Výsledky vyhľadávania

modlitba

oratio /-ráci-/ (bohoslužobná m. v katolíckej cirkvi) lat. cirk.
tercia (m. breviára) lat. cirk.
ofícium (denná povinná m. breviára) lat. cirk.
hóra (modlitby konané povinne v určitých hodinách, čas m., hodinka) lat. náb.
matitínum (prvá hóra, ranná časť) lat. cirk.
laudá (modlitby pred svitaním) lat. cirk.
nóna (m. o 9. dennej hodine, prípadne o 13., 15. hodine) lat. cirk.
litánie (modlitby zložené z krátkych prosieb k bohu a svätým, kt. prednáša striedavo predriekavač, kňaz a ľud, veriaci) gréc. cirk.
lavabo /-vá-/ (m. pri symbolickom umývaní rúk kňaza po obetovaní) lat. cirk.
aprekácia (m. za platnosť listiny uvedená v jej závere) lat.
obsekvie (modlitby pri pohrebe) lat. cirk.
žalm (náb. m. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná m., žalm, pieseň, t. j. z hlbín duše) lat.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka m.) gréc. cirk.
tefila (žid. m.) hebr.
maref (žid. večerná m. po vyjdení hviezd) hebr. náb.
habdala (žid. ďakovná m. vyslovená pánom domu na ukončenie sabatu a pod.) hebr. cirk.
salát arab.
namáz (islamská m. odriekavaná päťkrát denne, jedna z piatich základných povinností islamu) perz.

časť

pars lat.
mero- (súčasť, zložka, prvok, základný článok) gréc. v zlož. sl.
element (najjednoduchšia č. celku, zložka, prvok) lat.
segment (úsek, zložka, prvok) lat. kniž.
sekcia (zložka, súčasť) lat.
gros /gro/
gro (hlavná, podstatná č., jadro, väčšina) franc. kniž.
leonina pars (prevažná č., leví podiel) lat. kniž.
ingrediencia (prísada, súčasť, zložka) lat. odb.
etapa (č. cesty, dráhy, napr. v športe, štafete) franc.
rajón (č. územia ako miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
sektor (úsek, zložka väčšieho celku, činnosti) lat.
intravilán (zastavaná č. územia obce al. určená na zástavbu) lat. + tal.
exteriér (vonkajšia č., vonkajší priestor, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorná č., vnútorný priestor, vnútrajšok) franc.
pasáž franc.
pasus (č. umeleckého diela, najmä lit. al. hud., úryvok, výňatok, úsek) lat. kniž.
partia lat.
pasáž (č. umeleckého diela, najmä lit. al. vedeckého, úryvok, výňatok; malá, zlomkovitá č. celku všeobecne) franc. lat.
epocha (obsiahla ucelená č. umeleckého diela, napr. filmu) gréc.
percento (stá č. celku, stotina) lat.
promile (tisícina čísla považovaného za základ) lat.
partikula (nepatrná č., čiastočka) lat. odb.
atóm (najmenšia č. chem. prvku schopná vstúpiť do chem. reakcie fyz., chem.; nepatrná časť, čiastočka expr.) gréc. porovnaj častica 1
kvóta (pomerná č., pomerný, dohodnutý, určený diel, podiel, stanovený počet) lat.-tal.
elita (najlepšia, vyberaná č. určitého celku; vyberaná, najlepšia č. spoločnosti, skupiny, výkvet) franc.
fakulta (č. vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
komora (č. zákonodarného, zastupiteľského orgánu) gréc.-lat.
senát (horná komora v niektorých štátoch) lat. polit.
kolónka lat.-franc.
rubrika (č. tlačiva na vyplnenie určitých údajov často vymedzená čiarami) lat.
oikumena /oj-/ (známa č. sveta, v starom Grécku) gréc.
set (ucelená samostatná č. šport. zápasu, <i>sada</i> v tenise, volejbale a pod.) angl. šport.
per partes (po častiach, postupne) lat. práv. mat.
totum pro parte (celok za č.) lat. lit.
pars pro toto /tó-/ (č. za celok, č. namiesto celku) lat. lit.
