Výsledky vyhľadávania

náuka

náuka 1 (vedný odbor)

-lógia

-grafia

-nómia

-pédia (veda) gréc. v zlož. sl.

disciplína (vedný, umelecký, šport. a pod. odbor) lat.

pansofia (všeobecná veda, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.

matéza (n. o kvantitatívnych vzťahoch) gréc. log.

systematika (veda o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

morfológia (n. o tvaroch) gréc. odb.

synergetika (odbor zaoberajúci sa sústavami, pre kt. sú podstatné javy spolupráce, súčinnosti) gréc. fyz.

metodika (n. o postupoch, spôsoboch vyučovania, práce a pod.) gréc.

metodológia (n. o všeobecných postupoch vedeckého výskumu, bádania, poznania) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa charakterom vzťahu dvoch súvisiacich javov) gréc.

heuristika (veda o metódach a spôsoboch riešenia a objasňovania problémov) gréc. lek. odbor. pozri lekárstvo

litterae humaniores (humanitné vedy, pôvodne gramatika, rétorika, filozofia) lat.

ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba, plur. artes liberales)

trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.

kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

lege artis /lé-/ (podľa pravidiel vedy) lat. kniž.

šástra (staroind. vedný odbor) sanskrit hist.

biológia (veda o živej prírode, živých sústavách) gréc.

taxonómia (odbor biológie o triedení organizmov a ich usporiadaní) gréc.

floristika (odbor botaniky zameraný na vyhľadávanie, určovanie a spisovanie všetkých druhov rastlín určitého náleziska al. oblasti) lat.

botanika gréc.

fytobiológia gréc. zastar.

fytológia (odbor biológie o rastlinách) gréc. zried.

zoológia (odbor biológie o živočíchoch) gréc.

antropológia (veda o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológia (náuka o ľudskom tele, jeho zložení a funkciách, teloveda) gréc.

mikrobiológia (odbor biológie o jednobunkových organizmoch) gréc.

protistológia (n. o jednobunkových organizmoch) gréc. biol.

bakteriológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológia (odbor mikrobiológie zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológia (odbor biológie o cudzopasných organizmoch, cudzopasníkoch) gréc. biol.

hydrobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich vo vode) gréc.

limnológia

limnobiológia (odbor biológie o organizmoch žijúcich v sladkých vodách) gréc.

fytografia (n. o spôsobe opisovania rastlín) gréc. bot.

karpológia

karpobiológia (n. o stavbe, vývine a šírení plodov a semien rastlín) gréc. bot.

algológia lat. + gréc.

fykológia (n. o riasach a siniciach) gréc.

lichenológia (n. o lišajníkoch) gréc. bot.

bryológia (n. o machorastoch) gréc. bot.

mykológia (n. o hubách) gréc. bot.

graminológia (n. o trávach) lat. + gréc.

dendrológia (n. o drevinách, ich vlastnostiach a stanovištiach) gréc.

pomológia (n. o typoch, odrodách a vlastnostiach ovocných rastlín, ovocinárstvo) lat. + gréc.

ampelológia (n. o vinohradníctve a vinárstve) gréc.

ampelografia (odbor zaoberajúci sa opisom viniča hroznorodého) gréc.

enológia (n. o vínach, ošetrovaní vína, vinárstvo) gréc.

fytogenetika (n. o dedičnosti rastlín) gréc. bot.

fytopatológia (n. o chorobách rastlín) gréc.

protozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa jednobunkovými živočíchmi, prvokmi) gréc.

entomológia gréc.

insektológia (n. o hmyze) lat. + gréc. zool.

myrmekológia (n. o mravcoch) gréc. biol.

apistika (n. o včelách) lat.

arachnológia (n. o pavúkovitých článkonožcoch) gréc. zool.

ichtyológia (n. o rybách) gréc.

ichtyografia (odbor zaoberajúci sa opisom rýb) gréc. zool.

batrachológia (n. o obojživelníkoch) gréc.

malakológia (n. o mäkkýšoch) gréc.

herpetológia (n. o plazoch) gréc. zool.

ofiológia (n. o hadoch) gréc. zool.

ornitológia (n. o vtákoch) gréc. zool.

oológia (n. o vajciach, najmä vtáčích) gréc. biol.

ontogénia (n. o vzniku a vývoji zárodku od oplodneného vajíčka po dosiahnutie rozmnožovacej zrelosti) gréc. biol.

mammaliológia lat. + gréc.

teriológia (n. o cicavcoch) gréc.

hipológia (n. o koňoch) gréc.

kynológia (n. o psoch ich plemenách, výžive, chove, výcviku a chorobách) gréc.

kyniatria (n. o chorobách a liečení psov) gréc. vet.

zoopatológia (n. o chorobách zvierat, živočíchov) gréc.

epizootológia (n. o nákazlivých chorobách hosp. zvierat) gréc. biol.

odontológia (odbor zaoberajúci sa zubami stavovcov) gréc.

paleozoológia (odbor zoológie zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológia

paleontológia (odbor biológie skúmajúci skameneliny) gréc.

paleobotanika (odbor biológie o skamenelinách rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológia (odbor antropológie skúmajúci hist. vývin človeka) gréc.

agrológia (odbor zaoberajúci sa poľným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, pôdoznalectvo) gréc.

pedológia (odbor zaoberajúci sa pôdou, jej vznikom, vlastnosťami, rozšírením a pod., pôdoznalectvo) gréc.

agronómia (n. o poľnohospodárstve, poľnohosp. výrobe) gréc.

edafológia (n. o pôde, rastlinách a živočíchoch v nej) gréc. biol. poľnohosp.

kryopedológia (n. o vplyve nízkych teplôt na pôdu) gréc.

fylogénia (n. o vývoji živočíšnych al. rastlinných druhov od pôvodných až po súčasné formy) gréc.

morfológia (n. o stavbe organizmov a jednotlivých orgánov) gréc. biol.

anatómia (veda o stavbe rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, polohe a stavbe jeho častí a orgánov, teloveda) gréc. odb.

organológia (n. o tvare a stavbe ústrojov, orgánov) gréc. biol.

tektológia (n. o stavbe, štruktúre živých organizmov) gréc. biol. zastar.

fytotómia (n. o vnútornej stavbe rastlinného tela) gréc. bot.

histológia (n. o pletivách a tkanivách) gréc. biol.

osteológia (n. o kostiach) gréc. biol.

fyziológia (veda o životných dejoch v organizme, funkcii organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

bionika (vedný odbor zaoberajúci sa využitím poznatkov o živých organizmoch na riešenie tech. problémov) gréc.

ekológia (veda o vzťahoch medzi organizmami a životným prostredím a navzájom medzi organizmami, o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalistika (odbor zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

synekológia (odbor zaoberajúci sa vzťahom spoločenstiev organizmov k prostrediu) gréc. ekol.

geobotanika (veda o vzťahoch medzi rastlinami a vonkajším prostredím) gréc. bot.

biocenológia (n. o rastlinných a živočíšnych spoločenstvách) gréc.

fytocenológia (n. o rastlinných spoločenstvách) gréc.

synchorológia (n. o rozšírení rastlinných spoločenstiev) gréc. bot.

zoocenológia (n. o živočíšnych spoločenstvách) gréc.

chorológia (n. o rozšírení organizmov a ich spoločenstiev na povrchu zeme) gréc. ekol.

zoogeografia (n. o rozšírení živočíchov na zemi) gréc.

faunistika (n. o súbore živočíšnych druhov určitej oblasti) vl. m.

bionómia (veda o spôsobe života živočíchov) gréc.

etológia (veda o správaní živočíchov a človeka) gréc.

fenológia (n. o životných prejavoch, raste a vývoji rastlín a živočíchov v závislosti od počasia, podnebia al. ročných období) gréc. biol.

kryonika (odbor zaoberajúci sa zmrazovaním a uchovaním organizmov a ich oživením v budúcnosti) gréc.

kraniológia (odbor zaoberajúci sa opisom lebky) gréc. antrop.

daktyloskopia

dermatoglyfika (n. o kožných lištách na prstoch) gréc.

onychológia (odbor zaoberajúci sa nechtami, kopytami a paznechtami domácich zvierat) gréc. vet.

osfreziológia (n. o čuchu) gréc. biol.

olfaktológia lat. + gréc. biol.

osmológia (n. o čuchu a čuchových orgánoch) gréc. biol.

embryológia (n. o zárodočnom vývoji mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetika (veda o dedičnosti organizmov) gréc.

eugenika (n. o zlepšovaní dedičného základu a vývoja, dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológia (odbor zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmácia

farmaceutika (odbor zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv, lekárnictvo) gréc.

toxikológia (veda o jedoch a ich účinkoch na organizmus) gréc.

juvenológia (veda zameraná na čo najdlhšie uchovanie vlastností mladého a zdravého organizmu s využitím poznatkov rôznych odborov) lat. + gréc.

ergonómia

ergonomika (n. o ľudskej práci, jej spôsoboch, pracovných prostriedkoch, o vzťahoch medzi človekom, prácou a pracovným prostredím) gréc. odb.

fyzika (veda o základných vlastnostiach látok a polí a formách ich pohybu) gréc.

mechanika (odbor fyziky skúmajúci zmeny vzájomnej polohy telies a ich príčiny) gréc.

dynamika (n. o pohybe telies a silách na ne pôsobiacich, časť mechaniky) gréc. fyz. tech.

kinetika (odbor zaoberajúci sa určovaním dráhy pohybujúcich sa telies a silami, kt. na pohyb pôsobia, časť dynamiky) gréc.

statika (časť mechaniky zaoberajúca sa podmienkami rovnováhy síl v nepohybujúcich sa telesách) gréc. fyz.

optika (odbor fyziky zaoberajúci sa pôvodne svetlom, teraz svetelným žiarením) gréc.

stereoskopia (odbor optiky zaoberajúci sa priestorovým videním) gréc. fyz.

aerodynamika (n. o pohybe plynov prúdiacich okolo telesa) gréc. fyz.

tektonika (n. o silových vzťahoch v stav. konštrukciách a ich umeleckom vyjadrení) gréc. archit.

balistika (n. o pohybe striel a rakiet) gréc. fyz. tech.

tribológia (n. o trecích silách a opotrebúvaní povrchu látok) gréc.

reológia (n. o zmene tvaru látok pôsobením vonkajších síl, o deformácii) gréc. fyz.

akustika (odbor zaoberajúci sa mechanickým vlnením najmä zvuku v pružných prostrediach) gréc. fyz.

dozimetria (odbor zaoberajúci sa meraním dávok žiarenia) gréc. fyz.

rádiológia (odbor zaoberajúci sa ionizujúcim žiarením) lat. + gréc.

röntgenológia (odbor zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

stereofónia (odbor zaoberajúci sa záznamom a prenosom zvuku v jeho pôvodnom priestorovom rozložení) gréc.

gravimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tiaže, výskumom tvaru, rozmerov a vonkajšieho tiažového poľa Zeme) lat. + gréc.

chémia (veda o vlastnostiach, zložení a vnútornej stavbe látok a ich premene) gréc.

alchýmia (prvotná stredoveká a renesančná nevedecká chémia usilujúca sa o. i. o premenu bežných kovov na zlato) arab.

organika (chémia zaoberajúca sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganika (chémia zaoberajúca sa neústrojnými látkami) gréc.

petrochémia (chémia zaoberajúca sa skamenenými surovinami, ropou, uhlím a zemným plynnom) gréc.

biochémia (odbor skúmajúci z chem. hľadiska základné biol. procesy) gréc.

stereochémia (n. o priestorovom usporiadaní atómov, molekúl a pod. a jeho vplyve na vlastnosti látok) gréc. chem.

