Výsledky vyhľadávania

vysokoškolák

študent lat.

študák lat. slang.

študiózus (poslucháč vysokej školy) lat. zastar.

akademik (študent na akadémii, napr. vysokej škole umeleckého smeru; študent al. absolvent vysokej školy) lat.

medik (poslucháč lekárstva) lat.

technik (poslucháč tech. vysokej školy)

jurista (poslucháč práv) lat.

teológ (poslucháč bohoslovia, bohoslovec) gréc.

bócher (žid. bohoslovec.) hebr.

softa (tur. bohoslovec) perz.-tur.

beán (nový, začínajúci študent na vysokej škole pred prijatím medzi starších študentov) lat. hist.

stážista (študent navštevujúci vysokoškolské praktické cvičenia, napr. medikov na klinike) lat.

externista (študent, kt. nenavštevuje pravidelne prednášky, oslobodený od pravidelnej školskej dochádzky) lat.

diplomant (š. pripravujúci sa na zloženie záverečných skúšok) gréc. škol.

burš (nem. v.) nem. hist.

absolvent (v. po úspešnom ukončení vysokej školy) lat.

absa

absík lat.

špagát

špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.

inžinier (absolvent tech., poľnohosp., ekon. a pod. vysokej školy) franc.

postgraduant (účastník vzdelávania nasledujúceho po skončení vzdelávania na vysokej škole) lat.

univerzitant (študent najstaršieho typu vysokej školy) lat. zastar.

civis academicus /akademikus/ (občan s vysokoškolským vzdelaním) lat.

hodnosť

dištinkcia lat.

grádus lat. zastar.

ordo lat. kniž. a odb.

rang franc.-nem. hovor.

titul lat.

predikát (h. al. jej vyjadrenie) lat. kniž.

funkcia (h. spojená s povinnosťou, činnosťou, postavenie) lat.

prebenda (výnosná, výhodná funkcia) lat. expr.

post (vysoká, významná funkcia) lat. nem. hovor. al. publ.

mandát (funkcia volených zástupcov, členov zastupiteľských zborov) lat. polit.

dignita (významné, čestné postavenie) lat.

pleno titulo [p. t., P. T.] (plným titulom, namiesto hodnosti, titulu al. oslovenia v adrese listu) lat.

akademické, vedecké a pedagogické hodnosti

profesor lat.

profák (najvyšší titul vysokoškolského učiteľa; titul stredoškolského učiteľa) lat. slang.

bakalár (nižšia akadmická h. absolventa špeciálne zameranej časti vysokoškolského štúdia) lat.

bachelor /beče-/ (bakalár v angloamer. prostredí) angl.

inžinier (h. absolventa vysokej školy tech., poľnohosp., ekon. a pod. smeru) franc.

doktor

doktorát (h. absolventa vysokej školy, najmä univerzity, Dr. pred menom; najvyššia vedecká h., DrSc. za menom) lat.

JUDr. (h. absolventa právnickej fakulty s rigoróznou skúškou, doktor oboch práv)

magister (akademická h. na univerzitách, bohosloveckých a umeleckých vysokých školách; akademická h. lekárnikov) lat.

master (akademická h. na brit. vysokých školách) angl.

bakalár (nižšia, prvá akademická h. v stredoveku) lat. hist.

licenciát (stredná, druhá akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat.

magister lat.

majster (vyššia, tretia akademická h. v stredoveku; dodnes v niektorých krajinách) lat. hist.

docent lat.

docentúra (nižšia vedecko-pedagogická h.) lat.

profesor (najvyššia vysokoškolská vedecko-pedagogická h.) lat.

ordinár

ordinarius (riadny profesor v niektorých krajinách) lat.

honorabilis (obradný titul vysokoškolského profesora, nie dekana a rektora) lat.

magnificencia (titul rektora vysokej školy, v oslovení Magnificencia) lat.

svetské, panovnícke hodnosti

majster (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka; čestný titul vynikajúceho športovca) lat.-nem.

maestro (titul vynikajúceho umelca, najmä hudobníka) tal. kniž.

prezident (titul volenej hlavy republiky) lat.

