Výsledky vyhľadávania

stredoveký

stredoveký
medieválny lat. kniž. a odb.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)
inštrument lat.
organum gréc.-lat. hist.
bicie nástroje
membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.
drums /drams/ angl.
perkusie
percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.
tympan
tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.
triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.
vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.
tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.
činel (neladený kovový kotúč) tal.
flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.
xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.
cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.
celesta /če-/
čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.
kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.
maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.
claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.
tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.
tulumbas (starý n., bubon) tur.
nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.
kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?
marimba
marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.
menzan (africký n., Kongo) afr.
tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.
bongo (afrokubánsky bubienok) špan.
kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.
ču (čín. ľudový n.) čín.
tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.
dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.
čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.
vadaiko
vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.
todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.
taiko
šóko
kakko (jap. tradičný n.) jap.
cuzumi (jap. bubienok) jap.
gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.
gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.
gandang (malaj. a jávsky bubon) ?
kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.
huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.
dychové a vzduchové nástroje
aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.
flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.
pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.
flažolet (malá zobcová flauta)
klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.
hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.
fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.
saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.
altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.
tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.
bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.
heligón gréc.
suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.
pozauna franc.-nem.
trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.
bomhart lat.-franc.
pumort
pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.
barytón gréc.-tal.
eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.
serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.
rifovka (drevená píšťalka) nem.
kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.
piston (kornet s ventilmi) franc.
ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.
šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.
lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.
horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.
fistola (pastierska píšťala) tal.
okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.
olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.
tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.
clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.
trembita
trombita (dlhý pastiersky n.) rum.
fujara (drevený fúkací n.) rum.
bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.
tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.
svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.
cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.
syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.
aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.
svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.
pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.
košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.
surma
surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.
zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.
nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.
agada (egypt. flauta) egypt.
šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.
šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.
čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.
kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.
feng-šeng (čín. starý n.) čín.
šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.
hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.
fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.
šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.
rjúteki (jap. priečna flauta) jap.
manvavaka (indián. ľudový n.) indián.
organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.
hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.
portatív (malý prenosný vodný organ) lat.
magrefa (mystický semitský organ) hebr.
pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.
regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.
harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.
melódium (predchodca harmónia) gréc.
harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.
koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.
bandoneón
bandónium
bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.
akordeón lat.-franc.
chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.
heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.
garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.
mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.
idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.
sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.
gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.
musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.
gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.
anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.
buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)
strunové nástroje
chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.
klavír lat.-franc.
piano tal. hovor.
fortepiano
pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.
fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.
pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.
clavichord /kla-/
klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.
cembalo /čem-/
čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.
cembalo /čem-/
čembalo (predchodca klavíra) tal.
adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.
spinet tal.-nem.
virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.
gravicembalo lat. + tal.
clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.
pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.
cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.
violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.
kremonky
guarnerky
amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.
stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.
viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.
gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.
violončelo
čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.
kontrabas
basa tal.
barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.
gitara gréc.
španielka (brnkací n.) vl. m.
dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.
gibson
gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.
bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.
mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.
mandola (mandolína s nižším ladením) tal.
bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.
lutna arab.-nem.
teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.
angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.
lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.
dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.
barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.
varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.
forminga
forminx (starogréc. n.) gréc.
dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.
monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.
žaltár gréc.-nem.
psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.
harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.
trumšajt tal.-nem.
tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.
hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.
citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.
chrotta
rotta
rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.
cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.
fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.
giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.
tambura
tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.
gusle
guzla
guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.
bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.
brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.
kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.
organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.
trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.
bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.
gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.
gusli
gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.
balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.
domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.
tar (kaukazský ľudový n.) perz.
komuz (kirgiz. ľudový n.)
čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.
gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.
dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.
keman (tur. n. podobný husliam) tur.
pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.
santur
santir (egypt. n.) arab.
kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.
rebáb
rebec
rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.
rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.
tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.
santur
santir (arab. n.) arab.
sitár
sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.
ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit
vína (ind. lutna) sanskrit
kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.
hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.
pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.
šamisen
šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.
biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.
koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.
ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.
slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.
bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.
kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?
elektronické a iné nástroje
melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.
keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.
syntezátor
syntetizátor gréc.
synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.
automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.
verkeľ
verklík nem. hovor.
flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.
manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.
orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.
aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.
bas (n. s hlbokým tónom) tal.
pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.
ripieno /-pjé-/
tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.

spevák

spevák
sólista (s. spievajúci sám) tal.
interpret (umelec predvádzajúci, stvárňujúci umelecké dielo, dram. úlohu, hud. dielo, napr. s., herec, hudobník) lat.
frontman /-men/ (vedúci s. hud. skupiny) angl.
šansonier /-zo-/
šansoniér /-soň- al. –zoň-/
chanson /šansón/ (s. závažných náročných piesní s hodnotným textom) franc. hud.
vokalista (s., najmä chrámový) lat. hud.
kantor (s. a organista v kostole) lat.
chórista (zborový s.) gréc.
koledník (s. chodiaci po domoch a spievajúci vianočné piesne) lat.
trubadúr franc.
truvér (stredoveký juhofranc. skladateľ, básnik rytierskych milostných piesní) franc. lit.
igric (stredoveký s. a hudobník) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký s., hudobník, herec a vtipkár) lat. hist.
meistersinger /maj-zi-/ (s. a básnik z radov nem. remeselníkov, mešťanov, 15. – 16. st.) nem. lit. hud.
menestrel
minstrel (franc. a angl. stredoveký vzdelaný s. sprevádzajúci trubadúra) angl.
minnesänger (skladateľ a s. stredovekej rytierskej ľúbostnej poézie) nem. lit. hud.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, hudobník a s.) nem. hist.
guslar (južnoslovan. ľudový s.) srb.
bajan (staroruský ľudový s. a básnik) vl. m.
skomoroch (ruský kočovný herec vystupujúci aj ako s., tanečník, akrobat, 15. – 17. st.) rus. hist.
kobzar (ukrajinský ľudový s.) turk.-ukraj.
ašug
ašik (zakaukazský ľudový s. a básnik, 15. – 18. st.) tur.
bachši (turkmén. ľudový básnik, hudobník a rozprávač) turk.
žirši (kazašský ľudový s.) orient.
akyn (ľudový básnik a s. v Strednej Ázii) turk.-rus.
skald (stredoveký ľudový s., s. hrdinských piesní v škand. krajinách) nór.
rapsód (starogréc. potulný s. hrdinských, epických básní, spevov) gréc. hist.
aoidos (rapsód, kt. básne aj sám skladal) gréc. hist.
bard (kelt. ľudový s.) kelt.
buffo (s. v tal. komickej opere, 17. a 18. st.) tal.
madrigalista (s. svetských vokálnych al. vokálno-inštrumentálnych polyfónnych skladieb) tal. hud.
žalmista (s. náb. piesní so smutným al. oslavným obsahom, žalmov) gréc.-nem.
psalterista (žalmista v kostole, stredovek) gréc. cirk.
Orfeus (hudobník a s. očarujúco hrajúci a spievajúci) gréc. mytol. porovnaj hlas 1