tomus gréc.-lat. kniž.
volúmen (diel knihy, lit. diela, zväzok) lat. kniž.
maieutika (č. rozhovoru, keď sú účastníci vyzvaní na tvorbu vlastných myšlienok, riešení, nájdenie pravdy) gréc. filoz.
perorácia (záverečná č. reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
perex (širšie vysádzaná č. článku) lat. žurn.
rubrika (č. časopisu, novín, vyhradená pre články z určitého odboru) lat. žurn.
paragraf (č. práv. normy presne vymedzená číslom) gréc.
dispozícia (č. práv. normy, kt. určuje pravidlá správania účastníkov práv. vzťahov) lat. práv.
petit (č. žaloby s návrhom rozhodnutia súdu, žalobný nárok) lat. práv.
enunciát (rozhodujúca, základná č. súdneho rozhodnutia) lat. práv.
morféma (najmenšia č. slova, kt. má vecný al. gramatický význam, najmenšia významová jaz. jednotka) gréc. lingv.
afix (morféma stojaca pred koreňom slova, za ním al. v ňom) lat. lingv.
preverbium (morféma pred koreňom slova, predpona) lat. lingv.
O’ /ou/ (prefix v ír. priezviskách vzniknutých z mena al. zo zamestnania otca) ír.
infix (morféma vložená do koreňa slova) lat. lingv.
sufix (morféma za koreňom slova, prípona) lat. lingv.
postfix (morféma pripojená k slovu, napr. -sia pri slovesách v ruštine) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
kapitola (pomerne samostatná č. lit. diela, hlava) lat.
lekcia (kapitola v učebnici) lat.
arza (č. stopy, slabika bez metrickégo dôrazu, ľahká doba) gréc. lit.
téza (č. stopy, slabika s metrickým dôrazom, ťažká doba) gréc. lit.
refrén franc.
tornáda (č. básne al. piesne, kt. sa pravidelne opakuje) špan. lit.
verš (rytmicky organizovaná č. básne, sled slov usporiadaných rytmicky, jeden riadok básne) lat.
kólon (úsek verša al. vety spojený jedným hlavným prízvukom) gréc.
invokácia (úvodná č. eposu, v kt. básnik vzýva múzy) lat. lit.
akt (č. dram. diela, dejstvo) lat.
časti klasickej divadelnej hry, drámy, tragédie
prológ gréc. lit.
protáza (úvodná č., zoznámenie s postavami a prostredím, úvod) gréc. div.
konflikt (zauzlenie deja) lat.
kríza (vyvrcholenie konfliktu) gréc.
peripetia (zvrat vo vývoji deja) gréc.
katastrofa (záverečná č., konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
finále (záverečná scéna div. hry; záverečná č. hud. skladby) tal.
epilóg (záver diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry al. zhrnutím obsahu diela, doslov al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov; samostatná č. hud. skladby, dohra) gréc.
parabáza (č. komédie, v kt. autor ústami zboru hovorí svoj názor) gréc. lit.
exodus (odchod zboru) gréc.-lat.
stretta (č. hud. sklady, koncertu, árie v živom tempe) tal. hud.
postlúdium (improvizovaná hra na organe po skončení omše, improvizované finále, dohra) lat. hud.
promulgácia (č. listiny, kde vydavateľ vyjadruje úmysel uviesť jej obsah do všeobecnej známosti) lat.
preambula (úvodná č. listiny, predhovor, úvod, napr. ústavy, stanov a pod.) lat.
