Výsledky vyhľadávania

videnie

videnie 1 (vnímanie zrakom)
opto- gréc. v zlož. sl.
stereoskopia (priestorové v.) gréc. fyz.
stereopsia (priestorové v., pri kt. vzniká priestorový dojem) gréc. lek.
fotopické v. (v. pri dennom osvetlení, denné v.) gréc. lek.
trichromázia (normálne farebné v., normálna schopnosť rozoznávať tri základné farby) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia schopnosť oka) lat. lek. fyziol.
oxyopia (neobyčajne ostré v.) gréc. lek.
nyktalopia (v. počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.
hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.
ametropia (porucha oka) gréc. lek.
parablepsa (kvalitatívna porucha zraku) gréc. lek.
katarakta (zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.
skotóm (výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.
seniopia (starecké oslabnuté v.) lat. + gréc. lek.
hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.
presbyopia /prez-/ (porucha zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.
brachymetropia gréc. lek.
dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.
polyopia (chorobné v. jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.
diplopia (dvojité videnie) gréc. lek.
trilopsia (trojité videnie) gréc. lek.
megalopsia (porucha zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
mikropsia (porucha zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
loxoftalmus (porucha zraku, pri kt. oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.
heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.
astigmatizmus (porucha zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.
monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
chromatopsia (porucha zraku spočívajúca vo farebnom videní bezfarebných predmetov al. vo videní farebných škvŕn) gréc. lek.
erytropsia (porucha zraku, videnie na červeno) gréc. lek.
xantopia (porucha zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.
optronika (technika nočného videnia) gréc. fyz. porovnaj farbosleposť

videnie

videnie 2 (nazeranie, pohľad na skutočnosť)
vízia (v. do budúcnosti, predstava, predvídanie) lat. kniž.

