist.
sororita (internát na ubytovanie a stravovanie študentiek vysokých škôl v USA) lat. zastar.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká škola v USA a stredná al. vysoká škola vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (budovy a pozemok väčšej školy) angl.
kasáreň (s. na ubytovanie vojakov) franc.-nem.
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
squat /skvot/ (opustená s. určená na zbúranie, ale neoprávnene obsadená skupinou ľudí, bezdomovcami) angl.
pauperia (s. pre chudobných a chorých pri stredovekých kláštoroch) lat. hist.
izolácia (s. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc.
galéria tal.
pinakotéka (s., v kt. sa nachádza zbierka obrazov, sôch, umeleckých predmetov, obrazáreň) gréc.
kino gréc.
biograf (s. pre film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami) lat.
reduta (s. na usporadúvanie plesov a pod.) franc.
odeón (koncertná, div. al. zábavná s.) gréc. zried.
archív (s. na zhromaždovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
bibliotéka (budova na zbierku kníh, knižnica) gréc.
univerzitka (knižnica vysokej školy, univerzity) lat. hovor.
skéné (div. s. pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium, časť antického divadla) gréc. hist.
ódeion (s. pre recitačné a hud. prednesy s pravouhlým pôdorysom a stupňovitým hľadiskom v starom Grécku) gréc.
štadión (s. pre šport. súťaže, veľké šport. ihrisko s hľadiskom) gréc.
koloseum (starorím. kruhová s. na hry, zápasy gladiátorov a pod.) lat.
palestra (s. slúžiaca ako zápasisko pre päťboj v starogréc. mestách; súčasť verejných kúpeľov v starom Ríme so štvorcovým voľným priestranstvom v strede, stĺpovými arkádami a priliehajúcimi miestnosťami okolo, napr. telocvične, šatne a pod.) gréc. hist.
naumachia (s., v kt. sa konali hry napodobujúce veľké námorné bitky) gréc. odb.
hipodróm (dostihová dráha, budova s jazdiarňou, so stajňami a pod.) gréc.
parlament (s., v kt. zasadá zhromaždenie poslancov vykonávajúce zákonodarnú moc, zákonodarný, zastupiteľský zbor) franc.
Kapitol (budova Kongresu vo Washingtone v USA) lat.
ekkléziasterion (s. na konanie snemov v antických Aténach) gréc.
supermarket angl. obch.
univermag (samoobslužná veľkopredajňa, obchodný dom) rus. skr. zastar.
magazín (veľký obchodný dom, veľkopredajňa) arab.-angl.
megastore /-stór/ (veľký obchod) angl.
macellum (s. slúžiaca na predávanie, tržnica v starom Ríme) lat. archit.
burza (s. na obchodovanie s cennými papiermi al. tovarom) lat.
colnica nem.
douane /duan/ (s. na kontrolu tovaru prevážaného cez hranicu) franc.
hiparchion (starogréc. s. pre voj. úrady) gréc. archit.
bazilika (starorím. obchodná al. súdna s. s bočnými loďami) gréc.-lat. archit.
inžinierska s. (doprav., vodná a špeciálna s., cesta, most) franc. stav.
infraštruktúra (súbor stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu a pod.) lat. stav.
komunikácia (s. určená na pohyb doprav. prostriedkov, dopravu surovín, tovaru, energie, správ a pod. po zemi, pod zemou, vo vzduchu, po vode i v potrubiach) lat.