smer

smer 3 (súhrn zásad, názorov a pod. v umení, vede, politike atď.)
koncepcia
doktrína lat.
izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
línia (prúd) lat.-nem.
mainstream /mejnstrím/ (hlavný, stredný prúd vo vede, hudbe a pod.) angl.
avantgarda (s. zasadzujúci sa o nové myšlienky, skupina priekopníkov pokroku, predvoj, priekopníci) franc.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľný voči iným názorom, pravovernosť, napr. v islame) lat.
náb. a cirk. smery
montanizmus (starokresťanský sektársky s. očakávajúci koniec sveta a druhý príchod Krista, zdôrazňujúci prísnu mravnosť, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
pelagianizmus (kresťanský s. odmietajúci dedičnosť hriechu, zdôrazňujúci slobodnú vôľu človeka nehrešiť, 4. – 5. st.) vl. m. cirk.
nazaréni (kresťanský s., sekta uznávajúca záväznosť Starého zákona, 4. a 5. st.) vl. m.
donatizmus (kresťanský s. namierený proti biskupom, kt. zlyhali pri prenasledovaní, severná Afrika, 4. – 7. st.) vl. m.
adamitstvo
adamitizmus
adamiti (pôvodne stredoveký kresťanský s. a sekta hlásajúca návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
chiliazmus (stredoveký kresťanský s. hlásajúci druhý príchod Krista a jeho tisícročnú vládu na zemi) gréc. náb.
pauliciánstvo
paulikánstvo (kresťanský s. hlásajúci večný boj dobra a zla, Malá Ázia a Balkán, 7. – 12. st.) vl. m. hist. cirk.
ikonoklazmus (náb., sociálne a polit. hnutie vyvolané zákazom uctievať obrazy svätých, Byzancia, 8. – 9. st.; zavrhovanie uctievania obrazov svätých a ich ničenie, obrazoborectvo) gréc. hist.
valdénstvo (stredoveké protestné a nápravné hnutie v západnej cirkvi presadzujúce chudobu, jednoduché obrady, kazateľstvo, od 12. st.) vl. m.
galikanizmus (hnutie za nezávislosť franc. katolíckej cirkvi od pápeža, od 14. st.) vl. m. hist.
husitstvo
husitizmus (náb., národné a sociálne hnutie, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
utrakvizmus lat. hist.
kališníctvo (kališnícka viera hlásajúca prijímanie pod obojakým spôsobom, kališníctvo) lat.-nem.
triteizmus (starokresťanský sektársky s. neuznávajúci Trojicu, ale tri odlišné božstvá) gréc.-lat. cirk.
socinianizmus
sociniáni (kresťanská sekta odmietajúca Svätú trojicu, božstvo Kristovo, dedičný hriech, od 16. st.) vl. m. náb.
unitarizmus
unitárstvo (kresťanský s. odmietajúci náuku u svätej trojici, uznávajúci len jednu Božskú osobu) lat. náb.
sabellianizmus (kresťanský s., podľa kt. Boh vystúpil najprv ako Otec, potom ako Syn a nakoniec Duch Svätý, 3. a 4. st.) vl. m. náb.
doketizmus (kresťanský s. popierajúci, že Kristus mal ľudské telo) gréc.-lat. cirk. hist.
monoteletizmus (starokresťanský s. o riadení ľudskej aj božskej prirodzenosti Ježiša Krista jedinou vôľou, 7. st.) gréc.-lat. náb.
arianizmus
ariánstvo
arianisti (kresťanský s. popierajúci božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
albigénci (kresťanský s. vychádzajúci z arianizmu, neuznávajúci rímskokatolícku cirkev, južné Francúzsko, 12. a 13.st.) vl. m.
antitrinitárstvo (kresťanský s. odmietajúci učenie o božskej trojjedinosti) gréc. + lat. náb.
monofyzitizmus (kresťanský s., podľa kt. má Ježiš len božskú prirodzenosť, od 5. st.) gréc. cirk. hist.
katari (kresťanský s. zdôrazňujúci odriekanie, Francúzsko a Taliansko, 11.-13.st.) gréc.
anabaptizmus (kresťanský s. odmietajúci krstenie nemluvniat, novokrstenectvo, 16.a 17. st.) gréc. náb.
habáni (pôvodne nem. anabaptizmus, kt. prívrženci sa usadili na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberali sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutteriti (pôvodne tirolský anabaptizmus, kt. prívrženci sa pre prenasledovanie presídlili na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
jansenizmus (opozičné náb. a filoz. hnutie v rímskokatolíckej cirkvi, Francúzsko a Holandsko, 17. – 18. st.) vl. m.
ekumenizmus (hnutie usilujúce sa o zblíženie, spoluprácu a jednotu cirkví, najmä kresťanských) gréc. cirk.
episkopalizmus (katolícky s. presadzujúci prevahu biskupov nad pápežom) gréc. hist.
papizmus (s. priznávajúci všetku cirk. moc hlave rímskokatolíckej cirkvi, Svätému otcovi) gréc.-lat. cirk.
jehovizmus
jehovisti (kresťanský s., sekta založená v 70. rokoch 19. st. v USA, predpovedajúca druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva) vl. m. náb.
pentekostalizmus (kresťanský s. zdôrazňujúci prijatie Ducha svätého ako doložiteľnú skúsenosť, USA, od 1900) gréc. cirk.
mormóni (severoamer. sekta s kresťanskými prvkami, kladúca dôraz na doslovný výklad Biblie, Kristova cirkev svätých posledných dní, od 30. rokov 19. st.) vl. m. náb.
moonisti (sekta Cirkev zjednotenia, hlásajúca, že rodina je základom šťastného sveta, založená Kórejcom Moonom) vl. m.
katolicizmus (základný kresťanský s. uznávajúci pápeža ako hlavu cirkvi) gréc.
ortodoxia (učenie pravoslávnej cirkvi) gréc. cirk.
raskoľnictvo (hnutie odštiepené od pravoslávnej cirkvi v Rusku) rus.
fedojesevci (náb. sekta odmietajúca štát, pravoslávnu cirkev a manželstvo, Rusko, 17. st.) vl. m. hist.
kacírstvo gréc.-nem.
heréza (s. odchylný od časti oficiálnej kresťanskej viery) gréc.
bogomilstvo (stredoveký kacírsky s. v gréc. ortodoxnej cirkvi zavrhujúci cirkev a štát, juhovýchodná Európa) vl. m.
reformácia (hnutie usilujúce sa o nápravu rímskokatolíckej cirkvi a obmedzenie jej moci, 16. st.) lat. hist.
protestantizmus lat.
luteránstvo
luterstvo
luteranizmus
kalvinizmus
kalvínstvo vl. m.
helvetitizmus lat. vl. m.
zwinglianizmus
zwingliánstvo /cvi-/
anglikanizmus
anglikánstvo (základný kresťanský reformačný s.) vl. m. náb.
konformisti (anglikánska cirkev) lat.
puritanizmus
puritánstvo (angl. reformačný s. usilujúci sa o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
kvakeri (angl. protestantská sekta, Spoločnosť priateľov, odmietajúca kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
metodizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci osobné obrátenie a posvätený život, usilujúci sa o dôsledné dodržiavanie náb. Predpisov) gréc. cirk.
pietizmus (hnutie zdôrazňujúce osobnú zbožnosť, činorodú lásku v protestantských cirkvách, 17. a 18. st.) lat. náb.
baptizmus
baptisti (protestantský kresťanský s. uznávajúci len krst v dospelosti) gréc.-lat. náb.
viklefizmus
viklefstvo (reformačné učenie zavrhujúce pápežstvo a niektoré sviatosti) vl. m. hist. náb.
independentizmus (s. v protestantskej anglikánskej cirkvi usilujúci sa o nezávislosť náb. obcí a vytvorenie republiky, 17. st.) lat.-angl. cirk.
kongregacionalizmus (s. v evanjelickej anglikánskej cirkvi zdôrazňujúci plnú samostatnosť a nezávislosť cirk. obcí) lat. cirk.
scientizmus lat.
scientológia (hnutie hlásajúce možnosť odstránenia všetkých negatívnych zážitkov z mysle, rozšírenie duševných schopností jedinca a dosiahnutie úplnej slobody) lat. + gréc.
satanizmus (hnutie uctievajúce protivníka Boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
chasidizmus (východoeurópske žid. hnutie zdôrazňujúce radosť zo služby bohu, prostú vieru, pokoru, 2.polovica 18.st.) hebr.
terapeuti (asketická žid. sekta neuznávajúca otroctvo, vlastníctvo, manželstvo a zaoberajúca sa liečením, 1.st.) gréc. hist.
farizeji (stará žid. náb.-polit. skupina) hebr. hist.
zelóta (žid. radikálna sekta za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
esejci
eséni (žid. náb. spoločnosť organizovaná ako náb. rád) lat. náb.
šiiti
(islamský s. uznávajúci za jediného oprávneného nástupcu Mohameda jeho zaťa Alího) arab. náb.
suniti
sunniti (islamský s. vyznávajúci popri koráne aj sunnu, t.j. právne a morálne predpisy z výrokov a skutkov Mohameda a jeho prvých nasledovníkov) arab. náb.
izmailovci
izmaeliti
imámovci (islamská sekta, odnož šíitskeho islámu) arab. náb.
drúzovia arab. vl. m.
muwwahhidún
mustadžibún (islamská šíitska sekta hlásajúca učenie o prevteľovaní, Sýria, Libanon, Palestína) arab.
sanúsijovia
sanúsija (islamská sunitská s. hlásajúca návrat k pôvodnému islamu a svätú vojnu) vl. m. náb.
sufizmus (mystický islamský s. usilujúci o úplnú podriadenosť božej vôli) arab. filoz.
sikhovia (náb. hnutie v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
manicheizmus (s., kt. základom je boj dobra, ducha, svetla, a zla, hmoty, tmy, založený v Perzii prorokom Máním, 3. st.) vl. m. porovnaj náboženstvovyznanie 2
teizmus (s. založený na viere v existenciu boha ako stvoriteľa sveta) gréc. filoz. náb.
ateizmus (myšlienkový s. odmietajúci existenciu al. poznateľnosť boha) gréc.
idealizmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
spiritualizmus (idealistický s. považujúci bytie za výtvor ducha) lat. filoz.
materializmus (s. považujúci podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
dualizmus (s. založený na dvoch samostatných, neodvolateľných až vylučujúcich sa princípoch, hmota a duch, dobro a zlo a pod.) lat. filoz.
monizmus gréc. filoz.
singularizmus (s., podľa kt. je základom sveta jediná podstata, materiálna al. duchovná) lat. filoz. zried.
psychomonizmus (s. vyhlasujúci, že duševno je základom skutočnosti, že všetko má dušu) gréc.
kreacionizmus (s. , podľa kt. organizmy boli stvorené vyššou silou, bohom) lat. filoz.
scholastika (stredoveké učenie o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
tomizmus (základný s. kresťanskej filozofie vychádzajúci zo zásady, že rozumové a zjavené poznanie si vzájomne neodporujú) vl. m. filoz. náb.
fenomenalizmus (s. založený na názore, že človek poznáva skutočnosť tak, ako sa mu bezprostredne javí, a nie aká je) gréc. filoz.
fideizmus (s. založený na názore, že viera stojí nad rozumovým poznaním) lat. filoz.
deizmus (s. uznávajúci boha ako stvoriteľa, ale popierajúci jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
panteizmus (s. hlásajúci jednotu boha a sveta, stotožňujúci boha a svet, <i>boh je vo svete</i>) gréc. filoz.
panenteizmus (s. hlásajúci, že svet existuje v bohu) gréc. filoz.
racionalizmus (s. považujúci rozum za najvyšší al. jediný prostriedok poznania pravdy) lat. filoz.
iracionalizmus (s. považujúci rozumové al. vedecké poznanie za nedostatočné, vykladajúci svet ako rozumom nepochopiteľný) lat. filoz.
empirizmus (s. považujúci skúsenosť za jediný zdroj poznania) gréc. filoz.
finalita (s. považujúci účel za prvotný pred javom samotným, vysvetľujúci jav z jeho účelu) lat. filoz.
hedonizmus (s. považujúci slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
utilitarizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium mravnosti) lat. filoz.
pragmatizmus (s. považujúci užitočnosť za hlavné kritérium pravdy) gréc. filoz.
voluntarizmus (s. považujúci vôľu za základ bytia alebo poznania) lat. filoz.
