Výsledky vyhľadávania

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

ozdoba

cifra maď.? hovor.
paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.
dekor franc.
dekórum (výzdoba, okrasa) lat.
tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.
japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.
fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.
o. na odeve, na tele
aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.
šperk nem.
precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.
bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.
bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.
žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.
boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.
rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.
kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.
fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.
pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.
forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.
egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.
diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.
parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.
vavrín lat.-poľ.
laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.
brošňa (ozdobná spona) franc.
agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.
klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.
pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.
fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.
brazoleta zastar.
brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.
oringla (visiaca náušnica) nem. slang.
klipsňa (stláčacia náušnica) angl.
lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.
butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.
medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.
torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.
filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.
vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.
faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.
galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.
halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok
architektonická, výtvarná o.
ornament lat.
ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.
štuka tal.-nem. stav.
štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.
lysis /-zi-/
sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.
suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.
šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.
glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.
diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.
triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.
medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.
astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.
trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.
plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.
rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.
lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.
groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.
arabeska tal.-franc. archit. výtv.
moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.
rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.
guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.
brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.
bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.
maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.
maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.
entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.
meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.
kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.
droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.
filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.
iluminácia lat. výtv.
miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.
parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.
pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.
bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.
bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.
japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.
hud. o.
abbelimento (okrasa) tal. hud.
koloratúra tal. hud.
tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.
fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.
acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.
melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.