rad 2 skupina jednotlivcov al. vecí spojených vlastnosťami, záujmami, znakmi

séria lat.

šnúra r. vecí, činností rovnakého druhu nem. slang.

perióda skupina, r. javov, kt. sa pravidelne opakujú gréc.

línia r. príbuzných jedincov, rodová vetva, pokolenie lat.-nem.

ordo -dó r. v sústave živočíšnej ríše lat. odb.

primáty r. cicavcov s prstami krytými nechtami a ďalšími znakmi, kam patrí aj človek lat. zool.

fabula r. dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova lit. diela, dej lat. lit.

verš sled slov usporiadaných rytmicky, rytmicky organizovaná jednotka, časť básne, jeden riadok básne lat. porovnaj verš

edícia séria diel s jednotnou úpravou al. zameraním, knižnica lat.

sekvencia sled záberov so súvislým dejom, uzavretý úsek filmu lat. film.

seriál sled článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie lat.

komiks

comics komiks obrázkový, komický al. dobrodružný seriál angl.

manga jap. komiks jap.

soap-seriál soup- angl. + lat.

soup-opera soup- dojímavý lacný televízny seriál angl. + tal.

sitkom

sitcom -kom situačná veselohra v podobe televízneho seriálu angl.

telenovela romantický až sentimentálny televízny seriál gréc. + tal.

tour chainés túršene plynulý r. tan. otáčok franc. tan.

flush flaš súvislý r. kariet rovnakej farby angl. kart.

kvodlibet sled otázok a odpovedí v scholastickej dišpute lat.

iterácia sled pozorovaní so spoločnou črtou lat. kniž. porovnaj spoločnosť 1

vzostupný

anabatický gréc. odb.

progresívny stúpajúci, rastúci, vzrastajúci, stupňujúci sa, šíriaci sa, postupný lat.

ascendentný

ascendenčný stúpajúci, rastúci lat. odb. a. línia

obrys 1 čiara, kt. niečo ohraničuje

kontúra franc.

línia čiara ohraničujúca plochu al. tvar, črta lat.-nem.

ráz

charakter gréc.

štýl r. činosti, veci al. javu lat.

typ spôsob, sloh, charakter gréc.

akcent odtienok, nádych lat.

tón gréc.

tónina gréc.-tal. kniž.

tónovanie odtieň farby; zafarbenie, farba hlasu, reči gréc.

timbre tembr odtienok farby výtv.; zafarbenie tónu, hlasu al. hlásky kniž. a odb. gréc.-franc.

nuansa nüansa jemný rozdiel, odtieň, odtienok franc. kniž.

tonalita r. daný základnou, prevládajúcou farbou gréc. výtv.

valér odtieň tónu v hraniciach jednej farby, svetelná hodnota tónu farby lat. výtv.

sound saund osobitý zvukový r. príznačný pre určitého hudobníka al. súbor, farba zvuku angl. hud.

kolorit r., najmä dobový al. umelecký tal.

punc výrazný znak, charakteristická vlastnosť, črta tal.-nem. expr.

profil súhrn vlastností, čŕt franc.

modus spôsob, povaha, r. deja lat. kniž.

impresia lat. výtv. lit.

línia nálada, celkový r. lat.-nem.

situácia lat.

atmosféra gréc.

klíma gréc.

genius loci -cí celková nálada, prostredie, pomery, ovzdušie, okolnosti, duch lat. hist.

melodickosť

melodika spevný r. piesne, spevnosť gréc. hud.

mentalita r. duševných pochodov a vlastností jedinca lat.

spiritualita

spiritualizmus

spirituálnosť duchovný r., zameranie na duchovnú stránku, duchovnosť lat. kniž.

lyrickosť

lyrizmus citový r. gréc. kniž.

baladickosť

baladika pochmúrny, ponurý, smutný r. franc. lit.

oficialita

oficiálnosť úradný r., úradnosť, strohosť, odmeranosť lat.

orientalizmus

orientálnosť východný r. súvisiaci s východnými krajinami lat.

feminita ženská črta, znak správania, ženskosť lat. psych. a kniž.

maskulinita mužská črta, znak správania, mužskosť lat. psych. a kniž.

moderna novodobý, novoveký r. franc.

inzularita ostrovný r. lat. kniž.

čiara 1 súvislý rad bodov

štrich nem. hovor. zastar.

línia skutočná al. myslená č.; č. ohraničujúca plochu al. tvar, obrys, črta lat.-nem.

linka súvislá rovná, vodorovná č. lat.-nem.

horizontála vodorovná priamka; č. spájajúca body s rovnakou nadmorskou výškou gréc. geogr. odb.

vertikála zvislá priamka, zvislica lat.

kontúra franc.

lajna č. na ihrisku; č. všeobecne angl. slang.

