Výsledky vyhľadávania

trieda

trieda 1 (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi)
ordo /-dó/ lat. kniž. a odb.
klasa lat. hovor.
kategória (druh javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
formát (druh, typ programu) angl. publ.
panel (súbor osôb vybraných na sociologický výskum, kt. sa podrobujú opakovanému výskumu) lat.-hol. sociol.
séria lat.
šnúra (skupina vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
extenzia (trieda predmetov označených určitým výrazom; rozsah, význam výrazu al. pojmu) lat. lingv.
nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami, spoločnosť) lat. hovor. expr.
generácia (súbor osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat.
sukrescencia (nová generácia, dorast) lat.
antecedencia (generácie, kt. v rodine predchádzajú) lat.
etnikum (skupina ľudí spojená spoločným pôvodom, kultúrnymi znakmi, jazykom, mentalitou a tradíciami, národné al. národnostné spoločenstvo, národ, národnosť) gréc.
etnos (skupina ľudí spojená spoločným jazykom, územím, príp. náboženstvom, národ, národnosť, kmeň, rod) gréc.
rasa (skupina ľudí s podobnými telesnými znakmi, plemeno; skupina určitého druhu zvierat vytvorená človekom za určitých podmienok, plemeno) arab.-franc. porovnaj vrstva 2
žáner (umelecký druh) franc.
poézia (veršovaná, básnická literatúra, básnictvo) gréc.-franc.
lyrika (základný žáner, v kt. prevláda vnútorné prežívanie, vyznania, city, postoje, nálady) gréc.
epika (základný dejový, výpravný žáner založený na rozprávaní) gréc. lit.
próza (slovesná neveršovaná literatúra) lat.
beletria (krásna, umelecká literatúra, nie odborná, najmä neveršovaná) franc. lit.
dráma (základný žáner, v kt. sa dej uskutočňuje prostredníctvom priamej reči a konaním postáv) gréc. porovnaj kniha 1dielospis 2báseňpoviedkarománrozprávkabájrozprávaniehra 1rozprava 2článok 1výpoveď 1prejav 1napodobnenina a pod.
bantam (hmotnostná kategória pästiarov, 51 – 54 kg, vzpieračov a zápasníkov) vl. m. šport.
velter (hmotnostná kategória pästiarov do 67 kg, zápasníkov do 78 kg) angl. šport.
societa (skupina jedincov toho istého druhu vytvorená na určitú dobu) lat. zool.
ekotyp (skupina jedincov určitého druhu prispôsobená určitým životným podmienkam) gréc. biol.
taxón (skupina určitých organizmov v rovnakom systémovom zaradení, druh) gréc. biol.
ekospecia (taxón určiteľný a rozoznateľný svojimi ekologickými vlastnosťami) gréc. + lat. biol.
divisio (oddelenie v sústave rastlinstva) lat. porovnaj druh 1

ročník

ročník
klasa (školský postupový r., trieda) lat. hovor. slang. zastar.
paralelka (vedľajšia trieda toto istého postupového r.) gréc. hovor.
skríbenda (trieda, kde sa učilo písať) lat. zastar.
príma (prvý r. gymnázia) lat.
sekunda (druhý r. gymnázia) lat.
tercia (tretí r. gymnázia) lat.
kvarta (štvrtý r. gymnázia) lat.
kvinta (piaty r. gymnázia) lat.
sexta (šiesty r. gymnázia) lat.
septima (siedmy r. gymnázia) lat.
oktáva (ôsmy r. gymnázia) lat.
preparandia (prípravný r. starého gymnázia) lat. zastar.
gramatika (tretí r. starého gymnázia) gréc. zastar.
syntax (štvrtý r. starého gymnázia) gréc. hist.
poetika (piaty r. starého gymnázia) gréc.-lat. zastar.
rétorika (šiesty r. starého gymnázia) gréc. zastar.
princípia (prvý al. druhý r. latinskej strednej školy) lat. hist.

