Výsledky vyhľadávania

rok

rok
annus lat. kniž.
annus civilis (občiansky r.) lat. kniž.
anni
anno (roku) lat. kniž.
anno Domini [A. D.] (roku Pána) lat. cirk.
hoc anno /hok/ (v tomto roku) lat.
anni currentis
anno currente [a. c.] /ku-/
anni praesentis [a. p.] /prézen-/
huius anni [h. a.] /hvi-/ (tohto roku, bežného roku) lat. kniž.
eiusdem anni (toho istého roku) lat.
anni praecedentis
anni praeteriti
anni praetereti [a. p.] /pré-/ (minulého roku, minulý r.) lat. kniž.
anno futuri
anni futuri [a. f.] (budúceho roku, budúci r.) lat. kniž.
anno mundi
anno orbis konditi (roku po stvorení sveta) lat. kniž.
post urbem conditam [p. u. c.] /ko-/ lat.
ab urbe condita [a. u. c.] /ko-/ (roku po založení mesta, t.j. Ríma, 753 pr. n. l.) lat.
anno ante Christum (natum) [a. a. Chr. (n.)]
anno Christi [A. Chr.] lat. kniž.
ante Christum (natum) [a. Chr. (n.)] (v roku pred Kristom, pred naším letopočtom)
anno post Christum (natum) [a. p. Chr. (n.)]
post Christum (natum) [p. C./Chr. (n.)] (roku po Kristovi, nášho letopočtu) lat.
per annum
pro anno [p. a.] (pre r., na r., za r., ročne) lat.
intra annum (v priebehu r., počas r.) lat.
sine anno [s.a.] (bez udania roku, letopočtu, napr. vydania) lat. kniž.
ad multos annos /-tós -nós/ (želanie pri prípitku, aby si dlho žil, <i>na dlhé roky</i>) lat. porovnaj letopočet

