zameranie

trend (celkový smer vývinu) angl.

tendencia (smer vývoja určitého javu, sklon, náchylnosť) lat.

orientácia (zacielenie, smerovanie, smer, usmernenie) lat.-franc.

kurz lat.

línia (smer vývoja, napr. politiky) lat.-nem.

intencia (úmysel, zámer, smerovanie) lat. kniž. a odb. konať v intenciách

idea

téma (zameranie umeleckého al. vedeckého diela) gréc.

-tropia

tropo- (smer) gréc. v zlož. sl.

koncentrovanosť (sústredenie, z. pozornosti, pozornosť) lat.

intencionalita (z. ľudského snaženia na určitý cieľ) lat.

finalita (zameranosť na cieľ, účelovosť) lat.

špecializácia

špecializovanie (sústredenie na určitý užší úsek, oblasť, činnosť) lat.

introvertnosť (zameranosť na vlastný vnútorný duševný svet, ťažšia prispôsobivosť, uzavretosť do seba) lat. psych.

extroverzia

extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť, otvorenosť) lat. psych.

hypochondria (prehnané z. na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

komercializácia

komercionalizácia (z. na obchod, predaj v rôznych oblastiach) lat. aj pejor.

entelechia (vnútorný účel, smerovanie veci k cieľu, u Aristotela) gréc. filoz. porovnaj náchylnosťráz

vzostupný

anabatický gréc. odb.

progresívny (stúpajúci, rastúci, vzrastajúci, stupňujúci sa, šíriaci sa, postupný) lat.

ascendentný

ascendenčný (stúpajúci, rastúci) lat. odb. a. línia

trať

trať 2 (dopravný spoj, prostriedok)

trasa franc.

línia

linka lat.-nem.

štreka (dopravná t., spoj, vedenie) nem. hovor.

lokálka (miestna železničná t.) lat.

aerolínia (letecká t.) gréc. + lat.-nem.

track /trek/ (pravidelná t. námornej lode medzi prístavmi) angl. námor.

obrys

obrys 1 (čiara, kt. niečo ohraničuje)

kontúra franc.

línia (čiara ohraničujúca plochu al. tvar, črta) lat.-nem.

pokolenie

generácia (skupina ľudí, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe a sú spojení názormi a pod.) lat.

línia (rad príbuzných jedincov, rodová vetva) lat.-nem.

ráz

charakter gréc.

štýl (r. činosti, veci al. javu) lat.

typ (spôsob, sloh, charakter) gréc.

akcent (odtienok, nádych) lat.

tón gréc.

tónina gréc.-tal. kniž.

tónovanie (odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči) gréc.

timbre /tembr/ (odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb.) gréc.-franc.

nuansa /nüansa/ (jemný rozdiel, odtieň, odtienok) franc. kniž.

tonalita (r. daný základnou, prevládajúcou farbou) gréc. výtv.

valér (odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby) lat. výtv.

sound /saund/ (osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku) angl. hud.

kolorit (r., najmä dobový al. umelecký) tal.

punc (výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta) tal.-nem. expr.

profil (súhrn vlastností, čŕt) franc.

modus (spôsob, povaha, r. deja) lat. kniž.

impresia lat. výtv. lit.

línia (nálada, celkový r.) lat.-nem.

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci /-cí/ (celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch) lat. hist.

melodickosť

melodika (spevný r. piesne, spevnosť) gréc. hud.

mentalita (r. duševných pochodov a vlastností jedinca) lat.

spiritualita

spiritualizmus

spirituálnosť (duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť) lat. kniž.

lyrickosť

lyrizmus (citový r.) gréc. kniž.

baladickosť

baladika (pochmúrny, ponurý, smutný r.) franc. lit.

oficialita

oficiálnosť (úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť) lat.

orientalizmus

orientálnosť (východný r. súvisiaci s východnými krajinami) lat.

feminita (ženská črta, znak správania, ženskosť) lat. psych. a kniž.

maskulinita (mužská črta, znak správania, mužskosť) lat. psych. a kniž.

moderna (novodobý, novoveký r.) franc.

inzularita (ostrovný r.) lat. kniž.

smer

smer 1 (myslená čiara k určitému miestu)

kurz lat.

línia (s. pohybu, napr. dopravy) lat.-nem.

trasa (vytýčený s. pohybu al. komunikácie, vytýčenie cesty al. komunikácie) franc.

maršruta (s. pochodu) franc.-nem.

kibla (s. k Mekke, kde musí byť moslim otočený pri modlitbe) arab.