porucha

dys- gréc. v zlož. sl.
lézia (zdravotné poškodenie, postihnutie) lat. lek.
dysfunkcia (p. prirodzenej funkcie orgánov, prirodzeného priebehu) gréc. + lat. lek.
arytmia (p. rytmu, pravidelnosti, nepravidelná činnosť, nepravidelnosť) gréc. kniž. a odb. a. srdca
absencia (náhla krátka p., strata vedomia al. pamäti) lat. lek.
kóma (p., strata vedomia, hlboké bezvedomie) gréc. lek.
somnolencia (ľahká p. vedomia, ospalosť v dôsledku úrazu, straty krvi a pod.) lat. lek.
nubilita (náhla p. vedomia, zastretie mysli, mrákotný stav, bezvedomie) lat. lek.
sopor (stredne ťažká p. vedomia, bezvedomie) lat. lek.
delírium (p. vedomia spojená so vzrušením, zmätenosťou, desivými predstavami, blúznenie, najmä pri horúčke, otrave a pod.) lat. lek.
delirium tremens (p. vedomia ako následok alkoholizmu) lat. lek.
enománia (p. vedomia u pijanov, prechodný zákal vedomia, blúznenie) gréc. lek.
dyzestézia (p. citlivosti) gréc. lek.
parestézia (p. citlivosti, pocit nezodpovedajúcim druhu podnetu, napr. vnímanie dotyku ako pálenia) gréc. lek. psych.
paralgia (p. citlivosti, vnímanie bolestivých pocitov ako príjemných) gréc. lek. porovnaj citlivosť 1
dificilita (ľahšia p. správania) lat. psych.
moral insanity /-sen-/ (mravná porucha, nedostatok schopnosti mravného konania a cítenia, nekontrolovaná násilnosť) angl. lek. psych.
sociopatia (chorobný, nenormálny vzťah k spoločenskému prostrediu) lat. + gréc. lek. psych.
depravácia (p. osobnosti, strata ľudských citov, návykov a hodnôt, úpadok, spustnutosť, zvrátenosť, zvrhlosť) lat. lek.
mutizmus (p. spoločenského kontaktu s útlmom reči pri zachovanom vedomí, duševne podmienená nemota) lat. lek. psych.
hydrocefalus (vývojová porucha mozgovej časti hlavy dieťaťa, nahromadenie mozgovomiechového moku v mozgových komorách, vodnateľnosť mozgu) gréc. lek.
chorea (p. centrálnej nervovej sústavy u detí, vykonávanie bezúčelných pohybov, tanec svätého Víta, zrádnik) gréc. lek.
epilepsia gréc. lek.
beťah (p. prejavujúca sa opakovanými záchvatmi a kŕčmi, stratou vedomia, padúcnica, zrádnik) maď. hovor. expr.
tik (nervová p., mimovoľné neúčelné opakujúce sa pohyby, najmä na tvári, žmurkanie a pod.) franc. lek.
sakáda (rýchly mimovoľný pohyb oka neriadený vôľou, nepodliehajúci vôli) lat. fyziol.
nystagmus (mimovoľný pohyb očí, mimovoľné rytmické zášklby očí, žmurkanie) gréc. lek.
titubácia (nervová p., kolísanie tela) lat. lek.
psychopatia (duševná úchylka, nenormálnosť) gréc. lek.
dezorientácia (p. vedomia, myslenia, pamäti, nedostatok al. strata orientácie v čase, mieste a pod.) franc. + lat.
amencia (duševná p., strata pamäti, orientácie, chorobná zmätenosť, roztržitosť) lat. lek.
aprosexia (neschopnosť sústrediť myšlienky na podnet) gréc. lek.
agnózia (p. schopnosti chápania, neschopnosť poznávania, spájania vnemov, predstáv) gréc. lek. psych.
dysmenzia (p. pamäti) gréc. lek.
amnézia (p., strata pamäti v dôsledku choroby al. úrazu) gréc. lek.
paramnézia (s. pamäti so spomienkovými preludmi) gréc. lek. psych.
mnemasténia (duševná p., strata, ochabovanie pamäti) gréc. lek. psych.
pseudomnézia (strata pamäti pri hystérii al. duševnej p.) gréc. lek.
deteriorácia (strata rozumových schopností, úbytok pamäti, úsudku) lat. lek.
anómia (prechodná neschopnosť vybaviť si al. vysloviť meno osoby al. veci) gréc. + lat. lek.
paranoja (chronická duševná p., logicky ucelený blud neodôvodnenej podozrievavosti, vzťahovačnosti a pocitu prenasledovania) gréc. lek. psych.
obsesia (duševná p. s vtieravými stavmi, posadnutosť) lek.
katatýmia (duševná p., skreslenie, ovplyvnenie myslenia a pod. silnými dojmami, napätím, predpojatosť) gréc. lek.
psychóza (duševná p. s poruchami vnímania, myslenia a konania a následne aj osobnosti) gréc. lek.
parafrénia (duševná p. s bludmi a halucináciami) gréc. lek.
psychogénia (duševná p. vyvolaná duševnými stresmi, predstavami) gréc. lek.
autizmus (duševná p., uzavretie do seba, do vnútorného sveta bez ohľadu na okolie) lek.
katatónia (duševná p. postihujúca aj pohybovú činnosť, napr. pohyby bez vonkajšieho podnetu, pohybový útlm a strnulosť) gréc. psych.
hypochondria (duševná p., prehnané zameranie na vlastný zdravotný stav, presvedčenie o vážnej, ale v skutočnosti neexistujúcej chorobe, sklon nahovoriť si al. zveličovať chorobu) gréc. lek.
patomímia (duševná p., snaha o napodobnenie príznakov určitej choroby) gréc. lek. psych.
teománia (duševná p., chorobné náb. blúznenie) gréc. lek. psych.
pyrománia (duševná p., túžba zakladať požiare, podpaľačstvo) gréc. psych. lek.
zooantropia (duševná p., predstava chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (duševná p., predstava chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
mória (rozumová p., neprimerane veselá nálada a žartovanie) gréc. lek.