časti textu stredovekej listiny
invokácia (úvodná č.) lat. hist.
proemium (č. s uvedením dôvodu jej vzniku) lat. hist.
diplomatika (č. uvádzajúca dôvody jej vydania) lat.
komináca (väčšinou predposledná č., vyhrážka narušiteľovi práv. ustanovení trestami) lat.
aprekácia (č. v závere listiny, modlitba za jej platnosť, napr. ámen) lat.
eschatokol (záverečná č. s podpismi svedkov, kancelárskych úradníkov al. vydavateľa a údajmi o čase a mieste vzniku) gréc.
koroborácia (posledná č. s ohlásením spôsobu jej overenia, najmä pečaťou, utvrdenie) lat.
kolofón (záverečná č. textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
plika (zosilnenie dolnej č. stredovekej listiny, prehnutý dolný okraj listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie) lat. odb.
juxta (diel listiny, kt. zostane po odtrhnutí oddeliteľnej časti listiny, napr. č., kt. zostane v šekovej knižke po odtrhnutí šeku) lat.
mišna (prvá č. talmudu, písomne zachytená ústna tradícia) hebr.
gemara (druhá č. talmudu, zbierka komentárov, poznámok a výkladov k prvej č.) hebr.
haftara (č. textu Starého zákona, Prorokov, kt. sa číta v synagóge po čítaní z tóry počas šabatu, veľkých sviatkov a posvätných dní)
súra (kapitola koránu) arab. náb. porovnaj kniha 2
lóža (oddelená č. hľadiska, napr. divadla) franc.
galéria (č. hľadiska, najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná č. antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
skéné (č. antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (č. antického divadla, priestor pre zbor s oltárom) gréc. hist. div.
chór (č. antického divadla, priestor pre tanec) gréc.
epóda (záverečná č. antického chóru) gréc.
suburbium (pomerne samostatná štvrť veľkomesta s určitou doplnkovou funkciou) lat. archit.
dormitórium (časť mesta bez pracovných a kultúrnych príležitostí, slúžiaca len na obytné účely) lat. archit.
periféria (okrajová štvrť, okraj mesta, predmestie) gréc. porovnaj predmestie
časti oltára
menza (oltárny stôl, kamenná doska na podstavci) lat. cirk.
stipes (podnožie)
predela (podstavec oltára na oltárnom stole) tal. cirk.
frontale (ozdobný kryt al. záves prednej časti oltára z látky, kovu, dreva a pod.) lat. výtv. cirk.
cibórium lat.
tabernákulum (nadstavba al. strieška nad oltárom na stĺpoch) lat. archit.
baldachýn (strieška al. ozdobný kryt zavesený nad oltárom) vl. m. cirk.
umbela (menší oválny baldachýn na prenášenie oltárnej sviatosti) lat. cirk.
retabulum (nadstavec oltára, zadná stena s maľbami a so sochami) lat. cirk. výtv.
sepulcrum (priestor na relikvie)
tabernákulum (schránka na oltárnej doske na uloženie hostie) lat.
časti omše
epiklézia (zložka eucharistie v katolíckej a pravoslávnej cirkvi, prosba kňaza o premenu chleba a vína) gréc. cirk.
prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním, predspev pred pozdvihovaním) lat. cirk.
ofertórium (obetovanie) lat. cirk.
sekvencia (č. omše, kt. vznikla osamostatnením chorálu aleluja, medzispev) lat. cirk.
epištola (č. omše, pri kt. sa číta výňatok z listu apoštola veriacim) gréc. cirk.
evanjelium (č. omše, pri kt. sa čítajú spisy apoštolov o živote Krista) gréc. cirk.
pašie (čítané al. zhudobnené evanjelium opisujúce poslednú večeru, zatknutie, súd, smrť a pohreb Krista) lat. cirk.
graduále (č. omše medzi epištolou a evanjeliom, medzispev) lat. cirk.
Kyrie eleison (úvod niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc.
homília (č. omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe) lat. cirk.
perikopa (výňatok, úryvok z Biblie čítaný počas bohoslužby určité nedele a sviatky) gréc. cirk.
matutínum (prvá, ranná č. kňazských a rádových hodiniek, modlitieb konaných povinne v určitom čase) lat. cirk.
karoséria (vrchná č. automobilu tvoriaca priestor na dopravu osôb al. nákladu) franc.
tudor (uzavretá dvojdverová štvormiestna dvojradová karoséria s pevnou strechou) angl. hovor.
hatchback /hečbek/ (šikmo sklonená zadná časť karosérie s dverami) angl.
limuzína (uzavretá (štvordverová) karoséria osobného auta) franc. vl. m.