pracovník

pracovník
profesionál lat.-angl.
profík (p. robiacu niečo z povolanie; odborník) lat.-angl. slang.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
šajba rus. slang.
frajer nem. hovor.
štramák (odborník, znalec) nem. hovor.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
kanón (šikovný p., vynikajúci odborník) tal.-nem.
suverén (p., kt. niečo vynikajúca ovláda, odborník, znalec) franc. hovor.
macher (vynikajúci, šikovný p., odborník, znalec) nem. hovor. expr.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci p., odborník) tal. kniž. expr.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný p., odborník, znalec) lat.
káder (šikovný p.; odborne a polit. vyspelý, schopný p., najmä riadiaci, za socializmu) franc.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný p., odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
expert (odborník, znalec, poradca) lat.
borec (vynikajúci, osvedčený p.) rus. expr. aj iron.
technik (odborný p. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti; p. vykonávajúci odborné technické práce) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý p., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (p., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, systémom overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
nomenklatúrnik (p. vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.
nomenklatúra (pracovníci vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.
personál (zamestnanci podniku ako celok) lat.
fidlikár
fidlikant (nešikovný, lajdácky p., najmä remeselník) nem. pejor.
fušer (nešikovný, zlý p., neodborník, nedouk, babrák) nem. hovor. pejor.
fluktuant (p. striedajúci, meniaci často a neodôvodnene zamestnanie) lat.
absentér lat.
blicér
blicoš (p. vynechávajúci prácu, najmä neodôvodnene) nem. slang.
veterán (starší skúsený, zaslúžilý p.) lat.
elév (p. prijatý na skúšobnú dobu, na študijný pobyt) franc.
trainee /trejný/ (zacvičovaný, zaškoľovaný nastupujúci zamestnanec) angl.
gážista (p. pracujúci za stály, pevný plat, o vojakoch, hercoch) franc. hovor.
brigádnik (dobrovoľný, výpomocný p.) franc.
praktikant (p. pripravujúci sa, zaučujúci sa, cvičiaci sa na určité povolanie) gréc.-lat.
volontér (neplatený dobrovoľný p. pripravujúci sa na určité povolanie) franc.
stážista (p. na dlhšom študijnom pobyte na vysokej škole, vedeckom ústave a pod.) franc.
stachanovec (p. dosahujúci vynikajúce, vysoké výkony, najmä v bývalom ZSSR) vl. m. hist.
externista (p. nepracujúci na riadnom pracovisku) lat.
pendler (denne al. týždenne dochádzajúci p. za prácou do susedného štátu) nem. hovor.
expatriot (p. vyslaný zahraničnou spoločnosťou, aby zastával určité miesto v domácej firme, kt. táto zahraničná spoločnosť vlastní) lat.-angl.
majster (kvalifikovaný p. vedúci pracovnú čatu, dielňu a pod., predák) lat.-nem. hist.
palier (majster na stavbe) franc.-nem. hist.
konštruktér (technik, kt. zostrojuje technické riešenie, zostrojovateľ, zostavovateľ) lat.
mixér (zvukový technik) angl. tech.
technológ (p. zodpovedný za výrobný postup pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.
mechanik (p. vyrábajúci, nastavujúci, opravujúci al. obsluhujúci jemné al. zložité stroje) gréc.
metalurg (p. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutník) gréc.
míner (p. pracujúci s výbušninami a trhavinami) lat.-franc.
projektant (p. zaoberajúci sa navrhovaním stavby, plánu stavby) lat.
financ (p. colného úradu; p. finančnej správy) franc. hovor.
bankár (p. peňažnej a úverovej inštitúcie) tal.-franc.
trapezita (bankár a zmenárnik v starom Grécku a Ríme) gréc. hist.
dealer /díler/
díler (bankový p. sprostredkujúci nákup a predaj devíz) angl.
fakturant (p., kt. vystavuje faktúry za dodaný al. predaný tovar) lat. obch.
administrátor (p., kt. sa stará o hosp.-prevádzkovú správu vydavateľstva) lat.
salesman /sejlzmen/ (p., kt. sa stará o zákazníkov, prijíma a vybavuje objednávky, najmä u veľkých firiem) angl. obch.
stevard
steward (p. obsluhujúci cestujúcich v lietadle al. na lodi, obsluhovač v lietadle al. na lodi) angl.
anketár (p. zisťujúci verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.
programátor (p. zaoberajúci sa prípravou súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.
operátor (p. obsluhujúci počítač) lat.
reštaurátor (p. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.
laborant (odborný p. laboratóriu na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
funebrák (p. pohrebnej služby, pohrebný zriadenec) lat. hovor. zastar.
asistent (pomocný odborný al. vedecký p. napr. na vysokých školách, odborne vzdelaný pomocník) lat.
dispečer (p. riadiaci chod prevádzky z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov) angl.
lapiduch ? voj. slang.
sanitár lat.
saniťák (pomocný zdravotnícky p., ošetrovateľ, najmä voj.) lat. voj. slang.
paramedik (zdravotník pre pomocné lekárske, zdravotnícke činnosti a služby, napr. pre vozidlá záchrannej služby) gréc. + lat.
dentista (zdravotnícky odborný p. bez vysokoškolskéhjo vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu, zubný technik) lat.-franc.
ras nem. zastar.
šarha nem.
šinter (osoba, kt. sa stará o odstraňovanie zdochlín, zabíja staré a choré psy) maď. hovor. zastar.
referent (p. organizačného útvaru úradu, odboru) lat.
personalista (p. osobného oddelenia vybavujúci náležitosti zamestnancov) lat.
manažér (organizačný p., sprostredkovateľ, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí; riadiaci, vedúci p.) angl.
manažment
management /manaž-/ (riadiaci pracovníci) angl.
topmanagement /-manaž-/
topmanažment (najvyšší, vrcholoví riadiaci pracovníci) angl.
dramaturg (p. divadla, filmu, rozhlasu al. televízie vyberajúci, zostavujúci, pripravujúci a upravujúci repertoár, program) gréc.
skriptér (film. p., kt. robí zápis postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film.
animátor (p. vytvárajúci kreslený al. bábkový film. film.; p., kt. sa stará o zábavu hostí na rekreácii, v hoteli a pod.) lat.
redaktor lat.-franc.
editor (p. upravujúci text na uverejnenie, do tlače) lat.
korektor (p. opravujúci chyby v rukopise al. sadzbe) lat.
konferenciér /aj -rans-/ (osoba uvádzajúca čísla najmä zábavného programu, sprievodca programom, uvádzač) franc.
scout /skaut/
skaut (osoba vyhľadávajúca a vyberajúca talentovaných ľudí, najmä v športe a móde) angl. porovnaj roľníkrobotníkremeselníkobchodníkúradníkpisárdozorcanovinárspravodajcapomocníkvedúci 2prednostaodborníkvedecumeleclekárvodič 1 a pod.

