Výsledky vyhľadávania

na, na-

ep- gréc. v zlož. sl.
ir- lat. v zlož. sl.

zápor

zápor 1 (odmietanie, nesúhlas)
negácia (popretie, popieranie) lat. lingv.
non (nie) lat.
piglajz nem. slang.
pendrek nem. hrub.
lobogo (dôrazný z., nie) ? vulg.
non- lat. v zlož. sl.
an- (vyjadruje z., rozpor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl.

rozpor

kontroverzia (spor, nezhoda) lat. kniž.
kolízia (nezhoda, nesúlad, nezrovnalosť) lat.
kontradikcia (protiklad, protirečenie, spor) lat.
paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.
antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, protiklad kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.
antagonizmus (hlboké, nezmieriteľné protirečenie, protiklad, protichodnosť) gréc. kniž. a odb.
disjunkcia (protirečnie) lat. log.
diskrepancia (nezhoda, nezrovnalosť, rozdiel, odchýlka) lat. kniž.
divergencia (nezhoda, rozdielnosť, rôznosť) lat. odb.
diferencia (nezhoda, nesúlad) lat.
paradox gréc.
paradoxia gréc. kniž.
paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, protiklad) gréc. zastar.
absurdnosť (logický vnútorný r.) lat.
apória (ťažký al. neriešiteľný r. v logike, matematike al filozofii) gréc. filoz.
non- lat. v zlož. sl.
an- (vyjadruje zápor, nesúlad, opak, protiklad, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj spor 1protikladnezhoda

opak

par- gréc. v zlož. sl.
opozícia lat.
antipól (protiklad) gréc. + lat. kniž.
kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, nápadný rozdiel) tal.
de- (opak, zápor) lat. v zlož. sl.
dez- (zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.
non- lat. v zlož. sl.
an- (vyjadruje o., protiklad, zápor, rozpor, nesúlad) gréc. v zlož. sl.

protiklad

antipól gréc. + lat. kniž.
opozícia lat.
kontrast (úplná odlišnosť, nepodobnosť, opak, nápadný rozdiel) tal.
antagonizmus (hlboký, nezmieriteľný p., protichodnosť, protirečenie) gréc. kniž. a odb.
kontradikcia (protirečenie, rozpor, spor) lat.
paranómia (kontradikcia v zákonoch) gréc. práv.
antinómia (protirečenie dvoch zdôvodniteľných výrokov, protichodnosť, rozpor kniž. a odb.; protirečenie v zákone práv.) gréc.
paradox gréc.
paradoxia gréc. kniž.
paradoxon (prekvapujúce, protirečivé, zdanlivo protizmyselné tvrdenie odporujúce všeobecne uznávaným zásadám, protirečenie, rozpor) gréc. zastar.
antitéza (tvrdenie, kt. je v protiklade s iným) gréc. kniž. a odb.
antitetón (zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc. lit.
kádeš (p. všetkého svetského, najhlavnejší znak boha a jeho vlastností) hebr. náb.
de- (vyjadruje opak, zápor) lat. v zlož. sl.
dez- (vyjadruje opak, zápor, zrušenie al. neplatnosť významu základného slova) franc. v zlož. sl.
non- lat. v zlož. sl.
an- (vyjadruje zápor, rozpor, nesúlad, opak, ne-, bez-) gréc. v zlož. sl. porovnaj protikladnosť

v

v
ir- lat. v zlož. sl.
em- (vnútri) gréc. v zlož. sl.

do, do-

ir- lat. v zlož. sl.

ne-

non- lat. v zlož. sl.
an- (bez-, vyjadruje zápor, rozpor, nesúlad, opak, protiklad) gréc. v zlož. sl.
nix- (predpona vyjadrujúca zákaz v hrách s guľkami) nem. slang.

škola

škola 1 (vzdelávacia a výchovná inštitúcia, jej budova)
inštitút (ústav, najmä vedecký al. vzdelávací; vysoká š. v minulosti hist.) lat. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ústav; vyššia stredná odborná š.; aténska filoz. š. založená Platónom hist.) gréc.
ovoda (materská š.) maď. zastar.
gymnázium gréc.
gympeľ (výberová stredná š. pripravujúca na vysokoškolské štúdium) gréc. slang.
reálka (sedemročná stredná š. zameraná na matematiku, prírodné a technické odbory, v minulosti) lat.
lýceum (výberová stredná š. poskytujúca všeobecné vzdelanie; Aristotelova filoz. š. hist.) lat. + gréc.
konzervatórium (vyššia stredná odborná, hud., tan. al. dram. š.) lat.
univerzita (vysoká š. na spoločenské, matematické, prírodné a tech. vedy, najstarší typ) lat.
technika (technická vysoká š.) gréc.
polytechnika (technika v niektorých krajinách al. v minulosti) gréc.
pedagógium (učiteľský ústav pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
penzionát (ústav pre výchovu dievčenskej mládeže poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alma mater /mát-/ (vysoká š., univerzita, <i>matka živiteľka</i>) lat. kniž.
preparandia (učiteľský ústav, pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar.
polgárka (bývalá meštianska š.) maď. hovor.
elementárka (bývalá ľudová š. pre základné vzdelanie) lat. zastar.
triviálka (stará základná š. s troma vyučovacími predmetmi, čítanie, písanie, počítanie) lat. hist.
normálka (ľudová š. v Rakúsko-Uhorsku) lat. zastar.
kadetka (dôstojnícka š.) franc. hovor. zastar.
technikum (stredná odborná š. v bývalom ZSSR) rus.
public school /publik skúl/ (výberová chlapčenská internátna stredná š. vo Veľkej Británii) angl.
grammar school /gremer skúl/ (sedemročná stredná všeobecnovzdelávacia š. vo Veľkej Británii) angl.
high school /hajskúl/ (vyššia š. v USA, po 6. ročníku základnej školy) angl.
college /kolidž/ lat.-angl.
kolégium (vysoká š. v USA, stredná al. vysoká š. vo Veľkej Británii poskytujúca aj ubytovanie) lat.
kampus (pozemok a budovy väčšej školy) angl.
teológia (bohoslovecká š.) gréc.
seminár (ústav pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ústav pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
ješiva (žid. rabínska vysoká š.) hebr.
mekteba (islamská chlapčenská základná š.) arab.
madrasa (islamská stredná al. vysoká š.) arab.
medresa (islamská vysoká š. pre bohoslovcov a právnikov) arab.
Bauhaus (archit. a umeleckopiemyslová š. v Nemecku, 1919 – 1933) nem. archit.
gymnázion (ústav pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.