hudba

hudba
muzika gréc.-lat. hovor.
melo- gréc. v zlož. sl.
monódia (jednohlasná h.) gréc. hud.
entrée /antré/ franc. kniž.
intráda (slávnostná h. pri vstupe významných osôb) tal.-nem.
background /beggraund/ (h. v pozadí, sprievod nástrojového al. hlasového sólového prejavu, pozadie) angl. hud.
musica da camera /muzika da ka-/ (komorná h.) tal. hud.
musica sacra /muzika sakra/ (chrámová h.) lat. hud.
motet
moteto (polyfónna h., 13. – 18. st.) tal. hud.
punktualizmus (hud. štýl používajúci samostatné tóny bez vzťahu k okoliu, bez súvislej melódie) lat. hud.
skiffle /skifl/ (pôvodná amer., černošská aj belošská h. hraná na jednoduchých nástrojoch) angl. hud.
dixieland /-xile-/ (severoamer. ľudová nástrojová h. černošského pôvodu) vl. m.
džez
jazz /džez/ (severoamer. h. vzniknutá spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby) angl.
blues /blúz/ (základná forma džezu vzniknutá zo severoamer. černošskej dvanásťtaktovej piesne) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
swing (džezový štýl, 30. roky) angl. hud.
cool /kúl/ (džezový štýl, koniec 40. rokov) angl.
bebop /bí-/
bop
rehop (džezový štýl, 40. roky 20. st., so zložitejšou štruktúrou, kt. sa začína moderný džez) angl. hud.
revivalizmus /rivajve-/ (džezový štýl vracajúci sa k starším vývojovým obdobia, od 30. rokov) angl. hud.
soul (severoamer. černošská h., od 60. rokov, používa zvolanie a odpoveď) angl. hud.
ragtime /regtajm/ (inštrumentálny štýl h., najmä na klavíri, so synkopami) angl. hud.
beat /bít/
bít
big beat /-bít/
bigbít (smer modernej populárnej h., pojem používaný v 60. rokoch) angl.
rock /rok/
rok (štýl populárnej h. s koreňmi v amer. h., prevažujúci od 50. rokov) angl. hud.
soft rock /rok/ (ľahký, mierny, jemný rock) angl. hud.
hard rock /rok/ (tvrdý rock, s výrazným rytmom) angl. hud.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol angl. hud.
rokáč (amer. hud. štýl s koreňmi v džeze, s výrazným rytmom, od 50. rokov) angl. slang.
džez rock /rok/ (hudba usilujúca sa o spojenie džezu a rocku, od 60. rokov 20. st.) angl.
blue beat /blú bít/ angl.
reggae /rege/ (štýl využívajúci h. karibskej oblasti, černošská populárna h.) angl. hud.
bluegrass /blúgrás/ (živá h. s gitarou, husľami, bendžom a pod., pôvodne severoamer.) angl. hud.
disko (moderná populárna tan. h., 70. roky) angl. hud.
pop angl. hovor.
pop-music /pobmuzik/ (všeobecne obľúbená, známa, zruzumiteľná, ľudová h., stredný prúd h.) angl. publ.
technopop gréc. + angl. hud.
techno (moderná populárna monotónna h. s prevahou basových tónov v 4/4 takte využívajúca elektronické nástroje a prístroje) gréc. hud.
technorock /-rok/ (moderná populárna h. využívajúca ostré elektronické zvuky) gréc. + angl.
trance /trans/ (elektronická h. naväzujúca na techno) angl.
jungle /džangl/
drumm and bass /dram end/ (rýchla elektronická h. s nepravidelným prerušovaným rytmom) angl.
metal
heavy metal /hevi/ (štýl tvrdej rockovej h.) angl. hud.
thrash /treš/ (moderná rocková h. zložená z hlasných, rýchlych a jednoduchých gitarových akordov) angl. hud.
punk /pank/ (moderná rocková h. s jednoduchou kompozíciou, minimálnym používaním nástrojov, vzniknutá v 70. rokoch 20. st., hud. štýl hnutia mládeže) angl.
house /haus/
house music /haus mjuzik(/ (moderná h. v 4/4 takte vzniknutá v 80. rokoch 20. st. v Chicagu) angl. hud.
rap /rep/
rep (ostro sekaná rocková h. používajúca prednes namiesto spevu) angl. hud.
country /kantri/
hip hop
hip-hop (moderná tanečná hudba s rytmizovaným spevom) angl.
country music /kantri mjúzik/
country and western music /kantri end vestern mjúzik/ (populárna hudba; pôvodne ľudová hudba amer. vidieka, od 40. rokov 20. st.) angl. hud.
folk
folk music /mjuzik/ (moderná populárna h. s aktuálnym kritickým obsahom; pôvodne ľudová, najmä anglosaská, al. umelá h. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
world music /verld mjúzik/ (h. založená na národných a pod. tradíciách v spojení s populárnymi hud. štýlmi) angl.
oldies /oldís/ (obľúbené staršie piesne) angl.
ambient /embijent/ (h., najmä syntetizátorová, s využitím prírodných al. technických zvukov) angl. hud.
retro (hud. štýl vracajúci sa témou, spracovaním do minulosti) lat. hovor.
revival /rivaivl/ (hudba, kt. sa vracia k zaniknutému alebo nepoužívanému hud. štýlu) angl.
spirituál (duchovná h. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel (náb., duchovná moderná h. amer. černochov) angl.
pašije (veľkonočná hudba na text evanjelia o umučení Krista) ? hud. cirk. porovnaj pieseňskladba 1tanec

slávnosť

slávnosť 2 (pravidelná prehliadka výkonov)
festival
fest (pravidelná súťažná prehliadka umeleckej tvorby) franc.
bienále (prehliadka umeleckej tvorby, konaná každý druhý rok) tal.
trienále (prehliadka umeleckej tvorby konaná každý tretí rok) tal.
kvadrienále (prehliadka umeleckej tvorby konaná každý štvrtý rok) lat.
akadémia (s. s kultúrnym a pod. programom) gréc.