landaulet (karoséria zatvoreného automobilu so sklopnou strechou vzadu) franc.
roadster /roudster/ (dvojsedadlová karoséria športového auta s plátennou strechou) angl.
targa (karoséria s odnímateľnou tuhou strechou) tal. porovnaj auto
korba (č. nákladného cestného vozidla, kde sa ukladá materiál) nem.
modul (oddeliteľná č. kozmickej lode určená na pristátie) lat. kozm.
prova (predná č. lode, čelo, predok) port. lod.
korma (zadná č. lode nad kormidlom) ind.-rus.
outor (č. lodného trupu v mieste, kde prechádza lodné dno do bokov) ?
rostrum (zobák na čele starorím. lode na prerážanie nepriateľských lodí) lat. hist.
rejda (vonkajšia č. prístavu hraničiaca s morom al. riekou, kotvisko) hol. lod.
centroplán (stredná č. krídla spojená s trupom, ku kt. sú pripevnené vonkajšie nosné plochy) lat. let.
trakt (č., krídlo väčšej budovy) lat. archit.
antikum (predná č. rím. obytného domu) lat. archit.
taberna (hosp. č. rím. domu) lat. archit.
rizalit (predsunutá č. priečelia stavby v celej výške) tal. stav.
sokel (spodná č. stavby) franc.-nem. stav.
tambur (č. stavby medzi sférickými trojuholníkmi a kupolou, niekedy s oknami, bubon) arab.-franc. archit.
parter (rovinná č. záhrady rozdelená na pravidelné záhony pred zámkom) franc. záhr.
hárem (č. moslimského domu vyhradená ženám) arab.-tur.
zenana (hárem v Iráne a Indii) perz.
časti antického stĺpa
abakus (č. hlavice, štvorcová krycia doska, platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
echinos (č. hlavice dórskeho stĺpu medzi driekom stĺpa a krycou doskou, v tvare taniera) gréc. archit.
epitrachélium (krčok stĺpovej hlavice tvoriaci prechod medzi hlavicou a driekom dórskeho stĺpu) gréc. archit.
ankóna (nosný článok podopierajúci rímsu nadpražia, iónsky štýl) lat. archit.
spira (pätka stĺpa) gréc. archit.
torus (vypuklý polkruhový prstencový podporný článok pätky stĺpa) lat. archit.
trochilos (ustupujúci spojovací článok al. vzpera pätky stĺpa, vodorovný žliabok) gréc. archit.
plinta (najnižšia č. päty stĺpa, podnožná doska pod stĺpom) gréc. archit.
časti antickej gréckej rímsy
gejzon (hlavná č., doska) gréc. archit.
kyma (podporujúci článok) gréc. archit.
sima (ukončujúci vodorovný článok, žliabkovnica) lat. archit.
entablatúra (č. stĺporadia s vlysom a rímsou, kladie) lat. archit.
vlys franc.-nem.
fryz (stredná č. kladia medzi architrávom a rímsou) franc.-nem. archit. zastar.
epistylión (spodná č. trámovia vodorovne ležiaca na hlaviciach antických stĺpov, hlavný vodorovný trám, podrímsie) gréc. archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit ako ozdoba, závitnica) lat. archit.
frakcia (č. produktu oddelená zo zmesi látok destiláciou, zrážaním a pod.) lat. chem. tech.
kvadrant (jedna zo štyroch častí roviny vzniknutá rozdelením roviny pravouhlými súradnicovými osami, štvrtina kruhu) lat.
segment (úsek kruhu, kruhový výsek) lat. odb.
anergia (č. energie systému, kt. nie je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
exergia (č. energie systému, kt. je možné premeniť na mechanickú prácu) gréc. fyz. tech.
ekotón (hraničná č., prechodné spoločenstvo medzi dvoma spoločenstvami, pásmo medzi dvoma spoločenstvami, napr. okraj lesa, pobrežie) gréc. biol.
terén (č. zemského povrchu, jeho prirodzený al. upravený tvar) lat.-franc.
ekumena (č. Zeme trvalo obývaná a pozmenená činnosťou človeka) gréc. ekol.
