Výsledky vyhľadávania

motor

motor lat. tech.
diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.
dízel
dízlák
dýzlak (naftový m.) vl. m. slang.
turbína (rotačný lopatkový m.) lat. tech.
booster /buster/
buster (prídavný raketový m.) angl.

stroj

stroj
mašina franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
mechanizmus gréc.
mechano- gréc. v zlož. sl.
aparát (technické zariadenie) lat.
aparatúra (sústava nástrojov, prístrojov, zariadenie) lat.
verk
verkeľ
vergeľ (s., najmä starý) nem. pejor. zastar.
kraksňa (starý, nepotrebný, nefunkčný s.) nem. hovor. pejor.
veterán (starší s., najmä pre zberateľov) lat.
perpetuum mobile (neuskutočniteľný s. pracujúci bez dodávania energie) lat.
kombajn (s. vykonávajúci postupne rôzne pracovné úkony) franc.-angl.
automat (s. vykonávajúci určitú činnosť bez ľudskej obsluhy, samočinne) gréc. tech.
robot (automat podobajúci sa človeku a vykonávajúci ľudskú prácu, umelý človek) um.
android (umelá mechanická napodobenina človeka) gréc.
replikant (robot s ľudskou podobou a inteligenciou) lat.-angl.
motor (s. meniaci dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. tech.
diesel(motor) /dízel/ (motor) vl. m. tech.
dízel
dízlák
dýzlak (naftový motor) vl. m. slang.
turbína (rotačný lopatkový motor) lat. tech.
booster /buster/
buster (prídavný raketový m.) angl.
šramačka (dobývací s., s kt. sa vytvárajú brázdy al. záseky v hornine, pneumatické kladivo) nem. ban. slang.
pulverizátor (s. na mletie hmoty na jemný prášok) lat. tech.
holender (s. na mletie papieroviny) vl. m. tech.
hoper (plávajúci s. s vlastným pohonom a priestorom na vyťaženú zeminu) angl. tech.
melanžér (s. na miešanie hmôt, látok) franc. odb.
kompresor (s. na stláčanie plynov a pár) lat. tech.
granulátor (s. na výrobu zrnitého materiálu, drvič) lat. tech.
falcovačka (s. na zahýbanie, žliabkovanie, drážkovanie, skladanie plechu, papiera, dreva a pod.) nem. odb. slang.
frézka
frézovačka (obrábací s.,, kt. hlavnou časťou je otáčavý nástroj na obrábanie kovových al. drevených plôch, s niekoľkými ostriami) franc. tech.
šeping
shapping /šeping/ (obrábací s., vodorovná obrážačka) angl. tech.
horizontka (obrábací s., vodorovná vyvrtávačka) gréc.-lat. tech.
sloter (papiernický s. na presekávanie priesekov na hárkoch lepenky pri výrobe škatúľ) angl. tech.
finišer (cestný stav. s. vytvárajúci vrchnú vrstvu vozoviek) angl. stav.
rooter /rú-/ (stav. s. na rozrývanie povrchu cesty) angl.
exkavátor lat. tech.
bager hol. hovor.
skrejper
skraper /skrej-/
scraper /skrej-/ (stav. s. na zemné práce, naberanie a nakladanie zeminy, rýpadlo, škrabák) angl. stav.
buldozér (stav. s. na zemné práce s mohutnou prednou vodorovnou zdvíhateľnou radlicou postavenou kolmo na os stroja) angl. tech.
turnadozér (pluhový stav. s. na zemné práce s radlicou obdĺžnikového tvaru umiestnenou pod strojom) angl. stav.
angldozér
angledozér (stav. s. na zemné práce s radlicou odklonenou v pôdorysnej rovine) angl. tech.
tiltdozér (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou vo zvislej rovine) angl.
grader /grejder/
grejder (stav. s. na zemné práce s radlicou otáčateľnou okolo vodorovnej aj zvislej osi, kt. môže dvíhať a urovnávať, zrovnávač) angl. tech.
fréza (s. na úpravu pôdy, zemné práce, odstraňovanie snehu a pod.) franc.
kultivátor (s. na drobenie a kyprenie pôdy) lat. poľnohosp.
rotavátor (s. na obracanie pôdy, rotačný kyprič) lat. poľnohosp.
triér (s. na čistenie a triedenie semien podľa dĺžky) franc. poľnohosp.