logopatia (p. reči) gréc. lek.
dysfrázia (chorobná p. reči) gréc. + lat. lek.
alolália (chybná, nenormálna výslovnosť) gréc. lek.
dyzartria (chybná výslovnosť) gréc. lek.
kakofrázia (chybná, zlá výslovnosť) gréc. psych.
lalopatia gréc. lek.
balbuties (p. reči, zajakavosť) lat. lek. psych.
dysfémia (p. reči, neschopnosť plynule hovoriť, vyslovovať, zajakavosť, koktavosť) gréc. lek.
tetizmus (najhorší stupeň zajakavosti) um. lek.
anartria (poškodená výslovnosť, nezrozumiteľnosť reči) gréc. lek.
afázia (čiastočná al. úplná chorobná p. reči vzniknutá narušením rečových oblastí mozgu, strata reči) gréc. lek.
aftongia (p. reči nervového pôvodu) gréc. lek.
afrázia (chorobná p. reči v určitej situácii) lat. lek.
parafázia (p. reči, nahradzovanie chýbajúceho výrazu nesprávnym, skomoleným al. opisom) gréc. lek.
pselizmus (p. reči, neschopnosť správne vyslovovať väčšinu hlások, bľabotanie) gréc. lek.
dyslália (p. reči, neschopnosť tvoriť niektoré hlásky, zlá výslovnosť, hatlavosť, brblavosť) gréc. lek.
alália (p. reči, neschopnosť vyslovovať zreteľne hlásky) gréc. lek.
paralália (nesprávna výslovnosť, keď správnu hlásku nahrádza iná) gréc. lek.
rotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, ráčkovanie) gréc. lingv.
pararotacizmus (chybná výslovnosť hlásky r, jej nahradenie spravidla hláskou l) gréc. lek.
chinoanizmus /ši-/ franc. lek.
lambdacizmus (vyslovovanie l namiesto r) gréc. lek.
traulizmus (chybná výslovnosť hlások l a r) gréc. lek.
chitizmus (chybná výslovnosť hlásky ch) gréc. lek.
gamacizmus (chybná výslovnosť hlásky g) gréc. lek.
sigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, šušlanie) gréc. lek.
parasigmatizmus (chybná výslovnosť sykaviek, ich nahrádzanie inými hláskami) gréc. lek.
tetizmus (p. reči, pri kt. sa všetky spoluhlásky vyslovujú ako t al. sa vynechávajú) um. lek.
embololália (p. reči, vsúvanie hlások al. slov, kt. nepatria do príslušného slova al. vety) gréc. lek.
emboloartria (znetvorenie slov mimovoľným vsúvaním nesprávnych hlások) gréc. lek.
mogilália (p. reči, vynechávanie určitej hlásky v reči) gréc. lek. psych.
interdentalizmus (p. reči, pri kt. sa väčšina hlások tvorí medzizubne) lat. lek.
palatolália (p. reči, huhňavosť, pri rázštepe podnebia) lat. + gréc. lek.
parafrázia (p. reči vyjadrovania, vetná, slovná al. slabičná neusporiadanosť, neschopnosť nájsť vhodný výraz a pod.) gréc. lek.
dyslógia (p. reči spôsobená neusporiadanosťou myšlienok) gréc. lek.
heterofázia (p. reči, vyslovenie iného ako zamýšľaného slova) gréc. lek.
heterolália (p. reči, prednes iného ako zamýšľaného prejavu, prehadzovanie slov) gréc. lek.
dysfázia (p. reči neschopnosť nájsť vhodný výraz pri rozprávaní) gréc. lek.
palifemia (p. reči, strata plynulosti reči spôsobená prechodnou neschopnosťou nájsť vhodný výraz) gréc. lek.
neoglosia (p. reči, vytváranie umelej reči al. písma pri duševnej chorobe) gréc. psych.
bradylalia (p. reči, spomalenie) gréc. lek.
tachyfázia (rýchla reč, najmä nadmerne, neprirodzene) gréc. lek.
tachylália (súvislá reč zrýchľovaná do nezrozumiteľnosti) gréc. lek.
schizofrázia (chorobne zmätená, nejasná, nezmyselná reč) gréc. lek.
afónia (strata hlasu, neschopnosť hovoriť, neschopnosť reči) gréc. lek.
logamnézia (strata schopnosti hovoriť) gréc. lek.
surdomuitizmus (náhla strata schopnosti hovoriť a počuť, hluchonemota) lat. lek.
dysgramatizmus (neschopnosť tvoriť gramaticky správne tvary, vyjadrovať sa gramaticky správne) gréc. lek.
akatafázia (neschopnosť usporiadať slová do viet, vyjadriť myšlienku v súvislých vetách) gréc. lek.
ergaziománia (p. konania, chorobná nutkavá potreba činnosti, nadšenie pre prácu) gréc. lek.
grafomanstvo (p. konania, chorobná nutkavá potreba písať) gréc.
poriománia gréc. lek.
ekdománia (p. konania, chorobná naliehavá potreba úteku bez cieľa a plánu, nutkavá túžba po cestovaní, túlavosť) gréc. kniž.
echomatizmus (p. konania, napodobňovanie pohybov, správania iných) gréc. lek.
echopraxia (p. konania, napodobňovanie pohybov) gréc. lek.
echofrázia (p. konania, napodobňovanie počutých slov, chorobné opakovanie) gréc. lek.
echomímia (p. konania, napodobňovanie výrazu tváre) gréc. lek.
herostratizmus (p. konania, potreba stať sa slávnym za každú cenu, i za cenu zločinu) vl. m.
dipsománia (p. konania, chorobná pravidelná túžba po alkohole) gréc. lek.
hypobúlia (p. schopnosti konať cieľavedome, nedostatok pevnej vôle) gréc. lek.
kreténstvo (p. telesného a duševného vývinu spôsobená zníženou činnosťou štítnej žľazy) franc. lek.
hospitalizmus (p. telesného a duševného vývoja dieťaťa v dôsledku dlhodobého pobytu v nemocnici, ústave) lat. lek.
agrypnia gréc. lek.
hyposomnia gréc. + lat. lek.
insomnia (p. spánku, chorobná nespavosť) lat. lek.