excelencia (čestný titul, najmä v diplomatickom styku) lat.

komandér

komandír (titul nositeľa vyznamenania vyššieho stupňa v niektorých krajinách) franc.

bazileus (titul vládcu, kráľa v starom, homérskom Grécku, vojvodca, sudca a veľkňaz) gréc. hist.

serenissimus (titul kniežaťa v niektorých krajinách) lat. hist.

archón

archont (titul jedného z deviatich najvyšších úradníkov v antických Aténach) gréc. hist.

kaisar /kaj-/ (najvýznamnejší byzantský titul po cisárovi) lat.

cézar (titul neobmedzeného vládcu) vl. m.

cisár (najvyšší titul neobmedzeného vládcu) lat.

princeps (cisár v starom Ríme) lat. hist.

augustus (vznešený titul rím. cisára) lat. hist.

autokrator (titul byzantského cisára) gréc. hist.

bán (titul panovníka al. kráľovského miestodržiteľa u niektorých južných Slovanov) tur.-srb. hist.

cár (titul neobmedzeného vládcu v Bulharsku a Rusku) rus.

dauphin /dofen/ (titul následníka franc. trónu, korunného princa) franc.

infant (titul špan. al. port. korunného princa) špan.

lord (titul niektorých vysokých úradníkov vo Veľkej Británii) angl.

esquire /eskvajr/ (titul vyšších úradníkov, starostov miest, sudcov a pod. vo Veľkej Británii) angl.

ealdorman /íldormen/ (titul rodového náčelníka anglosaských kmeňov) angl. hist.

dóža (titul voleného vládcu v benátskej a janovskej republike) tal. hist.

duce /duče/ (titul vodcu, tal. diktátora B. Mussoliniho) tal.

caudillo /kaudiľo/ (titul špan. generála Franka a latinskoamer. diktátorov) arab. špan.

efendi (titul tur. úradníkov, kňazov a učencov) tur.-gréc.

aga (titul nižšieho úradníka al. dôstojníka v Turecku, Iráne, Indii) tur.

dej (titul tur. miestodržiteľov, vládcov v Alžírsku) arab. hist.

said

šerif

šeríf (titul vládcu v niektorých mohamedánskych krajinách) arab.

kalif

chalífa (titul arab. vládcu a hlavy veriacich) arab.

emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.

beg

bej (titul islamských feudálov, hodnostárov a úradníkov) tur.

šach (titul panovníka v niektorých krajinách Blízkeho a Stredného východu) perz. hist.

ensi (titul miestnych vládcov v starom Sumeri) sumer.

mirza (titul princa, syna kniežaťa u niektorých východných národov, za menom) irán.

padišah

padišach (titul seldžuckých a osmanských panovníkov) perz. hist.

baša

paša (titul vysokého hodnostára v Osmanskej ríši) tur. hist.

chedív (titul egypt. vládcu, 1867 – 1914) perz.

kagan (titul hlavy štátov turk. národov, Avarov, od 13. st. Mongolov) orient. hist.

singh (titul príslušníkov sikhov, lev, za menom) sanskrit-hind.

lulla

molla

mullah (čestný titul moslimských učencov) afg.

mogul (moslimský titul panovníka mongolského pôvodu v Indii, 16. – 19.st.) perz. hist.

chuang ti (titul čín. cisára, za menom) čín. hist.

wang (titul vládcu v čín. štátoch pred 221 pr. n. l.) čín.

kabaka (titul feudálneho vládcu kráľovstva Bugandy) ?

tennó (najpoužívanejší titul jap. cisára, nebeský cisár, vládca) jap.

mikádo (titul jap. cisárov v európskych jazykoch) jap.

daimjó

daimio (titul jap. feudálneho kniežaťa, do 1868) jap.

kuraka (titul nižšieho úradníka v ríši Inkov; titul náčelníka, starostu občiny v Peru) kečuánčina.

cirkevné hodnosti

dignita (katolícka kňazská h.) lat. cirk.

papa (titul všetkých vyšších kňazov vo východných kresťanských cirkvách) gréc.-lat. cirk.

protonár (čestný titul duchovného, najmä pápeža) gréc. + lat. cirk.

