schopnosť
potenciálnosť
lat.
energia
s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila
gréc.
porovnaj
sila 2
sociabilita
náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť
lat.
kniž. a odb.
charizma
s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.
gréc.
fantázia
gréc.
imaginácia
s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť
lat.
kniž.
fluencia
s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu
lat.
psych.
senzitívnosť
s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety
lat.
kniž. a odb.
sagacita
s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť
lat.
lek.
porovnaj
vnímavosť
citlivosť 1
asertivita
s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných
lat.
psych.
plastickosť
s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.
gréc.
tech.
elastickosť
miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť
gréc.-lat.
odb.
autoregulácia
s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie
gréc. + lat.
odb.
porovnaj
prispôsobivosť
ambidextria
s. rovnako používať obe ruky
psychokinéza
neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku
gréc.
psych.
telepatia
s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie
gréc.
psych.
eidetizmus
ej-
s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť
gréc.
psych.
magnetizmus
s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom
gréc.
excitabilita
s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť
lat.
biol.
regenerácia
s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom
lat.
biol.
endotermia
s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela
gréc.
odb.
homoiotermia
s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť
gréc.
biol.
ektotermia
s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku
gréc.
biol.
modifikabilita
s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami
lat.
biol.
valencia
s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.
lat.
rádioaktivita
s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie
lat.
chem. fyz.
dimorfia
s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť
gréc.
odb.
trimorfia
s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť
gréc.
odb.
oligodynamia
s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy
gréc.
chem. biol.
pracovník
profesionál
lat.-angl.
majster
lat.-nem.
špecialista
lat.-franc.
kapacita
lat.
kaliber
lat.-franc.
technik
odborný p. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti; p. vykonávajúci odborné technické práce
gréc.
teoretik
p., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, systémom overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov
gréc.
nomenklatúrnik
p. vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi
lat.
polit.
nomenklatúra
pracovníci vo vyššej funkcii podliehajúci schváleniu straníckymi, komunistickými orgánmi
lat.
polit.
absentér
lat.
expatriot
p. vyslaný zahraničnou spoločnosťou, aby zastával určité miesto v domácej firme, kt. táto zahraničná spoločnosť vlastní
lat.-angl.
dealer
díler
salesman
sejlzmen
p., kt. sa stará o zákazníkov, prijíma a vybavuje objednávky, najmä u veľkých firiem
angl.
obch.
dispečer
p. riadiaci chod prevádzky z jedného centra najmä pomocou telekomunikačných prostriedkov
angl.
sanitár
lat.
paramedik
zdravotník pre pomocné lekárske, zdravotnícke činnosti a služby, napr. pre vozidlá záchrannej služby
gréc. + lat.
dentista
zdravotnícky odborný p. bez vysokoškolskéhjo vzdelania vykonávajúci bežné ošetrenia chrupu, zubný technik
lat.-franc.
šarha
nem.
manažér
organizačný p., sprostredkovateľ, usporiadateľ šport. al. umeleckých podnikov, podujatí; riadiaci, vedúci p.
angl.
topmanagement
-manaž-
dramaturg
p. divadla, filmu, rozhlasu al. televízie vyberajúci, zostavujúci, pripravujúci a upravujúci repertoár, program
gréc.
animátor
p. vytvárajúci kreslený al. bábkový film. film.; p., kt. sa stará o zábavu hostí na rekreácii, v hoteli a pod.
lat.
redaktor
lat.-franc.
konferenciér
aj -rans-
osoba uvádzajúca čísla najmä zábavného programu, sprievodca programom, uvádzač
franc.
scout
skaut
osobnosť
establishment
-išm-
vedúce osobnosti verejného života, vládnuca, najvyššia vrstva, skupina vplyvných osôb, vládnuce kruhy
angl.
polit. publ. i pejor.
honorácia
najvýznamnejšie, popredné, vplyvné osobnosti v určitom (miestnom) prostredí, panstvo
lat.
kniž. al. iron.
notabilita
významný, vplyvný činiteľ, pôvodne najvyšší štátny, vo franc. monarchii, najmä z najvyššej šľachty hist.
franc.
kniž.
spiritus rektor
vynikajúca o., vedúci, riadiaci duch, duchovný pôvodca, hlavný činiteľ, vodca podujatia
lat.
kniž.
kapacita
lat.
kaliber
lat.-franc.
majster
lat.-nem.
star
stár
idol
gréc.-lat.
nosnosť
výkonnosť
efektívnosť
lat.
odborník
majster
lat.-nem.
špecialista
lat.-franc.
profesionál
lat.-angl.
kapacita
lat.
kaliber
lat.-franc.
káder
franc.
teoretik
o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov
gréc.
nešikovný, zlý o.
pozri
neodborník
o. v medicíne
pozri
lekár
botanik
gréc.
algológ
lat. + gréc.
entomológ
gréc.
mammaliológ
lat. + gréc.
fyziológ
o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí
gréc.
röntgenológ
o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím
vl. m. + gréc.
astronóm
gréc.
geodet
geol.
petrológ
gréc.
matematik
o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta
gréc.
kybernetik
o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch
gréc.
ezoterik
o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka
gréc.
prognostik
o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského
gréc.
futurológ
o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja
lat. + gréc.
demograf
gréc.
teleológ
filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ
gréc.
filoz.
grafológ
o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu
gréc.
o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre:
balkanista
vl. m.
semitológ
vl. m. + gréc.
filatelista
gréc.-franc.
kulinár
lat.
kanonista
lat.
dramaturg
o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii
gréc.
maskér
franc.
znalec
špecialista
lat.-franc.
majster
lat.-nem.
kapacita
lat.
kaliber
lat.-franc.
kritik
gréc.
kulinár
lat.
gurmán
franc.
masoret
hebr.
stav
stav
1
súhrn vlastností v určitom čase
kondícia
lat.
normálnosť
lat.
optimum
v daných podmienkach najlepší, najvhodnejší, najpriaznivejší, najvýhodnejší s.
lat.
kniž. a odb.
saldo
konečný s. pohľadávky al. záväzku, rozdiel medzi príjmami a výdavkami, zostatok účtu
tal.
účt. obch.
sediskvancia
s., keď nie je obsadený cirk. úrad, najmä pápeža al. biskupa, z dôvodu zosadenia al. smrti
lat.
cirk.
nov
s. osvetlenia Mesiaca Slnkom pozorovaný zo Zeme, keď Mesiac je obrátený k Zemi neosvetlenou časťou
lat.
astron.
citový s.
pozri
pocit 1
blaženosť
uspokojenie
pokoj 2
napätie 1
ostražitosť
nepokoj
vzrušenie
podráždenosť
hnev
úzkosť
strach
skleslosť
stiesnenosť
smútok
slabosť 1
únava
vyčerpanie 2