metalurgia (n. o výrobe a spracovaní kovov a zliatin) gréc. tech.

metalografia (n. o zložení, štruktúre kovov a ich vlastnostiach) gréc. tech.

olfaktorika (odbor zaoberajúci sa zisťovaním a rozborom vôní) lat. + gréc. odb.

chromatológia (n. o farbách) gréc. odb.

chronometria (n. o meraní času) gréc. odb.

chronológia (veda o počítaní času a jeho jednotkách) gréc.

chronografia (veda o spôsoboch merania času a datovania v minulosti) gréc.

termika (n. o teple a tepelných javoch) gréc.

termometria (odbor zaoberajúci sa meraním teploty) gréc. fyz.

kalorimetria (odbor zaoberajúci sa meraním tepla) lat. + gréc.

pyrometria (n. o meraní vysokých teplôt) gréc. fyz. tech.

fotometria (odbor zaoberajúci sa meraním hodnôt svetelných veličín meracími prístrojmi) gréc.

fonometria (n. o meraní intenzity zvuku) gréc. fyz.

barometria (n. o meraní tlaku vzduchu) gréc. fyz.

hygrometria (n. o meraní vlhkosti vzduchu) gréc. meteor.

metrológia (odbor zaoberajúci sa meraním, meracími jednotkami a pod.) gréc.

nautika (n. o vedení lode, určení jej polohy a smeru plavby, moreplavectvo) gréc. lod.

aeronautika gréc.

aviatika (odbor zaoberajúci sa teóriou a praxou lietania, vzduchoplavba) lat. kniž.

kampanológia (n. o zvonoch, zvonárstvo) lat. + gréc.

dietetika (n. o správnej výžive človeka, najmä chorého) gréc. lek.

eubiotika (n. o správnej a zdravej výžive, životospráve) gréc. lek.

alimentológia (veda o výžive a potrave človeka a jej zložkách) lat. + gréc.

bromatológia (n. o potravinách) gréc. potrav.

bromatika (n. o príprave potravín, zmenách pri ich úprave a vplyve na organizmus človeka) gréc. potrav.

laktológia (n. o mlieku a mliekarstve) lat. + gréc.

flavológia (n. o aromatických látkach v potravinách) lat. + gréc. potrav.

organoleptika (odbor zaoberajúci sa zmyslovým posudzovaním kvality potravín) gréc. potrav.

makrobiotika (odbor zaoberajúci sa zdravou výživou na základe staročín. receptov, presadzujúci rastlinnú stravu) gréc. biol.

meteorológia (veda o dejoch a javoch v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológia (n. o podnebí, súčasť meteorológie) gréc.

hygrológia (n. o vlhkosti, najmä vzduchu) gréc. meteor.

talasografia (n. o mori) gréc.

oceánografia (n. o moriach a oceánoch) gréc.

glaciológia (n. o trvalej snehovej pokrývke a ľadovcoch, ich vzniku, vývoji, tvaroch, rozšírení a vlastnostiach) lat. + gréc.

kryológia (n. o výskyte a pohybe ľadu na vodných plochách) gréc.

hydrológia (veda o rozložení a obehu vody na Zemi) gréc.

potamológia (hydrológia vodných tokov) gréc.

limnológia (hydrológia jazier a bažín) gréc.

oceánológia (hydrológia morí) gréc.

hydrogeológia (hydrológia podzemných vôd) gréc.

glaciológia lat. + gréc.

kryológia (hydrológia ľadu a ľadovcov) gréc.

speleológia (odbor zaoberajúci sa výskumom a mapovaním jaskýň, jaskyniarstvo) gréc.

kozmológia (n. o stavbe vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronómia gréc.

uranológia (veda o hviezdach a vesmíre, hvezdárstvo) gréc. zried.

kozmogónia (n. o vzniku a vývoji vesmírnych telies) gréc. astr.

planetológia (odbor zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka, obežníc) gréc. astron.

geografia (veda o zemskom povrchu, rozložení a vzťahoch medzi prírodnými a spoločenskými javmi v jednotlivých oblastiach na ňom, zemepis) gréc.

geodézia (odbor zaoberajúci sa určením tvaru a rozmerov Zeme a zameraním častí jeho povrchu, zememeračstvo) gréc.

orografia (n. o vonkajšej podobe povrchových tvarov zeme, horopis) gréc. geogr.

geológia (veda o vývoji, zložení a stavbe zemskej kôry) gréc.

petrológia gréc.

petrografia (odbor geológie zaoberajúci sa horninami, ich vznikom, výskytom, zložením a pod.) gréc. hist.

tektonika (odbor geológie o stavbe, pohyboch a pod. zemskej kôry) gréc.

mineralógia (veda o nerastoch) lat. + gréc.

stratigrafia (n. o vrstvách hornín, ich postupnosti) lat. + gréc. geol.

paleobiológia

paleontológia (veda o vývoji života v minulých geol. dobách, skúmajúca skameneliny) gréc.

litológia (veda o usadených horninách) gréc. geol.

montanistika (n. o baníctve) lat.

seizmika (n. o zemetraseniach, prírodných aj umelých) gréc.

seizmológia (n. o zemetraseniach) gréc.

vulkanológia (odbor zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológia (n. o žriedlach, ich výskyte a využití) gréc. odb.

topografia (odbor zaoberajúci sa opisom zemského povrchu, územia, jeho meraním a zobrazovaním pomocou máp, mapovanie, miestopis) gréc.

kartografia (n. o mapách, ich tvorbe, vývoji a použití) gréc.

architektonika (n. o stavbách a stav. umení) gréc.

farológia (odbor zaoberajúci sa stavbou a funkciami majákov) gréc. tech.

selenografia (odbor zaoberajúci sa opisom povrchu Mesiaca a jeho zobrazovaním) gréc.

selenológia (odbor zaoberajúci sa skúmaním tvaru a vnútornej stavby Mesiaca a jeho vývojom) gréc.

selenodézia (odbor zaoberajúci sa určovaním tvaru, rozmerov Mesiaca a zobrazovaním jeho povrchu) gréc.

areografia (n. o povrchu Marsu) gréc. astron.

matematika (veda o číselných, kvantitatívnych a priestorových vzťahoch skutočného sveta tvoriaca pojmy zo všeobecných vzťahov hmotného sveta, čísla, tvary) gréc.

aritmetika (n. o číslach) gréc. mat.

algebra (n. o riešení rovníc, odbor matematiky) arab.

kombinatorika (odbor matematiky skúmajúci konečné množiny a štruktúru ich podmnožín) lat.

geometria (odbor matematiky zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

goniometria gréc.

trigonometria (časť geometrie zaoberajúca sa vzťahmi medzi uhlami a stranami trojuholníka) gréc. mat.

stereometria (časť geometrie zaoberajúca sa priestorovými vzťahmi, priestorovými útvarmi) gréc.

informatika (odbor matematiky skúmajúci zákonitosti vzniku, zberu, prenosu a spracovania informácií a ich využitia; odbor zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetika (veda o zákonitostiach riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotika (tech. odbor zaoberajúci sa robotmi) um.

stochastika (n. o náhode, náhodných javoch a veličinách) gréc. mat.

fyziognomika (n. skúmajúca súvislosť medzi výrazom tváre a psych. vlastnosťami človeka) gréc.

gelológia (odbor zaoberajúci sa výskumom smiechu) gréc.

psychotronika

parapsychológia

ezoterika (odbor zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, skúmajúci doteraz nepreskúmané javy, pri kt. nie je dokázané vedecky uznávané silové pôsobenie, napr. mimoriadne schopnosti človeka) gréc.

ufológia (odbor zaoberajúci sa úkazmi na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považujú za dopr. prostriedok mimozemšťanov) angl. + gréc. hovor.

arkánum (tajné učenie) lat. zastar. kniž.

prognostika (odbor zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológia (veda zaoberajúca sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedecko-tech. rozvoja) lat. + gréc.

logistika (n. o plánovaní, príprave a použití prostriedkov a služieb, o organizácii a koordinácii vzájomne závislých činností, pôvodne v armáde) gréc. voj.

ergológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom ľudskej práce, najmä jej ručných spôsobov) gréc.

demografia gréc.

populacionistika (veda o obyvateľstve, jeho zložení, raste a úbytku) lat. zastar.

stratégia (veda o vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

blitzkrieg /blickríg/ (nem. voj. teória v 2. svetovej vojne, „blesková“ vojna) nem. polit. voj.

psychológia (veda o duševných javoch) gréc.

sociológia (veda o spoločnosti, jej všeobecných zákonitostiach a čiastkových javoch) lat. + gréc.

politológia (veda o riadení štátu a vzťahov medzi štátmi, o správe verejných vecí) gréc.

filozofia (veda o najvšeobecnejších zákonoch bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

ontológia

metafyzika (n. o bytí v jeho podstate) gréc. filoz.

gnozeológia

epistemológia

noetika (odbor filozofie zaoberajúci sa poznaním, teória poznania) gréc. filoz.

kanonika (n. o pravidlách poznania) gréc. filoz.

logika (veda o správnom myslení) gréc.

etika gréc. filoz.

morálka (n. o mravnosti, mravouka) lat. filoz.

aretológia (n. o cnosti, súčasť etiky) gréc. filoz.

deontológia (n. o povinnosti, súčasť etiky) gréc.

estetika (veda o podstate, zákonoch a prejavoch krásy, najmä v umení) gréc.

fenomenológia (n. o javoch a vývoji foriem vedomia) gréc. filoz.

eidológia /ej-/ (n. o druhoch a formách ľudského vedomia) gréc.

nomológia (n. o zákonoch, zákonitostiach javov) gréc. filoz.

axiológia

timológia

timetika (n. o hodnotách, ich povahe, mieste a vzťahoch) gréc. filoz.

teleológia (n. o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

hermeneutika (n. o výklade a interpretácii všetkých prejavov kultúry, napr. textov, umeleckých diel) gréc. filoz.

história

historiografia (veda o dejinách, dejepis) gréc.

archeológia (veda skúmajúca najstaršie dejiny ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

prehistória (veda o praveku, najstaršom období ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky) lat. + gréc.

medievalistika (veda o dejinách európskeho stredoveku) lat.

archeografia (n. o vydávaní hist. prameňov) gréc.

epigrafia

epigrafika (hist. veda zaoberajúca sa nápismi na kameni a pod.) gréc.

kodikológia (pomocná hist. veda skúmajúca rukopisy neúradnej povahy) lat. + gréc.

diplomatika (pomocná hist. veda skúmajúca úradné listiny) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa opisom, triedením a hodnotením písma a jeho funkciou v dejinách) gréc.

paleografia (veda zaoberajúca sa správnym čítaním, miestnym a časovým zaradením písomných pamiatok) gréc.

genealógia (veda zaoberajúca sa štúdiom rodov, rodokmeňov, rodových súvislostí jednotlivcov, rodopis) gréc.

jurisprudencia (práv. veda, právnictvo) lat. práv.

civilistika (odbor občianskeho práva) lat. práv.

fikh (islamská práv. veda) arab.

ekonómia (veda skúmajúca najvhodnejšie umiestnenie obmedzených výrobných zdrojov; v. o zákonoch spoločenskej výroby a rozdeľovaní materiálnych statkov marx.) gréc.

makroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie a pôsobenie národného hospodárstva ako celku) gréc. ekon.

mikroekonómia (ekonómia skúmajúca správanie jednotlivých subjektov, najmä domácností a firiem) gréc. ekon.

ekonomika (odbor skúmajúci hosp. stránku činnosti určitého odvetvia, úseku a pod.) gréc.

ekonometria (odbor zaoberajúci sa matematickou formuláciou ekonomických vzťahov a zákonitostí) gréc.