pápež gréc.-lat.-nem. cirk.

papa gréc.-lat. cirk.

pontifex

pontifex maximus (titul hlavy rímskokatolíckej cirkvi, rímsky biskup, Svätý otec) lat.

servus servorum Dei (titul pápeža na slávnostných dokumentoch, sluha sluhov božích) lat. cirk.

eminencia (titul kardinálov rímkatolíckej cirkvi a veľmajstra maltézskeho rádu) lat.

episkopát (biskupská h.) gréc.-lat.

monseigneur /-siňér, -siňör/ (titul duchovného hodnostára, biskupa, vo Francúzsku) franc.

don (titul duchovnej osoby v Taliansku) tal.

katolikos (titul hlavy armén. cirkvi) gréc. cirk.

notár (čestný titul udeľovaný zaslúžilým katolíckym duchovným) lat. cirk.

diakonát gréc.-lat.

jáhenstvo (h. katolíckeho a pravoslávneho duchovného oprávneného vykonávať len niektoré kňazské funkcie, najmä krstiť, kázať, so svätením nižším ako kňazským) gréc. cirk.

illustrissimus lat. hist.

revendissimus (titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov) lat. cirk.

monsignore /-siňo-/ (čestný titul vysokých katolíckych cirk. hodnostárov a pápežských prelátov udeľovaný pápežom) tal. cirk.

hadždž arab.

hadži (titul moslima, kt. vykonal púť do Mekky k posvätnej Kaabe) tur. náb.

háfiz (titul moslima, kt. vie korán naspamäť) arab.

mulla

molla (titul moslimského duchovného najnižšieho stupňa, u šiitov) afg.

ajatolláh (titul významných osobností v šiitskom isláme, duchovný vodca) arab.

imám (titul hlavy šiitov) arab.

láma (čestný titul vyššieho duchovného v Tibete) tib. cirk.

dalajláma

pančenláma (t. hlavy lámaistickej, tibetskej budhistickej cirkvi) tib.

bodgegén (titul hlavy lámaistickej cirkvi v Mongolsku) mongol.

mahátma (čestný titul udeľovaný v Indii významným duchovným osobnostiam) sanskrit

pandit (čestný titul klasicky vzdelaných príslušníkov najvyššej hinduistickej vrstvy, brahmanov, učencov a znalcov sanskritu v Indii) sanskrit porovnaj kňazhodnostár|cirk.

diplomatické hodnosti

atašé (najnižšia diplomatická h., pridelenec zastupiteľského úradu) franc.

ambasádor (najvyššia diplomatická h., mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec) franc. porovnaj vyslanec

vojenské hodnosti

šarža franc. hovor.

dôstojnícke hodnosti

lajtnant (poručík, pôvodne rak.-uhor. armády) nem. zastar. voj.

komandér

komandír (h. v jap. armáde, poručík) franc.

kapitán (najvyššia h. nižších dôstojníkov) lat.-nem.

ritmajster (kapitán v jazdeckom vojsku v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. + lat. hist.

asaul

esaul

jesaul (h. v cárskom kozáckom vojsku, stotník, kapitán) tur.-rus.

major (najnižšia h. vyšších dôstojníkov) lat.-špan.

oberst nem. zastar. voj. slang.

oberšt (plukovník v nem. a rak.-uhor. armáde) nem. hovor. zastar.

kolonel (vyššia dôstojnícka h., plukovník vo franc. a brit. armáde) franc.

generál (jedna z najvyšších h.) lat.

divizník (najvyššia h., generál v Hlinkovej garde) lat. hist.

gruppenführer /-pnfírer/ (h. v SA a SS na úrovni generálmajora) nem. hist.

obergruppenführer /-pnfírer/ (h. v SS na úrovni generálplukovníka) nem. hist.

maršal (najvyššia h. v niektorých armádach) germ.

feldmaršal (poľný maršal) nem. hist. voj.

generalissimus (najvyššia h. hlavného veliteľa ozbrojených síl, napr. Stalin, Franco) lat. voj.

kadet (dôstojnícky čakateľ v rak.-uhor. armáde) franc.

kadet (najnižšia h. námorného dôstojníka) franc.