anekumena (č. Zeme trvalo neobývaná a nevyužívaná) gréc. ekol.
subekumena (č. Zeme človekom obývaná a využívaná iba občasne, prechodne) lat. + gréc. geogr.
litosféra (vrchná č. Zeme zahrňujúca zemskú kôru a vrchnú časť zemského plášťa) gréc. geol.
astenosféra (vrstva Zeme pod litosférou) gréc. geol. geogr.
tektonosféra (vrstva zemského obalu, v kt. dochádza k premiestňovaniu častí, zložená z litosféry a astenosféry) gréc. geol.
sial (vonkajšia č. zemskej kôry, zemská kôra) lat. skr. geol.
sima (vrchná vrstva zemského plášťa pod sialom) lat. skr. geol.
umbra (tmavšia vnútorná č. slnečnej škvrny)
penumbra (svetlejšia vonkajšia č. slnečnej škvrny, polotieň okolo jadra slnečnej škvrny) lat. astron.
lagúna (č. mora oddelená piesočným valom od voľného mora) tal.
eulitorál (príbrežná č. vodnej nádrže medzi vysokým stavom hladiny na jar a nízkym stavom v lete a na jeseň) gréc. + lat. vod.
hypotalamus (spodná č. medzimozgu tvoriaca dno tretej mozgovej komory, podlôžko) gréc. anat.
epifýza (č. medzimozgu stavovcov, stopkatá výdutina medzimozgu) gréc. anat.
epifýza (koncová kĺbová č. dlhej kosti, koniec dlhej kosti) gréc. anat.
diafýza (stredná č. dlhej kosti, stred dlhej kosti) gréc. anat.
prominencia (vyčnievajúca č. kosti a pod., výčnelok) lat. anat.
hypogastrium (č. brucha pod pupkom, podbrušie) gréc. anat.
abdómen (č. tela stavovcov obsahujúca tráviace orgány, brucho) lat. biol.
ileum (dolná č. tenkého čreva, bedrovník) gréc.-lat. anat.
jejunum (stredná č. tenkého čreva, lačník) lat. anat.
phalanx /fa-/
falanx gréc. anat.
falango- (článok prsta na končatine) gréc. v zlož. sl.
lunula (belavá č. nechta pri koreni) lat. anat.
sekvester (odumretá č. tkaniva) lat. lek.
explantát (oddelená č. rastliny al. živočícha pestovaná pri stabilných podmienkach na živnej pôde) lat. odb.
akrón (najprednejšia č. tela hmyzu) gréc. zool.
mezotorax (druhá, stredná č. hrude hmyzu, stredohruď) gréc. zool.
metatorax (tretia č. hrude hmyzu, zadohruď) gréc. zool.
abdómen (posledná č. tela článkonožcov, zadoček) lat. biol.
opistoma (posledná, zadná č. tela niektorých bezstavovcov, pavúkov) gréc. zool.
metaméra (pravidelne sa opakujúci článok tela živočíchov, článkonožcov) gréc. zool.
pedicellus (druhý článok tykadla hmyzu so zmyslovým orgánom na vnímanie vlnenia) lat.
torus (č. kvetnej stopky s kvetnými časťami, kvetné lôžko) lat. bot.
internódium (č. stonky rastlín medzi dvoma uzlinami, článok) lat. bot.
radikula (č. zárodku rastliny, kt. vyrastá pri klíčení do hlavného koreňa, korienok) lat. bot.
lot (č. pôdy vzniknutá rozdelením pozemkov v amer. prostredí) angl.
šál (č. hovädzieho stehna) nem. potrav.
sára (horná č. čižiem) maď.
lafeta (č. dela, kt. slúži na nastavenie hlavne dela a zaistenie stability dela, podstavec dela) franc. voj.
konštrukcia lat. stav.
skelet (nosná č., sústava, napr. stavby, kostra) gréc. stav.
rám (kostra, do kt. sa niečo vsádza, kt. niečo nesie, upevňuje) nem.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan, kostra) angl. tech.
suport (č. obrábacieho stroja nesúca nástroj, podstavec) lat.-angl. tech.
