Výsledky vyhľadávania

čiarka

interpunkčné znamienko (rozdeľovacie znamienko, sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.
koma gréc.-lat.

otec

otec 2 (muž zastupujúci otca)
koma (krstný o. voči rodičom, kmotor) maď. hovor. zastar.
senior [sen.] (starší z dvoch mužov, najmä príbuzných rovnakého mena) lat.

znamienko

interpunkčné z. (rozdeľovacie z., sústava rozdeľovacích znamienok) lat. lingv.
diakritické z. (z. na rozlíšenie platnosti toho istého písmena, bodka, dĺžeň, mäkčeň a pod.) gréc.
punkt (bodka) lat.
semikolón (bodkočiarka) lat. + gréc.
koma (čiarka) gréc.-lat.
akcent (znamienko na rozlíšenie prízvuku, dôrazu apod.) lat.
tréma (dve bodky nad písmenom označujúce vo francúzštine oddelenú výslovnosť, v ruštine zmenu výslovnosti) gréc. lingv.
tilda (vlnovka nad písmenom, napr. nad n v španielčine; znak v tvare vlnovky nahradzujúci opakovanie hesla v slovníkoch polygr.) špan.
gravis (z. označujúce rôznu funkciu, napr. ć vo francúzštine) lat. lingv.
cédille /sédij/ (háčik pod písmenom ç vo francúzštine na označenie výslovnosti s) franc.
apostrof (z. označujúce vypustenie hlásky) gréc. lingv.
parentéza (znak vo vete oddeľujúci slovo al. vetu vloženú do inej vety, vsuvku, pomlčka, zátvorka) gréc. lingv.
divis lat. typ.
tiret (z. na delenie al. spájanie slov, rozdeľovník, spojovník) franc.
paragraf (z. pre odsek v zákonoch, odb. spisoch) gréc.
sigla (ustálená značka al. skratka pre určité slovo, napr. §, %, D) lat.-nem. zastar.
ampersand (značka pre zavináč, @, al.) angl. výp. tech.
titla (grafické označenie skratky, napr. nad písmenami, v gréc. a staroslovan. rukopisoch) špan.
asterisk (znak v podobe hviezdičky) gréc. knih.
virguľa (z. v podobe háčika pri skontrolovanom údaji) lat. účt. zastar.
fajfka (z. označujúce hotovú, vybavenú položku, kvačka) nem. admin. slang.
plus (z. sčítania; z. kladnej veličiny) lat. mat. fyz.
mínus (z. odčítania; z. zápornej veličiny) lat. mat. fyz.
pasignatúra (hárková značka v tvare hviezdičky a čísla v ľavom dolnom rohu na tretej strane každej knižnej zložky) lat. polygr.
deleatur (korektúrne z. označujúce vypustenie písmena al. časti textu pri oprave, korektúre) lat. typ.
vertatur /-tá-/ (korektúrne z. označujúce obrátene al. naprieč ležiace písmeno al. slovo) lat.
fermáta (z. notového písma označujúce predĺženie tónu al. pomlčky, koruna, korunka) tal. hud.
akcidentála (z. pre zvýšenie al. zníženie tónu) lat. hud.
névus lat. lek.
spilus (materské z., škvrna, vrodená vývojová porucha kože prejavujúca sa ložiskami inej farby) gréc. lek. porovnaj znak 4