midshipman /midšipmen/ (najnižšia námorná h. v angl. námorníctve) angl.

mičman (najnižšia námorná h. v cárskej armáde) rus. hist.

komodor (h. námorného al. leteckého dôstojníka vo Veľkej Británii) angl.

fregatný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni podplukovníka) tal. + lat.-nem.

korvetný kapitán (h. vo voj. námorníctve na úrovni majora) franc. + lat.-nem.

kontradmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálmajora) lat. + arab.

viceadmirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálporučíka) lat. + arab.

admirál (h. vo voj. námorníctve na úrovni generálplukovníka) arab.

kornet (nižšia dôstojnícka jazdecká vo franc. a rus. armáde, 18. a 19.st.) franc.

bimbaša (vyššia dôstojnícka h. v Osmanskej ríši) tur.

hajtman (h. na úrovni veliteľa roty al. batérie) nem.

obrist (hist. h., veliteľ práporu, neskôr pluku) voj. hist.

gonfalonier(e) (h. v stredovekom tal. vojsku, zástavník) tal.

práporčícke hodnosti

rotný (nižšia prvá práporčícka h.) nem. voj.

rotmajster (nižšia druhá práporčícka h.) nem. voj.

čauš (rotmajster, tur. h.) tur.

poddôstojnícke hodnosti

frajter (prvá poddôstojnícka h., slobodník) nem. zastar. voj. slang.

kaprál (druhá poddôstojnícka h., desiatnik) tal.-nem.

seržant (h. v niektorých armádach na úrovni čatára) franc.

šikovateľ

feldvébel (najvyššia poddôstojnícka h. v rak.-uhor. armáde a v niektorých iných armádach) nem. hist. voj.

mičman (poddôstojnícka h. voj. loďstva) rus. voj. porovnaj vojakveliteľ

úradnícke hodnosti

revident (h. najmä v štátnej správe) lat. zastar.

asesor lat. práv. hist.

jurát

jurátus (úradníkv súdnej službe,prísediaci na súde) lat. práv. zastar.

bailli /baji/ (vyššia feudálna úradnícka h. v západnej Európe) lat.-franc. hist. porovnaj pisár 1

iné hodnosti

inšpektor (policajná h.) lat.

superintendent (inšpektor vo Veľkej Británii) lat.

seržant (h. v bezpečnostných zboroch, polícii, niektorých štátov) franc.

majestát (h. panovníka, veličenstvo) lat. hist. porovnaj hodnostáršľachticšľachtičnástarostavládcavodcaveliteľ 1úradník

odborník

-lóg gréc. v zlož. sl.

majster lat.-nem.

špecialista lat.-franc.

macher nem. hovor. expr.

šajba rus. slang.

frajer

štramák (znalec) nem. hovor.

profesionál lat.-angl.

profík (o. robiaci niečo z povolania) lat.-angl. slang.

fachman (dobrý o.) nem. hovor.

expert (znalec, poradca) lat.

kapacita lat.

klasa lat. hovor.

matador špan. pren. aj iron.

virtuóz (vynikajúci o.) tal. kniž. expr.

kanón (šikovný, vynikajúci, odvážny o.) tal.-nem. pren. expr.

kaliber lat.-franc.

eso (vynikajúci, významný o., osobnosť) lat.-nem. hovor. expr.

káder franc.

kumštár (šikovný, obratný človek) nem. hovor. expr.

suverén (o., kt. niečo vynikajúca ovláda, znalec) franc. hovor.

autorita (uznávaný, vážený, vplyvný o., znalec) lat.

fenomén (vynikajúca osobnosť v určitom smere) gréc.

technik (o. dokonale ovládajúci tech. stránku určitej činnosti) gréc.

praktik (šikovný, zručný, vynachádzavý o., kt. sa vyzná v skutočnej činnosti nejakého odboru) gréc.

teoretik (o., kt. sa zaoberá systémom názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.

laureát (vedec poctený za výkon, dielo cenou a čestným titulom) lat.

inžinier (vysokoškolsky vzdelaný o., napr. tech., poľnohosp., ekon. a pod.) franc.

polyhistor (znalec mnohých vedných odborov) gréc.