senzualizmus (s. pokladajúci zmyslové poznanie za hlavnú al. jedinú formu poznania) lat. filoz.
skepticizmus (s. pochybujúci o možnosti pravdivého poznania) gréc. filoz.
gnosticizmus
gnóza (s. považujúci bezprostredné poznanie za vyšší stupeň ako poznanie rozumové, považujúci hmotu za zdroj zla) gréc. filoz.
teozofia (gnosticizmus založený na poznaní Boha, tajomstva al. poznania sveta) gréc. filoz.
agnosticizmus (s. popierajúci možnosť poznania sveta, podstaty vecí) gréc. filoz.
iluzionizmus (s. pokladajúci vonkajší svet len za predstavu, zdanie) lat. filoz.
pozitivizmus (s. obmedzujúci poznanie a skúmanie na opis a triedenie faktov získaných bezprostredným pozorovaním) lat. filoz.
empiriokriticizmus (s. považujúci každý jav za súbor subjektívnych pocitov, forma pozitivizmu) gréc. filoz.
reizmus (s., podľa kt. existujú iba veci a samostatne neexistujú ich vlastnosti a vzťahy) lat. log.
realizmus (stredoveký s., podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
nominalizmus (stredoveký s. pokladajúci pojmy len za mená vecí) lat. filoz.
terminizmus (s. pokladajúci všeobecné pojmy iba za značky a nie odrazy vecí) lat. filoz.
dynamizmus (s. pokladajúci za prvotnú podstatu sveta nemateriálnu silu) gréc. filoz.
existencializmus (s. ponímajúci ľudské bytie ako individuálny duchovný život, zameraný na ľudskú osobnosť, osobnú slobodu) lat. filoz.
hylozoizmus (s. považujúci hmotu za živú, oduševnelú, citlivú) gréc. filoz.
finitizmus (s. považujúci nekonečno za neprípustné zovšeobecnenie skúsenosti, kt. je vždy len konečná) lat. filoz.
eleati (starogréc. s., učenie o jedinom nemennom bytí) vl. m.
antropocentrizmus (s., podľa kt. je človek centrom i cieľom sveta a vesmíru) gréc. + lat. filoz. náb.
kvietizmus (s. hlásajúci pasívny vzťah k svetu, podriadenosť bohu, ľahostajnosť k dobru a zlu, 17.st.) lat.
pyrrhonizmus (s. hlásajúci krajnú nedôverčivosť, pochybovačnosť) vl. m. filoz.
cynizmus
kynizmus (starogréc. s. hlásajúci prirodzenosť človeka a odmietajúci civilizáciu) gréc.
epikureizmus (starogréc. materialistický s. zdôrazňujúci cnosť, blaženosť, duševný pokoj, rozumné užívanie slasti) vl. m. filoz.
stoicizmus (staroveký s. usilujúci sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
pytagorizmus
pytagoreizmus (učenie vyznávajúce tézu, že základom všetkého je číslo) vl. m. filoz.
determinizmus (učenie uznávajúce vzájomnú príčinnú podmienenosť javov a dejov) lat. filoz.
teleologizmus (s. založený na učení o účelnosti všetkých javov ako výsledku pôsobenia síl zameraných na určený cieľ) gréc. filoz.
kazualizmus (učenie, podľa ktorého dianie je určené náhodami) lat. filoz.
platonizmus (s. založený na Platónovom učení o ideách ako pravzoroch vecí) vl. m. filoz.
atomizmus
atomistika (s. založený na predstave o pretržitej skladbe hmoty, látok) gréc. filoz.
holizmus (s. zdôrazňujúci celkovosť, celostnosť, považujúci celok za nerozložiteľný a nepoznateľný) gréc. filoz.
personalizmus (s. zdôrazňujúci jedinečnosť ľudskej osoby a ľudských vzťahov) lat. filoz.
kabala (stredoveké žid. učenie pestujúce obrazný výklad Starého zákona ako cestu k objasneniu jeho pravého zmyslu) hebr.
védanta (staroind. Idealistický s. vychádzajúci z výkladu, upanišád k staroind. náb. lit. pamiatkam, védam) sanskrit filoz.
brahmanizmus
brahmanstvo
budhizmus (staroind. učenie) sanskrit
lamaizmus (tibetská forma budhizmu) tib. náb.
zen
zenbudhizmus
zen-budhizmus (jap. budhizmus) jap. filoz. náb.
mahájána (jeden z dvoch hlavných smerov budhizmu) sanskrit
njája (ind. s. založený na poňatí atomizovanej pralátky a božskej príčiny ich pohybu) sanskrit filoz.
mímánsa (ind. ortodoxná škola presadzujúca ideál spravodlivého života) ind. filoz.
hinduizmus (spojenie brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
sánkhja (najstarší staroind. hinduistický s. deliaci súcno na prírodu a vedomie) sanskrit filoz.
joga (ind. s. poskytujúci súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
rádžajoga (kráľovská joga) ind.
hathajoga (telesná joga) ind.
taoizmus (staročín. s. založený na pojme cesty, tao, ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí, od 4. – 3. st. pr. n. l.) čín. filoz.
konfucianizmus (filoz., sociálny a polit. s. založený na spoločenskej povinnosti a zladení záujmov jednotlivca a spoločnosti) vl. m. filoz. náb.
hermetizmus
hermetika (tajné učenie o podstate a príčinách vecí určené výhradne zasväteným, rozšírené v neskorej antike a renesancii) vl. m.
eklekticizmus
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
solidarizmus (s. založený na princípe súdržnosti, vzájomnosti, spoluúčasti medzi jednotlivcom a spoločnosťou) lat.
polit., ekon. a pod. smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
reformizmus (hnutie usilujúce sa o reformu, zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu; s. v robotníckom hnutí uprednostňujúci reformy) lat.
revizionizmus (hnutie za preskúmanie niečoho s cieľom zmeny, úpravy; s. usilujúci sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
fundamentalizmus (s. lipnúci na pôvodnom učení, zásadách, poučkách, odmietajúci zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom) lat.
moderantizmus
moderatizmus (umiernený s.) lat. kniž.
radikalizmus (s. usilujúci sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
liberalizmus (s. presadzujúci slobodu jednotlivca a súkromného podnikania s práv. zárukami) lat. polit. ekon.
neoliberalizmus (s. odmietajúci štátne zásahy do hospodárstva a existenciu monopolov, uznávajúci úlohu štátu pre zaistenie trhového mechanizmu) gréc. + lat. polit. ekon.
konzervativizmus (s. presadzujúci voľné podnikanie a nízke zdanenie podnikateľov) lat. polit. ekon.
komunizmus (ideológia a hnutie za presadenie beztriednej spoločnosti založenej na spoločenskom vlastníctve výrobných prostriedkov a rozdeľovaní, odmeňovaní podľa potrieb) lat.
boľševizmus (komunizmus radikálnej sociálnej demokracie orientovanej na prevzatie moci a odstránenie kapitalizmu) rus.
socializmus (ideológia a hnutie vychádzajúce z učenia o spoločnom vlastníctve výrobných prostriedkov a usilujúceho sa o spravodlivý spoločenský poriadok, rovnosť všetkých ľudí) lat.-franc.
marxizmus (sociálnoekonomická teória K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninizmus (ideológia naväzujúca na marxizmus, vytvorená Leninom a použitá v komunistickom hnutí) vl. m. polit.
stalinizmus (s. spájajúca marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby, despotizmus, vytvorená Stalinom) vl. m.
maoizmus (sociálnopolit. učenie a radikálne ľavicové polit. hnutie spojené s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
eurokomunizmus (s. v niektorých západoeurópskych komunistických stranách, 60. a 70. roky 20. st.) vl. m. + lat.
antikomunizmus (hnutie proti komunizmu) gréc. + lat.
mccarthizmus /mekkar-/ (s. v politike USA po 2. svetovej vojne namierený proti komunizmu) vl. m. polit.
fašizmus (ideológia a hnutie obhajujúce a hlásajúce útočný nacionalizmus, rasizmus, násilie, potlačovanie občianskych slobôd) tal. polit.
nacizmus (nem. forma fašizmu) lat.-nem.
hitlerizmus (fašizmus stredných vrstiev vedený nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
frankizmus (fašizmus horných vrstiev vedený špan. diktátorom Frankom) vl. m.
perónizmus (fašizmus nižších vrstiev vedený argent. diktátorom Perónom) vl. m.
antifašizmus (hnutie proti fašizmu) gréc. + tal. polit.
nacionalizmus (s. jednostranne zdôrazňujúci význam národa, vychádzajúci z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalizmus (krajný nacionalizmus) lat.
šovinizmus (krajný nacionalizmus spojený s nenávisťou k iným národom, slepé presvedčenie o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
kozmopolitizmus (s. podceňujúci al. popierajúci samobytnosť národov a vlastenectvo, zdôrazňujúci nadnárodné hodnoty, príslušnosť jednotlivcov a národov k ľudstvu, svetoobčianstvo) gréc. filoz.
anarchizmus (s. odmietajúci organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúci neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
pacifizmus (s. odmietajúci vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúci sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
pacifizmus (hnutie odmietajúce vojnu bez ohľadu na príčinu a stavajúce sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
militarizmus (politika zbrojenia, prípravy na útočnú vojnu) lat.
antimilitarizmus (hnutie proti militarizmu) gréc. + lat.
populizmus (páčivý, bezzásadový s. zameraný na získavanie vplyvu na masy v záujme okamžitých výhod, využívajúci zdanlivo rozumné, ale falošné argumenty na ovplyvňovanie ľudí, používajúci prázdne heslá a sľuby: lat.)
monarchizmus gréc.
rojalizmus (hnutie prívržencov vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
feminizmus (hnutie za zrovnoprávnenie žien s mužmi) lat.
machiavelizmus (bezohľadná politika, bez ohľadu na morálne princípy) vl. m. polit.
avanturizmus (dobrodružná, nezodpovedná, bezohľadná politika) franc.
revanšizmus (hnutie hlásajúce odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
tolstojovstvo
tolstojizmus (s. hlásajúci zásadu neodporovať zlu násilím) vl. m.
gándhizmus (učenie a hnutie hlásajúce nenásilné spôsoby polit. boja, pôvodne v odpore voči brit. kolonializmu v Indii, a vytrvalosť v pravde) vl. m. hist.
ultramontanizmus (uplatňovanie nárokov, záujmov pápeža a katolíckej cirkvi voči európskym štátom, najmä 19. st.) lat. cirk. polit.
antiklerikalizmus (hnutie proti využitiu náboženstva na polit. ciele, proti cirkvi a duchovenstvu) gréc.
internacionalizmus (s. usilujúci sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
sionizmus (žid. nacionalistické hnutie usilujúce sa o jednotu Židov a vybudovanie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
antisemitizmus (hnutie proti Židom založené na rasovej, národnostnej a náb. neznášanlivosti) gréc. + vl. m.
panrusizmus gréc. + vl. m. polit.
panslavizmus (hnutie za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára a vytvorenie všerus. pravoslávnej monarchie) gréc. + vl. m. polit.
slavianofilstvo (hnutie vyzdvihujúce spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
narodnictvo (s. a hnutie snažiace sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúce sa o roľníctvo, Rusko) rus. hist.
menševizmus (umiernený menšinový s. sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus. polit.
boľševizmus (radikálny väčšinový smer sociálno-demokrarického hnutia, Rusko) rus.
hungarizmus (s. snažiaci sa o splynutie nemaď. obyvateľstva v rámci Uhorska, myšlienka jednonárodnostného Uhorska) lat. hist.