štatistika (odbor zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

kameralistika (veda o fin. a účtovníckych zásadách pre správu majetku feudálnych vládcov, najstaršie účtovníctvo) lat. ekon.

etnografia (veda o hmotnej a duchovnej ľudovej kultúre, opisujúca kultúru a spôsob života národov a národností, národopis) gréc.

etnológia (veda o kultúre národov bez vlastnej literatúry, dnes aj o kultúre ľudstva v jeho národnej a národnostnej rôznorodosti) gréc.

folkloristika (veda o vývoji, podmienkach a zložení ľudovej kultúry, slovesnej, hud., tan. a dram. tvorby) angl.

lingvistika lat.

filológia (veda o jazyku, jazykoveda) gréc. zastar.

paralingvistika (odbor filológie zaoberajúci sa štúdiom sprievodných, mimojazykových rysov jaz. prejavu, napr. tón, intonácia, prestávky, rytmus, nie gestá a mimika) gréc. + lat.

metalingvistika (odbor filológie skúmajúci vzťah jazyka k iným spoločenským javom) gréc. + lat.

filológia (veda o jazyku a literatúre; veda zaoberajúca sa rozborom, výkladom a edíciou textov lit. diel) gréc.

exegetika

exegéza (n. o správnom výklade textu, najmä biblie) gréc.

textológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa textom lit. diela z hľadiska z hľadiska jeho vzniku, autorstva, zmien) lat. + gréc.

poetika (odbor lit. vedy skúmajúci stavbu a tvar lit. diela) gréc.-lat. lit.

genológia (odbor lit. vedy zaoberajúc sa lit. druhmi a žánrami) gréc. lit.

štylistika (odbor lit. vedy zaoberajúci sa štýlom) lat.

tektonika (n. o vnútornej stavbe umeleckého diela) gréc.

komparatistika (lit. porovnávacia veda) lat.

lexikografia (odbor zaoberajúci sa spracovaním slov v slovníkoch, slovnikárstvo) gréc. odb.

gramatika (n. o stavbe jazyka, pravidlách platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.

semiotika

semiológia (veda o znakoch a znakových sústavách) gréc. filoz.

sémantika

semaziológia (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vyjadrením zmyslu filoz.; n. o význame jaz. jednotiek lingv.) gréc.

syntax (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vnútornou štruktúrou sústav znakov filoz.; n. o gramatickej stavbe viet a súvetí, skladbou lingv.) gréc.

pragmatika (súčasť semiotiky zaoberajúca sa vzťahom sústav znakov k používateľom) gréc. filoz.

grafematika (n. o písmenách, základných jednotkách písomnej podoby jazyka) gréc.

fonemika

fonematika (n. o hláskach, základných jednotkách zvukovej stavby jazyka) gréc. lingv.

vokalizmus (n. o samohláskach) lat. lingv.

morfológia (n. o stavbe a tvaroch slov, tvaroslovie) gréc. lingv.

onomaziológia (n. o pomenovávaní vecí, javov slovami, jaz. znakmi) gréc. lingv.

terminológia (n. o odb. názvoch, pomenovaniach pojmov) lat. + gréc. lingv.

onomastika

onomatológia (n. o vlastných menách) gréc. lingv.

ojkonymia (n. o menách sídel, obývaných miest, aj zaniknutých) gréc. lingv.

etymológia (odbor skúmajúci pôvod, pôvodnú podobu, význam, príbuznosť a zákonitosti vývoja slov) gréc. lingv.

neolólia (n. o novoutvorených slovách al. jaz. prostriedkoch, novotvaroch) gréc. lingv.

morfematika (n. o najmenších významových jaz. jednotkách) gréc. lingv.

frazeológia (n. o ustálených slovných spojeniach, zvratoch) gréc. lingv.

idiomatika (frazeológia o výrazoch charakteristických pre určitý jazyk, kt. sú obyčajne doslovne nepreložiteľné) gréc. lingv.

peremiológia (n. o prísloviach, porekadlách, úsloviach) gréc. lingv.

štylistika (n. o spôsobe výberu a využitia jaz. prostriedkov, slohu) lat.

lexikológia (odbor skúmajúci slovnú zásobu jazyka) gréc. lingv.

fonetika (veda o tvorení, fyzických vlastnostiach a vnímaní zvukovej stránky ľudskej reči) gréc. lingv.

ortoepia (n. o spisovnej výslovnosti) gréc. lingv.

ortofónia (o správnom vyslovovaní hlások) gréc. lingv.

eufónia (n. o výslovnosti, hlasovej technike, kvalite zvukov) gréc.

rytmika (n. o pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných dôb v hudbe a tanci, zvukových prvkov v poézii a pod.) gréc.

bibliológia (veda o knihách, knižniciach a lit. dokumentoch, knihoveda) gréc.

stichológia (n. o veršovaní, básnickom umení) gréc.

verzológia (odbor lit. vedy zaoberajúci sa skúmaním verša) lat. + gréc.

prozódia (n. o zvukovej stavbe verša, zvukových vlastnostiach jazyka z hľadiska výstavby verša) gréc.

metrika (odbor verzológie o rytme a rozmere verša) gréc. lit.

strofika (odbor verzológie o skladbe slohy, skupiny veršov spätých rytmom, rýmom) gréc. lit.

epištolografia (n. o zostavovaní, písaní listov) gréc. lit.

grafológia (odbor o písomných prejavoch človeka a vyvodzovaní psych. vlastností zo skúmania písma, rukopisu) gréc.

grafognózia (odbor zaoberajúci sa porovnávaním písma osôb na zistenie totožnosti pisateľa) gréc.

papyrológia (n. zaoberajúca sa štúdiom písomností písaných na papyruse) gréc.

archivistika (odbor o dipl. materiáloch bez aktuálnej úlohy) gréc.-lat.

translatológia /tranz-/ (odbor zaoberajúci sa umeleckým prekladom z jazyka do jazyka) lat. + gréc. lit.

rétorika

rétorstvo (n. o rečníctve, rečníctvo) gréc.

veda o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavistika (slovan. národov) lat.

slovakistika (Slovenska) lat.

bohemistika (čes. krajín) lat.

polonistika (Poľska) lat.

slovenistika (Slovinska) lat.

sorabistika (lužických Srbov) lat.

balkanistika vl. m.

balkanológia (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharistika (Bulharska) vl. m.

albanistika (Albánska) vl. m.

baltistika (baltských národov) vl. m.

lituanistika (Litvy) vl. m.

rusistika (Ruska) vl. m.

hungaristika (Maďarska) lat.

ugrofinistika (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanistika (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordistika (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavistika (škandinávskych národov) lat.

nederlandistika (Holandska) hol.

romanistika (románskych národov) lat.

italistika (Talianska) vl. m.

hispanistika (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalistika

lusistika (Portugalska) vl. m. lat.

anglistika (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanistika (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológia (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabistika (arab. národov) vl. m.

egyptológia (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanistika (národov Afriky) vl. m.

orientalistika (ázijských a afrických národov) lat.

semitológia vl. m. + gréc.

semistika (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológia (Číny) lat. + gréc.

japonistika (Japonska) vl. m.

byzantológia (Byzancie) vl. m.

ikonológia (n. o výklade, významoch, vzniku a premenách výtv. diel) gréc.

ikonografia (n. o námetoch vo výtv. umení a ich vývoji) gréc.

ornamentalistika

ornamentika (n. o ozdobách využívajúcich prírodné, geom. al. figurálne prvky) lat. výtv.

urbanizmus lat.

urbanistika (odbor o stavbe miest a sídel a ich začlenení do krajiny) lat. zried. archit.

ekistika (veda o ľudských sídlach, ich vývoji a štruktúre) gréc. archit.

ekleziológia (n. o stavbe a výzdobe kresťanského chrámu, 19. st.) gréc.

muzikológia (hud. veda) lat. + gréc.

melodika (n. o tvorení nápevu) gréc. hud.

kompozícia (n. o hud. skladbe) lat. hud.

harmónia (n. o akordoch a ich spájaní v hud. skladbe) gréc.

organológia (n. o hud. nástrojoch, ich vývoji, stavbe, funkcii a vlastnostiach) gréc. hud.

semeiografia (n. o notovom písme) gréc. hud.

kontrapunkt (n. o vedení najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.

choreografia (odbor zaoberajúci sa tancom, tan. technikou, organizáciou pohybu tanečníka) gréc.

teatrológia (div. veda) gréc.

filmológia (veda o filme) angl. + gréc.

heraldika (veda o erboch a umení ich zobrazovať) gréc.-franc.

vexilológia (odbor zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatika (n. o platidlách, platobných prostriedkoch, najmä minciach) gréc.-franc.

notafília (n. o papierových platidlách) lat. + gréc.

filatelia gréc.-franc.

timbrológia (n. o poštových známkach) franc. + gréc.

faleristika (odbor zaoberajúci sa opisom, výkladom a hodnotením radov a vyznamenaní) gréc.

sfragistika (veda o pečatiach a pečatení) gréc. hist.

gastronómia (n. o kuchárskom umení) gréc.-franc.

kulinárstvo (kuchársky odbor, kuchárstvo) lat.

pedagogika (veda o výchove ako zámernom formovaní ľudskej osobnosti) gréc.

antropogogika (n. o celoživotnej výchove a vzdelávaní) gréc. ped.

andragogika (n. o výchove a vzdelávaní dospelých) gréc. pedag.

geragogika (n. o výchove a vzdelávaní v treťom veku) gréc. ped.

didaktika (odbor zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vzdelávania a vyučovania, teória vzdelávania a vyučovania, súčasť pedagogiky) gréc. ped.

surdopedagogika (pedagogika pre sluchovo postihnutých) lat. + gréc.

oftalmopédia

optopédia gréc.

tyflopédia

tyflopedagogika (pedagogika pre zrakovo postihnutých, osoby s chybami zraku) gréc. lek. ped.

tyflológia (odbor zaoberajúci sa zrakovo postihnutými a ich spoločenským uplatnením) gréc.

pedológia (veda o dieťati) gréc. ped. psych.

juventológia (veda o mládeži) lat. + gréc.

etopédia (o. zaoberajúca sa výchovou, vzdelávaním a výskumom sociálne narušenej mládeže) gréc.

defektológia (odbor skúmajúci zdravotne postihnuté deti, ich vývoj a schopnosť prispôsobenia) lat. + gréc.

somatopédia (odbor defektológie zaoberajúci sa výchovou a vzdelávaním telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených) gréc.

docinológia (veda o skúšaní) lat. + gréc.

kriminalistika (odbor o objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

kriminológia (veda o trestných činoch, páchateľoch, treste a trestnom konaní) lat. + gréc.

odorológia (odbor kriminalistiky zaoberajúci sa určovaním osôb a vecí podľa ich pachu) lat. + gréc.

mechanoskopia (n. o skúmaní nástrojov a ich totožnosti) gréc. krim.

viktimológia (odbor zaoberajúci sa obeťami trestných činov a vzťahmi medzi obeťou a páchateľom trestného činu) lat. + gréc. práv.

penológia (veda o výkone trestu, o treste odňatia slobody a jeho účinkoch) lat. + gréc. práv.

mytológia (n. o vymyslených príbehoch s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch) gréc.

religionistika (odbor zaoberajúci sa náboženstvami, ich porovnávaním) lat.

teogónia (n. o bájach o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.

biblistika (veda zaoberajúca sa bibliou) gréc.

ekleziológia (n. o cirkvi, o poňatí cirkve) gréc.

teológia (n. o náboženstve, najmä kresťanskom, náb. viere, bohoslovie) gréc.

apologetika (vedecká teológia, rozumová obhajoba katolíckej viery) gréc.

pastorálka (teológia o duchovnej správe) tal. teol.

dogmatika (teológia zaoberajúca sa výkladom článkov viery, vierouka) gréc.

teognózia (n. o poznaní boha) gréc. náb.

pneumatológia (teológia zaoberajúca sa pôsobením Ducha svätého) gréc. náb.

christológia (dogmatika o Kristovom živote a význame) gréc. teol.

soteriológia (dogmatika o vykupiteľskom poslaní Krista) gréc. náb.

mariológia (dogmatika o význame Ježišovej matky Márie) vl. m. gréc.

angelológia (teologická n. o anjeloch) lat. + gréc. náb.

hamartológia (n. o hriechu) gréc. cirk.

eschatológia (n. o posledných veciach človeka, smrti, posmrtnom živote, a ľudstva, vzkriesení, poslednom súde) gréc. náb.

liturgika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa bohoslužobnými obradmi a úkonmi) gréc. cirk.

heortológia (liturgická n. zaoberajúca sa cirk. sviatkami a obdobiami cirk. roka) gréc. cirk.

eucharistika (n. o sviatosti oltárnej) gréc.

homiletika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa kazateľstvom) gréc. teol.

poimenika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa starostlivosťou o jednotlivca)

katechetika (odbor praktickej pastorálnej teológie zaoberajúci sa vyučovaním náboženstva) gréc. teol.

patristika lat. cirk.

patrológia (odbor zaoberajúci sa štúdiom učenia kresťanských mysliteľov, cirk. otcov) gréc. cirk.

astrológia (odbor zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

macher nem. hovor. expr.