introduktor (vedec, kt. otvára a vedie rokovanie vedeckej konferencie) lat.

nešikovný, zlý o. pozri neodborník

o. v medicíne pozri lekár

diagnostik (o. na rozpoznávanie, zisťovanie, určovanie príčin a pod.) gréc.

biológ (o. vo vede o živej prírode) gréc.

botanik gréc.

fytobiológ gréc. zastar.

fytológ (o. v náuke o rastlinách) gréc. zried.

zoológ (o. v náuke o živočíchoch) gréc.

antropológ (o. vo vede o človeku, jeho pôvode a vývoji) gréc.

somatológ (o. v telovede) gréc.

mikrobiológ (o. vo vede o jednobunkových organizmoch) gréc.

bakteriológ (o. zaoberajúci sa baktériami) gréc. biol.

virológ (o. zaoberajúci sa vírmi) lat. + gréc. biol.

parazitológ (o. zaoberajúci sa cudzopasníkmi) gréc. biol.

hydrobiológ (o. zaoberajúci sa organizmami žijúcimi vo vode) gréc.

algológ lat. + gréc.

fykológ (o. zaoberajúci sa riasami a sinicami) gréc.

lichenológ (o. zaoberajúci sa lišajníkmi) gréc. bot.

bryológ (o. zaoberajúci sa machorastmi) gréc. bot.

mykológ (o. zaoberajúci sa hubami) gréc. bot.

graminológ (o. zaoberajúci sa trávami) lat. + gréc.

dendrológ (o. zaoberajúci sa drevinami) gréc.

pomológ (o. v ovocinárstve) lat. + gréc.

ampelológ (o. vo vinohradníctve a vinárstve) gréc.

enológ (o. vo vinárstve) gréc.

fytopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami rastlín) gréc.

entomológ gréc.

insektológ (o. zaoberajúci sa hmyzom) lat. + gréc. zool.

myrmekológ (o. zaoberajúci sa mravcami) gréc. biol.

arachnológ (odborník zaoberajúci sa pavúkovitými článkonožcami) gréc. zool.

ichtyológ (o. zaoberajúci sa rybami) gréc.

batrachológ (o. zaoberajúci sa obojživelníkmi) gréc.

malakológ (o. zaoberajúci sa mäkkýšmi) gréc.

herpetológ (o. zaoberajúci sa plazmi) gréc. zool.

ofiológ (o. zaoberajúci sa hadmi) gréc. zool.

ornitológ (o. zaoberajúci sa vtákmi) gréc. zool.

mammaliológ lat. + gréc.

teriológ (o. zaoberajúci sa cicavcami) gréc.

hipológ (o. zaoberajúci sa koňmi) gréc.

kynológ (o. zaoberajúci sa psami) gréc.

zoopatológ (o. zaoberajúci sa chorobami zvierat) gréc.

epizootológ (o. zaoberajúci sa nákazlivými chorobami hosp. zvierat) gréc. biol.

paleozoológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami živočíchov minulých geol. období) gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa skamenelinami) gréc.

paleobotanik (o. zaoberajúci sa skamenelinami rastlín minulých geol. období) gréc.

paleoantropológ (o. zaoberajúci sa hist. vývinom človeka) gréc.

agrológ

pedológ (o. v pôdoznalectve) gréc.

agronóm (o. v poľnohospodárstve) gréc.

morfológ (o. zaoberajúci sa stavbou organizmov a orgánov) gréc. biol.

anatóm (o. v telovede) gréc. odb.

organológ (o. zaoberajúci sa tvarom a stavbou orgánov) gréc. biol.

histológ (o. zaoberajúci sa pletivami a tkanivami) gréc. biol.

osteológ (o. zaoberajúci sa kosťami) gréc. biol.

fyziológ (o. zaoberajúci sa životnými dejmi v organizme, funkciou organizmov, orgánov a ich častí) gréc.

ekológ (o. vo vede o životnom prostredí) gréc. biol.

environmentalista (o. zaoberajúci sa ochranou a tvorbou životného prostredia) angl. ekol.

etológ (o zaoberajúci sa správaním živočíchov a človeka) gréc.

