Výsledky vyhľadávania

zriadenie

zriadenie
režim (vládne, spoločenské z.) franc.
formácia (stupeň vývoja ľudskej spoločnosti určený spôsobom výroby a výrobnými vzťahmi) lat. marx.
republika (z. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
parlamentarizmus (z. založené na zákonodarnej moci zastupiteľského zboru poslancov) franc.
monarchia (z. založené na sústredení moci v rukách panovníka) gréc.
konštitúcia lat.
konštitučná monarchia (štátne z., v kt. je právomoc panovníka obmedzená ústavou) lat. gréc.
unitarizmus (štátne z., keď najvyššiu moc nad celým územím má ústredná vláda) lat. práv. polit.
dualizmus (štátne z. s dvoma centrami v rámci jedného štátu) lat.
federalizmus (štátne z. založené na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
hierarchizmus (z. založené na stupňovitom rozdelení podľa hodností) gréc.
timokracia (štátne z., v kt. občianske práva závisia od majetku, vláda majetku) gréc.
teokracia (z., v kt. je moc v rukách cirkvi) gréc.
feudalizmus (z. založené na úplnom vlastníctve výrobných prostriedkov, pôdy vládnucou triedou, kt. mimoekonomickými prostriedkami ovládala priamych výrobcov, poddaných; systém vzťahov lénnej závislosti v stredoveku) lat. marx.
kapitalizmus (z. založené na súkromnom vlastníctve, slobodnom trhu, osobnej slobode, úsilí o dosiahnutie podnikateľského zisku) lat.
fašizmus (z. založené na neobmedzenej vláde strany, vodcu, útočnom nacionalizme, rasizme, potlačovaní občianskych slobôd, násilí) tal. polit.
socializmus (z. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (beztriedne z. založené na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
utópia (vysnívané, dokonalé spoločenské z.) gréc.-angl.
matriarchát (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu matka a majetok sa dedí v materskej línii) lat. + gréc. hist.
patriarchát
patriarchalizmus (forma rodového z., v kt. má vedúcu úlohu otec a majetok sa dedí v otcovskej línii) gréc. hist.
klan (kelt. rodové z., rodový zväz v Škótsku, Írsku a Walese) kelt.-angl.
jam (verejná a štátna organizácia mongol. vládnej moci opierajúca sa o armádu) mongol. porovnaj vláda

poriadok

poriadok 4 (spoločenské zriadenie)
systém gréc.

nastoliť, nastoľovať

nastoliť, nastoľovať
reštaurovať (obnoviť, obnovovať, napr. zvrhnutý režim, zriadenie, pomery) lat.
intronizovať (slávnostne n. na trón) lat. kniž.

stanovy

stanovy
štatút (organizačný poriadok, predpis na zriadenie a konanie určitej organizácie) lat.
artikuly (s. územných celkov al. spoločenských skupín v stredoveku) lat. hist.

majiteľ

majiteľ
principál (m. podniku, zamestnávateľ hist.; m. kočovného divadla, cirkusu a pod.) lat. hist.
buržuj
buržoa franc.
kapitalista (vlastník výrobných prostriedkov, podnikateľ, vykorisťovateľ, boháč) lat.
fabrikant (m. továrne, továrnik) lat.-nem. hovor.
agrár
agrárnik
argaláš (m. veľkých pozemkov, bohatý roľník, sedliak, statkár) lat.
latifundista (m. veľkých pozemkov v súkromnom vlastníctve, statkár, veľkostatkár) lat.
farmár (m. al. nájomca väčšieho poľnohosp. súkromného podniku v anglosaských krajinách) angl.
plantážnik (m. al. nájomca veľkej plochy na pestovanie úžitkových rastlín, najmä v trópoch) franc.
rančer (m. amer. dobytkárskej farmy) špan.-angl.
haciendero (m. farmy v Južnej a Strednej Amerike) špan.
reštauratér (m. al. nájomca reštaurácie) lat.
hotelier (m. al. nájomca hotela) franc.
bankár (m. banky) tal.-franc.
akcionár (m. účastín, účastinár) lat.
rejdár (m. al. nájomca lodí prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, lodiar) hol. lod.
reštituent (pôvodný vlastník, kt. má nárok na vrátenie znárodneného majetku) lat. práv.
adjacent (vlastník budovy alebo pozemku pri verejnom majetku, sused) lat. práv.
dominus (pán, zemepán, vlastník) lat. kniž.
feudál (vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat.
lord (feudálny m., stredoveký statkár v Anglicku) angl.
landlord (veľký pozemkový vlastník vo Veľkej Británii, statkár) angl.
freeholder /fríhoulder/ (vlastník pôdy v stredovekom Anglicku, slobodný roľník) angl. hist.
yeoman /joumen/ (vlastník pôdy s právom nosiť zbraň v stredovekom Anglicku, slobodný roľník) angl. hist.
derebej
derebeg (dedičný feudálny vlastník v Osmanskej ríši, <i>pán údolia</i>) tur.