šachta (horná č. vysokej pece) nem. hut.
matrica (spodná č. lisovacieho stroja, lisovnica) franc.-nem. tech.
patrica (vrchná pohyblivá č. lisovacieho stroja, lisovník) lat. tech.
fréma (základná nepohyblivá nosná č. stroja, rám, stojan) angl. tech.
rotor (otáčavá č. stroja, strojného zariadenia) lat. tech.
stator (pevná, nepohyblivá č. stroja, strojného zariadenia) lat. eltech.
izolátor (nevodivá, oddeľujúca č. elektrického zariadenia) tal.-franc.
franšíza (č. škody, kt. znáša poistený zo svojho, na vlastné náklady) angl. obch. práv.
tapecírung (čalúnená č. nábytku, najmä snímateľná) nem. hovor.

záver

záver 1 (posledná časť)
perfekcia lat. kniž.
amen (koniec, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
epilóg (záverečná časť lit. diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry, zhrnutím obsahu diela al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov) gréc. lit.
finále (záverečná, rozhodujúca časť; záverečná scéna div. hry; záverečná časť hud. skladby hud.) tal.
katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný z. rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
perorácia (záverečná časť reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
klauzula (z. verša) lat. lit.
kolofón (záverečná časť textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
aprekácia (z. listiny, modlitba za jej platnosť) lat.
explicit (záverečné slová knihy, textu, zvýrazňujúce určitú skutočnosť al. dej) lat. lit.
epóda (záverečná časť antického chóru) gréc.
coda /kóda/ (z. al. dodatok hud. diela al. vety) tal. hud.
finiš (z. práce spojený s veľkým vypätím síl; z. šport. pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
Kyrie eleison (z. niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc. porovnaj koniec 1zakončenie

predspev

prefácia (čítaná al. spievaná úvodná modlitba pred pozdvihovaním) lat. cirk.

báseň

poézia (veršovaná, básnická slovesnosť, básnictvo) gréc.-franc.
poéma (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.; b. všeobecne) gréc.-rus.
poém (rozsiahla epická al. lyricko-epická b., najmä v rus.) gréc.-franc. zried. lit.
epopeja (rozsiahla výpravná epická veršovaná skladba, najmä hist.) gréc. lit.
rýmovačka (veršovaný útvar s malou umeleckou hodnotou, riekanka) gréc.
balada (lyricko-epická b. s ponurým dejom a so smutným koncom) franc. lit.
monostich (b., kt. má iba jeden verš) gréc. lit.
sonet (lyrická b. s dvoma štvorveršiami a dvoma trojveršiami, znelka) tal. lit.
rondeau /-dó/ (lyrická b. zložená z osem až pätnásť veršov vo dvoch al. troch slohách, úvodný verš sa opakuje na koncoch slôh) franc. lit.
rondel (lyrická b. zložená z dvanásť až šestnásť veršov v troch slohách s dvoma rýmami, prvé dva verše sa opakujú na konci druhej a tretej slohy) franc. lit.
epóda (b. zložená z pravidelne sa striedajúcich veršov, z kt. druhý je spravidla kratší) gréc. lit.
romanca (krátka lyricko-epická b. s rôznym obsahom a radostným, šťastným koncom; krátka lyricko-epická špan. ľudová b.) špan.-franc. lit.
madrigal (krátka lyrická žartovná b., neskôr milostná, od päť do dvanásť veršov, od 14. st.) tal. lit.
ritornel (krátka trojveršová b. vyslovujúca jednoduchú myšlienku, drobný postreh) tal.
rispet (lyrická štvorveršová b. so striedavým rýmom, neskôr osemveršová) tal. lit.
triolet (lyrická b. s duchaplným obsahom s ôsmimi až dvanástimi veršami a dvoma rýmami) gréc.-franc. lit.
melodráma (b. určená na prednes v sprievode hudby) gréc.
epigram (krátka, stručná b. vyjadrujúca vtipne vážnu al. satirickú myšlienku) gréc.
epitaf (b. na oslavu zomretého, básnický závet) gréc. lit.
genetliakum (b. na narodeniny) lat. lit.