vrstva

vrstva 1 (plošne rozložené množstvo látky)
strati- lat. v zlož. sl.
šichta nem. zried.
lamina (vrstvička) lat. odb.
etáž (rovina, plocha) franc. odb.
sendvič (dve al. viac vrstiev určitej látky spojené inou látkou) vl. m. tech. pren.
plaké (slabá v. kovu pokrývajúca iný kov) franc.
email (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na keramike, kove a pod.) germ.-franc. tech.
glazúra franc.
glieda (sklovitá poleva, povlak na keramike, kove) nem. hovor.
smalt (ochranná al. ozdobná sklovitá v., povlak na kovovom podklade) germ.-tal.
bandáž (v. na obloženie, ovinutie stroja, potrubia a pod.) franc. tech.
protektor (vrchná obnovená v. plášťa pneumatiky, obnovený behúň) lat. tech.
banket (spodná v. základových múrov stavby) tal. stav.
makadam (podklad vozovky zo zmesi štrku) vl. m.
lazúra (tenká priesvitná v. riedkej faby na spodnej farebnej vrstve, kt. nekryje, ale dáva jej svietivosť a intenzitu) perz.
sfregatúra (riedka rozotierateľná polosuchá v. farby, cez kt. presvitá spodná farebná vrstva) lat.
šeps (podkladový náter pod farebnú maľbu na plátno, drevo a pod.) angl. výtv.
geosféra (obal Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.
atmosféra (plynný obal okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia v. atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
stratosféra (v. medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
stratopauza (v. medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
mezosféra (v. atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.
mezopauza (v. medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.
ozonosféra (v. atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.
ionosféra (v. atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.
homosféra (v. atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.
termosféra (v. atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.
heterosféra (v. atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.
protonosféra (v. atmosféry nad 800 km) gréc.
geokoróna (plynný obal okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.
hydrosféra (vodný obal, súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
ekosféra (v. Zeme, v kt. sú živé organizmy) gréc.
fytosféra (v. Zeme pokrytá rastlinami) gréc.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (v. Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (v. zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná v. zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
fotosféra (plynný obal okolo Slnka, najnižšia tenká v., do 300 km) gréc. astron.
chromosféra (plynný obal okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.
koróna (plynný obal okolo Slnka, vonkajšia v. slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.
koma (plynný obal jadra kométy) gréc. astron.
horizont (v. líšiaca sa určitým znakom, najmä vody, pôdy, hornín a pod.) gréc. odb.
humus (úrodná v. pôdy s organickými látkami) lat. poľnohosp.
mull (najzložitejšia forma humusu) nem.
tangel (humus s málo rozloženými zvyškami rastlín a trusom, najmä dážďoviek) škand. poľnohosp.
lamina (vrstvička v sedimente s hrúbkou pod 1 cm) lat. geol.
förna (v. nerozložených organických zvyškov, najmä lístia, ihličia, na povrchu pôdy, v lese) švéd. odb.
epilimnión (vrchná v. vody vo vodnej nádrži, do 5 m) gréc. odb.
metalimnión (v. vody, kt. nie je ovplyvňovaná dennými prúdmi, skočná v.) gréc. odb.
hypolimnión (v. vody s nemennou teplotou, bez svetla a rastlín) gréc. odb.
stratus (sivá jednotvárna v. oblakov so základňou do 2 km od zemského povrchu) lat. meteor.
uvea (prostredná v. očnej gule, dúhovka) lat. anat.
retina (vnútorná v. v očnej guli, sietnica) lat. anat.
skléra (biela tuhá väzivová vrstva očnej gule, očné bielko) gréc. anat.
epiderma (vrchná v. kože živočíchov) gréc. zool.
zamša (hlavná, najhustejšia vrchná vrstva kože) nem.?
korium (väzivová spodná v. kože) lat.
pancier (kryt tela niektorých živočíchov zo zrohovatenej v. kože) tal.-nem. zool.
kutikula (v. pokrývajúca vonkajšie steny pokožkových buniek bot.; v. na povrchu tela niektorých bezstavovcov zool.) lat.
borka (vrchná odumretá v. pletív na povrchu kmeňa, konárov a koreňa, kôra) nem. bot.
perleť (vnútorná v. lastúr niektorých lastúrnikov) román.
aura (neviditeľná v. okolo tela vnímaná senzibilmi, vyžarovanie organizmu) gréc.

priateľ

priateľ 1 (duchovne blízky človek)
pajtáš (druh, kamarát) maď. hovor. expr.
koma (kamarát) maď. hovor. zastar. pren.
alter ego (dôverný p., t. j. druhé ja) lat. kniž. a odb.
pobratim (oddaný, verný p., p. ako brat) srb.
intimus (veľmi dôverný, blízky p.) lat. zastar. hovor.
kumpán (spoločník, druh, najmä pri pochybnej zábave) franc. hovor. expr.
amice! (milý p., ako oslovenie) lat. zastar.
mi amice! (p. môj, ako oslovenie) lat. zastar.