embryológ (o. zaoberajúci sa zárodočným vývojom mnohobunkových organizmov) gréc. biol.

genetik (o. zaoberajúci sa dedičnosťou organizmov) gréc.

eugenik (o. zaoberajúci sa zlepšovaním dedičných vlastností človeka) gréc.

farmakológ (o. zaoberajúci sa účinkom liečiv na živý organizmus) gréc.

farmaceut (o. zaoberajúci sa výskumom, výrobou, kontrolou, vydávaním a užívaním liečiv) gréc.

toxikológ (o. zaoberajúci sa jedmi) gréc.

fyzik (o. zaoberajúci sa základnými vlastnosťami látok a polí a formami ich pohybu) gréc.

röntgenológ (o. zaoberajúci sa elektromagnetickým žiarením s veľmi krátkou vlnovou dĺžkou a jeho využitím) vl. m. + gréc.

chemik (o. zaoberajúci sa vlastnosťami, zložením a vnútornou stavbou látok a ich premenou) gréc.

organik (chemik zaoberajúci sa ústrojnými látkami) gréc.

anorganik (chemik zaoberajúci sa neústrojnými látkami) gréc.

meteorológ (o. zaoberajúci sa dejmi a javmi v zemskej atmosfére) gréc.

klimatológ (o. zaoberajúci sa podnebím) gréc.

hygrológ (o. zaoberajúci sa vlhkosťou) gréc. meteor.

oceánograf (o. zaoberajúci sa morami a oceánmi) gréc.

glaciológ (o. zaoberajúci sa trvalou snehovou pokrývkou a ľadovcami) lat. + gréc.

hydrológ (o. zaoberajúci sa rozložením a obehom vody na Zemi) gréc.

speleológ (o. zaoberajúci sa jaskyniarstvom) gréc.

kozmológ (o. zaoberajúci sa stavbou vesmíru ako celku) gréc. astr.

astronóm gréc.

uranológ (o. vo hvezdárstve) gréc. zried.

planetológ (o. zaoberajúci sa výskumom veľkých telies obiehajúcich okolo Slnka) gréc. astron.

geograf (o. v zemepise) gréc.

geodet geol.

geometer (o. v zememeračstve) gréc. zastar.

orograf (o. v horopise) gréc. geogr.

geológ (o. zaoberajúci sa vývojom, zložením a stavbou zemskej kôry) gréc.

petrológ gréc.

petrograf (o. zaoberajúci sa horninami) gréc. hist.

mineralóg (o. zaoberajúci sa nerastmi) lat. + gréc.

paleobiológ

paleontológ (o. zaoberajúci sa vývojom života v minulých geol. dobách) gréc.

seizmológ (o. zaoberajúci sa zemetraseniami) gréc.

vulkanológ (o. zaoberajúci sa sopečnou činnosťou) lat. + gréc.

krenológ (o. zaoberajúci sa žriedlami) gréc. odb.

montanista (o. v baníctve) lat.

topograf (o. v miestopise) gréc.

kartograf (o. zaoberajúci sa mapami) gréc.

matematik (o. zaoberajúci sa číselnými, kvantitatívnymi a priestorovými vzťahmi skutočného sveta) gréc.

geometer (o. zaoberajúci sa vlastnosťami rovinných a priestorových útvarov) gréc.

informatik (o. zaoberajúci sa počítačovým spracovaním informácií) lat.

kybernetik (o. zaoberajúci sa zákonitosťami riadenia, prenosu informácií, regulácie a kontroly v živých organizmoch a strojoch) gréc.

robotik (o. zaoberajúci sa robotmi) um.

psychotronik

parapsychológ

ezoterik (o. zaoberajúci sa vedecky nevysvetliteľnými javmi, napr. mimoriadnymi schopnosťami človeka) gréc.

ufológ (o. zaoberajúci sa úkazmi v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy) angl. + gréc. hovor.

prognostik (o. zaoberajúci sa predpovedaním pravdepodobného vývoja nejakého javu, najmä spoločenského) gréc.

futurológ (o. zaoberajúci sa predvídaním spoločenského vývoja, najmä dôsledkov vedeckotech. rozvoja) lat. + gréc.