odborník

odborník
-lóg gréc. v zlož. sl.
majster lat.-nem.
špecialista lat.-franc.
macher nem. hovor. expr.
šajba rus. slang.
frajer
štramák (znalec) nem. hovor.
profesionál lat.-angl.
profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.
fachman (dobrý o.) nem. hovor.
expert (znalec, poradca) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.
kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
káder franc.
kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.
suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.
fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.
technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.
praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.
teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.
inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.
polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.
introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.
nešikovný, zlý o. pozri neodborník
o. v medicíne pozri lekár
diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.
biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.
botanik gréc.
fytobiológ gréc. zastar.
fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.
zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.
antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.
somatológ (o. v telovede) gréc.
mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.
bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.
virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.
parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.
hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.
algológ lat. + gréc.
fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.
lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.
bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.
mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.
graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.
dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.
pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.
ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.
enológ (o. vo vinárstve) gréc.
fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.
entomológ gréc.
insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.
myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.
arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.
ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.
batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.
malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.
herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.
ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.
ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.
mammaliológ lat. + gréc.
teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.
hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.
kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.
zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.
epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.
paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.
paleobiológ
paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.
paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.
paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.
agrológ
pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.
agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.
morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.
anatóm (o. v telovede) gréc. odb.
organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.
histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.
osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.
fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.
ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.
environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.
etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.
embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.
genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.
eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.
farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.
farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.
toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.
fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.
röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.
chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.
organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.
anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.
meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.
klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.
hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.
oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.
glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.
hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.
speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.
kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.
astronóm gréc.
uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.
planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.
geograf (o. v zemepise) gréc.
geodet geol.
geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.
orograf (o. v horopise) gréc. geogr.
geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.
petrológ gréc.
petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.
mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.
paleobiológ
paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.
seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.
vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.
krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.
montanista (o. v baníctve) lat.
topograf (o. v miestopise) gréc.
kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.
matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.
geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.
informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.
kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.
robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.
psychotronik
parapsychológ
ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.
ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.
prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.
futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.
demograf gréc.
populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.
psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.
sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.
politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.
stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.
filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.
sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.
teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
historik
historiograf (o. v dejepise) gréc.
logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.
chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.
archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.
ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.
štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.
etnograf (o. v národopise) gréc.
etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.
folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.
lingvista (o. v jazykovede) lat.
filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.
lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.
lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.
morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.
bibliológ (o. v knihovede) gréc.
stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.
verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.
dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.
grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.
translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre
slavista (slovan. národov) lat.
slovakista (Slovenska) lat.
bohemista (čes. krajín) lat.
polonista (Poľska) lat.
slovenista (Slovinska) lat.
sorabista (lužických Srbov) lat.
balkanista vl. m.
balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.
bulharista (Bulharska) vl. m.
albanista (Albánska) vl. m.
baltista (baltských národov) vl. m.
lituanista (Litvy) vl. m.
rusista (Ruska) vl. m.
hungarista (Maďarska) lat.
ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.
germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.
nordista (germ. národov severu Európy) nem.
škandinavista (škandinávskych národov) lat.
nederlandista (Holandska) hol.
romanista (románskych národov) lat.
italista (Talianska) vl. m.
hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.
portugalista
lusista (Portugalska) vl. m. lat.
anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.
amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.
turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.
arabista (arab. národov) vl. m.
egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.
afrikanista (národov Afriky) vl. m.
orientalista (ázijských a afrických národov) lat.
semitológ vl. m. + gréc.
semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.
sinológ (Číny) lat. + gréc.
japonista (Japonska) vl. m.
byzantológ (Byzancie) vl. m.
ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.
urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.
kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.
estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.
muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.
choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.
teatrológ (o. v div. vede) gréc.
filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.
heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.
vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.
numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.
filatelista gréc.-franc.
timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.
falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.
sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.
kulinár lat.
gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.
nutricionista (o. na správnu výživu) lat.
pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.
docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.
didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.
pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.
kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.
religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.
biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.
ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.
teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.
bócher (žid. bohoslovec) hebr.
ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.
softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.
astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.
legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.
kanonista lat.
dekretista
dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.
legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.
dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.
maskér franc.
šminkár
šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.
vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.
metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.
technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.
architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.
garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.
finančník (o. v peňažníctve) franc.
kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.
akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.
terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

osobnosť

osobnosť
persóna lat. zastar.
individualita (vyhranená, výrazná, svojrázna o.) lat.
autorita (uznávaná, vážená, vplyvná, výnimočná o.) lat.
formát (významná o., na vysokej úrovni) lat. hovor. pren.
nobilita (vedúce osobnosti, popredná, bohatá spoločenská vrstva) lat. kniž.
establishment /-išm-/ (vedúce osobnosti verejného života, vládnuca, najvyššia vrstva, skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy) angl. polit. publ. i pejor.
honorácia (najvýznamnejšie, popredné, vplyvné osobnosti v určitom (miestnom) prostredí, panstvo) lat. kniž. al. iron.
notábel franc. zastar.
notabilita (významný, vplyvný činiteľ, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.) franc. kniž.
grandseigneur /granseňör/ (dôstojný, vznešený al. tak sa správajúci človek) franc. kniž. expr.
herkopáter (človek vysokého postavenia) lat. žart.
koryfej (vodcovská o. vynikajúca vo vede, umení, politike, popredný predstaviteľ, vodca) gréc. kniž.
protagonista (vedúca o., priekopník) gréc. kniž.
spiritus agens
spiritus rektor (vynikajúca o., vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ, vodca podujatia) lat. kniž.
kormidelník (vedúca o., vodca) rus.
líder
leader /líder/ (vedúca o., predák, vodca, predseda strany, hnutia) angl.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný o.) lat.-nem. hovor. expr.
macher nem. hovor. expr.
majster lat.-nem.
šajba (znalec, odborník) rus. slang.
káder (šikovný človek) franc.
kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
suverén (odborník, kt. niečo vynikajúco ovláda, znalec) franc. hovor.
fenomén (vynikajúca o. v určitom smere) gréc.
expert (znalec, poradca) lat.
celebrita (slávna, vážená, všeobecne uznávaná o.) lat. kniž.
legenda (známa, slávna o.) lat. hovor. novin.
VIP /víájpí/ (významná privilegovaná o.) angl. skr.
star /stár/
superstar /-stár/ (známa, slávna, film., televízna a pod. o., hviezda) angl.
ideál
idol gréc.-lat.
ikona (zbožňovaná, milovaná, uctievaná osoba, modla) gréc.
sexidol (pohlavný idol) lat.-gréc.
fetiš (zbožňovaná, prepiato uctievaná osoba) port.-franc. pren.
perla (vzácna, vynikajúca osoba) román. kniž. expr.
škýz
škýzo (vplyvná o.) román.-nem. pren. expr.
ajatolláh (titul významných osobností v šíitskom isláme, duchovný vodca) arab. porovnaj vodcahodnostár