obal

obal 2 (obkladajúca látka)
integument (povrch, pokrývka, vonkajší o. živočíšneho organizmu, koža) lat. zool.
cysta (ochranný o. niektorých živočíchov na prežitie určitého štádia vývoja, mechúr) gréc. zool.
kokón (o. vajíčok niektorých bezstavovcov, zámotok z vlákien u lariev hmyzu) franc.
amnión (vnútorný zárodkový o. priamo obklopujúci zárodok, vnútorná plodová blana) gréc. biol.
chorión gréc. biol.
seróza (vonkajší zárodkový o.) lat. biol.
periant (dvojitý kvetný o., okvetie) gréc. bot.
perigón (kvetný o. zložený z rovnakých lístkov, okvetie) gréc. bot.
testa (o. semena rastlín, osemenie) lat. bot.
geosféra (o. Zeme, sústredné obaly, z kt. sa skladá Zem) gréc.
atmosféra (plynný o. okolo Zeme do 1 000 km, ovzdušie) gréc. odb.
troposféra (najspodnejšia vrstva atmosféry do 8 až 18 km, v kt. sa utvára počasie) gréc. meteor.
stratosféra (vrstva medzi troposférou a mezosférou, 9-17 až 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
stratopauza (vrstva medzi stratosférou a mozosférou 45-50 km) lat. + gréc. meteor.
mezosféra (vrstva atmosféry od 45-50 do 85-90 km, nad stratosférou) gréc.
mezopauza (vrstva medzi mezosférou a termosférou, 85-90 km) gréc.
ozonosféra (vrstva atmosféry od 10 do 50 km) gréc. meteor.
ionosféra (vrtsva atmosféry od 80 do 500 km) gréc. meteor.
homosféra (vrstva atmosféry do 90-100 km) gréc. meteor.
termosféra (vrstva atmosféry nad 90 km) gréc. meteor.
heterosféra (vrstva atmosféry nad 100 km) gréc. meteor.
protonosféra (vrstva atmosféry nad 800 km) gréc.
geokoróna (plynný o. okolo Zeme nad 1 000 km) gréc. + lat. astron.
hydrosféra (vodný o., súhrn všetkého vodstva na Zemi) gréc. geol.
litosféra (vrchná časť Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia časť zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol. porovnaj vrstva Zeme
fotosféra (plynný o. okolo Slnka, najnižšia tenká vrstva, do 300 km) gréc. astron.
chromosféra (plynný o. okolo Slnka medzi fotosférou a korónou) gréc. astron.
koróna (plynný o. okolo Slnka, vonkajšia vrstva slnečnej atmosféry javiaca sa pri zatmení ako žiara) lat. astron.
koma (plynný o. jadra kométy) gréc. astron.

kmotor

koma maď. hovor. zastar.
kum (krstný otec voči rodičom) ukr. zried.