ilyrizmus (hnutie za zjednotenie južných Slovanov, 30. a 40. roky 19. st.) vl. m. hist.
pangermanizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie Nemcov vo svete a vytvorenie silného nem. štátu) gréc. + vl. m.
paneuropeizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie európskych štátov, o vytvorenie Spojených štátov európskych, medzi svetovými vojnami) gréc. + vl. m.
panturkizmus (hnutie za zachovanie tur. ríše a zjednotenie všetkých národov hovoriacich turkotat., od Bajkalu po Balkán, zač. 20. st.) gréc. + vl. m. polit.
panarabizmus (hnutie usilujúce sa o hosp. spoluprácu a polit. zjednotenie všetkých arab. krajín) gréc. + vl. m.
panislamizmus (hnutie usilujúce sa o zjednotenie moslimských národov a štátov proti kolonializmu, 2. polovica 19. st.) gréc. + arab.-lat.
panafrikanizmus (hnutie časti nebelošského obyvateľstva Afriky, Severnej Ameriky a Karibiku za oslobodenie spod útlaku) gréc. + vl. m.
panamerikanizmus (hnutie usilujúce sa o spoluprácu a spolupatričnosť všetkých národov a krajín Severnej a Južnej Ameriky) gréc. + vl. m. polit.
risorgimento /-dži-/ (hnutie za slobodu a zjednotenie Talianska, 19. st.) tal. hist.
enosis /-zis/ (hnutie Grékov za zjednotenie v spoločnom štáte) gréc.
fenianizmus (tajné hnutie za slobodu Írska, 1858 – 1922) ír.
sinnfeinizmus (protibrit. hnutie za ír. nezávislosť, zač. 20. st.) ír. hist. polit.
iredenta
iredentizmus (hnutie národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa polit.; tal. nacionalistické hnutie za pripojenie území obývaných Talianmi k Taliansku, koniec 19. st. hist.) tal.
svadéší (hnutie v Indii podporujúce domáci priemysel a bojkotujúci brit. tovar, od 1905) sanskrit hist. polit.
taliban (militatné islamské hnutie v Afganistane) ?
reúnia (franc. politika pripájania rím. nem. miest a lén, 17. st.) franc. hist.
fronda (odboj šľachty a meštianstva proti absolutizmu kardinála Mazarina, Francúzsko, 1648 – 1653)
chartizmus (prvé masové hnutie robotníkov, Veľká Británia, 30. – 50. roky 19. st.) gréc.-angl. hist.
luddizmus (hnutie robotníkov proti zavádzaniu strojov, Anglicko, 1. polovica 19. st.) vl. m. hist.
abolicionizmus (hnutie za zrušenie zákona a pod.; hnutie za zrušenie otroctva, USA, 1. polovica 19. st.) lat.
beatnici /bít-/
bítnici
beat generation /bít dženerejšn/ (sociálne a lit. hnutie časti amer. mládeže, 50. a 60. roky) angl.
skinhead /-hed/
skinhed (hnutie mládeže vyjadrujúcej krajné postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
punk /pank/ (hnutie mládeže prejavujúce protispoločenský postoj, nesúhlas v hľadaní nových hodnôt a životného štýlu najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov) angl.
hippies /-pis/ (únikové protestné hnutie západnej, najmä amer. mládeže vyznačujúce sa výstredným oblečením, správaním, príp. používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl.
maltuzianizmus (s. hlásajúci, že obyvateľstvo rastie geometrickým radom, ale ponuka potravín rastie aritmetickým radom) vl. m. polit. ekon.
neomaltuzianizmus (s. usilujúci sa obmedzovať populačný rast) gréc.-vl. m. polit. ekon.
merkantilizmus (s. považujúci za zdroj bohatstva výmenu a obchod, 15.-17.st.) tal.-franc. hist. ekon.
proudhonizmus /prudo-/ (s. s utopickými predstavami o spoločnosti malovýrobcov s výmenou bez peňazí a úvermi bez úrokov, 19. st.) vl. m. filoz. polit.
monetarizmus (s. presadzujúci samoregulačný vývoj ekonomiky a odmietajúca štátne zásahy do ekonomiky) lat. ekon.
nominalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí určená cenami bez ohľadu na ich kovový obsah) lat. ekon.
metalizmus (peňažný s., podľa kt. je kúpna sila peňazí priamo závislá na ich kovovom obsahu) gréc. ekon.
freetradizmus /frítrej-/ (hosp. politika požadujúca slobodu obchodu bez zásahov štátu) angl. + lat. polit. ekon.
separatizmus (politika presadzujúca územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionizmus (politika presadzujúca neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch, namierená proti aktívnej zahraničnej politike) tal.-franc.
autarkia (politika s cieľom získania hosp. nezávislosti a vytvorenia uzatvoreného hosp. celku v krajine) gréc. ekon.
splendid isolation /ajsolejšn/ (brit. politika spočívajúca v neúčasti v paktoch a konfliktoch na kontinente, 19. st.) angl. hist. polit.
sakoku (politika odlúčenia, oddelenia Japonska, zákaz výjazdu Japoncov z krajiny a obmedzenie vstupu cudzincov, 17. – 19. st.) jap.
appeasement /epíz-/ (politika uzmierovania a ústupkov, najmä voči nacistickému Nemecku) angl. polit.
protekcionizmus (politika zameraná na podporu a ochranu vlastného hospodárstva, domácej produkcie clami a pod.) lat.-franc. ekon.
imperializmus (dobyvačná, utláčateľská, rozpínavá politika štátu voči cudzím územiam) lat.
NEP rus.
Nep (tzv. nová ekonomická politika v sov. štáte umožňujúca niektoré kapitalistické prvky pri zachovaní vedúcej úlohy štátu, 1921 – 24) rus. hovor. polit.
syndikalizmus (s. v robotníckom hnutí pokladajúci odbory za najvyššiu formu organizácie robotníkov) gréc.-lat. polit.
tradeunionizmus /trejdjun-/ (s. v robotníckom, odborovom hnutí zameraný na ekon. a sociálne požiadavky) angl. polit.
technokratizmus
technologizmus (sociologický s. zdôrazňujúci úlohu výroby a techniky vo vývoji spoločnosti, vládu technikov a najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
biologizmus (sociologický s. uplatňujúci biol. zákonitosti na spoločenské javy) gréc.
human relations /hjúmen rilejšnz/ (sociologický s. vnútropodnikovej sociálnej a personálnej politiky zdôrazňujúci medziľudské vzťahy) angl. odb.
behaviorizmus /bihej-/ (psych. s. zameraný na skúmanie správania a odmietajúci štúdium vnútorných podmienok) angl. psych.
reflexológia (psych. s. vysvetľujúci konanie a myslenie mechanicky na základe spätného pôsobenia organizmu na vonkajšie podnety, Rusko, zač. 20. st.) lat.
freudizmus /frojd-/ (psych. s. hľadajúci príčiny správania v raných skúsnostiach, sexuálnom a agresívnom pude) vl. m. psych.
glosátori (tal. práv. škola podávajúca pomocou poznámok výklad Justiniánovej kodifikácie rím. práva, 11. st.) gréc.-lat. práv. hist.
logicizmus (matem. s. chápajúci matematiku ako súčasť logiky) gréc. mat.
umelecké smery: izmus gréc.-lat. iron. al. pejor.
humanizmus (európske kultúrne hnutie nadväzujúce na antickú vzdelanosť a obracajúce pozornosť k pozemskému životu človeka, 14. – 16. st.) lat.
secesia (s. konca 19. a začiatku 20. st. zdôrazňujúci ozdobnosť) lat.
moderna (s. konca 19. a začiatku 20. st.; novodobý, novoveký s.) franc.
funkcionalizmus (archit. s. presadzujúci, že forma má byť odrazom funkcie, úlohy) lat. archit.
konštruktivizmus (archit. a umelecké hnutie zdôrazňujúce dynamizmus, Rusko, po 1917)
artizmus
formalizmus
lartpourlartizmus /lárpúrlár-/ (estetický s. hlásajúci samoúčelnosť umenia, zdôrazňujúci formu) franc.
sentimentalizmus (európsky lit. s. vyznačujúci sa nadmernou citovosťou, 18. st.) franc. lit.
romantizmus (s. zdôrazňujúci osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
nazarenizmus (nem. romantický maliarsky s. zobrazujúci náb. námety, 1. polovica 19. st.) vl. m. výtv.
parnasizmus (lit. s. vo franc. poézii usilujúci sa o formálnu dokonalosť, 2. polovica 19.st.) vl. m.-franc. lit.
naturalizmus (s. usilujúci sa o zachytenie skutočnosti bez príkras a bez hodnotenia, 2.polovica 19.st.) lat.
fin de sićcle /fen d sjekl/ (lit. a umelecké smery konca 19.st.) franc. kniž.
impresionizmus (s. usilujúci sa o zachytenie okamžitých zmyslových vnemov a osobných dojmov, koniec 19.st.) lat.-franc.
neoimpresionizmus gréc. + lat.-franc.
pointilizmus /poen-/ franc. výtv.
divizionizmus (impresionizmus na konci 19. st.) lat. výtv.
verizmus (taliansky výtvarný, lit., hud. s. usilujúci sa o verné vystihnutie skutočnosti, koniec 19. st.) tal.
realizmus (s. usilujúci sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19.st.) lat.
symbolizmus (s. usilujúci sa o vyjadrenie vnútorného zážitku z mnohovýznamovej skutočnosti pomocou znakov, značiek, koniec 19. st. a zač. 20. st.) gréc. lit. výtv.
expresionizmus (s. zdôrazňujúci subjektívnu výrazovú stránku formy i obsahu, začiatok 20. st.) lat.
futurizmus (s. usilujúci sa o vytvorenie netradičného dynamického umenia, vyzdvihujúci techniku, civilizáciu, silu a čin, začiatok 20. st.) lat.
kubizmus (maliarsky s. usilujúci sa o zobrazenie predmetu z viacerých uhlov súčasne, prevádzajúci predmet do geom. tvarov)
orfizmus (maliarsky s. usilujúci sa skladbou línií a farebných plôch vyvolať hudobné dojmy, Francúzsko, začiatok 20. st.) vl. m.
unanimizmus (estetický s. hlásajúci prostotu, pravdivosť a súdržnosť ľudí, Francúzsko, začiatok 20. st.) lat. lit.
suprematizmus (abstraktný výtvarný s. založený na geom. tvaroch, Rusko, začiatok 20. st.) lat. výtv.
fauvizmus (maliarsky s. uplatňujúci čisté svietivé farby na väčších plochách, začiatok 20. st.) franc.
dada
dadaizmus (výtv. a lit. s. odmietajúci tradície a uznávané hodnoty a hlásajúci slobodu tvorby založenú na náhodnosti, 1916 – 1924) franc.
Bauhaus (archit. a umeleckopriemyslová škola, Nemecko, 1919 – 1933) nem. archit.
surrealizmus /süre-, sure-/ (avantgardný s. snažiaci sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
poetizmus (s. čes. veršovanej literatúry, poézie zdôrazňujúci fantáziu a hravosť, 20. roky) gréc.-lat. lit.
lettrizmus (lit. a výtv. s. vychádzajúci z tvaru písmen, založený v Paríži 1945) franc.
tachizmus /-ši-/
tašizmus (maliarsky s. zdôrazňujúci najmä proces tvorby, prejavujúci sa v automatickom kladení farieb, škvŕn bez zámeru, Francúzsko, 50. roky) gréc. výtv.
signal-art (výtv. s. využívajúci žiarivé farby na veľkých plochách, 60. roky) angl.
muralizmus (maliarsky s. zameraný na veľké nástenné maľby s hist. a revolučnými námetmi, Mexiko, 20. st.) špan. výtv.
pop-art
popart (výtv. s. nachádzajúci zdroj v modernej mestskej civilizácii) angl. výtv.
underground /andergraund/ (hnutie protestujúce proti prispôsobivosti v umení) angl.
paganizmus (s. hlásajúci návrat k pohanstvu) lat. kniž.
primitivizmus (s., najmä výtv., usilujúci sa o prostosť, jednoduchosť) lat. odb.
regionalizmus (hnutie usilujúce sa o poznanie a povznesenie určitého kraja, o zachovanie jeho osobitostí) lat.
purizmus (výtv. s. požadujúci jednoduchosť, štýlovú čistotu v architektúre) lat. výtv. archit.
ruralizmus (s. zaoberajúci sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
eklekticizmus
eklektizmus (s. vyberajúci a spájajúci rôzne i protichodné názory, smery a hodnotenia bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
hudobný s. pozri hudba porovnaj sloh 1