tarár (s. na čistenie a triedenie obilia prúdom vzduchu) franc. poľnohosp.
šrotovník (s. na drvenie, mletie zrna a pod.) nem. poľnohosp.
reforma (mlynský s. na čistenie múky a krupice) lat.-franc. potrav.
pasírovačka
pasírka (s. na pretláčanie ovocia, zeleniny a pod.) franc.-nem. hovor.
žakár (tkáčsky s. na vytváranie zložitých väzieb a vzorov, mechanické krosná) vl. m. text.
selfaktor (starší tkáčsky dopriadací s.) lat.-angl.
valcha
valchovačka (s. na spracúvanie vlnených tkanín splstňovaním vláken tlakom, nárazmi a pod.) nem. text.
rašel (s. na výrobu vzorovanej pleteniny) nem. text.
fulár (s. na farbenie a impregnáciu tkanín) franc. text.
singerka /zin-/ (šijací s.) vl. m. hovor.
underwood /andervúd/
underwoodka /andervúdka/ (amer. písací s.) vl. m. hovor.
perlička (písací s. s menším písmom) román. admin.
remington
remingtonka (prvý použiteľný písací s.) vl. m.
adrema (kancelársky s. na tlač krátkych textov, napr. adries) nem. skr.
varitiper /veritajper/ (sádzací s. na princípe písacieho s.) angl. polygr.
monotyp (sádzací s. odlievací jednotlivé písmená) gréc. typ.
linotyp (sádzací riadkový s.) angl. typ.
ofsetka (s. na tlač z plochy, pri kt. sa obraz prenáša z kovového valca na gumový valec a z neho na papier) angl. polygr.
rotaprint (rozmnožovací al. tlačiarenský ofsetový s.) vl. m.
rotačka (tlačiarenský s. tlačiaci z otáčavej valcovitej formy) lat. polygr.
perfektor (s. umožňujúci súčasnú tlač na papier po oboch stranách) lat. polygr.
perforátor
perforovačka (s. na dierkovanie, dierkovač) lat.
paginovačka (s. na číslovanie stránok, číslovačka) lat. odb.
holerit (počítací, účtovací s. na dierne štítky) vl. m.
frankotyp (výplatný s. zlučujúci potvrdenie o zaplatení poštovného a poštovú pečiatku) vl.m. pošt. filat.
komputer angl.
personal computer [PC] angl.
pécéčko
písíčko (s. na spracúvanie informácií, počítač) angl. hovor.
server (počítač riadiaci počítačovú sieť a poskytujúci služby ostatným používateľom siete) angl. výp. tech.
mainfram
mainframe /mejnfrem/ (výkonný riadiaci strediskový počítač) angl. výp. tech.
macintosh /mekintoš/ (osobný počítač určený na polygrafické práce a spracovávanie iných ako písomných údajov) angl. výp. tech.
pentium (veľmi výkonný počítač s procesorom piatej generácie) angl. výp. tech.
portable /-tejbl/ (prenosný počítač) angl.
notepad /noutped/ (prenosný miniatúrny osobný počítač) angl.
notebook /noutbuk/ (prenosný osobný počítač veľkosti A4) angl.
laptop (prenosný osobný počítač veľkosti kufríka) angl. výp. tech.
palmtop
pentop (veľmi malý prenosný osobný počítač do dlane) angl.
penbook /-búk/ (veľmi malý prenosný osobný počítač schopný rozoznávať písmo rukou) angl.
tower (počítač so skriňou konštruovanou na výšku) angl.
desktop (počítač so skriňou konštruovanou vodorovne) angl.
noname
no-name /nounejm/ (neznačkový počítač s predpokladanou nižšou kvalitou) angl.
periakt (div. trojboký pohyblivý s. umiestnený pri bočných vchodoch na scénu, používaný v starom Grécku a renesancii na zmeny dekorácie) gréc. div.
automatofón (hud. hrací mechanický s.) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (hracia skrinka hrajúca pri otáčaní kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (flašinet, koniec 19. st.) gréc. hud.
orchestrión (flašinet napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
rolba (s. na úpravu ľadovej plochy ihriska) um.
vojnový, voj. s. pozri zbraň
deus ex machina /-chíná/ („boh zo s.“ spustený zariadením na javisko antického divadla, aby vyriešil zložitú situáciu) lat. kniž. porovnaj zariadenie 1

