Výsledky vyhľadávania

kostol

domus Dei (dom Boží, chrám) lat.
dóm (veľký mestský k.; kresťanský chrám s biskupským stolcom) lat. cirk.
katedrála (kresťanský viacloďový chrám s ochodzou okolo oltára a vencom kaplniek; kresťanský chrám s biskupským stolcom) gréc.
bazilika (k. s troma až piatimi loďami oddelenými stĺpmi a vyššou, priamo osvetlenou strednou loďou) gréc.-lat. archit.
rotunda (románsky okrúhly kostolík) lat. archit.
münster (kláštorný k.; katedrála s kláštorom v Nemecku) nem. archit.
kaplnka (menšia kresťanská modlitebňa bez vlastnej farskej správy) lat.-nem.
cerkev (pravoslávny k.) rus.
sobor (pravoslávny katedrálny ch. al. hlavný ch. v meste al. veľkom kláštore) rus.
katolikon (k. gréckeho kláštora) gréc.
kapitula (sídlo zboru kanonikov) lat. cirk.
westwerk (samostatná stavba pre vladára predstavaná na západnej strane ranokresťanskej baziliky s mohutnou strednou vežou) nem. archit.
baptistérium (samostatná starokresťanská a stredoveká stavba, najmä osemuholníková, s nádržou uprostred na krstenie) gréc.-lat. archit.
synagóga gréc.
templum (žid. chrám) lat.
džamija (mohamedánska modlitebňa) arab.
mešita (moslimská chrámová modlitebňa) arab.
kába (islamská hlavná svätyňa s čiernym kameňom, pútnické miesto moslimov) arab.
čaitya (budhistický k. s troma loďami a hrobkou) sanskrit
tera (budhistický jap. chrám postavený najmä na pahorku) jap.
pagoda (budhistická vežovitá chrámová stavba s obrysom stupňovito sa nahor zužujúcim, juhovýchodná Ázia) hind.-port.
teocali /-ka-/ (aztécky chrám vybudovaný na vysokej stupňovitej pyramíde) indián. porovnaj kaplnkachrám

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

spevák

sólista (s. spievajúci sám) tal.
interpret (umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, dram. úlohu, hud. dielo, napr. s., herec, hudobník) lat.
frontman /-men/ (vedúci s. hud. skupiny) angl.
šansonier /-zo-/
šansoniér /-soň- al. –zoň-/
chanson /šansón/ (s. závažných náročných piesní s hodnotným textom) franc. hud.
vokalista (s., najmä chrámový) lat. hud.
kantor (s. a organista v kostole) lat.
chórista (zborový s.) gréc.
koledník (s. chodiaci po domoch a spievajúci vianočné piesne) lat.
trubadúr franc.
truvér (stredoveký juhofranc. skladateľ, básnik rytierskych milostných piesní) franc. lit.
igric (stredoveký s. a hudobník) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký s., hudobník, herec a vtipkár) lat. hist.
meistersinger /maj-zi-/ (s. a básnik z radov nem. remeselníkov, mešťanov, 15. – 16. st.) nem. lit. hud.
minstrel (franc. a angl. stredoveký vzdelaný s. sprevádzajúci trubadúra) angl.
minnesänger (skladateľ a s. stredovekej rytierskej ľúbostnej poézie) nem. lit. hud.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, hudobník a s.) nem. hist.
guslar (južnoslovan. ľudový s.) srb.
bajan (staroruský ľudový s. a básnik) vl. m.
skomoroch (ruský kočovný herec vystupujúci aj ako s., tanečník, akrobat, 15. – 17. st.) rus. hist.
kobzar (ukrajinský ľudový s.) turk.-ukraj.
ašik (zakaukazský ľudový s. a básnik, 15. – 18. st.) tur.
bachši (turkmén. ľudový básnik, hudobník a rozprávač) turk.
žirši (kazašský ľudový s.) orient.
akyn (ľudový básnik a s. v Strednej Ázii) turk.-rus.
skald (stredoveký ľudový s., s. hrdinských piesní v škand. krajinách) nór.
rapsód (starogréc. potulný s. hrdinských, epických básní, spevov) gréc. hist.
aoidos (rapsód, kt. básne aj sám skladal) gréc. hist.
bard (kelt. ľudový s.) kelt.
buffo (s. v tal. komickej opere, 17. a 18. st.) tal.
madrigalista (s. svetských vokálnych al. vokálno-inštrumentálnych polyfónnych skladieb) tal. hud.
žalmista (s. náb. piesní so smutným al. oslavným obsahom, žalmov) gréc.-nem.
psalterista (žalmista v kostole, stredovek) gréc. cirk.
Orfeus (hudobník a s. očarujúco hrajúci a spievajúci) gréc. mytol. porovnaj hlas 1

organista

kantor (o. a spevák v kostole) lat.
rechtor (správca školy pracujúci aj ako o.) lat. hist.