šajba rus. slang.

frajer

štramák (znalec) nem. hovor.

profesionál lat.-angl.

profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.

fachman (dobrý o.) nem. hovor.

expert (znalec, poradca) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.

kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

káder franc.

kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.

suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.

fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.

technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.

polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.

introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.

nešikovný, zlý o. pozri neodborník

o. v medicíne pozri lekár

diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.

biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.

botanik gréc.

fytobiológ gréc. zastar.

fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.

zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.

antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológ (o. v telovede) gréc.

mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.

bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.

hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.

algológ lat. + gréc.

fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.

lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.

bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.

mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.

graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.

dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.

pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.

ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.

enológ (o. vo vinárstve) gréc.

fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.

entomológ gréc.

insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.

myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.

arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.

ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.

batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.

malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.

herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.

ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.

ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.

mammaliológ lat. + gréc.

teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.

hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.

kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.

zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.

epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.

paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.

paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.

agrológ

pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.

agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.

morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.

anatóm (o. v telovede) gréc. odb.

organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.

histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.

osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.

fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.

embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.

eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.

toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.

fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.

röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.

organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.

meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.

hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.

oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.

glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.

hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.

speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.

kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronóm gréc.

uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.

planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.

geograf (o. v zemepise) gréc.

geodet geol.

geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.

orograf (o. v horopise) gréc. geogr.

geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.

petrológ gréc.

petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.

mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.

seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.

vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.

montanista (o. v baníctve) lat.

topograf (o. v miestopise) gréc.

kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.

matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.

geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.

psychotronik

parapsychológ

ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.

ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.

prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.

demograf gréc.

populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.

psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.

sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.

politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.

stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

historik

historiograf (o. v dejepise) gréc.

logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.

chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.

archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.

štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

etnograf (o. v národopise) gréc.

etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.

folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.

lingvista (o. v jazykovede) lat.

filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.

lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.

lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.

morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.

bibliológ (o. v knihovede) gréc.

stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.

verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.

dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.

grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.

translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.

o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavista (slovan. národov) lat.

slovakista (Slovenska) lat.

bohemista (čes. krajín) lat.

polonista (Poľska) lat.

slovenista (Slovinska) lat.

sorabista (lužických Srbov) lat.

balkanista vl. m.

balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharista (Bulharska) vl. m.

albanista (Albánska) vl. m.

baltista (baltských národov) vl. m.

lituanista (Litvy) vl. m.

rusista (Ruska) vl. m.

hungarista (Maďarska) lat.

ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordista (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavista (škandinávskych národov) lat.

nederlandista (Holandska) hol.

romanista (románskych národov) lat.

italista (Talianska) vl. m.

hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalista

lusista (Portugalska) vl. m. lat.

anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabista (arab. národov) vl. m.

egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanista (národov Afriky) vl. m.

orientalista (ázijských a afrických národov) lat.

semitológ vl. m. + gréc.

semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológ (Číny) lat. + gréc.

japonista (Japonska) vl. m.

byzantológ (Byzancie) vl. m.

ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.

urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.

kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.

estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.

muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.

choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.

teatrológ (o. v div. vede) gréc.

filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.

heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.

vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.

filatelista gréc.-franc.

timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.

falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.

sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.

kulinár lat.

gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.

nutricionista (o. na správnu výživu) lat.

pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.

docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.

didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.

pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.

kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.

religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.

biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.

ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.

teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.

bócher (žid. bohoslovec) hebr.

ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.

softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.

astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.

kanonista lat.

dekretista

dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.

legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.

dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

maskér franc.

šminkár

šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.

vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.

metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.

technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.

textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.

architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.

garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.

finančník (o. v peňažníctve) franc.

kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.

terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.

lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.

dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.

arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca

absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.

kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.

somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.

obnubilácia

nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.

sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.

delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.

delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.

enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.

dyzestéza

dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.

parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.

paralgézia

paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1

dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.

moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.

sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.

depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.

mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.

hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.

chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.

epilepsia gréc. lek.

beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.

tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.

psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.

dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.

amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.

aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.

dysgnosia

agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.

dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.

amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.

paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.

mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.

pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.

deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.

anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.

paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.

obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.

katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.

psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.

parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.

psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.

autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.

katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.

hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.

patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.

teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.

pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.

zoantropia

zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.

lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.

mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.

logopatia (p. reči) gréc. lek.

dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.

alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.

dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.

kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.

lalopatia gréc. lek.

balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.

dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.

hotentotizmus vl. m.

tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.

anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.

afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.

logoneuróza

aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.

afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.

parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.

pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.

dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.

alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.

paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.

rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.

pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.

chinoanizmus /ši-/ franc. lek.

lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.

traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.

chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.

gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.

sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.

parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.

tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.

embolofrázia

embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.

emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.

mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.

interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.

palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.

parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.

dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.

heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.

heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.

dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.

palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.

neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.

bradyfázia

bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.

tachyfrázia

tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.

tachyfémia

tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.

schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.

afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.

logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.

surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.

agramatizmus

dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.

akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.

ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.

grafománia

grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.

dromománia

poriománia gréc. lek.

ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.

echokinéza

echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.

echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.

echolália

echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.

echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.

herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.

dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.

hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.

kreténizmus

kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.

hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.

agrypnia gréc. lek.

asomnia

hyposomnia gréc. + lat. lek.

insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.

hypnobatia gréc. odb.

lunatizmus

noktambulizmus

somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.

somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.

alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.

dyslexia

legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.

paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.

strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.

dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.

agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.

paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.

dysgrafia

grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.

akalkúlia

dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.

ametropia (p. oka) gréc. lek.

anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.

parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.

skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.

astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.

strabizmus

loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.

heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.

hypermetropia

hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.

presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.

hypometropia

brachymetropia

myopia gréc. lek.

dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.

achromatopsia

achromázia

dyschromatopsia

parachromatizmus gréc. lek.

daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.

dichromázia

dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.

protanopia

protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.

akyanoblepsia

akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.

tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.

achloropia

deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.

monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.

chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.

xantopsia

xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.

erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.

polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.

ambiopia

diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.

trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.

mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

makropsia

megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.

nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.

hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.

seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.

katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.

fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.

black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.

pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.

halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.

pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2

monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.

dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.

akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota

akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.

dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.

kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.

pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.

parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.

hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.

anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.

dysguezia (p. chuti) gréc. lek.

aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.

ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.

parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.

hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.

anorexia

dyzorexia gréc. lek.

inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.

afágia gréc.

aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.

disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.

odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.

dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.

trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.

fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.

rinofónia

rinoglosia

rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.

rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.

diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.

dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.

dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.

dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.

dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.

heterotaxa

heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.

interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.

ektopia gréc. lek.

protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.

dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.

abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.

astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.

akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.

dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.

parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.

bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.

asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.

dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.

alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.

apoplexia gréc. lek.

iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.

trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.

struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.

hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.

nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.

akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.

elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.

tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.

gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.

pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie

hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.

atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie

dystrofia

trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.

malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.

aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.

dyspepsia gréc. lek.

indigescia (p. trávenia) lat. lek.

steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.

dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.

polyúria

urorágia

urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.

oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie

heliplexia

helióza

siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.

névus lat. lek.

spilóm

spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.

sauriáza

sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2

dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.

sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.

caries /ka-/

karies (zubný kaz) lat. lek.

dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.

frigidita

frigidnosť lat. lek.

anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.

vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.

fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.

erotománia gréc. lek.

hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.

gynekománia

satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.

nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.

metrománia gréc. lek.

andrománia gréc. lek.

uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.

ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

príslušník

aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.

prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.

ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.

lobbista

lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.

minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister

redaktor lat.-franc.

editor (člen redakcie) lat.

šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.

akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.

skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.

rover (starší p. skautskej organizácie) angl.

woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.

forward

forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.

komparzista franc.-tal.

štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.

primista

prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.

p. rodiny, rodu

antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.

benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.

patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.

nestor vl. m.

senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.

vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.

princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník

polit. smeru a pod.

reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.

revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.

radikalista

radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.

revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.

jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.

neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.

tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.

fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.

islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.

revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.

anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.

internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.

narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.

nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.

ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.

šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.

separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.

izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.

pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.

iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.

maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.

feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.

sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.

monarchista gréc.

rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.

republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.

unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.

federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.

eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.

eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.

technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.

slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.

panslavista

pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.

sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.

oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.

ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.

guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.

unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.

pankáč angl.

punk /pank/

punker /panker/

panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.

hippie /-pi/ angl.

hipi

hipík

hipišák

hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.

skinhead /-hed/

skinhed

skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.

p. armády, vojska, ozbrojených síl

paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.

komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.

partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.

četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.

ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.

milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.

ordnér

ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.

vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.

gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.

mafián tal.

mafioso /-ózo/

mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik

p. spoločenskej al. polit. vrstvy

paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.

oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.

plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.

helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.

optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.

feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ

šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná

bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.

inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.

populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.

peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.

buržoa

buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.

proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.

lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.

bíreš maď.

hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.

pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.

šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit

kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit

váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit

bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit

p. polit. organizácie

partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.

frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.

labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.

whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.

tory

toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.

girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.

dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.

pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.

komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.

komunista (stúpenec komunizmu) lat.

boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.

eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.

socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.

marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.

leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.

stalinista

stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.

maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.

fašista (stúpenec fašizmu) tal.

nacista lat.

nacík

naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.

frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.

hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.

perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.

henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.

cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.

iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.

karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.

rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.

p. posádky

kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.

navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.

kozmonaut gréc.-rus.

astronaut gréc.-angl.

taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.

p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.

efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.

geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.

senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.

duovir

duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.

triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.

legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.

decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.

konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.

prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.

votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.

doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.

pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.

peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.

senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.

kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.

genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.

delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.

alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.

deputát

deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec

p. umeleckého smeru

ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.

romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.

surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.

p. filoz. smeru

idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.

materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.

deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.

naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.

panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.

realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.

stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.

hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.

orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.

relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.

tolstojovec

tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.

p. cirkvi

monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.

polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.

judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.

saducej

saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.

farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.

zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.

esejec

esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.

levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.

gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.

kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan

gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.

adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.

monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.

arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.

montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.

anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.

habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.

hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.

flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.

jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.

pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.

valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.

husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.

arminián vl. m. hist. náb.

remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.

predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.

diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.

presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.

puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.

konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.

kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.

kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.

sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.

ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.

mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.

moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.

scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.

klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.

akolyt

akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.

inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.

kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.

laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.

sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.

mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.

maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.

kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.

raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.

uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.

farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.

misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních

prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.

mohamedán vl. m.

moslim arab.

musulman

muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim

sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.

hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.

budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.

lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.

džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit

taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.

jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.

vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.

nudista

naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.

satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.

okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.

špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

obdobie

štádium gréc.-lat.

fáza gréc.

etapa franc.

kapitola (o., stupeň, úsek vývoja; časový úsek; o. v ľudskom živote) lat.

epocha gréc.

éra lat.

eón (ucelené, ohraničené o. súvisiace obyčajne s významnou udalosťou, časový úsek, časový medzník; dejinný vek) gréc. kniž. bás.

termín lat.

terminus (čas, doba, lehota, deň na splnenie úlohy) lat. odb.

perióda (časový úsek, po kt. sa určitý jav opakuje, najmä pravidelne; doba kmitu eltech. fyz.) gréc.

spacium /-pá-/ (o. medzi niečím) lat. kniž.

durée /dyre/ (trvanie, doba, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

tajm

time /tajm/ (čas, doba, lehota) angl.

sezóna (o. vhodné, vyhradené na určitú činnosť) franc.

kampaň (o. zvýšenej pracovnej činnosti, najmä v poľnohosp.) franc.

kríza (vrcholné o., rozhodujúca chvíľa, okamih náhleho obratu) gréc.

advent (o. štyroch týždňov, nedieľ pred Vianocami) lat. cirk.

fašiangy

fašiang (o. od Troch kráľov do Popolcovej stredy, najmä posledné tri dni) nem.

karneval (predveľkonočné, fašiangové o. v katolíckych, najmä románskych krajinách, s ľudovými zábavami) tal.

quadragesima /kva-/ (štyridsaťdňové pôstne o. od Popolcovej stredy do prvého veľkonočného sviatku) lat. cirk. porovnaj deň 1mesiacrok

biénium (o. dvoch rokov, dvojročie) lat. kniž.

pentáda (o. piatich dní, týždňov a pod.) gréc.

dekáda (o. desiatich dní) gréc.

semester (polročné o., napr. študijné, na vysokej škole, polovica školského roka na vysokej škole, polrok) lat.

trimester (štvrťročné o., napr. študijné, na vysokej škole, jedna z troch častí školského roka) lat.

triénium (trojročné o., trojročie) lat. kniž.

kvadriénium (o. štyroch rokov) lat. kniž.

quinquennium /kvinkve-/ (o. piatich rokov, päťročie) lat. kniž.

decénium (o. desiatich rokov, desaťročie) lat. kniž.

generácia (o. približne 30 rokov) lat.

saecelum /séku-/ (o. sto rokov, storočie) lať. kniž. zastar.

chiliada (o. tisíc rokov, tisícročie) gréc. kniž. porovnaj výročie

latencia

latentnosť (o. medzi pôsobením podnetu a ním vyvolanou odpoveďou, reakciou) lat. odb.

inkubácia (o. medzi prvým stykom organizmu s nákazou a prvými príznakmi ochorenia) lat. lek.

exspirácia (o. účinnosti lieku, po uplynutí kt. môže byť liek škodlivý, záručná lehota lieku) lat. farm.

apyrexia (o. choroby bez horúčky) gréc. lek.

rekonvalescencia (o. po prekonanej chorobe, zotavovanie) lat.

diastola (o. medzi sťahmi srdcového svalu, uvoľnenie, ochabovanie srcového svalu) gréc. lek.

víkend (o. pracovného odpočinku na konci týždňa, koniec týždňa, sobota a nedeľa) angl.

lustrum (niekoľkoročné funkčné o., najmä päťročné) lat. kniž.

vacatio legis /-káci- lé-/ (o. medzi dňom vyhlásenia práv. formy a dňom jej účinnosti) lat. práv.

legisvakancia (o. medzi okamžikom platnosti a účinnosti práv. normy) lat. práv.

interregnum (o. bezvládia, bez organizovanej polit. moci, vlády, vládcu, medzivládie) lat. polit.

stagiona /-džó-/ (o. účinkovania kočovného div. súboru na určitom mieste) tal. div.

interval (časový al. miestny úsek, prestávka, medziobdobie, medzera) lat.

entreakt /ántr akt/ (medzihra, prestávka, čas medzi dejstvami, spustením a zdvihnutím opony) franc. div. porovnaj medzihra 1

maturita (o. splatnosti) lat. ekon. porovnaj splatnosť

pontifikát (o. vlády jedného pápeža, biskupa) lat. cirk.

sediskvancia (o., počas kt. nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti) lat. cirk.

noviciát (o. prípravy na zloženie rehoľného sľubu) lat. cirk.

nengó (éra letopočtu v Japonsku) jap. hist.

kalpa (vesmírny vek trvajúci 8 640 mil. rokov, deň a noc stvoriteľa Brahmy, v hinduizme) sanskrit

durée /dyre/ (doba, trvanie, konkrétny čas prežívaný v živote človeka) franc. filoz.

juvenilizmus (o. vývoja jedinca predchádzajúce dospelosti, detstvo, mladosť) lat. lek. psych.

lalácia (prvé o. vývoja detskej reči, bľabotanie, džavotanie) gréc. lek.

infancia (o. do pohlavného dospievania, detstvo) lat. biol.

prepuberta lat. psych. fyziol.

prepubescencia (o. pred pohlavným dospievaním, pubertou) lat. fyziol. zried.

puberta lat. psych. fyziol.

pubescencia (o. pohlavného dospievania, pohlavné dospievanie, dozrievanie) lat. fyziol. zried.

adolescencia (o. dospievania od skončenia puberty do dospelosti, dospievanie, mladosť) lat. ped. psych.

impuberta (o. nedospelosti) lat. práv.

efébia (mládenecká dospelosť, zrelosť, mládenectvo, junáctvo, 18 – 20 rokov) gréc. kniž.

presenium (o. pred starobou, starnutie) lat. biol. lek.

senium (staroba) lat. lek.

puerperium (o. šiestich až ôsmich týždňov po pôrode, u ženy) lat. lek.

couvade /kuvad/

kuvade

kuváda (o. šiestich týždňov po pôrode, šestonedelie, zachovávané otcom dieťaťa, zvyk v rodových spoločnostiach) franc.

klimaktérium

klimax (o. ukončenia menštruácie, pohlavného cyklu žien, prechod) gréc.

ášram (o. v živote veriaceho hinduistu, jedno zo štyroch) sanskrit náb.

paleolit (staršia doba kamenná) gréc. archeol.

mezolit (stredná doba kamenná) gréc. archeol.

neolit (mladšia doba kamenná) gréc. archeol.

eneolit (neskorá, najmladšia doba kamenná) lat. + gréc. archeol. geol.

prehistória (najstaršie o. ľudstva, z kt. sa nezachovali písomné pamiatky, pravek) lat. + gréc.

alcheringa /alče-/ (dávne o. života vzdialených predkov, podľa predstáv pôvodných obyvateľov Austrálie) austr.

antika (o. starého Grécka a Ríma) lat.

helenizmus (o. staroveku od výprav Alexandra Veľkého, v kt. sa šírila gréc. kultúra, znalosti a pod.) gréc. vl. m.

olympiáda (štvorročné o. medzi súťažami v starom Grécku) vl. m. hist.

ekecheiria (mesiac bez bojovania počas olympijských hier, prímerie) gréc. hist.

indikt (pätnásťročná lehota vyberania daní od podmanených národov v starom Ríme) lat. hist.

džáhilíja (o. pred príchodom islamu v chápaní islamských historikov, o. pohanstva, nevedomosti, barbarstva) arab.

haskala (o. osvietenstva v žid. svete od polovice 18. st., šírenie vzdelania medzi európskymi Židmi) hebr.

belle époque /bel épok/ (o. rozkvetu umení, remesiel a pod., Francúzsko, 1890 – 1914) franc.

viktoriánske o. (o. panovania angl. kráľovnej Viktórie spojené s rozmachom Brit. ríše, 1837 – 1901) vl. m.

normalizácia (o. komunistickej vlády v ČSSR po vpáde armád Varšavskej zmluvy, 1968 – 1989) lat.

feudalizmus (o. so zriadením založenom na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy, vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných) lat. marx. ekon.

kapitalizmus (o. so zriadením založenom na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat. marx. ekon.

imperializmus (najvyššie, posledné o. kapitalizmu, podľa Lenina) lat. marx. ekon.

socializmus (o. so zriadením založenom na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc. marx. ekon.

gotika (o. európskeho umeleckého slohu, 12. až 15. st.) germ.

renesancia (o. kultúrneho a myšlienkového hnutia snažiaceho sa o obrodu humanizmu, antickej kultúry a myslenia, 14. – 16. st.) franc.

humanizmus (o. európskeho kultúrneho hnutia, kt. nadväzovalo na antickú vzdelanosť a obracalo pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16.st.) lat.

trecento /trečen-/ (renesancia v tal. umení, 14. st.) tal.

cinquecento /činkvečento/ (vrcholná renesancia v tal. umení, 16. st.) tal. lit.

rinascimento /-ši-/ (tal. renesancia) tal. výtv.

barok (o. európskeho umeleckého slohu, 17. a 18. st.) port. tal.

rokoko (o. európskeho umeleckého slohu, 2. polovica 18. st.) franc.

romantizmus (o. európskeho umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.

settecento /-če-/ (o. v tal. umení, 18. st.) tal.

ottocento /otoče-/ (o. v tal. umení, 19. st.) tal. výtv.

secesia (o. európskeho umeleckého smeru, prelom 19. a 20. st.) lat. porovnaj smer 1

konjunktúra

expanzia (o. rozmachu, rastu, vzostupu výroby, zamestnanosti, spotreby, cien a zisku) lat. ekon.

kríza (o. opakujúcej sa poruchy hospodárstva, porušenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou) gréc.

recesia (ustupovanie; miernejšia, kratšia kríza) ekon.

stagflácia (kríza s rastúcou nezamestnanosťou a znížením hodnoty peňažnej jednotky, infláciou) lat. ekon.

depresia (o. po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami, hosp. pokles) lat.

o. vo vývoji Zeme

archaikum

archeozoikum (prahory) gréc. geol.

proterozoikum (starohory) gréc. geol.

paleozoikum (prvohory) gréc. geol.

perm vl. m.

karbón lat.

devón

silúr vl. m.

ordovik vl. m.-lat.

kambrium (útvary prvohôr) vl. m.

mezozoikum (druhohory) gréc. geol.

jura vl. m.

trias (útvary druhohôr) gréc.

kenozoikum (treťohory a štvrtohory) gréc. geol.

terciér (treťohory) franc. geol.

neogén

pliocén

miocén

oligocén

eocén

paleogén

paleocén (oddelenia treťohôr) gréc.

kvartér (štvrtohory) lat. geol.

dilúvium lat.

pleistocén (staršie štvrtohory) gréc. geol.

holocén gréc.

alúvium (najmladšie štvrtohory, súčasnosť) lat. geol.

glaciál (ľadové, studené o. v starších štvrtohorách) lat. geol.

interglaciál (o. medzi dvoma ľadovými obdobiami) lat. geol.