vozidlo

vozidlo
vehikel (v., najmä staré, zlé) lat. aj pejor.
tragač (staré, ošúchané, rozhegané v.) nem. pren. pejor.
kára (v., najmä zlé) lat.-nem. pejor.
vrak (zničený, nepojazdný dopravný prostriedok) hol.-nem.
motor (v. poháňané strojom meniacim energiu na mechanickú prácu) lat. hovor.
lokomotíva lat.
mašina (koľajové v. na ťahanie vlaku, rušeň) franc.-nem. hovor. zastar. al. expr.
vagón (železničný v., koľajové vozidlo bez vlastného pohonu) angl.
drezina vl. m.
diplora (ľahké v. na štvorkolesovom podvozku pohybujúce sa na koľajniciach) ? dopr.
autobus (cestné motorové v. na hromadnú dopravu osôb) gréc.-lat.
mikrobus (motorové v. na dopravu 6 – 9 ľudí) gréc. + lat.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové v. mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
trolejbus angl.
troflák (cestné v. na hromadnú dopravu osôb poháňané elektromotorom, kt. odoberá prúd z vodiča zaveseného nad cestou) angl. slang.
auto gréc.
automobil (dvojstopové cestné motorové v. na prepravu osôb al. nákladu) gréc. + lat.
motocykel lat. + gréc.
motorka (jednostopové dvojkolesové v.) lat. hovor.
motokára (pretekárske motorové štvorkolesové v. bez karosérie) lat. + nem. šport.
bicykel lat. + gréc.
velocipéd (jednostopové dvojkolesové v. poháňané ľudskou silou) lat.-franc. zastar.
traktor (ťažné motorové v.) lat.
trajler (vlečné v. s viacerými osami na prevážanie ťažkých nákladov, príves) angl.
tank angl.
pancier (pásové terénne bojové v. s hrubým ochranným oceľovým krytom) tal.-nem. voj. slang.
panter (nem. tank v. 2.svetovej vojne) gréc.
trasportér (bojové v. pechoty, najmä obrnené) lat.-franc. voj.
elektromobil (cestné viacstopové v. poháňané elektromotorom, kt. odoberá prúd privádzaný zo siete) angl. + lat.
trolejtrak (elektromobil na prepravu nákladov) angl. motor.
semitrajler (cestné vlečné v. bez prednej nápravy) lat. + angl. motor.
lunochod (sov. diaľkovo riadené v. používané na výskum Mesiaca) rus.
amfíbia (obojživelné v. schopné jazdy po súši i cez vodné prekážky) gréc.
rolba (pásové horské motorové v. na dopravu po snehu) um.
ratrak (pásové motorové v. s valcovými prívesmi na úpravu lyžiarskeho terénu) angl.
skibob (v. na lyžiach s kormidlom, s miestami na sedenie) nór. + angl. šport.
charaban /šaraban/ (otvorené v. so sedadlami a lavicami) franc. porovnaj autoautobusrušeňvozeňbicykelvoz