slovník

slovník 1 (usporiadanie slovnej zásoby v knižnej príručke)
lexikón (s., najmä náučný) gréc. lingv.
encyklopédia (náučný s.) gréc.
polyglota (viacjazyčný s.) gréc.
tezaurus (úplný s. z určitého odboru, oblasti al. jazyka) gréc.-lat. lingv.
vokabulár (stredoveký s.) lat.
glosár (zoznam slov zo staršieho textu; stredoveký s., najmä odborný) gréc.-lat.
retrográdny s. lat. lingv.
retrográd (s. so slovami zoradenými abecedne odzadu) lat. lingv. slang.
Who’s who /húzhu/ (s. s údajmi o významných žijúcich ľuďoch) angl.
nomenklátor (niekoľkojazyčný stredoveký s.) lat. hist.
mamotrekt (biblický stredoveký s.) gréc. lit.

pisár

pisár 1 (kto sa v minulosti zaoberal písaním; nižší správny úradník)
mundant (opisovač na čisto) lat. admin. zastar.
diurnista (p. pracujúci za denný plat) lat. zastar.
miniátor (p. a maliar stredovekých knižných malieb) lat.-tal.
ingrosátor (stredoveký p. zhotovujúci čistopisy listín) lat. hist.
katedrál (stredoveký p. prepisujúci knihy, 12. – 15. st.) gréc.
diak (p. v kniežacej kancelárii, Rusko, do 14. st.) gréc.-rus. hist.
skriptor (stredoveký kláštorný al. školský p.) lat. hist.
notárius (stredoveký mestský p.) lat. hist.
ingrosátor (úradník vykonávajúci zápisy do pozemkových kníh) lat. hist.
aktuár (nižší správny úradník, súdny p., zapisovateľ) lat. zastar. porovnaj úradník

hudobník

hudobník
muzikant lat.-nem. hovor.
muzikus lat. zastar.
fidlikant
fidlikár (h. hrajúci zle na hud. nástroji, najmä na husliach) nem. pejor.
interpret (umelec predvádzajúci hud. dielo, spevák) lat.
frontman /-men/ (vedúci h. hud. skupiny) angl.
majster (vynikajúci umelec) lat.-nem.
maestro (vynikajúci umelec, najmä h.) tal. kniž.
lavutár (h. v rómskom prostredí) cig.
virtuóz (umelec vynikajúci v hre na hud. nástroji) tal.
inštrumentalista (umelec hrajúci na hud. nástroji) lat.
sólista (h. hrajúci sám) tal.
filharmonik (h. hrajúci vo veľkom symfonickom orchestri) gréc.
komponista (skladateľ, tvorca hud. diel) lat.
symfonik (skladateľ orchestrálnych skladieb spravidla so štyrmi kontrastnými časťami, vetami) gréc.
kapelník (h., kt. vedie dychový, zábavný al. tan. súbor) tal.
dirigent (h., kt. vedie hud. teleso pri predvedení hud. diela, zbormajster) lat. hud.
šéfdirigent (hlavný, vedúci dirigent) franc. + lat. hud.
korepetítor (h. nacvičujúci so spevákmi al. členmi baletu úlohy opakovaním) lat.
violinista (huslista) tal. kniž. zastar.
primárius (prvý huslista v komornom súbore) lat. hud.
primáš (prvý huslista v ľudovej hudbe) lat. hovor.
sekundista (druhý huslista) lat. hud.
kontráš (druhý huslista v ľudovej hudbe) lat.-maď.
klavirista lat.-franc.
pianista (hráč na klavíri) tal. hovor.
kantor (spevák a organista v kostole) lat.
tambor
tambur (bubeník pri voj. pechote) arab.-franc. voj. hist.
džezista
jazzista /dže-/
džezmen
jazzman /džezmen/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. hudbu vzniknutú spájaním afroamer. folklóru a európskej hudby, džez) angl.
soulman /-men/ (h. hrajúci al. skladajúci severoamer. černošskú hudbu používajúcu zvolanie a odpoveď, soul) angl. hud.
rocker /rok-/
roker (h. hrajúci al. skladajúci populárnu hudbu s koreňmi v amer. hudbe, prevažujúcu od 50. rokov) angl. hud.
hitmaker /-mejker/ (umelec píšuci úspešné, módne piesne, skladateľ al. textár) angl. hud. slang.
Orfeus (očarujúco hrajúci a spievajúci h. a spevák v gréc. mytol.)
igric (stredoveký spevák a h.) slovan. hist.
jokulátor (stredoveký spevák a h., herec, vtipkár) lat. hist.
spielman /špíl-/ (stredoveký potulný umelec, kočujúci herec, h. a spevák) nem. hist. porovnaj spevák