šrafy čiary znázorňujúce na mape veľkosť sklonu, spádu geogr.; čiary pokrývajúce, vyznačujúce určitú plochu tal.-nem.

izolínia č. spájajúca na mape miesta s rovnakými hodnotami gréc. + lat.

izobara čiara spájajúca na mape miesta s rovnakým tlakom vzduchu gréc. meteorol.

izohypsa č. spájajúca na mape body s rovnakou nadmorskou výškou, vrstevnica gréc. geogr.

izoterma č. spájajúca na mape body s rovnakou teplotou vzduchu gréc. meteor.

izobata č. spájajúca na mape body rovnakej podmorskej hĺbky gréc. geogr.

izonefa č. spájajúca na mape body s rovnakou oblačnosťou gréc. meteor.

izopora č. spájajúca na mape body s rovnakými ročnými zmenami niektorých zložiek magnetického poľa Zeme gréc. odb.

izoombra č. spájajúca na mape body s rovnakým úhrnom dažďových zrážok gréc. meteor.

izochróna č. spájajúca na mape body, v kt. nastáva súčasne určitý jav al. dej, napr. príchod zemetrasenia gréc. odb.

talweg tálvég č. spájajúca geodeticky najnižšie miesta priečneho rezu údolím, údolnica nem. geod.

izoglosa č. ohraničujúca na mape miesta, v kt. sa vyskytuje určitý nárečový jav gréc. lingv.

izolexa č. ohraničujúca na mape územie, kde sa vyskytuje rovnaké slovo, lexikálna jednotka gréc. lingv.

sekanta priamka prechádzajúca dvoma rôznymi bodmi kružnice, sečnica lat. geom.

fokála priamka prechádzajúca ohniskom kužeľosečky lat. mat.

transverzála tranz- priamka pretínajúca geometrický útvar, priečka lat. mat.

asymptota priamka, kt. sa ku krivke v nekonečne blíži, ale nemá s ňou spoločný bod gréc. mat.

rys výrazná charakteristická č. nem. kniž.

pokolenie

generácia skupina ľudí, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe a sú spojení názormi a pod. lat.

línia rad príbuzných jedincov, rodová vetva lat.-nem.

smer 2 zameranie, náklonnosť

trend zameranie, celkový s. vývinu angl.

tendencia s. vývoja určitého javu, zameranie, sklon, náchylnosť lat.

kurz lat.

línia s. vývoja, napr. politiky lat.-nem.

orientácia zameranie, zacielenie, smerovanie, usmernenie lat.-franc.

intencia úmysel, zámer, zameranie, smerovanie lat. kniž. a odb. konať v intenciách

-tropia

tropo- zameranie gréc. v zlož. sl. porovnaj zameranie

smer 3 súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.

koncepcia

doktrína lat.

izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

línia prúd lat.-nem.

mainstream mejnstrím hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod. angl.

avantgarda s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci franc.

fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame lat.

montanizmus starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st. vl. m. cirk.

pelagianizmus kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st. vl. m. cirk.

nazaréni kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st. vl. m.

donatizmus kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st. vl. m.

adamitstvo

adamitizmus

adamiti pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti hebr.-gréc.

chiliazmus stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi gréc. náb.

pauliciánstvo

paulikánstvo kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st. vl. m. hist. cirk.

ikonoklazmus náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo gréc. hist.

valdénstvo stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st. vl. m.

galikanizmus hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st. vl. m. hist.

husitstvo

husitizmus náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485 vl. m.

utrakvizmus lat. hist.

kališníctvo kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo lat.-nem.

triteizmus starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá gréc.-lat. cirk.

socinianizmus

sociniáni kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st. vl. m. náb.

unitarizmus

unitárstvo kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu lat. náb.

sabellianizmus kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st. vl. m. náb.

doketizmus kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo gréc.-lat. cirk. hist.

monoteletizmus starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st. gréc.-lat. náb.

arianizmus

ariánstvo

arianisti kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo vl. m. hist. náb.

albigénci kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st. vl. m.

antitrinitárstvo kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti gréc. + lat. náb.

monofyzitizmus kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st. gréc. cirk. hist.

katari kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st. gréc.

anabaptizmus kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st. gréc. náb.

habáni pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky nem.

hutteriti pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky vl. m.

jansenizmus opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st. vl. m.