výborný

výborný
betálny franc.? slang.
elitný (vyberaný, výlučný, výnimočný) franc.
senzačný franc. hovor. expr.
senzi
senza (skvelý, ohromný, úžasný) franc. subšt.
klasický (dokonalý, vynikajúci, prvotriedny, vzorný, trvalý, osvedčený) lat.
kabinetný (dokonalý, vybraný, vzorový, príkladný, ukážkový, znamenitý) franc.
brilantný (znamenitý, skvelý, oslňujúci) franc.
bravúrny (dokonalý, znamenitý, skvelý, obratný, zručný, smelý) franc.
fantastický (vynikajúci, úžasný, skvelý, obrovský, neslýchaný) gréc. hovor. expr.
bombový (úspešný, senzačný) tal.
ideálny (dokonalý, vzorný, bezchybný) gréc.-lat.
perfektný lat.
perfekt
perfektoš
perfiš lat. hovor.
absolútny lat.
suverénny (dokonalý, bezchybný, vynikajúci) franc. s. víťaz
exportný (vynikajúci, prvotriedny, skvelý) lat.-angl. pren. expr. e. tovar, výkon
geniálny (vynikajúci, výnimočný, vrcholný) lat.
kongeniálny (rovnako nadaný, vynikajúci) lat.
majstrovský lat.-nem.
virtuózny (vynikajúci, znamenitý, dokonalý) tal.
kapitálny lat. expr.
klasa lat.
luminózny (znamenitý, vynikajúci) lat. kniž. pren.
kolosálny (vynikajúci, znamenitý, úžasný) gréc.-franc.
fenomenálny (vynikajúci, neobyčajný, výnimočný) gréc.
fascinujúci (úchvatný, podmanivý, očarujúci, okúzľujúci, oslňujúci, strhujúci) lat.
fulminantný (vynikajúci, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
fulgentný (žiarivý, oslňujúci, skvelý) lat. kniž.
prominentný (vynikajúci, významný, popredný, čelný, hlavný) lat.
eminentný (vynikajúci, význačný, mimoriadny, znamenitý, výrazný) lat. kniž.
eklatantný franc. kniž.
excelentný lat. kniž.
famózny lat. kniž. al. hovor.
ligový (vynikajúci, skvelý) tal. pren. expr.
exhibičný (ukážkový) lat.
príma lat. hovor.
primisima tal.
prima primisima (vynikajúci, znamenitý, skvelý, bezchybný, príjemný) tal. hovor.
top (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl.
top- (vynikajúci, prvotriedny, popredný, vrcholný) angl. v zlož. sl.
tip-top
tiptop (vynikajúci, skvelý, dokonalý) angl. hovor.
super lat.-nem. hovor.
super- lat. v zlož. sl.
crack /krek/ (vynikajúci, skvelý, prvotriedny, výnimočný) angl. slang.
proeminentný lat. kniž.
faha
fasa ? slang.
origoš lat. slang.
špica
špicový (vynikajúci) nem. slang.
cool /kúl/ (úžasný, skvelý, pohodový) angl. slang.
par excellence /parekseláns/ (vynikajúci) franc. kniž. odborník p. e.
non plus ultra (skvelý, neprekonateľný, nepredstihnuteľný) lat. kniž.
puncovaný (prvotriedny) nem. hovor.

trieda

trieda 4 (školská miestnosť)
klasa (miestnosť na vyučovanie v škole) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (miesnosť na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková miestnosť na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.