prísaha

prísaha
jurámentum lat. práv.
Hippokratova p. (sľub, kt. skladajú lekári pri promócii, súbor etických noriem pre konanie lekára) vl. m.
homágium (p. vernosti v lénnom zriadení, obrad prijatia lénnych záväzkov) lat. hist.
abjurácia
perjurácia (krivá p.) lat. práv.

obrad

obrad
rituál
rítus lat.
ceremónia (slávnostný o. podľa stanoveného poriadku, spoločenská formalita) lat.
ceremoniál (pravidlá a zvyklosti stanovené pre slávnostné príležitosti) lat.
forma
formalita (ustálená vonkajšia podoba úradného al. spoločenského úkonu, zvyklosť) lat.
kult (bohoslužobný o., úkon vzdávania úcty bohu) lat. náb.
mystérium (tajný, pôvodne staroveký kult) lat. gréc. teol.
eleuzínie (tajný starogréc. o. na poctu bohyne Demetry a Persefony) gréc. vl. m.
orgie (o. na počesť boha Dionýza al. Bakcha spojený s hýrením) gréc.
dionýzie (starogréc. orgie) gréc.
bakchanálie (starorím. orgie) gréc.
agapy
agapé (starokresťanský o., hody lásky) gréc. hist.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk.
omša
missa (náb. o. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
vigília (katolícka pobožnosť pred sviatkami al. pred pohrebom) lat. cirk.
rekviem
requiem (zádušná omša za mŕtveho) lat. cirk.
nešpor
nešpory (popoludňajšia omša, predvečerná, najmä nedeľná pobožnosť) lat. cirk.
primície (prvá omša slúžená kňazom po vysvätení) lat. cirk.
roráty (ranná adventná omša) lat. cirk.
missa solemnis (slávnostná omša) lat. cirk.
tedeum
Tedeum
Te Deum (ďakovná omša al. chválospev) lat. cirk.
sakramentália (posvätný o., kt. cirkev vyprosuje Božiu milosť, žehnanie, svätenie) lat. cirk.
konsekrácia (bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi, premena chleba a vína na Kristove telo a krv) lat. cirk.
teofágia (o., pri kt. veriaci prijímajú telo svojho Boha, aby sa mu priblížili) gréc. náb.
eucharistia gréc. náb.
sanktissimum (sviatosť oltárna, o. prijímania tela a krvi Kristovej) lat. cirk.
viatikum (sviatosť, prijímanie Kristovho tela pred smrťou) lat. cirk.
asperges (o. kropenia veriacich na pripomenutie krstu pred omšou) lat. cirk.
konfirmácia (slávnostný o., prijatie za dospelého člena evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
birmovanie lat. cirk.
birmovka (sviatosť udelená biskupom kresťanovi na posilnenie viery) lat. hovor.
funebrálie
funerálie (pohrebný o., pohreb) lat.
parentácia (smútočná pohrebná rozlúčka) lat. zastar.
incinerácia lat. kniž.
cinerácia (pohreb spopolnením, spopolnenie) lat.
kremácia (spopolnenie mŕtvych, pohreb žehom a smútočný o.) lat.
obsekvie (pohrebné obrady) lat. cirk.
panychída (smútočný pohrebný o. v pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi) gréc. cirk.
koleda (trojkráľový o. vysviacania príbytkov katolíckym kňazom) lat.
tonzúra (o. uvedenia do duchovného stavu prestrihnutím vlasov) lat. cirk.
lustrácia (o. očisťovania od viny vodou al. ohňom) lat.
mágia (obrady a úkony spojené s vierou v schopnosť človeka ovplyvniť udalosti mimo oblasti normálneho pôsobenia) gréc.
teurgia (obrady, pôsobenie na nadprirodzené sily, aby slúžili človeku) gréc.
homágium (o. prijatia lénnych záväzkov, prísaha vernosti v lénnom zriadení) lat. hist. porovnaj zvykobeťslávnosť 1