hypnobatia gréc. odb.
somnambulizmus (p. spánku, pri kt. spiaci vykonáva rôzne úkony, námesačníctvo, námesačnosť) lat. lek.
somnilokvia (p. spánku, hovorenie zo spánku, zo sna) lat. lek.
alexia (p. čítania, chorobná neschopnosť čítania, neschopnosť pochopiť čítaný text) gréc. lek.
legasténia (p. čítania, neschopnosť čítania spôsobená poruchami v zrakovom vnímaní) gréc. lek.
paralexia (získaná p. čítania, strata schopnosti čítať ako dôsledok poruchy mozgovej kôry prejavujúca sa zamieňaním slov) gréc. lek. psych.
strefosymbolia (p. čítania, neistota pri rozlišovaní písmen, najmä b-d, zamieňanie poradia písmen a pod.) gréc. lek.
dislexia (p. učenia spôsobená poruchami poznávania a jemnej motoriky) gréc. lek.
agrafia (p. schopnosti písania spôsobená poškodením časti mozgu) gréc. lek.
paragrafia (p. schopnosti písania, písanie nesprávnych slov al. písmen, skomolenín) gréc. lek.
grafosténia (p. schopnosti písania, súhry pohybu, zraku a sluchu) gréc. lek.
dyskalkúlia (p. schopnosti počítať, čítať a písať číslice, chápať matematické pojmy a vzťahy medzi nimi) gréc. + lat. lek.
ametropia (p. oka) gréc. lek.
anopsia (neschopnosť vidieť spôsobená nezapojením oka) gréc. lek.
parablepsa (kvalitatívna p. zraku) gréc. lek.
skotóm (p. zraku, výpad, zatemnenie časti zorného poľa oka) gréc. lek.
astigmatizmus (p. zraku spôsobená nesprávnym zakrivením rohovky) gréc. lek.
loxoftalmus (p. zraku, pri ktorej oči nehľadia rovnobežne, škuľavosť, škúlenie) gréc. lek.
heterofória (skryté škúlenie) gréc. lek.
hyperopia (ďalekozrakosť) gréc. lek.
presbyopia /prez-/ (p. zraku v dôsledku zníženej akomodačnej schopnosti oka v starobe, starecká ďalekozrakosť) gréc. lek.
myopia gréc. lek.
dyzopia (krátkozrakosť) gréc. zastar.
parachromatizmus gréc. lek.
daltonizmus (vrodená farbosleposť, neschopnosť rozoznávať farby) vl. m.
dichromatopsia (čiastočná farbosleposť) gréc.
protanopsia (farbosleposť na červenú farbu) gréc. lek.
akyanopsia (farbosleposť na modrú farbu) gréc. lek.
tritanopia (farbosleposť na modrú a žltú farbu) gréc. lek.
deuteranopia (farbosleposť na zelenú farbu) gréc. lek.
monochromatopsia (schopnosť vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
chromatopsia (p. zraku, farebné videnie bezfarebných predmetov al. videnie farebných škvŕn) gréc. lek.
xantopia (p. zraku, videnie na žlto, najmä pri žltačke) gréc. lek.
erytropsia (p. zraku, videnie na červeno) gréc. lek.
polyopia (chorobné videnie jedného predmetu viacnásobne) gréc. lek.
diplopia (p. zraku, dvojité videnie) gréc. lek.
trilopsia (p. zraku, trojité videnie) gréc. lek.
mikropsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia menšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
megalopsia (p. zraku, pri kt. sa videné predmety javia väčšie, než sú v skutočnosti) gréc. lek.
nyktalopia (videnie, kt je počas dňa znížené, ale pri súmraku dobré) gréc. lek.
hemeralopia (znížená schopnosť vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek.
seniopia (starecké oslabnuté videnie) lat. + gréc. lek.
katarakta (p. zraku, zníženie priehľadnosti očnej šošovky, šedý zákal, beľmo) gréc. lek.
fotopsia (p. zraku, vnímanie neskutočných svetelných javov pri chorobe vnútorného oka) gréc. lek.
black-out /blekaut/ (dočasná strata zraku pri vedomí; dočasná strata vedomia al. pamäti, okno) angl. lek.
pareidólia (p. zraku, zrakové vnímanie, pri kt. je vnem dotváraný fantazijnými prvkami) gréc. psych. lek.
halucinácia (p. vnímania, keď vlastná predstava je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (p. vnímania, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych. porovnaj slepotapredstava 2
monoideizmus (p. vnímania v hypnóze) gréc. psych.
dyzortografia (p. sluchového vnímania vedúca k pravopisným chybám, neschopnosť zvládnuť pravopis) gréc. lek.
akutrauma (p. sluchu spôsobená silným zvukom) lat. + gréc. lek. porovnaj hluchota
akoazma (sluchová p. vnímania prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
dyzosmia (p. citlivosti čuchu) gréc. lek.
kakosmia (p. čuchu, falošné vnímanie nepríjemných zápachov) gréc. lek.
pseudosmia (p. čuchu, mylné vnímanie vône al. zápachu) gréc. lek.
parosmia (p. čuchu, vnímanie neexistujúceho pachu) gréc. lek.
hyposmia (znížené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
hyperosmia (zvýšené vnímanie čuchových podnetov) gréc. lek.
anosmia (úplná strata čuchu) gréc. lek.
dysguezia (p. chuti) gréc. lek.
aglúzia (neschopnosť vnímať chuť) gréc. lek.
ageuzia (celková strata chuťových pocitov) gréc. lek.
parageuzia (p. chuti, keď chuť nezodpovedá podnetu, pachuť) gréc. lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
dyzorexia gréc. lek.
inapetencia (strata chuti do jedla, nechuť do jedla, nechutenstvo) lat. lek.