ekumenizmus hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských gréc. cirk.

episkopalizmus katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom gréc. hist.

papizmus s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi gréc.-lat. cirk.

jehovizmus

jehovisti kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva vl. m. náb.

pentekostalizmus kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900 gréc. cirk.

mormóni severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st. vl. m. náb.

moonisti sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom vl. m.

katolicizmus základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi gréc.

ortodoxia učenie pravoslávnej cirkvi gréc. cirk.

raskoľnictvo hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku rus.

fedojesevci náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st. vl. m. hist.

kacírstvo gréc.-nem.

heréza s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery gréc.

bogomilstvo stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa vl. m.

reformácia hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st. lat. hist.

protestantizmus lat.

luteránstvo

luterstvo

luteranizmus

kalvinizmus

kalvínstvo vl. m.

helvetitizmus lat. vl. m.

zwinglianizmus

zwingliánstvo cvi-

anglikanizmus

anglikánstvo základný kresťanský reformačný s. vl. m. náb.

konformisti anglikánska cirkev lat.

puritanizmus

puritánstvo angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť lat.-angl. náb.

kvakeri angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st. angl. cirk.

metodizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov gréc. cirk.

pietizmus hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st. lat. náb.

baptizmus

baptisti protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti gréc.-lat. náb.

viklefizmus

viklefstvo reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti vl. m. hist. náb.

independentizmus s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st. lat.-angl. cirk.

kongregacionalizmus s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí lat. cirk.

scientizmus lat.

scientológia hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody lat. + gréc.

satanizmus hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla hebr.

chasidizmus východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st. hebr.

terapeuti asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st. gréc. hist.

farizeji stará žid. náb.-polit. skupina hebr. hist.

zelóta žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne gréc. hist. náb.

esejci

eséni žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád lat. náb.

šiiti

islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího arab. náb.

suniti

sunniti islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov arab. náb.

izmailovci

izmaeliti

imámovci islamská sekta, odnož šíitskeho islámu arab. náb.

drúzovia arab. vl. m.

muwwahhidún

mustadžibún islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína arab.

sanúsijovia

sanúsija islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu vl. m. náb.

sufizmus mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli arab. filoz.

sikhovia náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu sanskrit-hind.

manicheizmus s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st. vl. m. porovnaj náboženstvo vyznanie 2

teizmus s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta gréc. filoz. náb.

ateizmus myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha gréc.

idealizmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú gréc.-lat. filoz.

spiritualizmus idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha lat. filoz.

materializmus s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú lat. filoz.

dualizmus s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod. lat. filoz.

monizmus gréc. filoz.

singularizmus s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná lat. filoz. zried.

psychomonizmus s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu gréc.

kreacionizmus s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom lat. filoz.

scholastika stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade gréc.-lat. filoz.

tomizmus základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú vl. m. filoz. náb.

fenomenalizmus s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je gréc. filoz.

fideizmus s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním lat. filoz.

deizmus s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet lat. filoz.

panteizmus s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, boh je vo svete gréc. filoz.

panenteizmus s. hlásajúci, že svet existuje v bohu gréc. filoz.

racionalizmus s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy lat. filoz.

iracionalizmus s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný lat. filoz.

empirizmus s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania gréc. filoz.

finalita s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu lat. filoz.

hedonizmus s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike gréc.

utilitarizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti lat. filoz.

pragmatizmus s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy gréc. filoz.

voluntarizmus s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania lat. filoz.

senzualizmus s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania lat. filoz.

skepticizmus s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania gréc. filoz.

gnosticizmus

gnóza s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla gréc. filoz.

teozofia gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta gréc. filoz.

agnosticizmus s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí gréc. filoz.

iluzionizmus s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie lat. filoz.

pozitivizmus s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním lat. filoz.

empiriokriticizmus s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu gréc. filoz.

reizmus s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy lat. log.

realizmus stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami lat. filoz.

nominalizmus stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí lat. filoz.

terminizmus s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí lat. filoz.

dynamizmus s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu gréc. filoz.

existencializmus s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu lat. filoz.

hylozoizmus s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú gréc. filoz.

finitizmus s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná lat. filoz.

eleati starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí vl. m.

antropocentrizmus s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru gréc. + lat. filoz. náb.

kvietizmus s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st. lat.

pyrrhonizmus s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť vl. m. filoz.

cynizmus

kynizmus starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu gréc.

epikureizmus starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti vl. m. filoz.