demograf gréc.

populacionista (o. zaoberajúci sa obyvateľstvom) lat. zastar.

psychológ (o. zaoberajúci sa duševnými javmi) gréc.

sociológ (o. zaoberajúci sa spoločnosťou) lat. + gréc.

politológ (o. zaoberajúci sa riadením štátu a vzťahmi medzi štátmi) gréc.

stratég (o. vo vedení vojny, vojnových operácií) gréc. voj.

filozof (o. zaoberajúci sa najvšeobecnejšími zákonmi bytia, prírody, spoločnosti a myslenia) gréc.

sofista (starogréc. mysliteľ, vzdelaný učiteľ filozofie, gramatiky a rečníctva) gréc. hist.

teleológ (filozof vychádzajúci z učenia o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.

historik

historiograf (o. v dejepise) gréc.

logograf (prvý gréc. historik, 6. – 5. st. pr. n. l.) gréc. hist.

chronológ (historik udávajúci letopočty) gréc.

archeológ (o. zaoberajúci sa najstaršími dejinami ľudstva na základe hmotných predmetov) gréc.

ekonóm (o. zaoberajúci sa najvhodnejším umiestnením obmedzených výrobných zdrojov) gréc.

štatistik (o. zaoberajúci sa skúmaním a číselnou charakteristikou hromadných javov) lat.

etnograf (o. v národopise) gréc.

etnológ (o. zaoberajúci sa kultúrou národov bez vlastnej literatúry) gréc.

folklorista (o. zaoberajúci sa vývojom, podmienkami a zložením ľudovej kultúry) angl.

lingvista (o. v jazykovede) lat.

filológ (o. zaoberajúci sa jazykom a literatúrou; o. v jazykovede, zastar.) gréc.

lexikograf (o. v slovnikárstve) gréc. odb.

lexikológ (o. zaoberajúci sa slovnou zásobou jazyka) gréc. lingv.

morfológ (o.zaoberajúci sa stavbou a tvarmi slov) gréc. lingv.

bibliológ (o. v knihovede) gréc.

stichológ (o. zaoberajúci sa básnickým umením) gréc.

verzológia (o. zaoberajúci sa veršom) lat. + gréc.

dokumentátor (o. na zhromažďovanie a spracúvanie odbornej literatúry) lat.

grafológ (o. zaoberajúci sa písomnými prejavmi človeka a vyvodzovaním psych. vlastností z rukopisu) gréc.

translatológ /tranz-/ (o. zaoberajúci sa umeleckým prekladom) lat. + gréc. lit.

o. vo vede o jazyku, literatúre, dejinách a kultúre

slavista (slovan. národov) lat.

slovakista (Slovenska) lat.

bohemista (čes. krajín) lat.

polonista (Poľska) lat.

slovenista (Slovinska) lat.

sorabista (lužických Srbov) lat.

balkanista vl. m.

balkanológ (balkánskych národov) vl. m. + gréc.

bulharista (Bulharska) vl. m.

albanista (Albánska) vl. m.

baltista (baltských národov) vl. m.

lituanista (Litvy) vl. m.

rusista (Ruska) vl. m.

hungarista (Maďarska) lat.

ugrofinista (pôvodne uralských národov príbuzných s Maďarmi a Fínmi) vl. m.

germanista (germ. národov, najmä nem.) lat.

nordista (germ. národov severu Európy) nem.

škandinavista (škandinávskych národov) lat.

nederlandista (Holandska) hol.

romanista (románskych národov) lat.

italista (Talianska) vl. m.

hispanista (Španielska, širšie aj Portugalska a Lat. Ameriky) lat.

portugalista

lusista (Portugalska) vl. m. lat.

anglista (angl. hovoriacich krajín, najmä Veľkej Británie) lat.

amerikanista (USA; pôvodných obyvateľov Ameriky) vl. m.

turkológ (tur. národov) vl. m. + gréc.

arabista (arab. národov) vl. m.

egyptológ (starých Egypťanov) vl. m. + gréc.

afrikanista (národov Afriky) vl. m.

orientalista (ázijských a afrických národov) lat.