radiála (komunikácia smerujúca od stredu mesta k jeho obvodu) lat. stav.
estakáda (pozemná komunikácia uložená na stĺpoch al. pilieroch, mostná konštrukcia; ochranná vodná s. z pilót) franc. stav.
rampa (zvislá al. šikmá komunikácia spájajúce rôzne výškové úrovne pre chodcov al. vozidlá) franc.
tunel (podpovrchová pozdĺžna komunikácia slúžiaca na spojenie dvoch miest na povrchu zeme) angl.
subway /sabvej/ (tunel v USA a Veľkej Británii) angl.
eurotunel (tunel medzi Francúzskom a Veľkou Britániou) vl. m. + angl.
remíza (s. na odstavenie vozňov, najmä verejnej dopravy, vozovňa) franc.
depo (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
viadukt (vyvýšená dopravná s. vedúca ponad údolie, vodný tok, iné cesty a pod., najmä s oblúkmi) lat.-angl.
akvadukt (rím. oblúkový most na privádzanie vody samospádom) lat.
akvapolis (s. vybudovaná na vodnej hladine, napr. vrtná plošina, letisko) lat.
planetárium (s. so zariadením na znázornenie pohybov nebeských telies) gréc.-lat. astron.
kláštor lat.-nem.
münster nem. archit.
skit (sídlo rehoľného spoločenstva, spoločné obydlie rehoľníkov) gréc. zastar.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká s., najmä osemuholníková, s nádržou na krstenie uprostred) gréc.-lat. archit.
edikula (malá samostatná s. na umiestnenie sochy, s podporami a štítom, výklenok) lat. archit.
krematórium (s. na vykonávanie spopolnení mŕtvych a smútočný obrad) lat.
castrum doloris /kastrum dolóris/ (dom smútku, bolesti, s vystavenou rakvou) lat.
kolumbárium (s. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
westwerk (samostatná s. pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
mešita (moslimská chrámová s., moslimská modlitebňa) arab.
vihára (ind. kláštorná s. vytesaná v sklalách, skalný kláštor) sanskrit archit.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová s. s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
stúpa sanskrit
tope (budhistická náb. s. v podobe pohrebnej mohyly so schránkou na pozostatky al. pamätníka) sinhal. archit.
ášram (obydlie hinduistického kajúcnika) sanskrit náb.
panteón (s. na pochovávanie al. posmrtné uctievanie významných osobností) gréc.
pompeion (starogréc. s. na prípravu slávnostného sprievodu a uloženie pohrebného náčinia) gréc. archit.
nymfeum (s. zasvätená vílam, bohyniam prameňov) gréc.-lat. archit.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol.
zikkurat (kultová vežovitá stupňovitá staroveká s. v Mezopotámii) semit. archit.
pyramída (obrovská ihlanovitá s. v starom Egypte a Amerike, hrobka egyptských kráľov) egypt.-gréc.
megalit (veľká kamenná kultová al. pohrebná s.) gréc. archeol.
Stonehenge (megalit vo Veľkej Británii) vl. m.
kromlech (s. z hrubo opracovaných a zvisle postavených veľkých kameňov usporiadaných najmä do kruhu, hore spojených vodorovným kameňom, kultový význam) kelt.
trilit (megalitická s. v tvare brány z troch zviských a jedného vodorovného kameňa) gréc. archeol. porovnaj obydliesídlo 2hoteldivadloškolapaláchradzámok 1pevnosťopevnenievežaúrad 2kostolkaplnkakláštorchrámhrobkapomníkhrádza 1 a pod.