štadiál (studené o. v ľadovej dobe) gréc. geol.

interštadiál (teplé o. medzi dvoma studenými obdobiami) lat. geol.

totalita (čas úplného zatmenia Slnka al. Mesiaca) lat. astron.

lunácia lat.

synodický mesiac (o. obehu Mesiaca vzhľadom k Slnku, za kt. Mesiac vystrieda všetky svoje fázy) gréc. astron.

saros (o., v kt. sa opakujú zatmenia Slnka a Mesiaca, 18 rokov a 11 dní) semit.

epakta (vek Mesiaca v dňoch na rozhraní roka medzi posledným novom a 1. januárom) gréc. astron.

epocha (okamih, na kt. sa viaže vypočítaná hodnota premennej veličiny, napr. súradnice hviezd) gréc. astron.

ekvinkocium (okamih, na kt. sa viaže sústava súradníc hviezd al. planét) lat. astron.

stazigenéza (o. nemennosti, nemenného trvania vývojových vetiev v kmeňovom hist. vývoji organizmov) gréc. biol.

estrus (o. zvýšenej pohlavnej činnosti cicavcov, ruja) gréc. biol.

monoestria (ruja u samíc, raz ročne) gréc. zool.

polyestria (ruja u samíc, viackrát do roka) gréc. zool.

embryo (počiatočné štádium vývoja organizmu pri pohlavnom rozmnožovaní) gréc. biol.

neurula (embryo v o. vývoja mozgu a časti miechy) gréc. biol.

nymfa (nedospelé štádium hmyzu) gréc. zool.

kukla lat.-nem.

pupa (o. vývinu hmyzu z larvy na dospelý hmyz) lat. zool.

larva (vývojové štádium niektorých živočíchov, najmä hmyzu) lat. zool.

vegetácia (o. rastu rastlín) lat. bot.

antéza (o. kvitnutia) gréc. bot.

inflorescencia (o. kvetov, súkvetí) lat. bot.

jarovizácia (o. vo vývine rastlín, keď sa niekoľkotýždňovým pôsobením teplôt tesne nad 0 ºC zaisťuje ich kvitnutie na jar) rus. bot.

dormancia (pokojové o. organizmov, spomalenie al. zastavenie vývoja, životných pochodov; pri rastlinách stav, keď semená nemôžu vyklíčiť) lat. biol.

hibernácia (o. odpočinku rastlín so znížením al. z. životných pochodov bot.; zimný spánok živočíchov sprevádzaný poklesom telesnej teploty, krvného tlaku a spomalením metabolických procesov zool) lat.

anabióza (pokojové o., dočasné zastavenie vývoja s nízkou úrovnou látkovej premeny a zastavením rastu ako prispôsobenie nepriaznivým podmienkam) gréc. biol.

kviescencia (pokojové o., z. al. spomalenie vývoja živočíchov s premenlivou teplotou tela následkom zmeny životných podmienok) lat. zool.

estivácia (zastavenie al. spomalenie životných pochodov al. vývoja organizmov v letnom o., letný spánok) lat. biol.

diapauza (pokojové o., dedične podmienené zastavenie al. spomalenie vývoja živočíchov, najmä bezstavovcov) gréc. biol.

kryptozoikum (o. skrytého života, so zriedkavými prejavmi života) gréc. biol. porovnaj čas 1

priestor

-sféra gréc. v zlož. sl.

stereo- gréc. v zlož. sl.

exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.

interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.

komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.

batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.

mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.

kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.

camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.

terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

serpentárium (terárium na chov hadov) lat.

vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.

areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.

square /skvér/

skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.

korzo tal.

promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.

kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.

hala franc.-nem.

vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.

habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.

kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.

box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.

separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.

lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.

ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.

štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.

pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.

pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.

respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.

diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.

šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.

íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.

exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.

azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.

oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.

post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.

rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.

domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.

parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.

parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.

kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.

planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.

fórum

aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.

bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.

estráda franc.

pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.

tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.

rostrum

rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.

ambo

ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.

tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.

tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.

golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.

pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.

ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1

pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.

sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora

strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.

pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.

mýto nem.

richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.

checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.

parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.

depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.

kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.

kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.

kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.

cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.

osárium

ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.

koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.

štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.

cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.

terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.

aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.

umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.

paddock /pedek/

paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.

prírodný, biologický p.

partia (miesto v prírode, na tele) lat.

gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.

glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.

gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.

efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.

madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.

interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.

intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.

lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.

proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.

lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.

pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.

epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.

sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.

gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.

magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.

fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.

batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.

biotop gréc.

habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.

ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.

hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.

ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.

refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.

osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.

alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)

oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.

éter (vesmírny p.) gréc.

vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.

chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.

vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1

dopravný p.:

kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.

paluba rus.

bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.

hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.

kajuta

kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.

gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.

tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.

bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.

koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.

trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.

alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.

lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.

štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.

akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.

kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.

gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.

kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.

garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.

depo

remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.

rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.

obytný p.

balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.

lodžia

loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.

terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón

ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie

sanssouci

sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.

átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.

alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.

patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.

protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť

divadelný, predvádzací p.

aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.

scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.

manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.

kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.

proscénium gréc.-lat.

rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.

forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.

chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.

skéna

skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.

orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.

tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.

amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.

parter franc.

parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.

balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.

galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.

lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.

bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.

teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.

náboženský, cirkevný, chrámový p.

naos gréc.

cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.

altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.

abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.

galgala

gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.

Armageddon

Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.

krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.

ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.

adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.

oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár

kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.

ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.

mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.

empora gréc.

galéria tal.

tribúna lat.

chór gréc. cirk. archit.

chórus gréc. hovor.

presbytérium

presbytár gréc.-lat. cirk. archit.

kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba

oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.

sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.

kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.

oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.

klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.

pastofórium gréc. archit.

sanktuárium lat. cirk.

tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.

diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.

prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.

apsida

exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.

apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.

sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.

armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.

mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.

bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.

kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.

kaaba

kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.

tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.

Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo

odstránenie

odstránenie 1 (danie preč; spôsobenie, aby niečo prestalo jestvovať)

ab-

abs-

de-

des- lat. v zlož. sl.

likvidácia (odstraňovanie, zrušenie, rušenie, zničenie, ničenie, skoncovanie, skončenie, zneškodnenie, zneškodňovanie) lat.

eliminácia (odstraňovanie, vylúčenie, vylučovanie) lat. kniž.

deprivácia (odstraňovanie, strata, zbavenie, zbavovanie niečoho dôležitého, nedostatok) lat.

deplecia (vyprázdnenie) lat. lek.

evulzia (vybratie, vytrhnutie) lat. lek.

remócia (chir. vybratie lek.; o. všeobecne) lat. lek.

-tomia

-tómia (o. orgánu, chirurgické otvorenie telovej dutiny al. orgánu, rez, preťatie) gréc. v zlož. sl.

amputácia (chir. o. orgánu al. časti tela, najmä končatiny) lat. lek.

ektómia gréc. lek.

-ectomia

-ektómia (o. orgánu, vybratie, vyrezanie) gréc. v zlož. sl.

exenterácia (o. orgánov z telových dutín al. tkanív uložených hlbšie pod povrchom tela) gréc. lek.

resekcia (chir. o. tkaniva, orgánu al. ich časti, vyrezanie) lat. lek.

eviscerácia (vybratie vnútorných orgánov z tela) lat. lek.

excízia (vybratie, vyrezanie tkaniva al. jeho časti z liečebných al. diagnostických dôvodov) lat. lek.

explantácia (vybratie živého tkaniva z tela) lat. lek.

exkochleácia (vyškrabanie chorobného tkaniva ostrou lyžičkou) lat. lek.

extrakcia (vytiahnutie, vybratie, trhanie, vytrhnutie zuba, telesa z rany) lat. lek.

abolícia (zničenie orgánu) lat. lek.

ablácia (o. chorobne zmenenej časti tela, napr. nechta) lat. lek.

onychektómia (o. nechta) gréc. lek.

exstirpácia (o. chorobného útvaru al. celého orgánu z tela) lat. lek.

helotómia (o. "kurieho oka") gréc. lek.

angiektómia (o. cievy) gréc. lek.

vazektómia (vyrezanie cievy) lat. + gréc. lek.

flebektómia (vybratie žily, najmä rozšírenej) gréc. lek.

trombektómia (o. krvnej zrazeniny) gréc. lek.

lobektómia (o. laloku niektorého orgánu, napr. pľúc, pečene a pod.) gréc. lek.

radektómia (o. miechového koreňa) lat. lek.

pulmonektómia (vybratie časti pľúc) lat. + gréc. lek.

gingivektómia (o. ďasna al. jeho časti) lat. lek.

tonzilektómia (o. podnebných mandlí) lat. + gréc. lek.

chordektómia (vybratie hlasiviek) gréc. lek.

apikotómia (o. zubného koreňa) lat. + gréc. lek.

devitalizácia (o. zubnej drene postihnutej zápalom) lat. lek.

adenotómia (o. zväčšenej hltanovej mandle) gréc. lek.

tyreoidektómia (o. štítnej žľazy) gréc. lek.

laryngektómia (o. hrtana) gréc. lek.

gastrektómia (o. žalúdka, jeho časti) gréc. lek.

hepatektómia (o. časti pečene) gréc. chirurg.

cholecystektómia (o. žlčníka) gréc. lek.

pankeasektómia (o. podžalúdkovej žľazy al. jej časti) gréc. lek.

splenektómia (o. sleziny) gréc. lek.

enterektómia (o. časti čreva) gréc. lek.

kolektómia (o. hrubého čreva al. jeho časti) gréc. lek.

apendektómia (o. červovitého výbežku slepého čreva) lat. + gréc. lek.

proktektómia gréc. lek.

rektektómia (o. konečníka) lat. + gréc. lek.

nefrektómia (o. obličky) gréc. lek.

adrenalektómia (o. nadobličky) lat. + gréc. lek.

cystektómia

urocystektómia (o. močového mechúra) gréc. lek.

prostatektómia (o. predstojnej žľazy) gréc. lek.

litolapaxia (o. rozdrobených kamienkov z močového mechúra) gréc. lek.

litotómia (o. kamienkov z močového mechúra, obličkovej panvičky) gréc. lek.

litocystotómia (o. kameňov z močového mechúra) gréc. lek.

tymektómia (o. detskej žľazy) gréc. lek.

mamektómia lat. + gréc. lek.

mastektómia (o. prsníka) gréc. lek.

papilektómia (o. bradavky) lat. + gréc. lek.

nymfektómia (o. malého pysku ohanbia) gréc. lek.

hysterektómia (o. celej maternice) gréc. lek.

tracheloktómia (o. krčka maternice) gréc. lek.

gonadektómia gréc. lek.

kastrácia (o. pohlavných žliaz) lat. vet. lek.

semikastrácia (o. jednej pohlavnej žľazy) lat. lek.

orchektómia

orchidektómia (o. mužskej al. samčej pohlavnej žľazy, semenníka, miškovanie) gréc. lek.

orchiotómia

orchotómia (o. semenníka) gréc. lek.

cirkumcíza

cirkumcízia (o. predkožky, obriezka) lat. lek.

peotómia (o. mužského pohlavného údu) gréc. lek.

vulvektómia (vybratie ženského vonkajšieho pohlavného ústrojenstva) lat. + gréc. lek.

ovariektómia

ovariotómia (vybratie vaječníka) lat. + gréc. lek.

tubektómia (vybratie vajcovodu) lat. + gréc. lek.