prehliadka

prehliadka 2 (verejné predvádzanie)
haute couture /ótkotür/ (módna p. veľkého módneho salóna udávajúceho smer svetovej módy) franc.
akadémia (slávnosť s kultúrnym a pod. programom) gréc.
prezentácia (predvedenie, predstavenie, p. niečoho) lat.
expozícia (výstava, súbor vystavovaných predmetov) lat.
exhibícia (výstava) lat.
show /šou/
šou (zábavná výpravná p., predstavenie priťahujúce pozornosť vonkajšími efektmi) angl.
festival
fest (pravidelná p. umeleckej tvorby) franc.
bienále (p. umeleckej tvorby konaná každý druhý rok) tal.
triénale (p. umeleckej tvorby konaná každý tretí rok) tal.
kvadrienále (p. umeleckej tvorby konaná každý štvrtý rok) lat.
retrospektíva (p. tvorby určitého autora, umeleckej školy a pod.) lat.
salón (p. umeleckých predmetov al. priemyselných výrobkov) franc.
autosalón (salón motorových vozidiel) gréc. + franc.
aerosalón (salón lietadiel a pod.) gréc. + franc.
defilé franc.
defilírka (slávnostný pochod pri p.) franc. hovor. porovnaj predstavenie

ročne

ročne
per annum
pro anno [p.a.] (pre rok, na rok, za rok, každoročne) lat.

počet

počet
kvantita lat.
plejáda (množstvo) gréc. kniž.
kvantum (spravidla určité množstvo) lat.
kvóta (stanovený p., množstvo, pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, pomerná časť) lat.-tal.
kontingent (pevný, stanovený, pravidelný p. osôb, napr. brancov, vojakov) lat.
kvórum (najnižší p. potrebných hlasov, napr. na platnosť uznesenia) lat. práv. polit.
numerus clausus /klauzus/ (uzavretý, obmedzený p. pri prijímaní na školu a pod.) lat.
tiráž (p. vytačených exemplárov knihy, náklad) franc. polygr.
parita (rovnaký p., rovnosť) lat. kniž. a odb.
frekvencia (p. pravidelne sa opakujúcich dejov al. javov na určitom mieste za jednotku času, častosť výskytu, početnosť; p. kmitov za jednotku času, kmitočet fyz.) lat.
seizmicita (p. zemetrasení za určité obdobie na určitom mieste) gréc. geofyz.
epakta (p. dní medzi posledným novom Mesiaca a 1. januárom) gréc. astron.
populácia (p. obyvateľstva, obyvateľov, zaľudnenie, ľudnatosť) lat.
natalita lat.
nativita lat. zried.
parturita (p. narodených detí za rok na tisíc obyvateľov, pôrodnosť lek. štat.; p. narodených, vyliahnutých al. vzniknutých jedincov v populácii organizmov za časovú jednotku, množivosť ekol.) lat.
fertilita (p. narodených detí za rok na tisíc žien vo veku 15 – 49 rokov, plodnosť) lat. demogr.
mortinatalita (p. mŕtvonarodených na p. živonarodených) lat. lek.
neomortalita (úmrtnosť novorodencov do 10 dní po narodení) gréc. + lat. lek.
incidencia (p. nových prípadov ochorenia za určitý čas na tisíc obyvateľov) lat. lek.
morbidita (p. chorých al. chorôb k celkovému počtu obyvateľstva, chorobnosť) lat. štat.
mortalita (p. úmrtí na p. obyvateľstva, úmrtnosť lek.; p. uhynutých jedincov za jednotku času, úmrtnosť zool.) lat.
letalita (p. osôb zomretých na určitú chorobu z tisíc osôb chorých na túto chorobu, smrtnosť) lat. lek.
nuncialita
nupcialita (pomerný p. svadieb na určitom území, sobášnosť) lat. štat.
voltinizmus (p. generácií určitého druhu živočícha v priebehu jedného roka) tal. ekol.
denzita (p. jedincov rovnakého druhu na jednotke plochy al. objemu, populačná hustota) lat. ekol.
karyotyp (p. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
hyperodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa nadmerným p. zubov) gréc. lek.
oligodoncia (vrodená vývojová chyba prejavujúca sa neúplným p. zubov) gréc. lek.
p. prstov pozri prst porovnaj množstvo 1zníženiezvýšenie