víla

najáda (vodná v. mora, riek a prameňov) gréc.
nereidka (morská v. pomáhajúca plavcom) gréc.
nymfa (v. mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
Kalypsó (v., kt. zdržovala Odyssea na ostrove) gréc.
Siréna (v. lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly vták) gréc. vl. m.
undina (v. víla) lat. bás.
meluzína (nariekajúca, kvíliaca v.) vl. m.
hamadryáda (lesná v. v gréc. mytológii) gréc.
norna (starogerm., nordická dobrá v., sudička) germ.
apsara (nebeská v. zabávajúca bohov tancom v ind. mytológii) ind.
peri (orient. dobrá v., ochrankyňa ľudí) perz.

letovisko

villegiatura /-džatú-/ (vidiecka vila na letný pobyt) tal. archit.

ochrankyňa

peri (orient. dobrá víla, o. ľudí) perz. porovnaj bohyňa

bohyňa

grécke bohyne
Afrodita (b. lásky)
Pallas Aténa (b. múdrosti, umenia, remesiel, vied a víťazstva)
Artemis (b. plodnosti, lovu, stáda, ochrankyňa matiek)
Diké (b. spravodlivosti)
Demeter (b. obilia a úrody)
Íris (b. dúhy, posolkyňa Dia a Héry)
Harpya (b. morských vetrov a búrok odnášajúca duše mŕtvych do podsvetia)
Moira (b. osudu, sudička)
Hekaté (b. osudu, podsvetia a kúziel)
Megéra (b. pomsty)
Nemezis (b. pomsty, spravodlivej odplaty za zločin)
Charitka (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Héra (hlavná charitka, b. rodiny, vernosti a detí, sestra a manželka Dia)
Aglaiá (charitka Skvelá)
Thaliá (charitka Kvitnúca)
Eufrosyné (charitka Radostná)
Hóra (b. spoločenských, mravných hodnôt)
Eurene (hóra mieru)
Díké (hóra spravodlivosti)
Nike (hóra víťazstva)
Eunomiá (hóra zákonnosti)
Múza (b., ochrankyňa umenia a vedy) vl. m.
Uránia (múza astronómie)
Kleió (múza dejepisectva)
Kalliopé (múza epického básnictva)
Polyhymnia (múza hymnického a zborového spevu)
Tália (múza komédie, divadla, herectva)
Euterpé (múza lyrického básnictva)
Erató (múza ľúbostného básnictva)
Terpsychóra (múza tanca)
Melpomené (múza tragédie)
Hóra (b. priaznivých ročných období)
Auxó (hóra jari, rastu)
Talo (hóra leta, kvetu)
Karpó (hóra jesene, plodu)
nymfa (b. prírodných síl, mora, riek, prameňov, hôr, stromov) gréc.
oreáda (nymfa v horách) gréc.
okeanida (nymfa v mori) gréc.
najáda (nymfa v prameňoch) gréc.
dryáda (nymfa v stromoch, lesná víla) gréc.
rímske bohyne
Venuša (b. krásy, lásky a manželstva)
Minerva (b. múdrosti)
Juno (b., ochrankyňa žien, neskôr Ríma)
Fauna (b. plodnosti, ochrankyňa zvierat)
Grácia (b. krásy a slávnostnej veselosti)
Diana (b. svetla, života, neskôr aj mesiaca a lovu)
Fortúna (b. náhodného, slepého šťastia, náhody)
Concordia (b. svornosti)
Viktória (b. víťazstva)
Ceres (b. obilia a úrody)
Fúria (b. pomsty)
Flóra (b. kvetov)
Aurora (b. rannej zory) vl. m.
Vesta (b. rodiny a domáceho kozubu)
Éset (staroegypt. b. plodnosti, materstva, života a zdravia) porovnaj víla

sudička

Moira (gréc. s., bohyňa osudu) gréc. mytol.
norna (starogerm. nordická s., dobrá víla) germ. mytol.

chata

bungalov (stavba z ľahkého staviva, drevený rekreačný domček) ind.-angl.
cottage /kotidž/ angl.
hacienda (dom na vidieku, ch. na prázdniny) špan. pren. expr.
dača (rus. vila na vidieku používaná najmä v lete) rus.

vták

ornito- gréc. v zlož. sl.
fénix (staroegypt. bájny v., kt. sa po 500 rokoch sám spáli a vyletí z popola znova omladený, symbol znovuzrodenia, obrodenia, nesmrteľnosti) gréc.
alkyón (bájny morský v. zvestujúci zimný slnovrat) gréc.
Siréna (víla lákajúca neodolateľne krásnym spevom moreplavcov do záhuby, napoly dievča, napoly v.) gréc. vl. m.
noh (bájny v.) arab.
archeopteryx (primitívny jurský pravták so znakmi v. i plaza) gréc.