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.
lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.
dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.
arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca
absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.
nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.
sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.
delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.
enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.
dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.
parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1
dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.
moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.
hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.
epilepsia gréc. lek.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.
psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.
dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.
dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.
amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.
mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.
deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.
katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.
psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.
psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.
autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.
katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.
hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.
teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.
pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.
zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.
logopatia (p. reči) gréc. lek.
dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.
alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.
dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.
kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.
dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.
anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.
afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.
aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.
afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.
parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.
pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.
rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.
pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.
chinoanizmus /ši-/ franc. lek.
lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.
traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.
chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.
gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.
sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.
parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.
tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.
embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.
emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.
mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.
interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.
palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.
parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.
dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.
heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.
heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.
dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.
tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.
tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.
schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.
afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.
grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.
poriománia gréc. lek.
ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.
echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.
echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.
echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.
echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.
herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.
kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.
hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. + lat. lek.
insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.
hypnobatia gréc. odb.
somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.
somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.
alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.
dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.
agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.
grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
ametropia (p. oka) gréc. lek.
anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.
skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.
astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.
loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.
heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.
hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.
presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.
myopia gréc. lek.
dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.
parachromatizmus gréc. lek.
daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.
xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.
erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.
polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.
diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.
trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.
mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.
hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.
seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.
katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.
fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.
halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2
monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.
dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.
akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota
akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.
kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.
dysguezia (p. chuti) gréc. lek.
aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.
ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.
parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
afágia gréc.
aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.
disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.
odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.
dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.
trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.
fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.
rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.
rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.
dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.
dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.
dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.
abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.
astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.
parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.
bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.
asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.
dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.
alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.
apoplexia gréc. lek.
iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.
trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.
struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.
hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.
nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.
akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.
elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.
tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.
gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.
pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie
hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.
atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie
trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.
malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.
aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.
dyspepsia gréc. lek.
indigescia (p. trávenia) lat. lek.
steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.
dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.
urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.
oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie
siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.
sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2
dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.
sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.
caries /ka-/
karies (zubný kaz) lat. lek.
dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.
frigidnosť lat. lek.
anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.
vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.
fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