stoicizmus staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov gréc. filoz.

pytagorizmus

pytagoreizmus učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo vl. m. filoz.

determinizmus učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov lat. filoz.

teleologizmus s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ gréc. filoz.

kazualizmus učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami lat. filoz.

platonizmus s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí vl. m. filoz.

atomizmus

atomistika s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok gréc. filoz.

holizmus s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný gréc. filoz.

personalizmus s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov lat. filoz.

kabala stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu hebr.

védanta staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam sanskrit filoz.

brahmanizmus

brahmanstvo

budhizmus staroind. učenie sanskrit

lamaizmus tibetská forma budhizmu tib. náb.

zen

zenbudhizmus

zen-budhizmus jap. budhizmus jap. filoz. náb.

mahájána jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu sanskrit

njája ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu sanskrit filoz.

mímánsa ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života ind. filoz.

hinduizmus spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom perz. náb.

sánkhja najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie sanskrit filoz.

joga ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy ind.

rádžajoga kráľovská joga ind.

hathajoga telesná joga ind.

taoizmus staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l. čín. filoz.

konfucianizmus filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti vl. m. filoz. náb.

hermetizmus

hermetika tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii vl. m.

eklekticizmus

eklektizmus s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.

solidarizmus s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou lat.

polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

reformizmus hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy lat.

revizionizmus hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu lat. polit.

fundamentalizmus s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom lat.

moderantizmus

moderatizmus umiernený s. lat. kniž.

radikalizmus s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov lat.

liberalizmus s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami lat. polit. ekon.

neoliberalizmus s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu gréc. + lat. polit. ekon.

konzervativizmus s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov lat. polit. ekon.

komunizmus ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb lat.

boľševizmus komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu rus.

socializmus ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí lat.-franc.

marxizmus sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy vl. m.

leninizmus ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí vl. m. polit.

stalinizmus s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom vl. m.

maoizmus sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom vl. m. polit.

eurokomunizmus s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st. vl. m. + lat.

antikomunizmus hnutie proti komunizmu gréc. + lat.

mccarthizmus mekkar- s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu vl. m. polit.

fašizmus ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd tal. polit.

nacizmus nem. forma fašizmu lat.-nem.

hitlerizmus fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom vl. m.

frankizmus fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom vl. m.

perónizmus fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom vl. m.

antifašizmus hnutie proti fašizmu gréc. + tal. polit.

nacionalizmus s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa lat.

ultranacionalizmus krajný nacionalizmus lat.

šovinizmus krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa vl. m.

kozmopolitizmus s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo gréc. filoz.

anarchizmus s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca gréc.

pacifizmus s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu lat. polit.

pacifizmus hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu lat. polit.

militarizmus politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu lat.

antimilitarizmus hnutie proti militarizmu gréc. + lat.

populizmus páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.

monarchizmus gréc.

rojalizmus hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom franc.

feminizmus hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi lat.

machiavelizmus bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy vl. m. polit.

avanturizmus dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika franc.

revanšizmus hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku franc.-nem.

tolstojovstvo

tolstojizmus s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím vl. m.

gándhizmus učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde vl. m. hist.

ultramontanizmus uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st. lat. cirk. polit.

antiklerikalizmus hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu gréc.

internacionalizmus s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov lat.

sionizmus žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne hebr. vl. m.

antisemitizmus hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti gréc. + vl. m.

panrusizmus gréc. + vl. m. polit.

panslavizmus hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie gréc. + vl. m. polit.

slavianofilstvo hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st. rus. + gréc.

narodnictvo s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko rus. hist.

menševizmus umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko rus. polit.

boľševizmus radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko rus.

hungarizmus s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska lat. hist.

ilyrizmus hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st. vl. m. hist.

pangermanizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu gréc. + vl. m.

paneuropeizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami gréc. + vl. m.

panturkizmus hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st. gréc. + vl. m. polit.

panarabizmus hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín gréc. + vl. m.

panislamizmus hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st. gréc. + arab.-lat.

panafrikanizmus hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku gréc. + vl. m.

panamerikanizmus hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky gréc. + vl. m. polit.

risorgimento -dži- hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st. tal. hist.

enosis -zis hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte gréc.

fenianizmus tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922 ír.

sinnfeinizmus protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st. ír. hist. polit.

iredenta

iredentizmus hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist. tal.

svadéší hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905 sanskrit hist. polit.

taliban militatné islamské hnutie v Afganistane ?