afágia gréc.
aglutícia (neschopnosť prehĺtať) lat. lek.
disfágia (sťažené prehĺtanie) gréc. lek.
odynofágia (sťažené bolestivé prehĺtanie) gréc. lek.
dysfónia (p. hlasu) gréc. lek.
trachyfónia (p. hlasu, chrapľavý hlas, chrapľavosť, chrapot) gréc. lek.
fonasténia (p. hlasu, najmä neurotického pôvodu, únava hlasu, napr. u spevákov) gréc. lek.
rinolália (p. hlasu, nadmerná fufnavosť, hovorenie cez nos) gréc. lek.
rezasténia (p. hlasu, slabosť hlasu, neschopnosťou hovoriť, u hercov, rečníkov) gréc. lek.
diplofónia (p. hlasu, zaznievanie dvoch tónov, dvojhlasovosť) gréc. lek.
dyzódia (p. spevného hlasu) gréc. lek.
dysplázia (p. vývoja al. rastu tkaniva) gréc. lek.
dysmélia (vývojová chyba, vrodený nedokonalý vývoj) gréc. lek.
dystopia (nesprávna poloha, uloženie orgánu) gréc. lek.
heterotaxia (poloha orgánu na nesprávnej strane) gréc. biol.
interpozícia (nenormálne uloženie orgánu medzi iné) lat. anat.
ektopia gréc. lek.
protrúzia (poloha, umiestnenie orgánu na iné miesto tela, vysunutie orgánu, vrodená porucha) lat. lek.
dyspraxia (p. hybnosti horných končatín, jemnej motoriky a koordinácie, neobratnosť) gréc. lek.
abázia (neschopnosť chodiť, neschopnosť chôdze) gréc. lek.
astázia (neschopnosť stáť, udržať sa vo vzpriamenom postoji) gréc. lek.
akinéza (neschopnosť pohybu, nehybnosť, ochrnutie) gréc. lek.
dyskinéza (p. pohybov, normálnej pohybovej činnosti) gréc. lek.
parakinéza (p. súladnosti pohybov) gréc. lek.
bradybázia (p. chôdze, spomalenie) gréc. lek.
asynergia (p. koordinácie činnosti svalov) lek.
dystónia (p. napätia svalstva) gréc. lek.
alterácia (p. tkaniva a pod. chorobou al. prostredím, poškodenie, zmena) lat. lek.
apoplexia gréc. lek.
iktus (náhla p. krvného obehu v oblasti mozgu, mozgová príhoda, mŕtvica) lat. lek.
trombopatia (p. krvných doštičiek) gréc. lek.
struma (p. štítnej žľazy prejavujúca sa jej zväčšením) lat. lek.
hepatomegália (chorobné zväčšenie pečene) gréc. lek.
nefromegália (zväčšenie obličky) gréc. lek.
akromegália (chorobné zväčšenie okrajových častí tela, napr. končatín, nosa a pod., vyvolané poruchou hypofýzy) gréc. lek.
elefantiáza (choroba prejavujúca sa zväčšením orgánu, najmä dolných končatín) gréc. lek.
tachyauxéza (rast orgánu, časti tela rýchlejší než rast organizmu, tela ako celku) gréc. biol.
gynekomastia (zväčšenie prsnej, mliečnej žľazy u muža spôsobené hormonálnou poruchou) gréc.
pseudogynekomastia (zväčšenie oblasti okolo pŕs znásobením tukového tkaniva, najmä u mužov) gréc. lek. porovnaj zväčšenie
hypoplázia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené p. vývoja) gréc. lek.
atrofia (zmenšenie normálne vyvinutého orgánu al. jeho časti spôsobené zmenšením al. zánikom buniek) gréc. lek. porovnaj zmenšenie
trofopatia (choroba spôsobená p. výživy) gréc. lek.
malnutrícia (p. vyvolaná nedostatočnou výživou, podvýživa) lat. lek.
aptyalizmus (p. vylučovania slín) gréc. lek.
dyspepsia gréc. lek.
indigescia (p. trávenia) lat. lek.
steatóza (p. metabolizmu tukov prejavujúca sa hromadením tukov v cytoplazme buniek) gréc. lek.
dyzdipsia (p. pociťovania smädu spojená so znížením príjmu tekutín) gréc. lek.
urorea (nadmerné vylučovanie moču) gréc. lek.
oligúria (znížené vylučovanie moču) gréc. lek. porovnaj močenie
siriáza (p. organizmu spôsobená nadmerným ohriatím slnkom, prehriatie organizmu, úpal) gréc. lek.
névus lat. lek.
spilus (vrodená vývojová p. kože prejavujúca sa ložiskami inej farby, nahromadenie farbiva v koži, rozšírenie, roztiahnutie ciev, materské znamienko, škvrna) gréc. lek.
sauroderma (p. kože vyznačujúca sa nadmernou tvorbou rohovitej vrstvy) gréc. lek. porovnaj škvrna 2
dyskeratóza (p. rohovatenia pokožky, kože) gréc. lek.
sklerodermia (choroba kože prejavujúca sa zväčšením a stvrdnutím kože al. podkožných tkanív) gréc. lek.
caries /ka-/
karies (zubný kaz) lat. lek.
dyspareunia (pohlavná p., najmä u žien, spojená s nepríjemnými pocitmi pri pohlavnom styku, pohlavná chladnosť) gréc. lek.
frigidnosť lat. lek.
anafrodízia (nedostatok sexuálnych záujmov, pohlavná chladnosť, o žene) gréc. lek.
vaginizmus (pohlavná p., mimovoľné kŕčovité stiahnutie svalstva pošvy pri pokuse o pohlavný styk) lat. lek.
fetopatia (p. postihujúca plod v tele matky) lat. + gréc. lek.
erotománia gréc. lek.
hypersexualita (nadmerná vystupňovaná túžba po pohlavnom styku, chorobná pohlavná dráždivosť a žiadostivosť, vystupňovanie pohlavných záujmov a pudov) gréc. + lat. lek.
satyriáza (chorobná erotománia u mužov) gréc. lek.
nymfománia (erotománia u žien) gréc. lek.
metrománia gréc. lek.
andrománia gréc. lek.
uterománia (chorobná erotománia u žien) lat. + gréc. lek.
ovariománia (nenásytná erotománia u žien) lat. + gréc. lek. porovnaj chorobanedostatok 1porušenie 1