syr

syr
bryndza (s. vyrábaný rozomletím ovčieho s.) rum.
ricotta /-ko-/ (s. z prevarenej srvátky) tal.
cottage /kotidž/ (čerstvý farmársky s.) angl.
feta (gréc. syr, pôvodne z ovčieho mlieka al. zmesi ovčieho a kozieho mlieka) gréc.
akavi (s. v soľnom náleve) ?
romadúr (tučný mäkký s. s mazľavým povrchom) franc.
mascarpone /maskar-/ (mäkký s. na prípravu tal. dezertov) tal.
žervé (nesolený krémový s. z plnotučného mlieka al. tvarohu) vl. m.
mozzarella /mocarela/ (polotvrdý vláknitý s. tal. pôvodu, pôvodne z buvolieho mlieka) tal.
eidam /ej- i aj-/ (tvrdý al. polotvrdý plnotučný syr v tvare tehly al. bloku) hol. vl. m.
gouda (polotvrdý lisovaný s. hol. pôvodu s malými okami v hmote, mandľovej chuti) vl. m.
ementál
ementálsky s. (jemný sladkastý plnotučný s. s veľkými dierkami) vl. m. potrav.
gruyer /grijér/ (s. podobný ementálu) vl. m.
čedar (s. s dodatočne zakysnutou mletou syreninou, z Veľkej Británie) vl. m.
parmezán vl. m.
grana (dohrievaný tvrdý trvanlivý s. na strúhanie) lat.
camembert /kam-/
kamambér (jemný s. s bielou plesňou na povrchu) franc.
hermelín (mäkký s. s ušľachtilou bielou plesňou na povrchu) nem.
rokfort
roquefort /rok-/ (polotvrdý plesňový s.) vl. m.
gorgonzola (pikantný s. tal. pôvodu s plesňou vnútri hmoty a mramorovým zelenomodrým žilkovaním na reze) tal. vl. m.
kaškaval (balkánsky parený s. z ovčieho al. kravského mlieka) bulh.
trapist (sladký s. jemnej chute) vl. m.
tofu (sójový s., vyzrážaná sójová bielkovina) jap.

skladateľ

skladateľ
komponista (tvorca hud. diel) lat.
symfonik (s. symfónií) gréc.
džezista
jazzista /dže-/
džezmen
jazzman /džezmen/ (s. džezových skladieb) angl.
rocker /rok-/
roker (s. populárnej hudby, rocku) angl. hud.
hitmaker /-mejker/ (s. al. textár úspešných, módnych piesní) angl. hud. slang.; porovnaj básnikspevák

hudobník

hudobník
muzikant lat.-nem. hovor.
muzikus lat. zastar.
fidlikant
fidlikár (h. hrajúci zle na hud. nástroji, najmä na husliach) nem. pejor.
interpret (umelec predvádzajúci hud. dielo, spevák) lat.
frontman /-men/ (vedúci h. hud. skupiny) angl.
majster (vynikajúci umelec) lat.-nem.
maestro (vynikajúci umelec, najmä h.) tal. kniž.
lavutár (h. v rómskom prostredí) cig.
virtuóz (umelec vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.
inštrumentalista (umelec hrajúci na hud. nástroji) lat.
sólista (h. hrajúci sám) tal.
filharmonik (h. hrajúci vo veľkom symfonickom orchestri) gréc.
komponista (skladateľ, tvorca hud. diel) lat.
symfonik (skladateľ orchestrálnych skladieb spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc.
kapelník (h., kt. vedie dychový, zábavný al. tan. súbor) tal.
dirigent (h., kt. vedie hud. teleso pri predvedení hud. diela, zbormajster) lat. hud.
šéfdirigent (hlavný, vedúci dirigent) franc. + lat. hud.
korepetítor (h. nacvičujúci so spevákmi al. členmi baletu úlohy opakovaním) lat.
violinista (huslista) tal. kniž. zastar.
primárius (prvý huslista v komornom súbore) lat. hud.
primáš (prvý huslista v ľudovej hudbe) lat. hovor.
sekundista (druhý huslista) lat. hud.
kontráš (druhý huslista v ľudovej hudbe) lat.-maď.
klavirista lat.-franc.
pianista (hráč na klavíri) tal. hovor.
kantor (spevák a organista v kostole) lat.
tambor
tambur (bubeník pri voj. pechote) arab.-franc. voj. hist.
džezista
jazzista /dže-/
džezmen
jazzman /džezmen/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. hudbu vzniknutú spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby, džez) angl.
soulman /-men/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. černošskú hudbu používajúcu zvolanie a odpoveď, soul) angl. hud.
rocker /rok-/
roker (h. hrajúci al. skladajúci populárnu hudbu s koreňmi v amer. hudbe, prevažujúcu od 50. rokov) angl. hud.
hitmaker /-mejker/ (umelec píšuci úspešné, módne piesne, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.
Orfeus (očarujúco hrajúci a spievajúci h. a spevák v gréc. mytol.)
igric (stredoveký spevák a h.) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký spevák a h., herec, vtipkár) lat. hist.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, h. a spevák) nem. hist. porovnaj spevák

