Výsledky vyhľadávania

vnímanie

percepcia lat. psych.
sensus /-zus/ lat.
-estézia (pociťovanie) gréc. v zlož. sl.
recepcia (pociťovanie, chápanie) lat. kniž. a odb.
percepcia (uvedomelé vlastné v. vonkajších podnetov, záverečná fáza) lat. psych.
estézia (v. pocitov pôsobením podnetov na zmyslové orgány, pociťovanie) gréc. psych.
organoleptika (pociťovanie vlastností látok zmyslami) gréc. odb.
chemorecepcia (v. podnetov chem. povahy, chuť, čuch) gréc. + lat. biol.
interorecepcia (v. podnetov z vnútorného prostredia) lat. lek. psych.
exterocepcia (v. podnetov zvonku) lat. psych. lek.
hyperpatia (zvýšená vnímavosť na rôzne podráždenia) gréc. lek.
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne v.) gréc.
psychoesteréza (v. chladu) gréc. lek.
autofónia (zosilnené v. vlastnej reči pri nádche a pod.) gréc. lek.
algézia (v. bolesti) gréc. lek.
analgia (znížené v. bolesti z dôvodu prerušenia al. poškodenia nervových vláken) gréc. lek.
hypoalgia (znížené v. bolesti) gréc. lek.
hyperalgézia (zvýšené v. bolesti) gréc. lek.
synalgia (v. bolesti aj zo zdravého orgánu) gréc. lek.
paralgia (v. bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek.
palestéza (vibračné v. chvenia ladičky na miestach, kde je kosť pod kožou) gréc. lek.
tachyfylaxia (oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní, znížená vnímavosť organizmu na liek) gréc. farm. lek.
telestézia (v. bez účasti známych zmyslových orgánov s pohybovou reakciou, napr. prútikárstvo) gréc.
proskopia (mimozmyslové v., schopnosť predvídať budúcnosť, jasnovidectvo) gréc.
lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.
telepatia (mimozmyslové v., prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
paragnóza (mimozmylové rozpoznávanie, poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov) gréc. psych. porovnaj citlivosť 1vnímavosťzraksluchchuť 1čuchhmat

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

prenášanie

prenášanie 2 (umiestňovanie inde)
transformácia (prenos) lat.
translácia /tranz-/ (prenesenie, premiestňovanie, premiestnenie, prekladanie, preloženie, posúvanie, posunutie) lat. odb.
transponovanie (prenesenie, prevádzanie, prevedenie z jednej oblasti do inej) lat. kniž. a odb.
tradícia (ústne p. správ, slovesných výtvorov, názorov a pod., rozprávaním, ústne podanie) lat.
komunikácia (výmena, prenos informácií, dorozumievanie) lat.
rádiokomunikácia (spojenie pomocou elektromagnetických vĺn) lat. ozn. tech.
telekomunikácia (p. informácií na diaľku) gréc. + lat.
retranslácia (diaľkový prenos vysielania prostredníctvom niekoľkých staníc) lat. ozn. tech.
televízia (prenos a vysielanie obrazu na diaľku prostredníctvom elektrického signálu ako hromadný oznamovací prostriedok) gréc. + lat.
telegrafia (p. písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefónia (p. zvuku, najmä reči, prostredníctvom telefónu) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (elektronický prenos textov, obrazov, po telefónnej sieti) angl.
teletext (prenos textových informácií spoločne s televíznym signálom) gréc. + lat.
telefoto (prenos obrazov na diaľku elektrickým signálom) gréc.
telefonát (spojenie prostredníctvom zariadenia na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku, hovor) gréc.
interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopravného prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné spojenie posádky) lat.
infraport (bezkáblové prepojenie dvoch počítačov a pod. na prenášanie údajov) angl.
reprodukcia (prenos záznamu zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) lat. ozn. tech.
mono (jednokanálová reprodukcia) gréc.
stereo (dvojkanálová reprodukcia) gréc.
kvadrofónia (štvorkanálová reprodukcia) lat. + gréc.
e-mail /imejl, ímejl/ (elektronická bezdokumentová výmena, prenos informácií v prostredí výpočtovej techniky, elektronická pošta) angl. výp. tech.
telepatia (prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
rezonovanie (šírenie zvuku predmetom schopným súznieť, preberanie zvuku od iného predmetu a súznenie s ním) lat.
advekcia (prenos určitej vlastnosti vzduchu vodorovným prúdením) lat. fyz.
konvekcia (šírenie tepla, prenos látky a energie prúdením) lat. fyz.
transport (prenos látok v bunke al. medzi bunkami cez bunkové membrány) lat.
antropomorfizácia gréc. odb.
personifikácia (p. ľudských vlastností na prírodné javy a mytologické postavy) lat. kniž. a odb.
trópus (použitie slova v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat. porovnaj zástupka
anachronizmus (kladenie udalosti, osoby, javu a pod. do nevhodnej doby) gréc.
parachronizmus (nesprávne časové umiestňovanie deja al. udalosti do neskoršieho obdobia, časová chyba, časový posun) gréc. odb.
implantácia (p. tkaniva al. orgánu toho istého jedinca na iné miesto v organizme) lat. lek.
transplantácia (p. tkaniva al. orgánu na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

jasnovidnosť

proskopia (jasnovidectvo, mimozmyslové vnímanie, schopnosť predvídať budúcnosť) gréc.
lucidita (schopnosť predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti) lat. psych.
clairvoyance /klérvoajans/ (predvídavosť, prezieravosť) franc.
teomantia (j. z Božieho vnuknutia) gréc.
telepatia (prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
paragnóza (poznávanie predmetov, javov bez účasti bežných zmyslov, mimozmyslové rozpoznávanie) gréc. psych. porovnaj veštectvo