Výsledky vyhľadávania

správanie

správanie
móres
móresy lat. hovor. expr.
manier (najmä plur. maniere)
maniera (spôsob správania, spôsoby, zvyklosti, obyčaje) franc.
alúra (zvyk, spôsob, mrav) franc. zastar.
habituácia (návykové s., vytváranie, vznik návyku správať sa určitým spôsobom, návykovosť) lat. psych.
takt
taktnosť (vybrané jemné ohľaduplné spoločenské s., ohľaduplnosť, šetrnosť, pozornosť, slušnosť, jemnosť, jemnocit, útlocit) franc.
bontón franc.
tón (dobré, správne, príjemné spoločenské s.) gréc. porovnaj slušnosť
aristokratizmus
aristokratickosť (vyberané, ušľachtilé, jemné, vznešené s., vyberanosť, ušľachtilosť, jemnosť, vznešenosť) gréc. kniž.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne s. a konanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
indignita (nedôstojné s.) lat. kniž.
lavírovanie (vyhýbavé, opatrné, váhavé, vykrúcanie, kľučkovanie s.) hol.-nem. pren. hovor.
nonkonformita (s., kt. je v rozpore so všeobecne uznávanými sociálnymi normami a cieľmi danej skupiny al. spoločnosti) lat.
koketovanie
koketnosť
koketéria (nápadné s. s cieľom vzbudiť pozornosť al. obdiv) franc.
manifestácia (prejavenie názoru a pod.) lat.
demonštrácia (verejný hromadný prejav postoja, požiadaviek) lat.
exhibícia
exhibicionizmus (nápadné s. snažiace sa vzbudiť pozornosť, upútať záujem) lat.
komédia (nápadné, nedôstojné, nevážne, neúprimné, falošné s.) gréc.
fraška (smiešne, nedôstojné, nezmyselné s.) tal. expr.
teatrálnosť (strojenosť, neprirodzenosť, nápadnosť, výstrednosť) gréc.-lat. kniž.
rafinovanosť (prehnaná vyumelkovanosť, strojenosť) franc.
preciozita (strojenosť, neprirodzenosť, vyumelkovanosť, prehnane strojená dokonalosť v správaní, konaní) lat.-franc. kniž.
frajerina
frajerčina (nápadné, vyzývavé s.) nem. hovor. expr.
arogancia
arogantnosť (povýšené, naduté, bezočivé s.) lat.
provokácia (vyzývavé, dráždiace s., štvanie, podpichovanie) lat.
póza (strojené s., strojenosť, pretvárka) franc.
pozérstvo (strojenosť, neprirodzenosť, predstieranie iných, vyšších záujmov a pod.) franc.
afekt
afektácia
afektovanosť (strojenosť, neprirodzenosť, prepiatosť) lat.
faul (nedovolené, surové s., priestupok) angl. pren.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
perfidita
perfídnosť (podlé, ničomné s., hanebnosť, vierolomnosť, bezcharakternosť, zradnosť, zrada, zapredanosť) lat. kniž.
lotrovstvo
lotrovina lat.-nem. expr. pejor.
gaunerstvo hebr.-nem. hovor. expr.
švajneraj (ničomnosť, darebáctvo) nem. hovor. pejor.
extravagancia (výstredné s., výstredný čin, výstrednosť) lat. + franc.
extrém (krajnosť, prepiatosť, výstrednosť, výstrelok) lat.
excentricita
excentrickosť
exkluzívnosť
exkluzivita (prepiatosť, nápadnosť, výstrednosť) lat.
chuligánstvo (výtržnosť, výtržníctvo) angl. vl. m.-rus.
incident (nečakaná nepríjemná príhoda, výtržnosť) lat.
exces (výstrelok, vybočenie z medzí, výstrednosť, výtržnosť) lat.
agresivita
agresívnosť (útočné, výbojné s.) lat.
hystéria gréc.
hysák (s. pripomínajúce duševnú chorobu, prejavujúce sa podráždenosťou, popudlivosťou, nepríčetnosťou) gréc. slang.
feminizmus (postoje a prejavy príznačné pre ženy) lat. psych.
infantilizmus
infantilnosť (detinské s., citová a vôľová nevyspelosť) lat. lek.
puerilizmus (chorobné detinské s. u dospelých osôb) lat. lek. porovnaj konanie 1