znalec

znalec
špecialista lat.-franc.
majster lat.-nem.
macher nem. hovor. expr.
šajba (odborník) rus. slang.
expert (odborník, poradca) lat.
autorita (uznávaný, vážený, vplyvný odborník) lat.
kapacita lat.
klasa lat. hovor.
matador špan. pren. aj iron.
virtuóz (vynikajúci odborník) tal. kniž. expr.
suverén (odborník, kt. niečo vynikajúca ovláda) franc. hovor.
káder (šikovný človek, odborník) franc.
kanón (šikovný, vynikajúci odborník) tal.-nem.
kaliber lat.-franc.
eso (vynikajúci, významný odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.
fachman (dobrý odborník) nem. hovor.
polyhistor (z. mnohých vedných odborov) gréc.
kritik gréc.
kritikus (odborný znalec a posudzovateľ umeleckého al. vedeckého diela) gréc. zastar. expr. aj iron.
verifikátor (overovateľ správnosti, pravosti, pravdivosti) lat.
audítor (overovateľ vedenia účtovníctva, ročnej závierky a pod.) lat. odb.
estét gréc. aj pejor.
schöngeist /šöngajst/ (z. a vyznávač krásy a umenia) nem. kniž. zried.
kulinár lat.
gastronóm (odborník v kuchárskom umení, z. prípravy jedál, kuchár) gréc.-franc.
fajnšmeker nem. subšt.
gourmet /gur-/ franc.
gourmand /gurmán/ franc.
gurmán franc.
gurmand (labužník, milovník, z. vyberaných jedál) gréc.-franc.
exegéta (vykladač správneho zmyslu textu, najmä biblie) gréc.
masoret hebr.
tradenti (žid. vykladač Starého zákona, 6.-8.st.) ? náb.
talmudista (vykladač talmudu, zbierky žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
ulema (mohamedánsky vykladač náboženstva a zákonov, z. zákonov, práv. poradca) arab.+tur. porovnaj odborník

druh

druh 1 (súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi)
fajta maď. hovor.
sorta franc.-tal.
species (súbor geneticky príbuzných organizmov, najnižší stupeň biol.; d. všeobecne kniž. a odb.) lat.
kategória (d. javov, predmetov, ľudí a pod. so spoločnými znakmi) gréc.
subkategória (nižšia, čiastková kategória) gréc.-lat. kniž. a odb.
klasa (trieda) lat. hovor.
žáner (umelecký d.) franc.
sui generis /suí/ (svojho d., svojrázny) lat. kniž.
typ gréc.
typus (súhrn jedincov al. vecí s rovnakými znakmi) gréc. kniž. zastar.
formát (d., typ programu) angl. publ.
introflexívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vkladajú do koreňa, základu slova) lat.
izolačný jazyk (typ jazyka, ak gramatické funkcie vyjadrujú lexikálne prvky) lat.
aglutinačný jazyk (typ jazyka, ak každý gramatický prvok vyjadruje práve jednu gramatickú funkciu) lat.
flektívny jazyk (typ jazyka, ak sa gramatické funkcie vyjadrujú ohýbaním)
inkorporujúci jazyk (typ jazyka, ak štruktúra vetných vzťahov je vyjadrená pri slovese) lat.
d. slova pozri meno 1zámenočíslovkaslovesopríslovkapredložkaspojkačasticacitoslovce
endemit (d., rod al. čeľaď vyskytujúci sa len na malom území) gréc. bot. zool.
linnéon (rastlinný d., tzv. veľký, široký) vl. m. bot.
asektátor (rastlinný d. dopĺňajúci druhové zloženie spoločenstva rastlín) lat. ekol.
jordanon vl. m. bot. zastar.
mikrospecies (rastlinný d., tzv. malý, málo odlišný) lat. biol.
relikt (d., kt. sa zachoval ako pozostatok z predchádzajúceho obdobia) lat. geol. zool. bot.
(d. krajiny) pozri oblasť 1 porovnaj trieda 1