sila

sila 2 (schopnosť k nejakej činnosti, výkonu)
energia gréc.
potencia lat. kniž. a odb.
motor (hybná, hnacia s., vzpruha) lat. pren.
elán (životný rozmach, životná energia) franc.
drive /drajv/ (základná motivujúca s. organizmu, pud) angl.
vitalita
vitálnosť (životná s., životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
vehemencia
vehementnosť lat. kniž.
razancia
razantnosť franc. kniž.
rezolútnosť (ráznosť, rozhodnosť, prudkosť, priebojnosť, zápal) lat.
dynamika
dynamizmus
dynamickosť (pohyb, vývin, vývoj, živosť, rušnosť, hybnosť, pohyblivosť) gréc.
sténia (telesná s., sviežosť, činorodosť) gréc. kniž.
virilita
virilnosť (mužská s., mužnosť, mužskosť, mužstvo) lat. kniž.
element (prírodná s., živel) lat.
vigor lat. biol.
vis vitalis /-tá-/ lat. kniž.
archeus (životná s.) gréc. filoz.
entelechia (s. živej prírody, účelnosť, tvorivosť, vo vitalizme) gréc. filoz.
ód (zdanlivá s. niektorých osôb, vyžarovanie) hebr. kniž.
manitou /-tu/ (zázračná tajomná s. u severeamer. Indiánov) indián.
démon
daimón (s. al. bytosť, kt. ovláda človeka, dobrý al. zlý duch) gréc.
reiki (vesmírna energia, kt. zosúlaďuje človeka a prostredie) ?
forza /-ca/ (dôraz) tal. hud. porovnaj činorodosťmoc 1