stolica

stolica 1 (sedadlo (s operadlom) pre jednu osobu)
fotelka (pohodlné čalúnené kreslo s operadlami) franc. hovor.
klubovka (pohodlné hlboké čalúnené kreslo) angl.
taburetka (nízka čalúnená s. bez operadla) franc.
trón gréc.
prestol (slávnostné kreslo panovníka) gréc. kniž.
katedra (stolec biskupa v kostole) gréc.
legátka (s. s vysokým vyrezávaným operadlom) lat. zastar.
šamerlík (nízka stolička bez operadla, nízky stolček, podnožka) nem. hovor.
štokerlík (s. bez operadla, stolček na sedenie) nem. hovor. zastar.
tripus (trojnohé sedadlo, trojnožka) gréc. archeol.
tonetka (s. z ohýbaného dreva) vl. m.
tandem (zadné sedadlo na motocykli pre spolujazdca) angl.
zic (sedadlo, najmä na bycykli) nem. hovor. zastar.
kokpit (sedadlo pilota) angl.
graminger (sedačka na prepravu raneného v strmom teréne) ? šport.
slide /slajd/
slajd (pohyblivé sedadlo v pretekárskych veslárskych člnoch) angl. šport.
klismos (s. so zadným operadlom v starom Grécku) gréc.
difros (s. bez operadla v starogréc. nábytku) gréc. hist.
solium (čestné kreslo v starorím. nábytku) lat.
sella (starorím. s. bez operadla) lat.
stalla (sedadlo chórovej lavice) lat. cirk.
faldistórium (obradné cirk. kreslo so skríženými nohami, ozdobené rezbami) lat. cirk.
sedília (sedadlo duchovných vo výklenku na južnej stene chóru gotického kostola) lat.
sella gestatoria (kreslo na nosenie pri slávnostných sprievodoch, najmä pápežské) lat. porovnaj kreslo

hudobník

muzikant lat.-nem. hovor.
muzikus lat. zastar.
fidlikár (h. hrajúci zle na hud. nástroji, najmä na husliach) nem. pejor.
interpret (umelec predvádzajúci hud. dielo, spevák) lat.
frontman /-men/ (vedúci h. hud. skupiny) angl.
majster (vynikajúci umelec) lat.-nem.
maestro (vynikajúci umelec, najmä h.) tal. kniž.
lavutár (h. v rómskom prostredí) cig.
virtuóz (umelec vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.
inštrumentalista (umelec hrajúci na hud. nástroji) lat.
sólista (h. hrajúci sám) tal.
filharmonik (h. hrajúci vo veľkom symfonickom orchestri) gréc.
komponista (skladateľ, tvorca hud. diel) lat.
symfonik (skladateľ orchestrálnych skladieb spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc.
kapelník (h., kt. vedie dychový, zábavný al. tan. súbor) tal.
dirigent (h., kt. vedie hud. teleso pri predvedení hud. diela, zbormajster) lat. hud.
šéfdirigent (hlavný, vedúci dirigent) franc. + lat. hud.
korepetítor (h. nacvičujúci so spevákmi al. členmi baletu úlohy opakovaním) lat.
violinista (huslista) tal. kniž. zastar.
primárius (prvý huslista v komornom súbore) lat. hud.
primáš (prvý huslista v ľudovej hudbe) lat. hovor.
sekundista (druhý huslista) lat. hud.
kontráš (druhý huslista v ľudovej hudbe) lat.-maď.
klavirista lat.-franc.
pianista (hráč na klavíri) tal. hovor.
kantor (spevák a organista v kostole) lat.
tambur (bubeník pri voj. pechote) arab.-franc. voj. hist.
jazzista /dže-/
jazzman /džezmen/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. hudbu vzniknutú spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby, džez) angl.
soulman /-men/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. černošskú hudbu používajúcu zvolanie a odpoveď, soul) angl. hud.
rocker /rok-/
roker (h. hrajúci al. skladajúci populárnu hudbu s koreňmi v amer. hudbe, prevažujúcu od 50. rokov) angl. hud.
hitmaker /-mejker/ (umelec píšuci úspešné, módne piesne, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.
Orfeus (očarujúco hrajúci a spievajúci h. a spevák v gréc. mytol.)
igric (stredoveký spevák a h.) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký spevák a h., herec, vtipkár) lat. hist.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, h. a spevák) nem. hist. porovnaj spevák