predvídanie

predikcia (predpovedanie) lat. odb.
prekognícia (p. budúcich dejov) lat. psych.
anticipácia (predbiehanie udalosti, predzvesť) lat. kniž. a odb.
providencia (predvídavosť, prozreteľnosť, prezieravosť) lat. zastar. kniž.
inštinkt (vnuknutie, tušenie, mimovoľný pocit) lat.
divinácia (vnuknutie) lat. kniž.
vízia (videnie do budúcnosti, predstava) lat. kniž.
clairvoyance /klérvoajans/ (predvídavosť, prezieravosť, jasnovidnosť) franc.
diplomacia (obratný, premyslený postup, obratnosť, obozretnosť, prezieravosť, opatrnosť pri rokovaní) franc. pren. porovnaj predpoveď

ostrosť

oxyosmia (zvýšená o. čuchu) gréc. lek.
oxyblepsia (neobyčajne ostré videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia schopnosť oka) lat. lek. fyziol.

papier

papier 3 (cenný p., listina majúca hodnotu)
skriptúra lat. fin.
titer (pôvodne plášť, obal cenného p., titulný list, neskôr cenný list vôbec) franc. peňaž.
au nom /o nom/ franc. obch.
rektapapier (p. na meno znejúci na menovite uvedenú osobu, kt. je oprávnená uplatniť z neho právo) lat.
au porteur /o portör/ (p. na majiteľa, na doručiteľa, vystavený bez určenia veriteľa, pričom právo z neho uplatňuje doručiteľ) franc. obch.
ordrepapier (p. na rad vystavený na meno oprávnenej osoby a obsahujúci doložku na rad umožňujúcu jeho prevod na inú osobu) franc. obch.
a vista (p. splatný na videnie, t. j. pri prvom predložení) tal. práv. obch.
akcia (p. predstavujúci podiel na majetku a zisku, účastina) lat. ekon.
obligácia (dlhopis vydaný najmä štátom) lat. fin.
bond (pevne úročený dlhopis obchodovateľný na burze) angl. fin.
eurobond (obchodovateľný p. verejne emitovaný obchodnou bankou, znejúci na eurodoláre al. inú euromenu) vl. m. + angl.
efekty (p. obchodovaný na peňažných burzách) lat. len v plur.
blue chips /blú čips/ (bezpečné cenné papiere v USA) amer. peňaž.
kupón (p. oprávňujúci na nákup akcií v privatizovanej spoločnosti) franc.
talón (poukážka na vydanie nového kupónového hárka k cennému p., akcii) franc. peňaž.
brief (ponuka cenných p., kt. hľadajú kupca na burze, prianie, želanie predať) nem. peňaž.
exot (p., kt. nie je zaznačený v úradnom kurzovom lístku) gréc. fin.
valeur /valor/ (súhrn cenných p. a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
nonvaleur /-lér/
nonvalér (bezcenné p. znehodnotené, najmä infláciou) franc. ekon.
promesa franc. obch.
rimesa tal. práv. peňaž.
vekseľ (zmenka) nem. hovor. zastar.
trata (cudzia zmenka) lat.-tal. práv. obch.
akcept (cudzia zmenka prijatá, podpísaná zmenkovým dlžníkom) lat. obch. porovnaj zmenka
šek (p. s príkazom vystavovateľa, aby banka vyplatila istú sumu z jeho účtu) angl. peňaž.
traveller’s cheque /travlerz ček/ (medzinárodný cestovný bankový šek) angl.
konosament (prevoditeľný p. obsahujúci potvrdenie o prijatí al. naložení tovaru na lodnú prepravu, nákladný list) tal. práv.
warrant (skladový, skladiskový záložný list na tovar uložený v sklade) angl. obch.