auto

auto gréc.
automobil gréc.-lat.
kára (a., vozidlo, najmä zlé) lat.-nem. aj pejor.
tragač (staré, ošúchané, rozhegané a.) nem. pren. pejor.
voitureta /voa-/ (malé a.) franc.
motor (vozidlo poháňané strojom meniacim dodanú energiu na mechanickú prácu) lat. hovor.
fáro (najmä osobné al. športové) nem. hovor.
limuzína (osobné a. s uzavretou najmä štvordverovou karosériou) franc. vl. m.
sedan (osobné a. s uzavretou štvordverovou najmenej štvormiestnou karosériou) angl.
kupé (a. s uzavretou dvojmiestnou karosériou a pevnou strechou) franc.
kabriolet (osobné a. so snímateľnou al. skladacou strechou) franc.
landaulet (a. so zatvorerenou karosériou so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (športové a. s dvojsedadlovou karosériou a plátennou strechou) angl.
faeton vl. m. hist.
touring /tur-/ angl.
turer (osobné štvordverové a. so sklápacou strechou, najmenej štvormiestne so sedadlami vo dvoch radoch) angl.
fast back /fást bek/ (a. so splývajúcou zadnou časťou karosérie) angl.
hatchback /hečbek/ (a. so šikmo sklonenou zadnou časťou karosérie s dverami) angl.
kombi lat.
wagon (a. s piatymi dverami na zadnej stene a veľkým batožinovým priestorom za sedadlamii) angl.
van (väčšie osobné a. s vyššou karosériou, umožňujúce prepravu až siedmich cestujúcich) angl.
pikap
pick-up /pikap/ (a. s uzavretou dvoj- alebo trojmiestnou karosériou a otvorenou plošinou pre náklad) angl.
stejšn (osobné dodávkové a. na dopravu osôb aj nákladu) angl.
buggy
bugy
bugina (malé otvorené rýchle pretekárske a.) angl.
formula lat.
monopost (pretekárske jednosedadlové a.) gréc. + angl.
dragster (pretekárske a. používané na preteky v zrýchlení) vl. m.
speedster /spíd-/ (jednomiestne al. dvojmiestne športové a.) angl.
spider /spajder/ (športové dvojsedadlové a. bez strechy) angl.
karavan (obytné a. al. obytný príves za autom) perz.
buick /bujk/
bujk (veľké luxusné a.) angl.
landrover (terénne a.) vl. m.
off-road /ofroud/ (osobné terénne a.) angl.
džíp
jepp /džíp/ (terénne malé osobné a. najmä voj.) angl.
gazík (terénne ľahké a. zn. GAZ) rus. hovor.
oldtimer angl.
veterán (staré a.) lat.
kraksňa (staré, nefunkčné a.) nem. hovor. pejor.
tragač (staré, ošúchané, rozhegané a.) nem. pren. pejor.
diesel /dízel/ vl. m. tech.
dízel
dízlák
dýzlak (a. s naftovým motorom) vl. m. slang.
gyromobil (a. poháňané energiou nahromadenou v zotrvačníku) gréc. + lat.
elektromobil (a. na elektrický pohon) gréc. + lat.
solarmobil (a. poháňané energiou zo slnečných článkov) lat.
sentinel (nákladné a. poháňané parným strojom) franc.
gruzovik (nákladné a.) rus.
kamión (ťažké kryté nákladné a., najmä diaľkové) franc.
tirák (kamión medzinárodnej automobilovej dopravy) franc. skr. hovor.
truck /trak/ (silné a. na ťahanie ťažkých prívesných al. vlečných vozidiel, ťahač) angl. dopr.
furgon (veľké kryté nákladné a.) franc.
dampkar (nákladné a. so sklápacou plošinou al. korbou, sklápačka) angl. tech.
damper (nákladné a. s vyklápacou korbou a dvoma nápravami na prepravu sypkých materiálov al. betónu) angl. tech.
kipper (samočinne vyklápacie a.) angl.
trambus (nákladné a. s vysunutou kabínou pre vodiča pred prednou osou) angl. motor.
papamobil (bezpečnostné presklené a. používané hlavou rímskokatolíckej cirkvi, pápežom) tal. + lat. hovor.
sanitka
sanita lat. hovor.
ambulancia (a. na prepravu chorých, záchranka) franc. + lat.
furgon (pohrebné a.) franc.
zelený anton (policajné a. na prepravu zadržaných a pod.) vl. m. slang.
taxi
taxík lat.-franc.
autotaxi (nájomné auto s prístrojom na záznam prejdenej vzdialenosti a príslušného poplatku) gréc. + lat.-franc. porovnaj vozidlo

podnet

podnet
impulz lat.
stimul
stimulácia (popud, pohnútka) lat. kniž. a odb.
motív (pohnútka na vedomé konanie) lat. psych.
iniciatíva (popud na činnosť) lat.
inšpirácia lat. kniž.
múza (popud na tvorbu, nápad, vnuknutie) vl. m. kniž.
causa /kauza/
kauza (príčina, dôvod, základ) lat.
motor (hybná, hnacia sila, vzpruha) lat. pren.
nervus rerum (pohnútka, podstata, základ vecí, hlavná vec, jadro veci, najmä peniaze) lat. kniž.
motu proprio (z vlastného p., popudu) lat. kniž.
iniciácia (p., kt. sa privádza výbušnina k výbuchu, roznet) lat. voj. porovnaj príčina 2

naftový

naftový
dieselový /dízel-/ (spaľovací, vznetový) vl. m. tech. d. motor

namáhať

namáhať
turbovať lat. hovor. expr. t. si hlavu
túrovať (napínať) franc. hovor. expr. t. motor

vznetový

vznetový
dieselový /dízel-/ (spaľovací) vl. m. tech. d. motor

spaľovací

spaľovací
dieselový /dízel-/ (naftový, vznetový) vl. m. tech. d. motor

priestor

priestor
-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
fórum
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostrum
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambo
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
osárium
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
dopravný p.:
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kajuta
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
depo
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
lodžia
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sanssouci
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéna
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
galgala
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Armageddon
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytérium
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
apsida
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kaaba
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.