predpis

predpis 1 (záväzné písomné nariadenie)
dispozícia lat.
reglemet franc. admin. voj. zastar.
ordonancia lat. zastar.
preskripcia (nariadenie) lat.
norma lat.
štandard (p. tech. riešenia výrobku, zariadenia a pod.) tech.
interim (dočasný, prechodný p.) lat. práv.
štatút (p. na zriadenie a konanie určitej organizácie, organizačný poriadok, stanovy) lat.
artikuly (stanovy územných celkov al. spoločenských skupín v stredoveku) lat. hist.
formula (medzinárodné tech. predpisy pre pretekárske vozidlá) lat. autom.
ordinárium (celoročné bohoslužobné predpisy) lat. cirk.
tóra (žid. mravné a obradné predpisy, žid. náb. zákon) hebr. náb. porovnaj nariadeniepríkazzákon

poriadok

poriadok 2 (súbor zásad, pravidiel)
štatút (organizačný p., predpis na zriadenie a konanie určitej organizácie, stanovy) lat.
artikuly (stanovy územných celkov al. spoločenských skupín v stredoveku) lat. hist.
itinerár (denný opis cesty, cestovný denník) lat.
grafikon (p. znázorňujúci trasy vlakov prechádzajúcich určitou stanicou) gréc.
farplán (cestovný p.) nem. hovor.
režim (presne určený p., rozvrh života, práce a pod., životospráva) franc.
disciplína (pravidlá upravujúce správanie sa ľudí, ich povinnosti) lat.
reglemet (pracovný, služobný, rokovací p.) franc. admin. voj. zastar.
propozícia (súťažný p.) lat. šport.
observancia (pravidlá zachovávané zvykovo) lat. kniž.
pragmatika (p. upravujúci služobný pomer verejných zamestnancov) gréc.
ordre de jour /ordr dü žúr/ (denný p.) franc.
interim (dočasný, prechodný p.) lat. práv.
dharma (vesmírny p., prírodný p. vo svete a mravný p. v ľuďoch a veciach, v hinduizme) sanskrit
dedičský p. pozri právo 1