expromptum (krátka b. napísaná bez prípravy, z náhleho popudu) lat. lit.
palinódia (b. popierajúca obsah inej básne toho istého autora) gréc.-lat. lit.
paramýtia (didaktická b. s námetom zo starých bájí) gréc. lit.
limeick /-ik/ (žartovná detská básnička, riekanka začínajúca: „Bol raz jeden (jedna)... menom ...“) angl. lit.
hymna (oslavná b., chválospev) gréc. lit.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (b. al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená b. al. pieseň) gréc. bás.
pajan (oslavná prosebná al. ďakovná b. gréc. bohom, pôvodne Apolónovi, s hudbou a tancom; oslavná b.) gréc. všeobecne kniž. zried.
žalm (náb. b. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
elégia (b. so smutným, clivým, trúchlivým obsahom, rázom, žalospev) gréc.
nénia (b. vyjadrujúca bolesť, žiaľ nad smrťou) lat. lit.
epicédium (b. pri príležitosti úmrtia) gréc. bás.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, spev, modlitba, „z hlbín /duše/“) lat.
plankt (stredoveká b. s obsahom plaču Panny Márie a apoštola Jána nad mŕtvym Kristom) lat. lit.
silva (antická príležitostná b., desaťslabičné verše so striedavým rýmom; jedenásť a sedemslabičné verše so striedavým rýmom) špan. lat. lit.
sillos (gréc. b. zosmiešňujúca básnikov, filozofov a ich názory, v hexametroch) gréc. lit.
epyllion (krátka antická epická, výpravná b. v hexametroch) gréc. lit.
anakreontika (poézia s témou lásky, priateľstva, lásky, vína) vl. m. lit.
georgika (antické výchovné básne z dedinského, roľníckeho života) gréc. lit.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
Iliada (starogréc. Homérov epos o trójskej vojne)
rapsódia (starogréc. hrdinská epická b. s úryvkami z homérskych eposov) gréc. lit.
idyla gréc.-franc.
selanka poľ. lit.
bukolika gréc.
ekloga gréc.
pastorela (b. ospevujúca prostý pokojný vidiecky život, život pastierov) tal. lit.
dumka (ukraj. hist. al. hrdinská b.) ukraj.
siciliána (osemveršová b. so striedavým rýmom, pôvodne na Sicílii) vl. m. lit.
gesta (stredoveké franc. cykly epických básní o hrdinských činoch) lat. lit.
sestína (lyrická b. so šiestimi šesťveršovými strofami a záverečným trojverším, provensalského pôvodu, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
sirvent (príležitostná b. provensalského pôvodu) provens. lit.
minnesang (nem. stredoveká rytierska ľúbostná poézia) nem. lit. hud.
sága (starý severský hrdinský epos v próze o kráľoch, legendárnych postavách a rodoch) germ. lit.
rima (island. stredoveká epická b. zložená zo štvorveršových slôh s hist. a mýtickým námetmi) island. lit.
makáma (dielo arab. poézie) arab. lit.
rubáí (perz. štvorveršová b.) arab. lit.
ghazal (orient. krátka lyrická b., najmä ľúbostná, päť až pätnásť dvojverší) arab.
kasyda (arab., perz. al. tur. dlhšia príležitostná oslavná al. hanlivá b.) arab.
kávja (ind. umelá poézia so zdĺhavým opisom, prirovnaniami, básnickými ozdobami a pod.) sanskrit
jukara (epos Ainuov, najstarších obyvateľov Japonska, kt. recitovali al. spievali ľudoví rozprávači) jap. hist. lit.
tanka (základná forma jap. poézie s tridsaťjeden slabikami v piatich veršoch) jap. lit.
haiku (jap. trojveršová b. so záväzným počtom slabík, päť-sedem-päť) jap. lit.
pantun (malaj. ľudová b. so štvorveršovými strofami a striedavým rýmom) malaj. lit.
parastich (b., v kt. prvé al. posledné písmená veršov tvoria slovo al. vetu poskytujúcu informáciu) gréc. lit.
telestichon (b., v kt. posledné písmená každého verša zhora nadol tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
mezostich (b., v kt. prostredné písmená veršov tvoria slovo a pod.) gréc. lit.
tautacizmus (veršovaný útvar, v kt. sa všetky verše al. slová začínajú rovnakým písmenom) gréc. lit.
ideogram (b. napísaná al. vytlačená do určitého obrazca) gréc. lit.
typogram (antická b. grafickou formou napodobňujúca predmet, kt. sa týka) gréc. lit. porovnaj veršsloha

chválospev

hymna gréc. lit.
pajan (oslavná báseň) gréc. kniž. zried.