osteoktómia

ostektómia (vybratie časti kosti) gréc. lek.

patelektómia (vybratie kolennej kosti, jabĺčka) lat. + gréc. lek.

myektómia (o. svalu al. jeho časti) gréc. lek.

anestézia (vylúčenie vnímania bolesti) lek.

dezinfekcia (o. infekcie, choroboplodných zárodkov chem. al. fyz. prostriedkami) franc. + lat. lek.

detoxikácia (o. jedovatých látok, otravy z organizmu al. z prostredia) lat. + gréc. lek.

dekontaminácia (o. škodlivých látok, mikróbov, zamorenia z prostredia al. organizmu, odmorenie) lat. lek.

deratizácia (o., ničenie, hubenie škodlivých hlodavcov, potkanov, myší) franc.

dehelmintizácia (o., ničenie cudzopasných červov, odčervovanie) lat. + gréc. veter.

epilácia

depilácia (o. vlasov, chlpov z pokožky; o nežiadúcich chĺpkov a vlasov, odchlpenie, holenie lek.) lat.

peeling /pí-/ (o. povrchovej, odumretej pokožky na tvári krémom) angl.

kupírovanie (o. časti uší a chvosta niektorých zvierat, najmä psov) franc.-nem.

demolácia

demolícia (búranie, napr. odstrelom, a odstraňovanie nevyhovujúcej stavby, ničenie, rúcanie, borenie, pustošenie) lat.

asanácia (odstraňovanie nedostatkov, napr. stavebných z územia z dôvodu ozdravenia životného prostredia) lat. odb.

demontáž (odstraňovanie stroja a pod. z jeho miesta, rozklad určitého poriadku, celku pren.) franc.

dezaktivácia (odstraňovanie účinných látok z prostredia chem. al. fyz. pochodmi; mechanické odstraňovanie rádioaktívnych látok z výstroja, zbraní, stavieb, terénu, vody, potravín voj.) franc.

erózia (odstraňovanie, premiestnenie, premiestňovanie, odnášanie časti zemského povrchu, hornín, vodou, vetrom, ľadom, snehom, rozrušovanie, vymieľanie zemského povrchu) lat. geol.

exarácia (erózia ľadovcom, brázdenie) lat. geol.

deterzia (obrusovanie a ohladzovanie sklaného podložia ľadovca) lat. geol.

detrakcia (odlamovanie a odtŕhanie rozpukaného skalného podložia ľadovcom) lat. geol.

ablácia (odnášanie zeminy zo zemského povrchu pôsobením ľadu, vody a vetra) lat. geol.

evorzia (vymieľanie hornín vírivou činnosťou prúdiacej vody) lat. geol.

eforácia (vymieľanie podzemnými tlakovými vodami) lat. geol.

dehydratácia (odstraňovanie vody z látok, zbavenie, zbavovanie vody, odvodnenie, odvodňovanie) lat. + gréc.

exhaustácia (odstraňovanie vzduchu, plynu, vyčerpanie, vyčerpávanie, odčerpanie, odčerpávanie, odsanie, odsávanie vzduchu, napr. z konzerv) lat. odb.

degoržovanie (odstraňovanie kalu, nečistoty, odkaľovanie) lat. + franc.

detašovanie (odstraňovanie ťažko odstrániteľných škvŕn z tkanín pred ďalšou úpravou) franc.

decentralizácia (zrušenie, rušenie sústredenia právomoci a zodpovednosti) lat.

liberalizácia (odstraňovanie zásahov štátu, uvoľnenie, uvoľňovanie obmedzení najmä ekon.) lat.

demilitarizácia (zrušenie, rušenie, obmedzenie, obmedzovanie al. zákaz ozbrojených síl, zbraní, na určitom území, odzbrojenie) lat.

defašizácia (o. spôsobu vlády fašistov, vplyvu fašistov) lat. + tal. polit.

denacifikácia (o. nacizmu a nacistov v Nemecku a obsadených krajinách po 2. svetovej vojne podľa rozhodnutia postupimskej dohody) lat.

deboľševizácia (o. spôsobu vlády komunistov, vplyvu boľševikov) lat. + rus. polit.

laicizácia gréc.-lat. kniž.

sekularizácia (odstraňovanie vplyvu cirkvi, náboženstva, zosvetštenie, zosvetšťovanie) lat. kniž. a odb.

depurácia (o. fiktívnych položiek zo súvahy jej úpravou al. zostavením novej súvahy) lat. obch.

pracovník

profesionál lat.-angl.

profík (p. robiacu niečo z povolanie; odborník) lat.-angl. slang.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

šajba rus. slang.

frajer nem. hovor.

štramák (odborník, znalec) nem. hovor.

fachman (dobrý odborník) nem. hovor.

kanón (šikovný p., vynikajúci odborník) tal.-nem.

suverén (p., kt. niečo vynikajúca ovláda, odborník, znalec) franc. hovor.

macher (vynikajúci, šikovný p., odborník, znalec) nem. hovor. expr.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci p., odborník) tal. kniž. expr.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný p., odborník, znalec) lat.

káder (šikovný p.; odborne a polit. vyspelý, schopný p., najmä riadiaci, za socializmu) franc.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný p., odborník, osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

expert (odborník, znalec, poradca) lat.

borec (vynikajúci, osvedčený p.) rus. expr. aj iron.

technik (odborný p. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti; p. vykonávajúci odborné technické práce) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý p., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (p., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, systémom overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

nomenklatúrnik (p. vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.

nomenklatúra (pracovníci vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi) lat. polit.

personál (zamestnanci podniku ako celok) lat.

fidlikár

fidlikant (nešikovný, lajdácky p., najmä remeselník) nem. pejor.

fušer (nešikovný, zlý p., neodborník, nedouk, babrák) nem. hovor. pejor.

fluktuant (p. striedajúci, meniaci často a neodôvodnene zamestnanie) lat.

absentér lat.

blicér

blicoš (p. vynechávajúci prácu, najmä neodôvodnene) nem. slang.

veterán (starší skúsený, zaslúžilý p.) lat.

elév (p. prijatý na skúšobnú dobu, na študijný pobyt) franc.

trainee /trejný/ (zacvičovaný, zaškoľovaný nastupujúci zamestnanec) angl.

gážista (p. pracujúci za stály, pevný plat, o vojakoch, hercoch) franc. hovor.

brigádnik (dobrovoľný, výpomocný p.) franc.

praktikant (p. pripravujúci sa, zaučujúci sa, cvičiaci sa na určité povolanie) gréc.-lat.

volontér (neplatený dobrovoľný p. pripravujúci sa na určité povolanie) franc.

stážista (p. na dlhšom študijnom pobyte na vysokej škole, vedeckom ústave a pod.) franc.

stachanovec (p. dosahujúci vynikajúce, vysoké výkony, najmä v bývalom ZSSR) vl. m. hist.

externista (p. nepracujúci na riadnom pracovisku) lat.

pendler (denne al. týždenne dochádzajúci p. za prácou do susedného štátu) nem. hovor.

expatriot (p. vyslaný zahraničnou spoločnosťou, aby zastával určité miesto v domácej firme, kt. táto zahraničná spoločnosť vlastní) lat.-angl.

majster (kvalifikovaný p. vedúci pracovnú čatu, dielňu a pod., predák) lat.-nem. hist.

palier (majster na stavbe) franc.-nem. hist.

konštruktér (technik, kt. zostrojuje technické riešenie, zostrojovateľ, zostavovateľ) lat.

mixér (zvukový technik) angl. tech.

technológ (p. zodpovedný za výrobný postup pri spracovaní materiálu na určitý výrobok) gréc.

mechanik (p. vyrábajúci, nastavujúci, opravujúci al. obsluhujúci jemné al. zložité stroje) gréc.

metalurg (p. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutník) gréc.

míner (p. pracujúci s výbušninami a trhavinami) lat.-franc.

projektant (p. zaoberajúci sa navrhovaním stavby, plánu stavby) lat.

financ (p. colného úradu; p. finančnej správy) franc. hovor.

bankár (p. peňažnej a úverovej inštitúcie) tal.-franc.

trapezita (bankár a zmenárnik v starom Grécku a Ríme) gréc. hist.

dealer /díler/

díler (bankový p. sprostredkujúci nákup a predaj devíz) angl.

fakturant (p., kt. vystavuje faktúry za dodaný al. predaný tovar) lat. obch.

administrátor (p., kt. sa stará o hosp.-prevádzkovú správu vydavateľstva) lat.

salesman /sejlzmen/ (p., kt. sa stará o zákazníkov, prijíma a vybavuje objednávky, najmä u veľkých firiem) angl. obch.

stevard

steward (p. obsluhujúci cestujúcich v lietadle al. na lodi, obsluhovač v lietadle al. na lodi) angl.

anketár (p. zisťujúci verejnú mienku, najmä formou dotazníka) franc.

programátor (p. zaoberajúci sa prípravou súhrnu príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech.

operátor (p. obsluhujúci počítač) lat.

reštaurátor (p. odborne obnovujúci, opravujúci umelecké pamiatky) lat.

laborant (odborný p. laboratóriu na výskum, pokusy, rozbory, prípravu liekov a pod.) lat.

funebrák (p. pohrebnej služby, pohrebný zriadenec) lat. hovor. zastar.

asistent (pomocný odborný al. vedecký p. napr. na vysokých školách, odborne vzdelaný pomocník) lat.

dispečer (p. riadiaci chod prevádzky z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov) angl.

lapiduch ? voj. slang.

sanitár lat.

saniťák (pomocný zdravotnícky p., ošetrovateľ, najmä voj.) lat. voj. slang.

paramedik (zdravotník pre pomocné lekárske, zdravotnícke činnosti a služby, napr. pre vozidlá záchrannej služby) gréc. + lat.

dentista (zdravotnícky odborný p. bez vysokoškolskéhjo vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu, zubný technik) lat.-franc.

ras nem. zastar.

šarha nem.

šinter (osoba, kt. sa stará o odstraňovanie zdochlín, zabíja staré a choré psy) maď. hovor. zastar.

referent (p. organizačného útvaru úradu, odboru) lat.

personalista (p. osobného oddelenia vybavujúci náležitosti zamestnancov) lat.

manažér (organizačný p., sprostredkovateľ, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí; riadiaci, vedúci p.) angl.

manažment

management /manaž-/ (riadiaci pracovníci) angl.

topmanagement /-manaž-/

topmanažment (najvyšší, vrcholoví riadiaci pracovníci) angl.

dramaturg (p. divadla, filmu, rozhlasu al. televízie vyberajúci, zostavujúci, pripravujúci a upravujúci repertoár, program) gréc.

skriptér (film. p., kt. robí zápis postupu, priebehu filmovania pri nakrúcaní filmu) lat. film.

animátor (p. vytvárajúci kreslený al. bábkový film. film.; p., kt. sa stará o zábavu hostí na rekreácii, v hoteli a pod.) lat.

redaktor lat.-franc.

editor (p. upravujúci text na uverejnenie, do tlače) lat.

korektor (p. opravujúci chyby v rukopise al. sadzbe) lat.

konferenciér /aj -rans-/ (osoba uvádzajúca čísla najmä zábavného programu, sprievodca programom, uvádzač) franc.

scout /skaut/

skaut (osoba vyhľadávajúca a vyberajúca talentovaných ľudí, najmä v športe a móde) angl. porovnaj roľníkrobotníkremeselníkobchodníkúradníkpisárdozorcanovinárspravodajcapomocníkvedúci 2prednostaodborníkvedecumeleclekárvodič 1 a pod.

pieseň

melódia gréc.

air /ér/ franc. hud.

hit

hitovka angl.

šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.