vojak

vojak
soldát lat. hovor. pejor.
žoldnier nem. pejor.
oficier franc.-nem. hovor. zastar.
lampasák (dôstojník) franc. slang.
furťák nem. voj. slang.
lampasák franc. slang.
lampión tal. voj. slang.
milionár tal. slang.
guma
gumák (v. z povolania) egypt.-lat. voj. slang.
adjutant (dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi, voj. pobočník) lat.
zupák (ďalej slúžiaci poddôstojník) nem. pejor.
šarža (v. s vysokou hodnosťou) franc. hovor.
absa
absík lat.
špagát
špagi (absolvent voj. katedry na vysokej škole, kt. slúži v armáde) tal.-nem. voj. slang. zastar.
bažant nem. voj. slang.
milionár (v. v prvej polovici voj. služby, nováčik, začiatočník) tal. voj. slang.
suprák (v. základnej voj. služby, kt. pôjde o krátky čas do civilu) lat. voj. slang.
komliton (v. spoločne slúžiaci na vojenčine, spoluvojak, spolubojovník) lat. voj.
infanterista (v. pechoty, pešiak) špan.-nem. voj. zastar.
bigoš (v. u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.
artilerista lat. zastar.
kanonier (delostrelec) nem. hovor. zastar.
tankista (príslušník osádky tanku) angl.
granátnik
granatier (v. vrhajúci granáty) franc.-nem. voj.
parašutista franc.
paragán (v. vycvičený v zoskakovaní z lietadla s použitím padáka) voj. slang.
kontráš (príslušník kontrarozviedky, služby zameranej proti nepriateľskej špionáži) lat. slang.
sanitár lat.
saniťák lat. voj. slang.
lapiduch (v. v zdravotníckej službe) ? voj. slang.
ženista franc.
pionier franc. zastar.
sapér (príslušník vojska určeného na technickú podporu, zabezpečenie bojovej činnosti, zákopník) franc. zastar. voj.
intendant (príslušník tylovej služby pre zásobovanie a ubytovanie vojsk) franc. voj. zastar.
regulovčík (v. riadiaci dopravu, najmä na križovatke) rus. hovor. zastar.
pucák
pucer nem. voj. zastar.
pucflek (voj., dôstojnícky sluha; pisár na štábe voj. útvaru) nem. voj. slang.
burš nem. zastar.
ordonanc (dôstojnícky sluha v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
ordonanc (poddôstojník vyčlenený ku štábu veliteľa, zabezpečujúci odovzdávanie rozkazov, voj. posol v rak.-uhor. armáde) lat.-franc.-nem. voj. zastar.
kuriér (v. poverený doručením dôležitých tajných správ) franc.
kombatant (príslušník ozbrojených síl, okrem zdravotníkov a duchovných, kt. má bojové úlohy, bojovník) franc. voj.
rezervista (v. v zálohe, záložník) lat. zastar.
manták (nešikovný, babrácky, nemotorný, ťažkopádny v.) ? slang. voj.
dezertér (v., kt. zbehol, ušiel od vojska, zbeh) franc. voj.
marodér (prepustený al. zbehlý v. živiaci sa krádežami, plienením) franc.-nem. slang. pejor.
obšitnik
obšitoš (prepustený v., vyslúženec, vyslúžilec) nem. zastar. voj. slang.
veterán (vyslúžený v., bývalý účastník vojny, vyslúžilec) lat.
invalid (v. neschopný ďalej slúžiť pre zranenie) lat.
žoldnier (najatý platený, námedzný v.) nem.
legionár (príslušník dobrovoľníckeho voj. útvaru) lat.
gardista (príslušník vybraného voj. oddielu; príslušník osobnej stráže významných osôb, najmä panovníka) franc.
mameluk (príslušník egypt. voj. oddielov zložených z otrokov) arab. hist.
hoplita (v. v starom Grécku, ťažkoodenec) gréc.
legionár (príslušník základnej voj. jednotky v starom Ríme) lat. hist.
prétorián (príslušník cisárskej gardy, osobnej stráže v starom Ríme) lat. hist.
triariovia (v. v starom Ríme, tretí sled z najlepších vojakov v starorím. légiách) lat. hist.
hypaspista (ťažkoodenec v makedónskom vojsku) gréc. hist.
pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.
hajdúch (uhor. žoldnier) srb.-maď. hist.
labanec (cisársky v. za povstania Tökeliho, Rákociho a Bačkaja, 17. a 18. st.) maď. hist.
bagán (v. bez hodnosti, pešiak) maď. voj. slang.
honvéd (uhor. príslušník národnej gardy v Uhorsku, 1848-49 hist.; v. uhor. domobrany od 1867 hist.; v. maď. pozemného vojska) maď.
husár (jazdec v uhor. vojsku od 15.st; ľahký jazdec v Európe) srbch.-maď.
serežán (rak.-uhor. v. chrániaci monarchiu v juhovýchodnom hraničnom pásme proti Turkom) maď.-nem.
hulán (jazdec s dlhou kopiou, pôvodne v Poľsku) tur.-poľ.
banderovec (príslušník oddielov tzv. Ukrajinskej povstaleckej armády na konci 2. svetovej vojny) vl. m.
kozák (vojak z obyvateľov juž. oblastí Ruska chrániaci hranice, najmä jazdec) tur.-rus.
džigit (kozák dokonale ovládajúci jazdu na koni, odvážny jazdec) tur.
krasnoarmejec (v. Červenej armády, armády bývalého ZSSR) rus. hist.
krasnogvardejec (v. červenej gardy, 1917) rus. hist.
opolčenec (bulh. dobrovoľník v rus.-tur. vojne bojujúci za slobodu Bulharska, 1877 – 78) bulh.
turkopol (príslušník ľahkej jazdy v období križiackych výprav do Palestíny v stredoveku) vl.m. + gréc. hist.
lancknecht (peší žoldnier vlastniaci výstroj a výzbroj, 15. – 17. st.) nem. hist.
rytier (ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku, šľachtic, kt. pri sa pasovaní zaviazal plniť povinnosti) nem. hist.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
drabant (stredoveký pešiak) nem.
harcovník (stredoveký pešiak al. jazdec určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
fric (nem. nacistický v., rus. označenie) vl. m. pejor.
esaman /es-á-man/ (nem. v., príslušník nacistických úderných útvarov SA) nem.
esesák
esesman (nem. v., príslušník nacistických voj. útvarov SS) nem. hovor.
brigant (lúpežný v., zbojník) tal. zastar.
bersaliér (tal. horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.
pavéznik (v. ozbrojený pavézou, veľkým obdĺžnikovitým, nadol sa zužujúcim štítom, štítonosič) tal. hist.
interbrigadista (príslušník medzinárodnej jednotky protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
granátnik (vyberaný, elitný pechotný v., od 18. st.) franc.-nem.
poilu /pauli/ (prezývka franc. v. v 1. svetovej vojne) franc.
dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.
švališér (príslušník ľahkej jazdy, do polovice 19. st.) franc. voj. hist.
mušketier (príslušník franc. kráľovskej jazdeckej gardy; pešiak pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.
karabinier (vojak ozbrojený krátkou puškou, najmä na koni, 17. – 18. st.) franc.
kyrysník (opancierovaný jazdec) franc.-nem. hist.
kavalerista (voj. jazdec na koni) tal.-franc. zastar.
pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.
voltižér (príslušník elitnej jednotky franc. ľahkej pechoty, 19. st.) franc. hist. voj.
arkebuzier
harkabúz (stedoveký v. vyzbrojený hákovnicou, strelnou zbraňou, 15. – 17. st.) franc. hist.
martalovec
martalúz (tur. lúpežný v., 16. – 17. st.) ? hist.
komisár (dôstojník al. úradník voj. zásobovacej služby v niektorých armádach v Európe v minulosti) lat.
alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.
spahi
sipáhi (jazdec v tur. osmanskom vojsku; franc. koloniálny v severnej Afrike) perz. hist.
janičiar (v. tur. elitnej voj. jednotky zloženej zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
bašibozuk (divý v. tur. nepravidelnej jednotky) tur.
nizám (tur. v. s európskou výzbrojou a výcvikom, začiatok 19. st.) arab.-tur. hist.
fedajín (arab. v., príslušník arab. palestínskej ozbrojenej organizácie bojujúci proti Izraelu) arab.
askar
asker (africký v. v službách európskej koloniálnej armády) arab. hist.
zuáv (pôvodne domorodý príslušník bývalého franc. koloniálneho vojska v Alžírsku) vl. m.
sipáhi
sipoj (domorodý v. v brit. koloniálnej armáde v Indii) perz.-ind. hist.
yankee /jenkí/ (prezývka federálneho vojaka v amer. občianskej vojne) hol.-angl. pejor.
ami
amik
amík (amer. v., prezývka amer. vojaka) angl.
ranger /rendžer/ (príslušník elitnej voj. jednotky zvláštneho určenia v USA al. v NATO) angl. porovnaj hodnosťbojovníkpovstalecdobyvateľbranec