miestnosť

miestnosť
komnata (veľká izba, najmä v paláci) lat. kniž.
sála nem.
terem (veľká priestranná m., sieň) rus. zastar.
hala franc.-nem.
vestibul (veľká priestranná, sieň, veľký krytý priestor; vstupná al. oddychová m. vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana; väčšia obytná predsieň) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
palota (krásna, nápadne veľká, slávnostná sieň) gréc. zastar. al. expr.
kamrlík nem. hovor. expr.
kumbál nem. hovor. subšť.
komôrka (malá, tmavá, neútulná m., kutica) gréc.-lat.
manzarda
manzardka (podkrovná m.) vl. m.
šalanda (veľká neútulná izba; veľká izba pre sezónnych robotníkov, najmä v poľnohosp. zastar.) arab.-nem. pren. expr.
kabína (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb) franc.
kója (malá uzavretá m. pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
kajuta (malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
garsónka franc.
garsoniéra (malý byt tvorený jednou samostatnou obytnou miestnosťou s príslušenstvom) franc. zastar.
olfaktórium (m. zo skla a nehrdzavejúcej ocele) lat. odb.
chambre séparée /šámbr separé/ (oddelená m. na stretnutia v užšom kruhu, najmä v pohostinskom podniku) franc.
šmajchelkabinet
šmajchlkabinet (m. na milovanie, maznanie, láskanie) nem. hovor. expr.
salón (m. na spoločenské a diskusné schôdzky umelcov a pod.; m. na prijímanie hostí, spoločenská, väčšia; reprezentačná prevádzková m. pri niektorých službách, živnostiach) franc.
haute couture /ótkutür/ (veľký módny salón udávajúci smer svetovej módy) franc.
andron (m. pre mužov) gréc. archit.
selamlik (m. v tur. dome na prijímanie hostí, pre mužov) arab.
senan (ženská m. v islamskom dome v Iráne a Indii) perz.
apartmán
appartement franc.
štúdio (hotelová izba s príslušenstvom, bytová jednotka) tal.
office /ofis/
ofis (malá m. v hoteli pre personál) franc.
separé (menší oddelený priestor, oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (priestor na odpočinok, oddych) lat.
odeón (koncertná, div. al. zábavná sieň) gréc. zried.
kino gréc.
biograf (sála na film. predstavenia pre verejnosť) gréc. zried.
multikino lat. + gréc.
multiplex (kino s viacerými sálami, viacsálové kino) lat.
music hall /mjúzik hól/ (sála pre hud. div. predstavenia s piesňami, hud. číslami, div. vystúpeniami a pod.) angl.
amfiteáter (sála so stupňovito rozloženými radmi sedadiel) gréc.
promenoár (m. v divadle na prechádzanie sa a občerstvenie, chodba) franc. zastar.
foyer /foajé/ (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách) franc.
aula (slávnostná sieň, najmä na vysokej škole) gréc.-lat.
kuloár (vedľajšia, priľahlá m. v parlamente, zákulisie) franc. najmä plur.
lobby
loby
lobi (predsieň v parlamente na prijímanie návštev) angl.
klub
klubovňa (m. na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
ordinácia lat.
ordinačka lat. hovor.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (m. v nemocnici na príjem a lekárske vyšetrenie, ošetrenie chorých, pracovňa lekára, ošetrovňa) lat.
separácia lat.
separačka (m. na oddelenie, odlúčenie väzňov, chorých a pod.) lat. slang.
izolácia tal.-franc.
izolačka (m. na osamostatnenie, odlúčenie, odčlenenie chorých al. väzňov) tal.-franc. hovor.
maródka (m. pre chorých v hromadných ubytovniach, kasárňach a pod.) franc.-nem. hovor.
resuscitačka
reska (m. v nemocnici, kde prebieha obnova základných životných funkcií, napr. po úraze, operácii) lat. lek. slang.
solárium lat. lek.
solárko (m. na ožarovanie, opaľovanie ultrafialovým žiarením) lat. hovor.
komora gréc.-lat.
špajza (menšia tmavá m. na odkladanie potravín a pod. v dome) nem.
magazín (m. na odkladanie vecí, sklad) arab.-angl. zastar.
depozitár (m. na uloženie múzejných predmetov, kníh, obrazov a pod.) lat.
bibliotéka (miestnosť na zbierku kníh) gréc.
ložament
ložument (miestnosť na spanie, spálňa) franc. zastar.
garderóba (šatňa) franc. hovor. zastar.
budoár (šatňa, obliekareň pre ženy, izba medzi spálňou a prijímacím salónom) franc.