šansón /-s- al. -z-/

chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.

evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.

song (náladová p.) angl. hud.

pop-song

popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.

oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.

kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.

folk

folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.

protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.

vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.

hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.

Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.

Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.

serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.

chorál (oslavná zborová p.) gréc.

žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.

de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.

dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.

plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.

thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.

epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.

introit

introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.

kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.

kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.

pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.

pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.

koleda (vianočná ľudová p.) lat.

shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.

lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.

stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.

parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.

monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.

epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.

embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.

hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.

skólia

skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.

enkómium

enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.

zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.

doina (rumun. ľudová p.) rum.

bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.

častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.

duma

dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.

daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.

alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.

marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.

karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.

villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.

canzona /kancó-/

kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.

kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.

brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.

barkarola

gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.

saineta (špan. p.) špan.

tonáda (špan. ľudová p.) špan.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.

alboráda

alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.

cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.

tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.

folk

folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.

jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.

spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.

gospel

gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.

blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.

rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.

triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1

oslovenie

oslovenie 3 (pomenovanie vhodným menom, titulom a pod.)

titulovanie (o. hodnosťou al. jej vyjadrením) lat.

džentlmen

gentleman /džentlmen/ (o. muža) angl. zried.

domine praestantissime /prestant-/ (prevzácny pane, ako o.) lat. kniž.

domine spectabilis /spekt-/ (urodzený pane, ako o.) lat. kniž.

domine magnifice (veľkomožný, vznešený pane, ako o.) lat. kniž.

domine perillustris (vzácny pane, ako o.) lat. kniž.

gospodin

gosudar

hosudar (o. muža v rus. prostredí) rus.

monsieur /mesjé, mesjö/ (o. muža vo franc. prostredí) franc.

signor(e) /siňo-/ (o. muža v tal. prostredí) tal.

seňor (o. muža v špan. prostredí) špan.

don (o. muža v špan. a tal. prostredí) špan. tal.

sir /sör, sér/ (o. muža bez pripojenia mena v angl. prostredí) angl.

mister /mistr/ (o. muža v angl. a amer. prostredí) angl.

lord (o. muža v angl. prostredí) angl.

mylord (o. muža v angl. vyššej spoločnosti; o. sudcu v angl. prostredí) angl.

šor (o. muža v dalmátskom prostredí) chorv.

efendi (o. muža v tur. prostredí) tur.-gréc.

aga (o. staršieho muža v Turecku, Iráne, Indii) tur.

sáhib (o. muža v arab. prostredí; o. Európana v Indii) arab.

sidi (o. Európana v arab. krajinách) arab.

tuan (o. muža v juhovýchodnej Ázii) indonéz.

bábu (o. vzdelaného Bengálca) beng.

mirza (o. u niektorých východných národov pred menom) irán.

beg

bej (o., titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov, aj ako súčasť mena) tur.

bwana (o. muža v arab. svete a Afrike) arab.-svahil.

Sire /sír/ (o. panovníka, Veličenstvo) franc. angl.

báťuška (dôverné o. muža, otca, starca v rus. prostredí) rus.

padrone (o. hostinského, majstra, ochrancu al. zamestnávateľa v Taliansku) tal.

padre (o. katolíckeho rádového kňaza, otče, otec, v románskych krajinách) tal. port. špan. cirk. porovnaj kňaz

carissime /kar-/ (rehoľné o., drahý brat)

amice! (milý priateľ, ako o.) lat. zastar.

mi amice! (priateľ môj, ako o.) lat. zastar.

madam

madame /madam/ (zdvorilé o. ženy) franc.

šora (o. ženy v dalmátskom prostredí) chorv.

signora /siňo-/ (o. ženy v tal. prostredí) tal.

doňa (o. ženy v špan. prostredí) špan.

seňora (o. ženy pôvodne v špan. prostredí) špan.

mistress /misiz/ (o. ženy v angl. a amer. prostredí) angl.

mylady /majlej-/ (o. ženy v brit. vyššej spoločnosti) angl.

memsahib (o. ženy v Indii) ind.

domina (o. rím. ženy, pani) lat. hist.

mademoiselle /madm(u)azel/ (o. slečny vo franc. prostredí) franc.

signorina /siňo-/ (o. slečny v tal. prostredí) tal.

seňorita (o. slečny pôvodne v špan. prostredí) špan.

miss (o. slečny v angl. a amer. prostredí) angl.

dárling (zlato, drahý, miláčik, najmä ako o.) angl. subšt.

baby /bejby/

bejbi

bejby (milá, zlatko, miláčik, ako o. v amer. prostredí) angl. hovor.

illustrissimus (najjasnejší, vysokoosvietený, najosvietenejší, ako o.) lat.

honorabilis (úctyhodný, ctihodný, ako o.) lat.

spectabilis (úctyhodný, vážený, ako o., ceremoniálny titul dekana) lat.

venerabilis (vysoko ctený, ctihodný, ako o. pri promócii) lat. porovnaj titulšľachtic

pohyb

pohyb 1 (zmena polohy v priestore)

kineto-

kinesio-

-kinesis gréc. v zlož. sl.

moto- lat. v zlož. sl.

dynamika

dynamizmus

dynamickosť (pohyblivosť, hybnosť, zmena, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, sila) gréc.

fluktuácia (stála zmena, neustále zmeny, kolísanie, vlnenie, nestálosť, výkyvy) lat.

drift (zmena, kolísanie) angl. odb.

grif (p. rukou, hmat) nem. hovor. expr.

finta (p. na oklamanie súpera v športe) tal.-nem. šport.

paráda (pôsobivý obratný p.) špan. hovor.

manéver (premyslený, účelný p. al. postup) franc.

blafák (účelný zavádzajúci manéver na oklamanie brankára v hokeji) angl. slang. šport.

švenk (prudký p. kamery) nem. film. slang.

štart (p. lietadla od rozjazdu cez odpútanie sa po dosiahnutie letovej výšky) angl.

rolovanie (p. lietadla po zemi na letisku) franc.-nem. let.

manéver (organizovaný p. voj. síl a prostriedkov, postup, presun, premiestnenie v priebehu boja) franc. voj.

mimika (premenlivé pohyby tváre al. výraz tváre odrážajúce citový stav) gréc.

gesto (p. časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.

gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný prostriedok) lat.

pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.

mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit

lokomócia (p. z miesta na miesto, v priestore, najmä pomocou svalovej činnosti) lat. biol.

bipedia (p. po zadných končatinách typický pre človeka) lat. + gréc.

brachiácia (p. pomocou horných al. predných končatín typický pre opice, rúčkovanie) lat.

brachybázia (chôdza s častými zastaveniami) gréc. lek.

dukcia (p. vo vodorovnej rovine) lat. lek.

addukcia (pritiahnutie končatiny k strednej osi tela) lat. lek.

abdukcia (odtiahnutie končatiny od strednej osi tela) lat. lek.

laterodukcia (p. orgánov do boku) lat. lek.

tanec (opakované rytmické pohyby podľa hudby a ustálených pravidiel) franc.-nem. porovnaj tanec

turistika

turizmus (p. so športovým, poznávacím a rekreačným cieľom, cestovanie, chôdza v prírode) franc.

hiking /haj-/ (pešia turistika) angl.

trek

trekking (vysokohorská turistika) angl.

fleš (rýchly útočný p. v šerme) angl. šport.

traverza (úhybný p. pri šerme) franc. šport.

tempo (rytmický p., najmä pri plávaní) tal.

epeiroforéza (horizontálny p. pevnín, svetadielov) gréc. geol.

epeirogenéza

epirogenéza (dlhodobý rozsiahly p. zemskej kôry) gréc. geol.

lavína (rýchly p. hmôt po príkrom svahu nadol, zosuv, napr. snehu, ľadu, kamenia) lat.-tal.

soliflukcia (p. pôdy po svahu pod vplyvom príťažlivosti Zeme po zamrznutom podloží, pôdotok) lat. geol.

difúzia (samovoľný p. častíc vyvolaný spádom, napr. koncentrácie al. teploty) lat. fyz. chem.

elevácia (p. nahor, dvíhanie, zdvíhanie) lat. odb.

rotácia (otáčavý p., otáčanie, krúženie, obiehanie) lat. odb.

tumbling (otáčavý samovoľný p. tela okolo ťažiska pri voľnom páde) angl. let.

cirkulácia (obeh, obiehanie, kolobeh, kolovanie) lat.

rotácia (obeh nebeských telies okolo vlastnej osi) lat. astron.

pendulácia (kolísavý obeh zemskej osi) lat. geogr.

librácia (kývavý p., výkyv Mesiaca, malá zmena polohy Mesiaca) lat. astron.

tik (mimovoľný neúčelný opakujúci sa p., najmä na tvári, žmurkanie a pod. ako nervová porucha) franc. lek.

iterácia (rytmicky opakované mimovoľné p. v rovnakom slede) lat. lek.

synkinéza (mimovoľný p., často spojený s vôľovým pohybom, súhybnosť orgánov) gréc. lek.

sakáda (rýchly mimovoľný p. oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.

nystagmus (mimovoľný p. očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.

flokcilégium (p. prstami pripomínajúci zbieranie chumáčikov bavlny) lat. lek.

peristaltika (rytmické zmršťovanie svalstva tráviacej trubice slúžiace na posúvanie a premiešanie potravy) gréc.

kinéza (neriadený p. organizmu vyvolaný určitými podnetmi, napr. svetlom) gréc. biol.

tropizmus gréc. biol.

-tropizmus (zmena polohy tela al. časti tela rastlín al. prichytených živočíchov v smere al. od smeru podnetu, napr. svetla, slnka, príťažlivosti, chem. látok) gréc. v zlož. sl.

taxia gréc. biol.

-taxia (smerovo orientovaný p. organizmu, najmä rastliny, vyvolaný a usmernený určitým podnetom) gréc. biol. v zlož. sl.

nastia gréc. bot.

-nastia (p. organizmu, najmä rastliny, neorientovaný v smere podnetu) gréc. bot. v zlož. sl.

termotropizmus

termotaxia

termonastia (p. vyvolaný zmenou al. rozdielmi teploty) gréc. biol.

fototropizmus

fototaxia

fotonastia (p. ovplyvnený intenzitou svetla al. striedaním svetla a tmy) gréc. biol.

heliotropizmus

heliotaxia (p. ovplyvnený svetlom, ak je zdrojom svetla slnko) gréc. bot.

hydrotropizmus

hydronastia (p. vyvolaný vlhkosťou prostredia) gréc. bot.

geotropizmus

geotaxia (p. pôsobením príťažlivosti, v smere al. proti smeru zemskej príťažlivosti) gréc. biol.

ortotropizmus (p. pôsobením príťažlivosti smerom nahor al. nadol) gréc. bot.

aerotropizmus (p. smerom k prístupu k vzduchu, kyslíku) gréc. bot.

trofotropizmus

trofotaxia (p. smerom k zdroju potravy) gréc. biol.

haptotropizmus (p. rastlín v smere al. proti smeru podráždenia pevným predmetom) gréc. bot.

tigmotropizmus

tigmotaxia

tigmonastia (p. vyvolaný dotykom) gréc. biol.

seizmonastia (p. vyvolaný otrasmi al. dotykom) gréc. bot.

mechanotaxia (p. v dôsledku jednosmerného mechanického podnetu) gréc. bot.

chemotropizmus

chemotropia (p. v smere al. proti smeru výskytu chem. látok) gréc. bot.

niktinastia (spánkový p. rastlín v noci) gréc. bot.

traumatropizmus (p. rastlín v dôsledku poranenia) gréc. bot.

anemotaxia (p. živočíchov vetrom) gréc. ekol. porovnaj premiestňovanierýchlosť 1cvikkmitanie

Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 2263. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.