vláda

vláda 2 (spravovanie štátu, vládnutie; rozhodujúce postavenie, moc)
-kracia gréc. v zlož. sl.
trón gréc.
prestol gréc. kniž.
komando (moc nad niekým) lat.-nem. hovor. expr.
hegemónia (nadvláda, vedenie) gréc.
demokracia (v. ľudu založená na podriadení menšiny väčšine a uznaní rovnosti, slobôd a práv občanov, priama prostredníctvom referenda al. nepriama prostredníctvom volieb) gréc.
republika (v. s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
etnokracia (v. nacionalistov) gréc.
gynekokracia (v. žien) gréc. kniž.
gynaikokracia (v. žien v matriarchálnej spoločnosti) gréc. hist.
byrokracia (v. úradov al. úradníctva) franc. + gréc.
eurokracia (v. európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl.m. + gréc.
technokracia (v. technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
dirigizmus (vládnutie z jedného miesta štátnymi zásahmi, prikazovaním) lat. ekon.
nomokracia (v. zákona, podľa zákona) gréc. kniž.
xenokracia (nadvláda cudzincov) gréc.
ochlokracia (v. davu, ulice, zberby, luzy) gréc.
klerokracia (v. duchovenstva, kňazov) gréc.
hierokracia (v. cirk. hodnostárov) gréc.
teokracia (v. boha, bohovláda) gréc.
meritokracia (v. najschopnejších, najzaslúžilejších) lat. + gréc.
oligarchia (v. niekoľkých osôb al. malej skupiny ľudí) gréc. polit.
gerontokracia (v. rady starších v antickej Sparte hist.; v. starých) gréc.
komúna (revolučná v. robotníckej triedy) lat.
monokracia (v. jednej osoby, samovláda) gréc.
monarchia (v. na čele s panovníkom) gréc.
aristokracia (v. najlepších, privilegovanej urodzenej menšiny) gréc. hist.
plutokracia (v. najbohatších vrstiev, bohatých) gréc.
timokracia (v. majetku, štátne zriadenie, v kt. občianske práva závisia od majetku) gréc.
gamonalizmus gréc.
kasiquizmus (sústredenie celého polit., hosp. a spoločenského života v krajine okolo najmocnejšej osobnosti vládnuceho režimu v Latinskej Amerike) vl. m. polit.
totalizmus
totalitarizmus (nedemokratická v. opierajúca sa o násilím zavedenú a udržovanú jednotu) lat. polit.
absolutizmus lat.
autokracia
autokratizmus
satrapizmus (neobmedzená v. jednej osoby, t.j. panovníka vrátane zákonodarnej, samovláda, krutovláda) gréc.
despocia (samovláda v starovekých štátoch Ázie a Afriky) gréc. hist.
despotizmus gréc.
diktatúra (samovláda jednej osoby alebo skupiny) lat.
tyrania (samovláda v starom Grécku) gréc. hist.
tyrania (krutá, utláčateľská samovláda, hrôzovláda) gréc.
dominát (samovláda v starom Ríme, neobmedzená osobná moc cisárov) lat. hist.
principát (samovláda v starom Ríme, za raného cisárstva) lat. hist.
cárizmus
samoderžavie (samovláda v starom Rusku) rus. hist.
terorizmus (v. používajúca hrubé násilie najmä proti polit. odporcom, hrôzovláda, krutovláda, násilenstvo) lat.
fašizmus (diktátorská v. vychádzajúca z ideológie obhajujúcej a hlásajúcej útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
socializmus (v. založené na spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa zásluh, predstave takejto spoločnosti) lat.-franc.
komunizmus (v. založená na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb, predstave takejto spoločnosti) lat.
polyarchia lat. kniž.
polykracia (v. viacerých osôb) gréc.
synkrácia (spoločná v. niekoľkých osôb, spoluvláda) gréc. kniž.
biarchia (dvojvláda) gréc.
diarchia (v. dvoch, dvojvládie) gréc.
duumvirát (vláda dvoch v starom Ríme) lat. hist.
triumvirát (v. troch mužov, štátnikov na základe vzájomnej zmluvy, spojenectvo, zbor troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
tetrarchia (v. štyroch v starom Ríme) gréc. hist.
chunta
junta /chu-/ (v. s dočasnou al. miestnou právomocou, najmä nastolená násilím, voj. prevratom) špan.
imamát (v. na čele s najvyšším cirk. a svetským predstaviteľom v niektorých moslimských štátoch) arab.
interim (dočasná, prechodná v.) lat. práv.
cézaropapizmus (nadvláda panovníka nad cirkvou) lat.
politeiá (v. starom Grécku) gréc. hist. práv.
Porta
Vysoká porta (samovláda sultána v Osmanskej ríši) lat. pren.
signoria /siňo-/ (v. v tal. mestách, mestských štátoch, od 13. do 16.st.) tal. hist.
Kvirinál (tal. kráľovská v.) lat.
pentarchia (v. piatich veľmocí, Veľkej Británie, Francúzska, Pruska, Rakúska, Ruska, zabezpečujúca rovnováhu síl v Európe od polovice 18.st. do 1914) gréc.
direktórium (v. vládneho výboru vo Francúzsku, 1795-1779) lat. hist.
dikastérium (v. dvoch tried v Uhorsku, šľachty a zemianstva) gréc.-lat. zastar.
sovnarkom (v. v bývalom ZSSR, rada ľudových komisárov, do 1946) rus. skr. porovnaj moc 4

opraviť

opraviť
reparovať (opravovať) lat. hovor.
korigovať lat.
rektifikovať (opravovať, upraviť, upravovať, napraviť, napravovať) lat. kniž. a odb.
zrichtovať (napraviť) sl. + nem. hovor. zastar.
retušovať (opravovať, upraviť, upravovať malou dodatočnou úpravou, opravou) franc.
emendovať (opravovať porušené al. nečitateľné miesto rukopisu, textu) lat. odb.
emendavit [emend] (opravil) lat. odb.
renovovať (opravovať, obnoviť, obnovovať, uviesť, uvádzať do nového stavu) lat. kniž.
reštaurovať (opravovať, obnoviť, obnovovať, uviesť, uvádzať do pôvodného stavu, pamiatku, režim, zriadenie, pomery) lat.
sanovať (opravovať stavbu) lat. stav. porovnaj opravovať
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 15. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.