schopnosť

schopnosť
potencialita
potenciálnosť lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitalita
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktivita
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikácia
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetencia
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptibilita
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzibilita
senzitivita
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktivita
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plasticita
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elasticita
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilita
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptívnosť
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilita
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilita
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomobilita
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermobilita
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
telekinéza
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solvencia
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidita
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fototrofia
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilita
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
invazivita
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilita
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfizmus
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfizmus
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopia
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfizmus
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

otvorenosť

otvorenosť 2 (priamosť, úprimnosť)
extroverzia
extraverzia (zameranosť na vonkajší svet a prostredie, spoločenskosť, ľahšia prispôsobivosť) lat. psych.
afiliácia (trvalá o. voči iným ľuďom, nadväzovanie osobných kontaktov, vyhľadávanie ľudí) lat. psych.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné a mierne správanie a konanie pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
emocionalita (duševná o. voči vonkajším dojmom) lat. psych.
glasnosť (všeobecná verejná informovanosť, o. štátnych orgánov voči verejnosti v bývalom ZSSR od 1985) rus. polit. hist.

konanie

konanie 1 (spôsob vykonávania niečoho, vystupovanie pri tom)
akt (čin, úkon, výkon) lat.
akcia (zámerná činnosť s istým cieľom) lat.
ofenzíva (rozsiahla útočná akcia) lat.
aktivita
aktívnosť (k. všeobecne) lat.
metóda (k. na dosiahnutie cieľa) gréc.
mechanickosť (neuvedomelé, mimovoľné k. bez premýšľania, bezduchosť) gréc.
schematizmus
schematickosť
schematizácia gréc.
šablónovitosť (zjednodušené, povrchné k. podľa hotových vzorov) hol.-nem.
stereotyp
stereotypnosť (ustálené, opakované, navyknuté, nemenné, jednotvárne k.) gréc.
automatizmus (samovoľné, mimovoľné k. nezávislé od vôle) gréc. odb.
asertivita (priame, pevné a otvorené, ale nenásilné, mierne k. a správanie na dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
fair play /fér plej/ (čestné, slušné, priame k.) angl. hovor.
eupraxia (správne k.) gréc.
kšeft
handel (nečestné k., pokútny obchod) nem. hovor. pejor.
čachre (nečestné, nepoctivé, pokútne k.) hebr.-nem. pejor.
machinácia lat. pejor. obyčajne v plur.
machle nem. pejor.
čachre hebr.-nem. pejor.
machre nem. hovor. expr.
techtle-mechtle (podvod, úskok, podvodné úskočné k.) tal. hovor.
grif nem. hovor. expr. pren.
manéver (premyslené k., obratný postup, ťah, úskok) franc.
paráda (pôsobivé, obratné k.) špan. hovor.
špekulácia
špekulovanie (vypočítavé, prospechárske k.) lat.
simulácia (k. predstierajúce určitý práv. úkon) lat. práv.
delikt (protiprávne konanie al. konanie proti mravnosti, previnenie, priestupok, prečin, trestný čin) lat. práv.
delikvencia (protiprávne k., páchanie priestupkov práv. al. mravnej povahy, trestných činov, trestná činnosť) lat.
kriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov, trestná činnosť, zločinnosť) lat. práv.
prekriminalita (protiprávne k., páchanie trestných činov deťmi do 15 rokov) lat. práv.
voluntarizmus (svojvoľné k., svojvôľa) lat. kniž.
agresivita
agresívnosť (útočné, výbojné k., správanie) lat.
avanturizmus (dobrodružné, nezodpovedné, bezohľadné k.) franc.
altruizmus lat.
filantropia (nezištné k. v prospech iných ľudí, starostlivosť o dobro ľudí, pomáhanie slabým, dobročinnosť, ľudomilstvo, nezištnosť, obetavosť) gréc.
anticipácia (predčasné k.) lat. práv.
parergázia (slobodné obrátené k. nezodpovedajúce želanému) gréc. lek. psych.
anankazmus gréc. lek.
obsesia (nutkavé k. v dôsledku vtieravých myšlienok) lat. psych. lek. porovnaj správaniečinnosť 1postup 1