zmenka

promesa franc. obch.
rimesa tal. práv. peňaž.
vekseľ nem. hovor. zastar.
trata (cudzia z.) lat.-tal. práv. obch.
akcept (cudzia z. prijatá, podpísaná zmenkovým dlžníkom) lat. obch.
blankoakcept (z. prijatá, podpísaná bez uvedenia podstatných náležitostí) tal. + lat. obch.
prima vista /prí-/ (z. splatná na videnie, t.j. pri prvom predložení) tal. práv. obch.
net appoint (vyrovnávacia z. v cudzej mene na dlhovanú sumu vrátane všetkých výloh) franc. obch.
appoint /epojnt/ (čiastková al. čiastočná z., najmä na okrúhlu sumu) angl. obch.
rimesa (z. zaslaná kupujúcim predávajúcemu ako platba za dodaný tovar) tal. práv. peňaž.
ricambio /-ka-/ (návratná, spiatočná z., vystavená osobou uplatňujúcou zmenkový postih na svojho predchodcu, postihového dlžníka) tal. práv. peňaž.
sekunda (druhý originál z.) lat. obch. porovnaj papier 3

schopnosť

potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
potencia (s. muža uskutočniť súlož so ženou lek.; schopnosť všeobecne kniž. a odb.) lat.
energia (s. vykonávať prácu, sila schopná vykonávať prácu fyz.; s. podávať telesný al. duševný výkon, činorodosť, ráznosť, rozhodnosť, sila) gréc. porovnaj sila 2
vitálnosť (životná s., sila, životaschopnosť, životnosť) lat. kniž. a odb.
produktívnosť (s. vyrábať, vytvárať, tvoriť) lat.
kapacita (s. niečo obsiahnuť, prijať, pojať do seba, niečo vyrábať) lat.
sociabilita (náklonnosť, sklon, s. k vytváraniu osobných priateľských vzťahov, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť) lat. kniž. a odb.
inteligencia (s. chápania a samostatného myslenia, rozumové nadanie, chápavosť, súdnosť) lat.
intelekt (s. myslenia, rozumové schopnosti) lat. porovnaj rozum
kvalifikovanosť (spôsobilosť, s. vykonávať určitú prácu al. funkciu) lat.
kompetentnosť (spôsobilosť, oprávnenie rozhodovať, odbornosť) lat.
disponovanosť (s. niečo konať) lat.
dispozícia (schopnosti, vlohy, predpoklady, nadanie) lat.
talent (s. na určitú činnosť, nadanie, vlohy) gréc.-lat.
majstrovstvo (s. na vynikajúci, dokonalý výkon) lat.-nem.
charizma (s. osobnosti pôsobiť na ľudí, najmä blahodarne, nadanie sociol.; s. nadprirodzeného pôvodu, dar božej milosti, Ducha svätého, Boží dar náb.) gréc.
fond (zdatnosť, nadanie) franc. hlasový f.
fantázia gréc.
imaginácia (s. predstavovať si a vytvárať nové veci, deje, súvislosti, predstavivosť, obrazotvornosť) lat. kniž.
hypermnézia (zvýšená s. zapamätávania a reprodukcie na úkor iných schopností) gréc. lek.
elokvencia (s. plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
fluencia (s. tvoriť nové myšlienky, nápady, riešenia, plynulosť slovného, myšlienkového prejavu) lat. psych.
eristika (s. hľadať pravdu cestou sporu, umenie viesť spor) gréc. filoz.
perceptívnosť (s. vnímania, vnímavosť) lat. psych.
senzitívnosť (s. organizmu reagovať na podnety, citlivosť, vnímavosť na zmyslové podnety) lat. kniž. a odb.
sagacita (s. vnímať pocity, citové podnety, citlivosť, vnímavosť) lat. lek. porovnaj vnímavosťcitlivosť 1
empatia (s. vcítiť sa do prežívania druhého, vcítenie sa) gréc. psych.
asertivita (s. priameho, pevného a otvoreného, ale nenásilného, mierneho konania a správania sa pre dosiahnutie svojich záujmov pri rešpektovaní záujmov iných) lat. psych.
zicflajš (s. vytrvalo sedieť a sústredene duševne pracovať, najmä pri učení a pod.) nem. hovor.
reaktibilita lat. biol.
reaktívnosť (s. spätne pôsobiť, odpovedať na určitý podnet, popud) lat. kniž. a odb.
kompatibilita (s. zlučovať sa, spájať sa, zlučiteľnosť, spájateľnosť, znášanlivosť) lat.-franc. odb.
plastickosť (s. materiálu trvalo uchovať zmeny tvaru vyvolané vonkajším účinkom, tvárnosť, tvárlivosť, poddajnosť tech.; s. organizmu prispôsobiť sa prostrediu ekol.) gréc. tech.
elastickosť (miera schopnosti samovoľného vrátenia sa do pôvodného tvaru po odstránení vonkajších síl, pružnosť) gréc.-lat. odb.
adaptabilnosť lat. kniž. a odb.
adaptivita (s. prispôsobenia, prispôsobovania, prispôsobivosť) lat. odb.
flexibilnosť (ohybnosť, prispôsobivosť, pružnosť) lat.
autoregulácia (s. vlastného prispôsobovania sa zmeneným podmienkam, samoriadenie) gréc. + lat. odb. porovnaj prispôsobivosť
rezistencia (s. odolávať, vzdorovať, najmä nepriaznivým podmienkam, odolnosť) lat.
imunita (odolnosť organizmu proti cudzorodým látkam, nákaze) lat. lek.
aptitúda (s. dosiahnuť určitý výkon) lat. psych.
mobilnosť (s. pohybu, pohyblivosť) lat. kniž. a odb.
motilita (s. pohybu, spôsobilosť pohybu, hybnosť) lat. lek. fyziol.
hypomotilita gréc. + lat. lek.
hypokinéza (znížená pohyblivosť) gréc. lek.
hypermotilita gréc. + lat. lek.
hyperkinéza (zvýšená pohyblivosť) gréc. lek.
trichromázia (normálna s. rozoznávať tri základné farby, normálne farebné videnie) gréc. lek.
vízus (ostrá rozlišovacia s. oka) lat. lek. fyziol.
monochromatopsia (s. vidieť iba jednu farbu) gréc. lek.
hemeralopia (znížená s. vidieť za šera, šerosleposť, vlčia tma) gréc. lek. porovnaj videnie
ambidextria (s. rovnako používať obe ruky)
stereognózia (s. zistiť pohmatom základné priestorové vlastnosti predmetu) gréc. lek.
mimetizmus (s. napodobňovať) gréc. kniž.
proskopia (s. predvídať budúcnosť, jasnovidnosť, mimozmyslové vnímanie) gréc.
lucidita (s. predvídať budúcnosť al. vidieť do minulosti, jasnovidnosť) lat. psych.
psychokinéza (neobjasnená duševná s. pôsobiť na veci tak, aby sa pohybovali bez priameho dotyku) gréc. psych.
telepatia (s. prenášať informácie, myšlienky od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
telegnózia (s. rozpoznávať predmety a udalosti na diaľku, bez účasti známych zmyslov) gréc. psych.
divinácia (veštecká s.) lat. kniž.
serendipita (s. nachádzať stratené predmety) lat.
eidetizmus /ej-/ (s. vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií, predstava prežívaná ako skutočnosť) gréc. psych.
magnetizmus (s. vzájomného pôsobenia látky a príťažlivého poľa fyz.; predpokladaná s. živého tela pôsobiť na iné organizmy s liečivým účinkom) gréc.
fertilita (s. rozmnožovať sa pohlavným spôsobom, plodnosť) lat. biol.
interfertilita (s. oplodnenia medzi dvoma rôznymi formami organizmov) lat. biol.
fekundita (s. plodiť al. rodiť potomstvo, plodnosť) lat. ekol. biol.
natalita lat. zool.
nativita (vrodená s. populácie početne narastať plodením potomstva) lat. zool. zried.
solventnosť (s. dlžníka zaplatiť splatné záväzky) lat. práv. obch.
likvidnosť (s. podnikateľa, dlžníka platiť platobné záväzky, dlhy) lat. ekon. práv.
ubikvita (s. obývať najrôznejšie prostredia, žiť v rozličných podmienkach) lat. ekol. biol.
excitabilita (s. živých organizmov aktívne reagovať na zmenu prostredia; s. zmyslových, nervových a svalových buniek reagovať na zmenu prostredia podráždením, dráždivosť) lat. biol.
autotómia (s. živočíchov odvrhnúť časti tela, napr. v ohrození života) gréc. zool.
regenerácia (s. nahradenia opotrebovaných al. zaniknutých buniek, tkaniva novými bunkami, tkanivom) lat. biol.
navigácia (s. živočíchov určiť polohu a smer pri ťahoch a presunoch) lat. zool.
endotermia (s. živočíchov udržovať si stálu telesnú teplotu zvyšovaním produkcie tepla vnútri tela) gréc. odb.
homoiotermia (s. vtákov a cicavcov udržovať teplotu tela bez ohľadu na teplotu prostredia, teplokrvnosť) gréc. biol.
ektotermia (s. studenokrvných živočíchov získavať teplo z prostredia zmenou správania, napr. polohy voči slnku) gréc. biol.
fotoautotrofia (s. organizmov prijímať a využívať energiu zo slnečného žiarenia) gréc. biol.
mutabilnosť (s. tvoriť obmeny) lat. odb. a kniž.
modifikabilita (s. meniť sa pod vplyvom meniacich sa životných podmienok nededičnými zmenami) lat. biol.
organotropizmus (s. látky pôsobiť na určité ústroje al. tkanivá) gréc. biol.
toxigenita (s. mikroorganizmov produkovať jedy) gréc. biol.
patogenita (s. mikroorganizmov vyvolať nákazlivú chorobu, choroboplodnosť) gréc. biol.
inváznosť (s. mikroorganizmov prenikať do hostiteľa a poškodzovať ho) lat. biol.
solubilnosť (s. rozpúšťať sa v roztoku, rozpustnosť) lat. chem.
afinita (s. látky zlúčiť sa s inou látkou al. inými časticami) lat. chem.
valencia (s. atómu al. skupiny atómov viazať iné atómy al. skupiny atómov v presne stanovených pomeroch, mocenstvo chem.; s. spájať sa s inými slovami, najmä o slovese lingv.) lat.
rádioaktivita (s. niektorých prvkov, atómových jadier samovoľne sa meniť al. vysielať pri rozpade žiarenie) lat. chem. fyz.
dimorfia (s. látky vytvárať dve podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, dvojtvarosť, dvojtvárnosť) gréc. odb.
trimorfia (s. látky vytvárať tri podoby odlišujúce sa stavbou, výskyt v odlišných formách, trojtvárnosť) gréc. odb.
hygroskopickosť (s. látok pohlcovať a udržiavať vlhkosť z prostredia) gréc. odb.
oligodynamia (s. niektorých iónov ťažkých kovov, napr. zlata, striebra, usmrcovať mikroorganizmy) gréc. chem. biol.
monokarpia (s. rastlín raz za života vykvitnúť a priniesť plody) gréc. bot.
xeromorfia (s. rastlín rásť na suchých miestach, prispôsobivosť nedostatku vody) gréc. bot.
autogenéza (s. nehmotných síl spôsobiť vznik života, samovznik, samozrodenie) gréc. biol.
brizancia (s. výbušniny trieštiť predmety v okolí, sila výbuchu, trhavosť, trieštivosť) franc. tech.