reúnia franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st. franc. hist.

fronda odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653

chartizmus prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st. gréc.-angl. hist.

luddizmus hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st. vl. m. hist.

abolicionizmus hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st. lat.

beatnici bít-

bítnici

beat generation bít dženerejšn sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky angl.

skinhead -hed

skinhed hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii angl.

punk pank hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov angl.

hippies -pis únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov angl.

maltuzianizmus s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom vl. m. polit. ekon.

neomaltuzianizmus s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast gréc.-vl. m. polit. ekon.

merkantilizmus s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st. tal.-franc. hist. ekon.

proudhonizmus prudo- s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st. vl. m. filoz. polit.

monetarizmus s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky lat. ekon.

nominalizmus peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah lat. ekon.

metalizmus peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu gréc. ekon.

freetradizmus frítrej- hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu angl. + lat. polit. ekon.

separatizmus politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie lat.

izolacionizmus politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike tal.-franc.

autarkia politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine gréc. ekon.

splendid isolation ajsolejšn brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st. angl. hist. polit.

sakoku politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st. jap.

appeasement epíz- politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku angl. polit.

protekcionizmus politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod. lat.-franc. ekon.

imperializmus dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam lat.

NEP rus.

Nep tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24 rus. hovor. polit.

syndikalizmus s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov gréc.-lat. polit.

tradeunionizmus trejdjun- s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky angl. polit.

technokratizmus

technologizmus sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva gréc.

biologizmus sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy gréc.

human relations hjúmen rilejšnz sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy angl. odb.

behaviorizmus bihej- psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok angl. psych.

reflexológia psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st. lat.

freudizmus frojd- psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude vl. m. psych.

glosátori tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st. gréc.-lat. práv. hist.

logicizmus matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky gréc. mat.

umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.

humanizmus európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st. lat.

secesia s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť lat.

moderna s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s. franc.

funkcionalizmus archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy lat. archit.

konštruktivizmus archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917

artizmus

formalizmus

lartpourlartizmus lárpúrlár- estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu franc.

sentimentalizmus európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st. franc. lit.

romantizmus s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st. franc.

nazarenizmus nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st. vl. m. výtv.

parnasizmus lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st. vl. m.-franc. lit.

naturalizmus s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st. lat.

fin de sićcle fen d sjekl lit. a umelecké smery konca 19.st. franc. kniž.

impresionizmus s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st. lat.-franc.

neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.

pointilizmus poen- franc. výtv.

divizionizmus impresionizmus na konci 19. st. lat. výtv.

verizmus taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st. tal.

realizmus s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st. lat.

symbolizmus s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st. gréc. lit. výtv.

expresionizmus s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st. lat.

futurizmus s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st. lat.

kubizmus maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov

orfizmus maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st. vl. m.

unanimizmus estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st. lat. lit.

suprematizmus abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st. lat. výtv.

fauvizmus maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st. franc.

dada

dadaizmus výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924 franc.

Bauhaus archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933 nem. archit.

surrealizmus süre-, sure- avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920 lat.-franc. lit. výtv. div.

poetizmus s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky gréc.-lat. lit.

lettrizmus lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945 franc.

tachizmus -ši-

tašizmus maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky gréc. výtv.

signal-art výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky angl.

muralizmus maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st. špan. výtv.

pop-art

popart výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii angl. výtv.

underground andergraund hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení angl.

paganizmus s. hlásajúci návrat k pohanstvu lat. kniž.

primitivizmus s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť lat. odb.

regionalizmus hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí lat.

purizmus výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre lat. výtv. archit.

ruralizmus s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou lat. lit.

eklekticizmus

eklektizmus s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi gréc.

hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

trať 2 dopravný spoj, prostriedok

trasa franc.

línia

linka lat.-nem.

štreka dopravná t., spoj, vedenie nem. hovor.

lokálka miestna železničná t. lat.

aerolínia letecká t. gréc. + lat.-nem.

track trek pravidelná t. námornej lode medzi prístavmi angl. námor.

hranica 1 čiara oddeľujúca územia, krajiny a pod.

línia lat.-nem.

konfínium h. území al. pozemkov, medza lat.

frontier frantie pohyblivá h. v USA medzi územím osídleným belochmi a pôdou osídlenou Indiánmi angl. hist.

limes h. rímskej ríše tvorená prirodzenými prekážkami al. umelo vybudovanými opevneniami lat. hist.