kreslo

fotelka (pohodlné čalúnené k. s operadlami) franc. hovor.
leňoška nem.
sofa (čalúnené k. s operadlami vzadu a na bokoch) arab.-franc.
klubovka (hlboké pohodlné čalúnené k.) angl.
trón gréc.
prestol (slávnostné k. panovníka) gréc. kniž.
katedra (stolec, trón biskupa v kostole) gréc.
faldistórium (obradné cirk. k. so skríženými nohami ozdobené rezbami) lat. cirk.
sella gestatoria (k. na nosenie, najmä pápeža, pri slávnostných sprievodoch) lat.
solium (čestné k. v starorím. nábytku) lat.
bergère /-žér/ (čalúnené k. s voľným sedacím vankúšom, od 18. st.) franc. porovnaj stolica 1

posvätiť

konsekrovať (posväcovať rímskokatolícky kostol al. kaplnku) lat. cirk. biskup k.

stupeň

stupeň 4 (vodorovný výstupok s hranou)
terasa (umelý al. prírodný s. vo svahu al. pred stavbou, stupňovitá plošina) franc.
bema (kruhový s. v starogréc. divadle; vyvýšený s. v ranokresťanských a byzanských chrámoch pre kňaza) gréc. archit.
suppedaneum (schody, stupne pred oltárom v katolíckom kostole) lat. cirk.
almemor (s. so zábradlím a čítacím pultom v synagóge) hebr. archit. porovnaj schod

schod

eskalátor (pohyblivé schody určené najmä na dopravu osôb) lat.-franc.-angl.
deskalátor (pohyblivé schody smerom nadol) franc.-angl.
suppedaneum (schody, stupne pred oltárom v katolíckom kostole) lat. cirk.
traverza (vodorovný prechod pri horolezeckom výstupe) franc. šport.

prikrývka

fascia lat. lek.
fascio- lat. v zlož. sl.
deka (pokrývka) nem.
paplón (prešívaná, páperová, vatová a pod. p. na spanie) gréc.
pléd (veľká vlnená p.) angl.
serapa (mexický odev, šál al. p. s otvorom na hlavu) špan.
čabraka tur.-maď.
šabraka (ozdobná p. so strapcami na kone al. na pohovku) tur.-maď. zried.
drapéria (okrasne zriasená tkanina, p. al. záves) franc.
tektúra (obal) lat. kniž.
tegment (príklop, strieška) lat. kniž.
parament (zdobená p. na bohoslužobné náradie v kostole) lat. cirk.
palla (štvorcová p. kalicha) lat. cirk.
velum (obradná p. na omšový kalich, cibórium al. plecia kňaza) lat. cirk.
kapucňa lat.-nem.
kapuca lat. hovor.
kukla (p. na hlavu proti zlému počasiu, najmä spojená s odevom) lat.-nem.
almuca (kapucňa al. kukla podšitá kožušinou, so širokým golierom) arab. + gréc. hist.
bašlík (kapucňa s dlhými koncami, zimná čiapka prispôsobená aj na zaviazanie okolo krku) turk.-rus.
helmica (ochranná p. hlavy z pevného materiálu, prilba) nem.
kukla (p. hlavy s otvorom na tvár chrániaca aj krk a uši, ochranná maska) lat.-nem.
tiara (p. hlavy babylonských a perz. vládcov; trojitá k., kt. používali do 1963 pápeži) orient.-lat.
mitra gréc.
infula (orient. p. hlavy panovníkov a duchovných; bohoslužobná p. hlavy katolíckych hodnostárov zošitá z dvoch častí hore špicatých, cirk.) lat.
hennin /enen/ (dámska p. hlavy v tvare vysokého kužeľa potiahnutého látkou a s priehľadným závojom na zadnej strane, 15. st.) franc.
turban (mužská orient. p. hlavy zo zvinutého pruhu látky okolo hlavy) perz.
ihrám (p. hlavy ind. žien) arab. porovnaj čiapkaklobúkprilba