čiara

čiara 1 (súvislý rad bodov)

štrich nem. hovor. zastar.

línia (skutočná al. myslená č.; č. ohraničujúca plochu al. tvar, obrys, črta) lat.-nem.

linka (súvislá rovná, vodorovná č.) lat.-nem.

horizontála (vodorovná priamka; č. spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou) gréc. geogr. odb.

vertikála (zvislá priamka, zvislica) lat.

kontúra franc.

lajna (č. na ihrisku; č. všeobecne) angl. slang.

šrafy (čiary znázorňujúce na mape veľkosť sklonu, spádu geogr.; čiary pokrývajúce, vyznačujúce určitú plochu) tal.-nem.

izolínia (č. spájajúca na mape miesta s rovnakými hodnotami) gréc. + lat.

izobara (čiara spájajúca na mape miesta s rovnakým tlakom vzduchu) gréc. meteorol.

izohypsa (č. spájajúca na mape body s rovnakou nadmorskou výškou, vrstevnica) gréc. geogr.

izoterma (č. spájajúca na mape body s rovnakou teplotou vzduchu) gréc. meteor.

izobata (č. spájajúca na mape body rovnakej podmorskej hĺbky) gréc. geogr.

izonefa (č. spájajúca na mape body s rovnakou oblačnosťou) gréc. meteor.

izopora (č. spájajúca na mape body s rovnakými ročnými zmenami niektorých zložiek magnetického poľa Zeme) gréc. odb.

izoombra (č. spájajúca na mape body s rovnakým úhrnom dažďových zrážok) gréc. meteor.

izochróna (č. spájajúca na mape body, v kt. nastáva súčasne určitý jav al. dej, napr. príchod zemetrasenia) gréc. odb.

talweg /tálvég/ (č. spájajúca geodeticky najnižšie miesta priečneho rezu údolím, údolnica) nem. geod.

izoglosa (č. ohraničujúca na mape miesta, v kt. sa vyskytuje určitý nárečový jav) gréc. lingv.

izolexa (č. ohraničujúca na mape územie, kde sa vyskytuje rovnaké slovo, lexikálna jednotka) gréc. lingv.

sekanta (priamka prechádzajúca dvoma rôznymi bodmi kružnice, sečnica) lat. geom.

fokála (priamka prechádzajúca ohniskom kužeľosečky) lat. mat.

transverzála /tranz-/ (priamka pretínajúca geometrický útvar, priečka) lat. mat.

asymptota (priamka, kt. sa ku krivke v nekonečne blíži, ale nemá s ňou spoločný bod) gréc. mat.

rys (výrazná charakteristická č.) nem. kniž.

rad

rad 2 (skupina jednotlivcov al. vecí spojených vlastnosťami, záujmami, znakmi)

séria lat.

šnúra (r. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.

perióda (skupina, r. javov, kt. sa pravidelne opakujú) gréc.

línia (r. príbuzných jedincov, rodová vetva, pokolenie) lat.-nem.

ordo /-dó/ (r. v sústave živočíšnej ríše) lat. odb.

primáty (r. cicavcov s prstami krytými nechtami a ďalšími znakmi, kam patrí aj človek) lat. zool.

fabula (r. dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova lit. diela, dej) lat. lit.

verš (sled slov usporiadaných rytmicky, rytmicky organizovaná jednotka, časť básne, jeden riadok básne) lat. porovnaj verš

edícia (séria diel s jednotnou úpravou al. zameraním, knižnica) lat.

sekvencia (sled záberov so súvislým dejom, uzavretý úsek filmu) lat. film.

seriál (sled článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.

komiks

comics /komiks/ (obrázkový, komický al. dobrodružný seriál) angl.

manga (jap. komiks) jap.

soap-seriál /soup-/ angl. + lat.

soup-opera /soup-/ (dojímavý lacný televízny seriál) angl. + tal.

sitkom

sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.

telenovela (romantický až sentimentálny televízny seriál) gréc. + tal.

tour chainés /túršene/ (plynulý r. tan. otáčok) franc. tan.

flush /flaš/ (súvislý r. kariet rovnakej farby) angl. kart.

kvodlibet (sled otázok a odpovedí v scholastickej dišpute) lat.

iterácia (sled pozorovaní so spoločnou črtou) lat. kniž. porovnaj spoločnosť 1

vetva

vetva 2 (súčasť spoločenstva)

línia (rodová v., pokolenie, rad príbuzných jedincov) lat.-nem.

nálada

nálada 2 (celkový ráz)