úbor

úbor
habit lat.
garderóba (šatník, šatstvo) franc. hovor. zastar.
konfekcia (odev, šatstvo, oblečenie vyrobené hromadne v normovaných veľkostiach) franc.
paráda (nápadne pekný, ozdobný, slávnostný, sviatočný ú.) špan. hovor.
gala (slávnostný, sviatočný ú.) arab.-špan.
outfit /aut-/ (vhodný odev, šaty) angl.
randy (roztrhané šaty) maď. expr.
maškaráda (nevhodný, smiešny, nápadný ú.) tal.-franc. pejor.
kostým (dobový div. al. maškarný ú.) tal.-franc.
domino (maškarný ú. s kapucňou, pôvodne čierno-biely) rom.
kvádro franc. slang.
mundúr špan.-nem. expr.
ancug
ancúg (pánsky oblek, šaty) nem. hovor. zastar.
smoking (pánsky spoločenský ú., najmä čierny s lesklými chlopňami na saku) angl.
frak (pánsky slávnostný čierny oblek zložený z kabáta vpredu vykrojeného a vzadu predĺženého, nohavíc, bielej vesty, bielej viazanky a cylindra) angl.-franc.
žaket (pánsky slávnostný ú. zložený z tmavého kabáta s polami, tmavých pásikovaných nohavíc a svetlosivej vesty) franc.
čamara (pánsky spoločenský oblek so slučkovým zapínaním kabáta) rom.-poľ.
vesta (horná časť mužského odevu bez rukávov, nosená pod sakom) franc.-angl.
toaleta (dámsky spoločenský, slávnostný večerný ú.) franc.
róba (dámske slávnostné večerné šaty) franc.
koktailky (dámske polovečerné šaty) angl.
kostým (dámsky ú. zložený z kabátika, sukne al. nohavíc) tal.-franc.
komplet (dámsky ú. zložený zo sukne a saka z rovnakej látky) lat.-franc.
džemper
žemper (pletená voľná dlhá podkasaná dámska blúzka) franc.-angl.
tričko
triko
trikot (horná, najmä spodná, ľahká pletená priliehavá časť odevu s otvorom na prevliekanie cez hlavu; priliehavé pletené šport. oblečenie na hornej časti tela; tielko) franc. franc.
top (vrchný horný úbor obliekaný na tielko, tričko a pod.) angl.
skampolo (vrchný pleteninový šport. úbor) tal. text.
dres (šport. ú. jednotný pre klub al. družstvo) angl.
indoor
indoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do telocvične a pod.) angl.
outdoor
outdoor outfit /-dór- aut-/ (šport. ú. do prírody a pod.) angl.
kimono (závodný šport. ú. v džude a karate) jap.
vesta (krátky kabátik, najmä pletený) franc.-angl.
lajblík (krátka ženská vesta, živôtik) nem. hovor.
brusliak
prusliak
bruslek
bruclík
bruclek (vyšívaná ženská vesta, najmä ako súčasť kroja, kožuštek) nem. hovor.
kordula (vesta, živôtik ľudového kroja) lat. nár.
bolero
bolerko (krátka ženská vpredu otvorená vesta) špan.
sveter (pletená al. háčkovaná horná vrchná časť odevu s rukávmi) angl.
pulóver (horná vrchná časť odevu s rukávmi a otvorom na prevliekanie cez hlavu) angl.
rolák (tričko al. pulóver s vysokým vyhrnutým golierom) nem. hovor.
tvinset
twinset (súprava pulóvra a vesty rovnakej farby al. vzoru) angl. text.
kardigan (pletená vesta al. sveter) angl.
blúza (ľahká horná časť ženského oblečenia; horná časť pracovného, šport. al. voj. úboru) franc.
matrózka (modrá námornícka blúza s veľkým golierom do polovice chrbta) nem. hovor. zastar.
matrózky (detské šaty s veľkým golierom do polovice chrbta, najmä modré) nem. hovor. zastar.
pančucha (pletené oblečenie na nohy) nem.
sutana (dlhý splývavý ú.) franc. kniž.
pareo (kus látky prehodený cez postavu a upravený ako odev pomocou uzla) franc. krajč.
talár (dlhý tmavý obradný ú. sudcov, vysokoškolských a cirk. hodnostárov) lat.
purpur gréc.-lat.
šarlát (ú.zo sýtočervenej látky s nádychom do fialova, ako odznak hodnosti) lat.-nem.
montérky (pracovný, robotnícky ú.) franc.
kombinéza franc.
overal (pracovný al. ochranný ú., nohavice spojené s blúzou) angl.
civil (občiansky, nevoj. ú.) lat.-nem. hovor.
uniforma (rovnošata) lat.-franc.
mundúr (jednotný úbor armády, rôznych organizácií a pod.) špan.-nem. zastar.
maskáč
maskáče (poľná krycia voj. rovnošata) arab.-franc. voj. slang.
extrovky (vychádzková voj. rovnošata) lat. voj. zastar.
safari (ú. z hnedozelenej al. pieskovej bavlnenej tkaniny so strihom uniformy, používaný na výpravy do prírody) svahil.
skafander (vzduchotesne uzavretý ochranný ú. potápačov al. kozmonautov) gréc.
livrej (rovnošata šľachtických sluhov, hotelových zamestnancov, vrátnikov a pod.) franc.
rondón (čašnícka vesta) franc.
pyžama
pyžamo (nočný ú. zložený z kabátika a nohavíc) perz.-angl.
župan arab.-franc.
šlafrok nem. hovor. zastar.
vigan (pohodlný domáci ú.) vl. m. zastar.
negližé (nočný al. domáci ú.) franc. hovor.
chitón (starogréc. spodný plátenný odev) gréc.
chlaina (starogréc. vlnený vrchný mužský ú. farbený purpurom al. vyšívaný) gréc. hist.
exomis (starogréc. zošitý podkasaný vlnený pracovný ú.) gréc. hist.
peplos (starogréc. zriasený prepásaný vrchný ženský ú. obdĺžnikového strihu splývajúci v záhyboch na zem) gréc. hist.
tunika (starorím. spodný ú. z vlny al. plátna s krátkymi rukávmi, siahajúci nad kolená) lat. hist.
pálium (starorím. vrchný ú.) lat. hist.
tóga (starorím. dlhý zriasený vlnený vrchný ú. obtočený okolo tela cez ľavé plece a pravý bok) lat.
praetexta /pre-/ (tóga s votkaným nachovým pruhom, kt. nosili vysokí úradníci a kňazi) lat.
paenula /pé-/ (starorím. vlnený al. kožený zimný plášť po kolená kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucňou) lat. hist.
lorika (ochranný ú. starorím. legionárov) lat. hist.
štóla (starorím. ženský dlhý plátenný ú.) lat. hist.
stola (starorím. ženský plátenný ú. s vlečkou) lat. hist.
palla (starorím. dlhý zriasený ženský ú. z vlny al. plátna s cípom cez hlavu) lat.
pluviál (ú. s kapucňou do dažďa, súčasť starorím. odevu) lat. hist.
pluviál (slávnostný korunovačný plášť, pôvodne rím.-nem. cisárov) lat. hist.
tunika (stredoveký splývavý kráľovský, kniežací al. kňazský ú.) lat. hist.
ornát (bohato zdobený slávnostný stredoveký ú.) lat. hist.
pancier (stredoveký kovový ochranný kovový kryt, najmä hornej časti trupu, brnenie) tal.-nem. hist.
kyrys (zbroj, brnenie z kovu chrániace hruď, niekedy aj chrbát) franc.-nem.
pektorál (ú. chrániaci iba plecia a časť hrude) lat.
brigantína (ochranný ú. z dvoch vrstiev látky, medzi ktorými sú všité kovové pliešky, ľahké brnenie, 15. – 16. st., stredná Európa) tal. hist.
korazin (krátky vrchný ú. bez rukávov s oceľovými krúžkami al. lamelami upevnenými vnútri, 15. – 16. st., románske krajiny) tal. hist.
reverenda (dlhý vrchný tmavý pánsky ú. s veľkým golierom a širokými rukávmi, nosený kňazmi, učencami, mešťanmi a pod., 16. st.) lat.
kontuš (renesančné ozdobné naberané ženské šaty) poľ. zastar.
ríza (slávnostné splývavé rúcho) rus. hist.
sarafán (rus. ľudový dámsky ú. bez rukávov) perz.-rus.
kazak (dlhá blúza nosená na vrchu sukne al. nohavíc) tur.-rus.
čekmen (vrchný ú. kaukazských kozákov) rus.
galabija
gallabija (arab. vrchný voľný a ľahký ú. nosený ako dlhá košeľa) arab.
čadra (vrchný ženský ú. v moslimských krajinách) arab.
sárí (ind. dámsky vrchný ú., pás bavlnenej al. hodvábnej látky obkrútený okolo tela a hlavy) ind.
šatrí (dámsky vrchný ú. na celú postavu i tvár, Afganistan) afgan.
sjoba (tibetský ú.) tib.
sarong (ú. zo zošitého pásu látky nazberaného okolo bokov, juhovýchodná Ázia) indonéz.
kimono (jap. dlhý voľný ľudový ú. so širokými rukávmi a stiahnutý širokým pásom) jap.
serapa (mexický ú., šál al. prikrývka s otvorom pre hlavu) špan.
pončo
poncho /pončo/ (ú. juhoamer. andských Indiánov, pás tkaniny, najmä vlnenej, s otvorom pre hlavu) indián.
efod (rúcho žid. veľkňazov) hebr. bibl.
sticharion (byzantský dlhý biely spodný sukňovitý ú. kňazov a diakonov) gréc. cirk.
mandyas (byzantský široký dlhý biskupský plášť vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
epitrachélion (byzantský ú., dva dlhé pásy hodvábnej látky s vyšitými krížmi s otvorom pre hlavu) gréc. cirk.
orarión (pás látky s troma krížmi obliekaný cez prsia a za chrbtom voľne padajúci, súčasť odevu byzantského diakona) gréc. cirk.
felon
felónium (byzantský vrchný dlhý široký ú. bez rukávov) gréc. cirk.
kamža (katolícky kňazský al. miništrantský ú., široké dlhé rúcho) lat.
rocheta (katolícky kňazský al. miništrantský ú., krátke biele obradné rúcho) lat. cirk.
klerika lat.-gréc.
reverenda lat. hist.
sutana (katolícky kňazský dlhý splývavý spodný ú. po členky) franc. cirk.
alba (katolícky kňazský dlhý biely ľanový ú. s čipkovým lemom, nosený cez kleriku) lat. cirk.
kazula
ornát
planéta (katolícky kňazský omšový zdobený vrchný ú. bez rukávov, nosený cez albu) lat. cirk.
kutňa (katolícky kňazský al. mníšsky dlhý vrchný ú.) lat.-nem.
mozet
mozzetta (katolícky kňazský krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými duchovnými) tal. cirk.
pluviál (katolícky kňazský široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach) lat. cirk.
dalmatika (katolícky kňazský voľný ú. s krátkymi rukávmi, zväzovaný na bokoch stuhami) lat. vl. m.
manipul (široký ozdobný pás cez ľavé rameno ako súčasť omšového odevu katolíckeho kňaza) lat. cirk.
tunicela (obradný ú. katolíckych subdiakonov) lat. cirk.
gremiale (obradný štvorcový ú. kladený pri obrade na kolená sediacemu biskupovi) lat. cirk.
superpelícia (obradný biely plátenný ú. so širokými rukávmi) lat. cirk.
cappa magna /ka-/ (katolícky kardinálsky ú., široký dlhý červený plášť s kapucňou) lat.
parament (katolícky al. pravoslávny kňazský ú. zo zlatých a strieborných nití) gréc. cirk.
ríza (ú. pravoslávnych kňazov, slávnostné rúcho) rus. cirk.
habit (mníšsky ú.) lat. cirk.
flokus
frokus (splývavý habit so širokými rukávmi a s veľkou kapucňou) lat. cirk.
škapuliar (časť mníšskeho rúcha v tvare širokého pásu látky s otvorom na hlavu, splývajúceho vpredu aj vzadu) lat.-nem. cirk.
ihrám (ú. mohamedánskeho pútnika v Mekke) arab. porovnaj bielizeňpančuchakošeľanohavicesukňakabátvetrovka a pod.