predstava

predstava 2 (obraz vytvorený fantáziou, vidina)
ideál (p. dokonalosti, o dokonalej podobe niečoho) gréc.-lat.
plán (p. budúcnosti, úmysel, zámer) lat.
utópia (vysnívaná, neuskutočniteľná p. o niečom dokonalom, výmysel) gréc.-angl.
utopizmus (neuskutočniteľné, nedosiahnuteľné, vysnívané predstavy) gréc.-angl.
apokalypsa (vidina pohromy, nešťastia, hrôzy) gréc. kniž.
chiméra gréc.
miráž (klamná p., prelud, vidina, zdanie, klam, prízrak) franc. kniž.
ilúzia (klamná p., skreslený vnem pod vplyvom emócií, vidina, klam, prelud) lat.
vízia (mylná zmätená p., zmyslový klam, prelud, vidina; videnie do budúcnosti, predvídanie) lat. kniž.
fikcia (klamná p., vidina, prelud, zdanie, klam) lat.
fantazmagória gréc. kniž.
fantóm (výtvor, výplod predstavivosti, zdanie, vidina, prízrak, prelud, mam) gréc.-franc.
fotizmus (klamný zrakový vnem vznikajúci bez pôsobenia zmyslových podnetov, zrakový klam) gréc. lek.
déjà vu /deža vi/
déjà vécu /deža veki/ (klamný zmyslový dojem, vidina, mam, pocit, že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil) franc. psych.
trompe l’oeil /tromp löj/ (klamná p. v maliarstve, zrakový klam) franc. výtv.
halucinácia (porucha vnímania, keď vlastná p. je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
pseudohalucinácia (halucinácia, ak pacient po čase zistí, že jeho zážitok nemá reálny podklad) gréc. + lat. lek. psych.
monoideizmus (halucinácia v hypnóze) gréc. psych.
akoazma (sluchová halucinácia prejavujúca sa ako praskanie, bzučanie, šumenie a pod.) gréc. lek.
fonizmus (vnímanie zvuku, slov, tónov bez podnetov a účasti zmyslov, zvukový klam) gréc. lek.
fonopsia (sluchová p. vznikajúca pri zrakových vnemoch) gréc. psych.
stroboskopia (optický klam, pri kt. sa rovnomerne pohybujúci predmet pohybuje zdanlivo inou rýchlosťou, ako je skutočná, ak sa jeho osvetlenie mení s určitou frekvenciou) gréc.
synestézia (p. vyvolaná vnemami iných zmyslov, súznenie zmyslov) gréc. psych.
obsesia lat. psych. lek.
anankazmus (vnucujúca sa, nutkavá, vtieravá p.) gréc. lek.
iterácia (vtieravé pravidelne sa opakujúce predstavy, najmä melódie, rýmy) lat. psych.
efeméra (krátko trvajúci, prchavý, pominuteľný, miznúci, dočasný, chvíľkový jav, vidina) gréc. kniž.
eidetizmus /ej-/ (p. prežívaná ako skutočnosť, schopnosť vizuálnej predstavivosti skôr videných obrazov, predmetov a situácií) gréc. psych.
zooantropia (chorobná p. duševne chorého, že je zvieraťom) gréc. lek.
lykantropia (chorobná p. duševne chorého, že je divou zverou) gréc. lek.
antropopatizmus (p. boha ako bytosti s ľudskými vlastnosťami) gréc. filoz.
vampirizmus (poverčivá p. o upíroch) srbochorv.

zdanie

zdanie 1 (predstava, dojem)
efekt (vonkajší pôsobivý dojem) lat. vyrátaný na e.
chiméra gréc.
miráž (klamná predstava, prelud, vidina, klam, prízrak) franc. kniž.
ilúzia (klamná predstava, skreslený vnem pod vplyvom emócií, vidina, klam, prelud) lat.
vízia (mylná zmätená predstava, zmyslový klam, prelud, vidina; videnie do budúcnosti, predvídanie) lat. kniž.
fikcia (klamná predstava, vidina, prelud, klam) lat.
fantazmagória gréc. kniž.
fantóm (výtvor, výplod predstavivosti, vidina, prízrak, prelud, mam) gréc.-franc.
fotizmus (klamný zrakový vnem vznikajúci bez pôsobenia zmyslových podnetov, zrakový klam) gréc. lek.
déjà vu /deža vi/
déjà vécu /deža veki/ (klamný zmyslový dojem, vidina, mam, pocit, že človek už niekedy predtým niečo videl al. prežil) franc. psych.
halucinácia (porucha vnímania, keď vlastná p. je vnímaná ako skutočnosť, zmyslový klam, prelud, vidina, mámenie) lat. psych.
maska (zastieranie, pretvárka) arab.-franc. pren. porovnaj predstava 2