strata

privácia lat. kniž.
deprivácia (zbavenie niečoho dôležitého, odstránenie, nedostatok) lat.
deficit (prevaha výdajov nad príjmami al. potrieb nad zdrojmi, nerovnováha, schodok, nedostatok, chýbanie) lat. ekon.
prejudícia (premeškanie lehoty splatnosti zmenky al. iných úkonov a z toho vyplývajúca s. nárokov) lat. kniž. a odb.
dezilúzia (s., zbavenie ilúzií, rozčarovanie, vytriezvenie, sklamanie) franc.
expatriácia (s., zbavenie štátneho občianstva) lat. práv.
denaturalizácia (s., zbavenie, pozbavenie, vzdanie sa štátneho občianstva, prepustenie zo štátneho zväzku) lat. práv.
atímia (s. občianskych práv v starogréc. obciach) gréc. hist.
derelikcia (vzdanie sa vlastníctva veci, opustenie veci so stratou vlastníctva veci) lat. práv.
dehumanizácia (s., zbavenie ľudského rozmeru, práv, vlastností, odľudštenie) lat.
desikácia lat. poľnohosp. lek.
eksikácia gréc. + lat.
exsikóza (vysúšanie, vysušenie, vysychanie, s. vody v pôde, organizme) lat. lek.
akvaplaning (s. riaditeľnosti vozidla na mokrej vozovke z dôvodu tenkej vrstvy vody medzi pneumatikou a vozovkou) lat. + angl. dopr.
draft (s., úbytok hmotnosti alebo kvality tovaru počas prepravy a náhrada, vyrovnanie, zľava zaň) angl. obch.
fusti (draft spôsobený primiešaním cudzích látok, znečistením) tal. obch.
besemschon (draft spôsobený uviaznutím tovaru na obale) ?
calo /ka-/
decalo /deka-/
dekalo (draft spôsobený vysypaním) gréc.
coulage /kuláž/
kuláž lat.-tal.
leakage /likidž/
lekáž (draft spôsobený vytečením, vyparením kvapalín cez netesnosti obalu) angl. obch.
degenerácia (s. al. zoslabenie funkcií, schopností, výkonnosti, vývojový úpadok) lat. biol.
depravácia (s. ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
depresia lat. lek. psych.
depresívnosť (citový stav prejavujúci sa stratou záujmov, smutnou náladou, pocitom menejcennosti, ľútostivosťou a pod., skleslosť, skľúčenosť, stiesnenosť) lat.
invalidita (s. al. pokles schopnosti práce pre následky choroby al. úrazu) lat.
narkóza (umelé uspanie a znecitlivenie pacienta spojené so stratou vedomia, citlivosti, pomocou omamných látok, umelý spánok) gréc. lek.
analgia (s. vnímania bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
anodýnia (s. vnímania bolesti, bezbolestnosť) gréc. lek.
anestézia (s., zbavenie citlivosti) lek.
dezorientácia (porucha vedomia, myslenia, pamäti, prejavujúca sa nedostatkom al. stratou orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
kataplexia (s. napätia kostrových svalov v dôsledku šoku) gréc. lek.
atónia (s. napätia, ochabnutosť, chabosť) gréc. lek.
plégia gréc. lek.
-plégia (úplná s. pohyblivosti, úplná obrna, spôsobená poruchou centrálnej nervovej sústavy) gréc. v zlož. sl.
paréza gréc. lek.
-paréza (čiastočná s. pohyblivosti, najmä svalu, končatiny, obrna) gréc. v zlož. sl.
amimia (s. premenlivých pohybov tváre al. výrazu tváre odrážajúcich citový stav ako príznak nervovej choroby) gréc. lek.
amencia (s. pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
amnézia (s. pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
mnemasténia (duševná porucha prejavujúca sa s., ochabovaním pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (s. pamäti pri hystérii al. duševnej poruche) gréc. lek.
deteriorácia (s. rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
agnózia (s. schopnosti chápania) gréc. lek.
afekt (s. sebakontroly vôľou, prudká krátkodobá citová reakcia nezodpovedajúca podnetu, pohnutie mysle, porušenie duševnej rovnováhy, prchkosť, podráždenosť, rozčúlenie, vzplanutie) lat.
afekcia (citový záchvat) lat. psych.
depersonalizácia (s. pocitu vlastnej osobnosti, svojho ja, odosobnenie) lat. psych.
absencia (náhla krátka s. vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (s. vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
agónia (s. vedomia, pred smrťou, dokonávanie, skonávanie) gréc. lek.
dysbúlia (chorobná s. vôle, slabá vôľa, nerozhodnosť, ľahostajnosť) lat. lek.
palifemia (porucha reči prejavujúca sa stratou plynulosti reči spôsobenou prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
afázia (s. reči, čiastočná al. úplná chorobná porucha reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu) gréc. lek.
paralexia (s. schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry, prejavujúca sa zamieňaním slov, získaná porucha čítania) gréc. lek. psych.
logamnézia (s. schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla s. schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
akalkúlia (s. schopnosti počítať) gréc. + lat. lek.
agrafia (s. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
afónia (s. hlasu) gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (s. chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
ageuzia (celková s. chuťových pocitov) gréc. lek.
anosmia (úplná s. čuchu) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná s. zraku pri vedomí; dočasná s. vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
amauróza (trvalá a nevyliečiteľná s. zraku, slepota) gréc. lek.
depigmentácia (s. kožného farbiva z tkaniva) lat. lek.
madaróza (úplná s. rias) gréc. lek.
psilóza (s. vlasov, rias) gréc. lek.
akómia (chorobná s. vlasov) lek.
deflorácia (s., zbavenie panenstva porušením, natrhnutím panenskej blany) lat. lek.
agalakcia (s. schopnosti vylučovať materské mlieko) gréc. lek. vet.
dysmúzia (s. zmyslu pre hudbu) gréc. + vl. m. lek. porovnaj poruchapozbaveniehluchotaslepota a pod.

bezvedomie

kóma (hlboké b., strata vedomia) gréc. lek.
absencia (náhla krátka strata vedomia) lat. lek.
nubilita (mrákotný stav zastretia mysle, náhla porucha vedomia) lat. lek.
synkopa (krátkodobé b. vyvolané nedokrvenosťou mozgu v dôsledku spomalenia al. zastavenia činnosti srdca) gréc. lek.
sopor (stredne ťažká porucha vedomia) lat. lek.
agónia (strata vedomia pred smrťou, dokonávanie) gréc. lek.
narkóza (umelé uspanie a znecitlivenie pacienta spojené so stratou vedomia, citlivosti pomocou omamných látok, umelý spánok) gréc. lek.