frigidárium (m. na studený kúpeľ) lat.
štúdio (m. na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
ateliér (uzatvorený priestor určený na nakrúcanie filmov) franc.
pressfoyer /presfoajé/ (priestor pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
sejf
safe /sejf/ angl.
trezor (bezpečnostná m. na úschovu cenností) gréc.-franc.
klasa (m. na vyučovanie v škole, trieda) lat. hovor. slang. zastar.
študovňa (m. na vzdelávanie, učenie sa) lat.
auditórium (prednášková m. na vysokej škole, poslucháreň) lat. kniž.
kabinet (m. na uloženie učebných zbierok a pomôcok; pracovňa, najmä vedecká) franc.
ateliér (výtvarná al. remeselnícka pracovňa) franc.
laboratórium (pracovňa zariadená na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.
oficína (dielňa pracovná miestnosť, najmä tlačiarenská, holičská) lat. zastar.
byro franc.
kancelária lat.
kancel lat. slang.
office /ofis/
ofis (pracovňa, úradná miestnosť) franc.
veranda (zastrešený otvorený al. presklený prístavok pri dome používaný ako predsieň, chodba a pod.) hind.-angl.
čardak (veranda na 1. posch. balkánskych rodinných domov) tur.
historické pojmy
talamos (manželská spálňa v starogréc. dome) gréc.
protyron (predsieň starogréc. obytného domu) gréc. archit.
átrium (ústredná štvorcová m. v starorím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
ala (malá, najmä hosťovská m. pri átriu v starorím. dome) lat. archit.
exedra (m. na prednášky, hry, zábavy v antických verejných budovách, kúpeľoch a pod.; spoločenská m. otvorená do átria v antickom dome) gréc. archit.
tablínium (hlavná m. v starorím. obytnom dome na prijímanie hostí al. pracovňa majiteľa) lat.
ostium (predsieň, kt. sa vchádzalo do átria obytného domu, v starom Ríme) lat. archit. hist.
cubiculum /kubiku-/ (spálňa v antickom dome) lat.
dormitórium (spálňa v starom Ríme) lat. archit.
apodytérium (m. v starorím. kúpeľoch, preobliekáreň, šatňa) lat.
oleotéka lat. + gréc. hist.
unctorium /-któ/
unktórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde otroci masírovali a natierali vykúpaného voňavými masťami al. olejmi) lat. hist.
lakonikum gréc. vl. m.-lat.
sudatórium (m. v starorím. kúpeľoch, kde sa stále udržiavala vyššia teplota, parný kúpeľ) lat.
tepidárium (mierne vykúrená m. v starorím. kúpeľoch s vlažným kúpeľom) lat.
frigidárium (m. v starorím. kúpeľoch na studený kúpeľ) lat. hist.
caldarium /kal-/
kaldárium (m. v starorím. kúpeľoch s horúcim vzduchom a bazénom s teplou vodou) lat. hist.
birun (m. pre muža v perz. obytnom dome) perz.
kubikula (obytné miestnosti okolo átria v etruskom dome) lat.
galéria (dlhá spojovacia m. s radom okien na umelecké zbierky, v renesancii a baroku) tal.
sala terrena /-ré-/ (veľká slávnostná m. na prízemí zámku, paláca, otvorená do parku, záhrady) tal. archit.
mázhaus (veľká sieň na prízemí a poschodí stredovekého a renesančného domu) nem. archit.
antišambr (predsieň, predizba zámockých sál, najmä reprezentačná, 17. a 18. st.) gréc. + franc. archit.
kiva (podzemná obradná m. v indiánskej stavbe) indián.
cirk., voj., väzenská m.
baptistérium (m. na krstenie, krstiteľnica) lat. cirk.
sakristia (vedľajšia chrámová m. pri východnej časti kostola na uloženie bohoslužobných predmetov a úborov) lat. cirk.
konkláve (prísne uzavretá m., kde kardináli volia pápeža) lat. cirk.
kalefaktórium (vykurovaná m. v kláštore) lat.
dormitórium
dormitár (spoločná spálňa mníchov v kláštore) lat. cirk.
cela (malá tmavá obytná väzenská al. kláštorná m.) lat.
závija (cela islamského pustovníka) arab.
kobka (malá tmavá, klenutá obytná väzenská al. kláštorná m.) nem.
korekcia (obytná väzenská m. so zhoršenými, sprísnenými podmienkami) lat.
cimra (kasárenská, väzenská, internátna a pod. izba) nem. slang.
salutatórium (prijímacia m. v kláštore) lat. cirk.
parlatórium (miestnosť slúžiaca na prijímanie návštev v kláštore, hovorňa) lat. cirk.
geniza (m. v synagóge na opotrebované bohoslužobné texty a predmety) arab. porovnaj priestorsieňpredsieň