podnik

podnik 2 (pohostinské zariadenie)
reštaurant franc. zastar.
dining-house /dajning haus/ (p. verejného stravovania) angl.
bufet franc.
bar (reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) angl.
kaviareň arab.
café /ka-/ (p., kde sa podáva najmä káva) franc.
kafetéria (kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA) franc.
presso (malá kaviareň) tal.
libresso (kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň) rus.
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
bagetéria (p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami) franc. potrav.
fast food /-fút/ (rýchle občerstvenie) angl.
kafana (balkánska kaviareň) ?
bodega (obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
kantína (reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach) tal.
motorest (reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá) angl.
pizzeria /-ccé-/ (reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.) tal.
gril (reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.
vegetka (jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
penzión (p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok) franc.
lokál (zábavný, pohostinský p.) lat.
bar (nočný zábavný p.) angl.
night club /najt klab/ (nočný p.) angl.
tabarín (nočný zábavný p.) vl. m.
saloon /-lún/ (lokál na divokom západe USA) angl.
dancing /-si-/ (nočný zábavný tan. p.) angl.
kasíno (p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub) tal.-nem.
kabaret (zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom) franc.
šantán (zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.
kasíno (p. na hranie hazardných hier, herňa) tal.-nem.
tingeltangel (podradný zábavný p.) nem. zastar. pejor.
šenk (krčma, výčap, hostinec) hovor.
putika (podradný hostinec, krčma) tal.-nem. hovor. pejor.
pub /pab/ (pôvodne ír., brit. hostinec) angl.
čárda (hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.
pajzel (hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.
tratória (menší hostinec v južnej Európe) tal.
knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.
taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.
šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.
ostéria (malý tal. hostinec) tal.
pančovňa (hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.
han (orient. hostinec) perz.
herberg (stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov) nem. hist.

ústav

inštitút (ú., najmä vedecký al. vzdelávací) lat.
hospitál lat. hist.
špitál (cirk. al. svetský ú. pre chorých, starých a chudobných v stredoveku) lat.-nem. hist.
sanatórium (liečebný odborný ú. pre určité choroby, liečebňa, ozdravovňa) lat.
diakonia (u. poskytujúci pomoc v ľudskej núdzi ako súčasť kresťanského poslania) gréc.-lat.
invalidovňa (ú. pre zaopatrenie vojakov neschopných ďalšej služby pre zranenie, útulok pre voj. vyslúžilcov) lat.
múzeum (ú. zhromažďujúci, spracovávajúci a vystavujúci zbierky predmetov) gréc.-lat.
skanzen (múzeum ľudových stavieb v prírodnom prostredí) vl. m.
archív (ú. pre zhromažďovanie, spracovanie a úschovu písomných dokumentov) gréc.
tabulárim (štátny archív v starom Ríme, na Kapitole) lat. hist.
banka (peňažný a úverový ú.) tal.
emitent (banka dávajúca do obehu cenné papiere) lat. ekon.
forfaitér (banka kupujúca dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu) angl. obch. porovnaj sporiteľňa
gymnázion (ú. pre telesnú a neskôr aj duševnú výchovu mladých mužov v starom Grécku) gréc. hist.
akadémia (vrcholný vedecký, vzdelávací a pod. ú.) gréc.
penzionát (ú. pre výchovu mládeže, najmä dievčat, poskytujúci im aj ubytovanie a stravu) franc.
alumneum (ú. pri škole poskytujúci lacno al. zadarmo stravu, príp. ubytovanie žiakom počas reformácie) lat.
seminár (ú. pre výchovu katolíckych kňazov, duchovných) lat.
alumnát (ú. pre výchovu evanjelického kňazského dorastu) lat.
pedagógium (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov) gréc.-lat. zastar.
preparandia (učiteľský ú. pre vzdelávanie učiteľov elementárnych škôl v Uhorsku) lat. zastar. porovnaj zariadenie 3nemocnicaškola 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 13. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.