cukrík

cukrík
konfekt (cukrársky výrobok, cukrovinka) lat.
komprimát (tvrdý c. z cukrovej krupice vyrobený lisovaním) lat. cukr.
bonbón (plnený c., najmä čokoládový) franc.
dražé (okrúhly al. ploský c. s hladkým povrchom) franc.
lentilka (pestrofarebné dražé s čokoládovou plnkou) franc.
furé (c. s tvrdým, karamelovým povrchom plnený orechovou al. inou náplňou) franc.
roks (tvrdý neplnený farebný c.) angl.
mentolka lat.
promincľa
feferminc
fefermincka (c. s mentolovou príchuťou) nem. hovor.
kandit (tvrdý c. z cukru a škrobového sirupu) arab.-tal. cukr.
drops (tvrdý c. bez náplne, rôzne tvary, farby a chute) angl.
griláž (c. z páleného cukru s prísadami, najmä orechmi, mandlľami) franc.
karamelka (c. z cukru, škrobového sirupu, tuku a mlieka) franc.
fondán (c. z cukru a škrobového sirupu) franc. potrav.
pelendrek
pendrek (c. zo stuhnutej šťavy sladkého drievka v podobe ohybnej tyčinky) nem. zastar.
žužu (c. zo želatíny v podobe farebných kociek, mäkký) franc. porovnaj cukrovinka

údaj

údaj
informácia lat.
indikácia lat. odb.
dáta (údaje, napr. životopisné; údaje určené pre počítačové spracovanie) lat. pomn.
input (vstupné dáta, vstup údajov) angl. výp. tech.
output (výstupné dáta, výstup údajov) angl. výp. tech.
databanka (súbor údajov k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang.
databáza lat. + gréc. inform. slang.
báza (súbor údajov v logickom vzťahu) gréc.
reálie (súbor údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
paket (súbor údajov prenášaných sieťou v celku) angl. výp. tech.
nacionálie
personálie (osobné údaje) lat.
generálie (všeobecné osobné údaje) lat. kniž.
nativita (údaje o čase a mieste narodenia, kt. sú východiskom pre zostavenie horoskopu) lat. astrol.
adresa (ú. o mieste bydliska al. pôsobenia; ú. na liste al. zásielke obsahujúci meno a miesto určenia, bydlisko príjemcu) franc.
domicil (ú. o mieste a čase opisovannej udalosti v záhlaví článku) lat. žurn.
dátum (ú. o čase, deň, mesiac, rok) lat.
datácia
datovanie (ú. na listine o dobe a mieste jej vydania) lat.
impressum lat.
tiráž (povinné údaje v časopise, novinách, knihe, o vydavateľovi, redakcii, tlačiarni, miestne vydania a pod.) franc. polygr.
aparát (pomocné informatívne údaje vo vedeckej práci, napr. registre) lat. odb.
explicit (údaje za ukončením textu o vzniku diela, meno autora, dátum napísania) lat. lit.
kolofón (údaje v rukopisných alebo najstarších tlačených knihách o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi v závere textu) gréc.
kóta (ú. o nadmorskej výške bodu) franc. geod.
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 19. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.