pešiak

pešiak 1 (vojak pechoty)
infanterista (vojak pechoty) špan.-nem. voj. zastar.
bigoš (vojak u pechoty al. motostrelcov) lat. slang.
bagán (vojak bez hodnosti) maď. voj. slang.
dragún (príslušník jazdeckej pechoty al. jazdectva) franc. hist.
drabant (stredoveký p.) nem.
pandúr (príslušník nepravidelnej pechoty verbovaný v pohraničných oblastiach Uhorska) maď.
mušketier (p. pôvodne vyzbrojený spredu nabíjanou puškou) franc. hist. voj.
granátnik (elitný pechotný vojak, od 18. st.) franc.-nem.
harcovník (stredoveký p. al. jazdec, určený na znepokovanie nepriateľa rýchlymi ľahkými výpadmi, útokmi) nem. hist.
pikanier (príslušník ťažkej pechoty s predným a zadným brnením, prilbou, mečom a kopijou s dlhou rukoväťou, 16. – 17. st.) franc. hist.
voltižér (príslušník elitnej jednotky francúzskej ľahkej pechoty, 19.st.) franc. hist. voj.
alpín (príslušník tal., franc. al. rak.-uhor. pechoty v Alpách) vl. m. hist.
bersaliér (horský pešiak, strelec v tal. armáde) tal.

šľachtic

šľachtic nem.
aristokrat (príslušník privilegovanej spoločenskej vrstvy) gréc.
gróf (najnižžší stupeň vyššej šľachty) nem. hist.
barón (najvyšší stupeň nižšej šľachty, najnižší stupeň vyššej šľachty) franc. hist.
bočkoroš (chudobný zeman, krpčiar) maď. pejor. zastar.
kurialista (zeman vlastniaci iba kúriu a malý pozemok) lat. hist.
rytier (stredný stupeň nižšej šľachty; š., kt. sa pri pasovaní zaviazal plniť povinnosti, ťažkoodený jazdec v stredovekom vojsku) nem. hist.
markíz (vyšší š. medzi grófom a vojvodom) franc. hist.
džentrík (najnižší stupeň nižšej šľachty) angl.
magnát (vysoký uhor. al. poľ. š.) lat.
predialista (drobný uhor. š., kt. mal pôdu len prepožičanú) lat. hist.
familiár (drobný uhor. š. v službách vyšších šľachticov) lat.
armalista
armálista (príslušník nižšej šľachty, vlastník erbu, ale bez pozemkov) lat. hist.
comes /ko-/ (šľachtický titul v Európe od 13. st.) lat.
bojar (najvyšší rus. š.) rus.
vajda (lénne knieža v Moldavsku a Rumunsku) maď. hist.
eupatrid (aténsky rodový š., 7. st. pr. n. l.) gréc.
fanariot (gréc. š. v službách osmanskej ríše) vl. m.
lord angl.
peer /pír/ (angl. vyšší š., vojvoda, markíz, gróf, vikomt a barón) franc.-angl.
mylord (oslovenie lorda) angl.
lordstvo (šľachtický titul angl. vyššieho š.) angl.
vikomt (príslušník angl. a franc. šľachty medzi grófom a barónom) franc.
baronet (nižší angl. š.) franc.-angl. hist.
earl /érl/ (vyšší angl. š., gróf) angl.
sir /sör, sér/ (nižší šľachtický titul vo Veľkej Británii, len s krstným menom) angl.
pair /pér/ (vysoký starofranc. š.) lat.-franc.
grandseigneur /granseňör/ (vysoký franc. š.) franc. hist.
comte /kónt/ (vyšší franc. š., gróf) lat.-franc.
monseigneur /-siňér, -siňör/ (franc. šľachtický titul) franc.
dauphin /dofen/ (šľachtický titul v južnom Francúzsku) franc.
firšt (knieža) nem. hovor. zastar.
junker (príslušník nem., pruskej veľkostatkárskej šľachty) nem. hist.
freiherr /fraj-/ (nem. šľachtický titul nižší ako gróf, slobodný pán) nem.
ministeriál (nižší služobný š. v rímskonem. ríši) lat. hist.
jarl (šľachtický titul v Škandinávii) škand. hist.
nobil /nó-/
nobile /nó-/ (tal. š.; š. všeobecne) lat.-tal.
grand (najvyšší špan., kastílsky š.) špan. hist.
caballero /kavaljero/ (nižší špan. š., od 10. st.) špan.
kaballero
caballero /kavaľero, kabalero/ (nižší šľachtic v stredovekom Španielsku, plne vyzbrojený bojovník) špan.
hidalgo (nižší stredoveký špan. š.) špan.
fidalgo (nižší stredoveký port. š.) port.
don (špan. mužský šľachtický titul, spolu s krstným menom) špan.
emír (titul arab. šľachticov, kniežat, vládcov, náčelníkov, veliteľov) arab.
boil
bagajin (turkotatarský š. v Bulharsku za prvých chánov) bulh. hist.
nojan
nojon (mongol. š.) mongol. hist.
gurgan (vysoký mongol. š.) mongol. hist.
kung (najvyšší čín. feudálny šľachtický titul) čín.
samuraj (voj. jap. š., bojovník, 12. – 18. st.) jap.
vazal kelt.-franc.
lénnik nem. hist.
man (držiteľ majetku udeleného, prepožičaného pánom, feudálom do osobného a neskôr do dedičného vlastníctva) nem. hist. práv.
páža (šľachtický mládenec vykonávajúci pri dvore rôzne drobné služby, osobný služobník šľachtica) franc. hist.
predikát (šľachtický titul, prídomok) lat. porovnaj hodnosť
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 51. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.