Výsledky vyhľadávania

podávaný

perorálny (p. ústami, cez ústa) lat. lek.
transnazálny /tranz-/ (p. nosom, cez nos) lat. lek.
transkutánny (p. kožou, cez kožu) lat. lek.
parenterálny (p. mimo tráviaceho systému, pod kožu, vnútrosvalovo, vnútrožilovo, mimočrevný) gréc. fyziol.

výmysel

fantázia gréc.
fikcia lat.
abstraktum (výtvor na základe predstavivosti, obrazotvornosti) lat. kniž. a odb.
mystifikácia (nepravdivá, vymyslená správa) gréc. + lat.
fáma (neoverená, skreslená, obyčajne nepravdivá správa, chýr, zvesť, povesť) lat. hovor.
mýtus (v. podávaný ako pravda, blud) gréc. expr.
utópia (vysnívaná neuskutočniteľná predstava o niečom dokonalom) gréc.-angl.
konštrukcia (tvrdenie bez skutkového podkladu, základu) lat.
konfabulácia (skresľovanie skutočnosti, napr. pri poruche pamäti) lat. odb.
legenda (vymyslené rozprávanie založené na výmysloch, predpokladoch, o skutočnej osobe, mieste al. udalosti, povesť) lat.
latina (zveličené, často vymyslené rozprávanie) vl. m. expr.

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.
malvázia (dobrý n.) gréc. pren.
špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.
nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.
panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.
šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.
elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.
cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.
liehový nemiešaný n.
alkohol arab. chem.
destilát lat.
špiritus lat. hovor. a farm.
špirák lat. hovor.
trúnok nem. zastar. al. expr.
gajst nem. subšt. zastar.
gramatika gréc. žart.
šnaps nem. hovor.
kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.
drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.
aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.
amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)
terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.
barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.
kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.
rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.
mastika (bulh. aromatický n.) bulh.
kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.
malvázia (sladký n.) gréc. hovor.
maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.
kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.
calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.
marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.
akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.
rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.
gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.
sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.
whiskey /ui-/
viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.
vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.
kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.
žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.
samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.
kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.
archi (mongol. vodka) mongol.
mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.
saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.
sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.
toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.
arak arab.
raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.
súra (n. z kokosového mlieka) arab.
ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.
tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.
palque /palke/
pulque /-kerk/
pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.
brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.
armagnac /-maňak/
koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.
pliska (bulh. koňak) vl. m.
gruziňák (gruz. koňak) vl. m.
V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.
V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.
V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.
X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.
likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.
becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.
chartreuska /šartréz-/
chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.
rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.
krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.
alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.
griotka (višňový likér) franc.
cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.
curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.
pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.
anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.
fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.
absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.
dosage /-záž/
dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.
porter (ťažké čierne pivo) angl.
omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.
ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.
špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.
kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.
longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.
punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.
grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.
toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.
šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.
bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.
koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.
sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.
fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.
nealkoholický n.
káva arab.
café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.
santos (brazílska káva) vl. m.
turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.
presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.
mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.
neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.
kapucín lat. hovor.
capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.
sifón gréc.-franc. hovor.
sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.
limonáda perz.-tal.-franc.
krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.
džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.
oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.
zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.
mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.
kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.
kofola um.
coca-cola /koka-kola/
kokakola indián. a afr.
pepsicola /-ko-/
pepsikola (osviežujúci n.)
tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.
frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.
džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.
flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.
šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.
grenadína (ovocný n.) franc. zried.
cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.
jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.
kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.
boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.
sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.
sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.
šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.
šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

kríž

krucifix (k. s plastikou ukrižovaného Krista) lat. náb.
pacem (zdobený k. s pozostatkami podávaný veriacim na pobozkanie) lat. cirk.
enkolpion (náprsný k., schránka v tvare k. nosená biskupmi na hrudi) gréc. cirk.
pektorál (náprsný ozdobný k. z drahého kovu s ostatkami svätých nosený vyššími cirk. hodnostármi na hrudi) lat. cirk.
maltézsky k. (k. s ôsmimi hrotmi ako znak rytierskej rehole johanitov) vl. m. cirk.
devocionálie (predmety slúžiace na povznesenie zbožnosti veriacich, najmä ruženec, krížik a pod.) lat. plur. cirk.
svastika (hákový k.) sanskrit
hakenkrajc (hákový nacistický k.) nem. hovor. pejor.

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.
viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.
futráž (strava) franc. slang.
kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.
makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.
ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.
manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.
lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.
diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.
gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.
olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?
déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.
entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.
prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.
hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.
dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.
minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.
diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.
delikatesa franc.
fajnovosť nem. hovor.
pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.
špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.
manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.
kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.
humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.
šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.
mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.
mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.
chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.
refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.
proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.
merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.
aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.
vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.
table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.
šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.
griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.
konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.
roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.
jedlá s mäsom
šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.
peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.
perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.
musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.
bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.
sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.
stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.
mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.
paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.
ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.
čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.
gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.
čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.
kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.
pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.
džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.
kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.
dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.
taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.
kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.
plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?
laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.
rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.
pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.
antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.
hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.
hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.
cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.
ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.
beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.
klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.
steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.
fašírka nem.
karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.
šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.
pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.
galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.
karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.
paštéta tal.
paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.
galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.
filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.
(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.
kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.
frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.
tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.
frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.
pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.
suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.
jedlá bez mäsa
bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.
blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.
piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.
palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.
fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.
lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.
langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.
tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.
mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.
braja (kaša) nem. nár.
šiflík nem. hovor.
fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.
štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.
fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.
koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.
fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.
gríska (krupicová kaša) nem. zastar.
panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.
müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.
geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.
tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.
makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.
špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.
lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.
tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.
ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.
kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.
polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.
pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.
puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.
plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.
porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.
chipsy /čip-/
čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.
popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.
kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.
fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.
suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.
omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.
pyré (jemná kaša) franc. kuch.
tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.
taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.
skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.
narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso

mimočrevný

parenterálny (podávaný mimo tráviaceho systému, napr. pod kožu, vnútrosvalovo, vnútrožilovo) gréc. fyziol. p. liek, výživa