semitológ vl. m. + gréc.

semista (semitských národov, afroázijskej skupiny národov) vl. m.

sinológ (Číny) lat. + gréc.

japonista (Japonska) vl. m.

byzantológ (Byzancie) vl. m.

ikonológ (o. zaoberajúci sa výkladom, významami, vznikom a premenami výtv. diel) gréc.

urbanista (o. zaoberajúci sa stavbou miest a sídel a ich začlenením do krajiny) lat. archit.

kunsthistorik (o. na dejiny umenia, umenovedec) nem. + gréc. hovor.

estetik (o. zaoberajúci sa krásou, najmä v umení) gréc.

muzikológ (o. v hud. vede) lat. + gréc.

choreograf (o. zaoberajúci sa tancom) gréc.

teatrológ (o. v div. vede) gréc.

filmológ (o. v film vede) angl. + gréc.

heraldik (o. zaoberajúci sa erbami) gréc.-franc.

vexilológ (o. zaoberajúci sa zástavami, vlajkami) lat. + gréc.

numizmatik (o. zaoberajúci sa platidlami, najmä mincami) gréc.-franc.

filatelista gréc.-franc.

timbrológ (o. zaoberajúci sa poštovými známkami) franc. + gréc.

falerista (o. zaoberajúci radmi a vyznamenaniami) gréc.

sfragistik (o. zaoberajúci sa pečaťami a pečatením) gréc. hist.

kulinár lat.

gastronóm (o. v kuchárskom umení, znalec prípravy jedál) gréc.-franc.

nutricionista (o. na správnu výživu) lat.

pedagóg (o. zaoberajúci sa výchovou ako zámerným formovaním ľudskej osobnosti) gréc.

docinológ (o. zaoberajúci sa skúšaním) lat. + gréc.

didaktik (o. zaoberajúci sa formami, postupmi a cieľmi vyučovania) gréc. ped.

pedológ (o. zaoberajúci sa dieťaťom) gréc. ped. psych.

kriminológ (o. zaoberajúci sa trestnými činmi, páchateľmi, trestom a trestným konaním) lat. + gréc.

religionista (o. zaoberajúci sa náboženstvami) lat.

biblista (o. zaoberajúci sa bibliou) gréc.

ekleziológ (o. zaoberajúci sa cirkvou, poňatím cirkvi) gréc.

teológ (o. zaoberajúci sa náboženstvom, najmä kresťanským, náb. vierou) gréc.

bócher (žid. bohoslovec) hebr.

ulema (mohamedánsky bohoslovec, vykladač náboženstva a zákonov) arab.+tur.

softa (tur. bohoslovec.) perz.-tur.

astrológ (o. zaoberajúci sa vplyvom kozmických telies na pozemské udalosti) gréc.

legislatívec (o. v tvorbe práv. noriem, zákonodarca) lat. práv.

kanonista lat.

dekretista

dekretalista (o. v cirk. práve) lat. práv. hist.

legista (o. vo svetskom, štátnom, rím. práve v stredoveku) lat. práv. hist.

dramaturg (o. v zostavovaní, príprave, úprave repertoáru, programu v divadle, rozhlase, televízii) gréc.

maskér franc.

šminkár

šminkér (o. na úpravu tváre, napr. hercov, pomocou líčidiel parochní) nem. slang.

vizážista (o. na celkový vzhľad, výzor, zladenie líčenia, odevov a pod.) franc.

metalurg (o. zaoberajúci sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín) gréc.

technológ (o. zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.

textilák (o. vo výrobkoch vyrobených z tkaniny pletením, spriadaním, tkaním) lat. slang.

architekt (o. v navrhovaní stavieb, bytov, záhrad, nábytku a pod.) gréc.

garbiar (o. na spracovávanie surových zvieracích koží, kožiar) nem.

finančník (o. v peňažníctve) franc.

kriminalista (o. v objasňovaní trestných činov a odhaľovaní páchateľov) lat. práv.

akvarista (o. v chove vodných živočíchov a rastlín vo vhodných nádržiach) lat.

terarista (o. v chove menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.

vivarista (o. v chove teplomilných živočíchov) lat. odb. porovnaj znalec