óda (lyrická hymna) gréc. lit.
hymnus (báseň al. skladba vznešeného, oslavného rázu) gréc.
dityramb (oslavná, nadšená báseň al. pieseň) gréc. bás.
chorál (oslavná zborová pieseň) gréc.
apoteóza (nadšená oslava, oslavovanie, uctievanie, zbožňovanie) gréc. kniž.
hosanna (velebenie) hebr. náb.
glória (oslavný spev v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. ch. na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný ch. al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (ch. Panny Márie) lat. náb.
sanctus (ch. biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

prejav

prejav 2 (verejná reč)
speech /spíč/ angl. lingv.
expozé (úradný al. polit. výklad, vyhlásenie, najmä člena vlády v parlamente) franc.
tiráda (dlhá, málo obsažná, najmä pochvalná, oslavná reč) franc.
referát (prednáška o spoločenských al. vedných otázkach) lat.
koreferát (doplňujúca prednáška k tomu istému problému) lat.
solilokvium (p. jedného hovoriaceho, samovrava) lat.
monológ (p. jedného hovoriaceho, samovrava; súvislý, neprerušovaný p. jednej dram. postavy div.) gréc.
litánie (obšírny p., najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.
traktát (učený dlhý a nudný výklad) lat. aj expr.
traktácia (výklad) lat. kniž.
manifest (významný ústny al. písomný p.) lat.
adresa (písomný verejný slávnostný p. vyjadrujúci vďaku, blahoželanie) franc.
patetickosť (nadšený p., vzletné podanie umeleckého diela) gréc.
zós (prázdna, bezobsažná reč) franc.-nem. pren. slang.
polemika (útočná reč al. článok, názorový, útočne vyhrotený spor, ostrá výmena názorov) gréc.
filipika (prudká bojovná verejná reč) vl. m.
haranga (vyzývavá, útočná, štvavá reč) franc. zastar. kniž.
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhomaždení v starom Grécku, chváloreč) gréc. kniž.
parenéza (nabádavá, povzbudzujúca reč v antike) gréc. lit.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
alokúcia (krátky verejný slávnostný p.) lat. kniž.
orácia (slávnostná dlhá reč) lat. expr. zastar.
intráda (slávnostná, oslavná, pochlebovačná reč) tal. expr. pren.
polemika (útočne vyhrotený názorový spor, ostrá výmena názorov, útočná reč) gréc.
invektíva (ústny al. písomný útok, výpad, napadnutie, útočná reč, urážka) lat.
elokvencia (schopnosť plynulo hovoriť, výrečnosť, vycibrená, vybrúsená reč, dar reči) lat. kniž.
extempore (nečakaná, nepripravená, príležitostná poznámka v p., odbočenie, vsuvka) lat.
nekrológ (p. hodnotiaci život a dielo zomretého) gréc.
epitaf (antická pohrebná reč nad padlými) gréc. lit.
valedikcia (pohrebná rozlúčková reč) lat. zastar.
oratio pro domo /-ráci- dó-/ (reč vo vlastnom záujme) kniž. a odb.
plaidoyer /plédoajé/ (reč obhajcu al. žalobcu pred súdom) franc. kniž.
homília (časť omše venovaná výkladu prečítaného biblického textu, kázeň) gréc. cirk.
exhorta (napomínajúci, povzbudzujúci príhovor pri bohoslužbe, kázeň) lat. cirk.
logos (slovo božie, božstvo Kristovo) gréc. náb.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.
alokúcia (p. pápeža ku kardinálom) lat. cirk.
glossolalia (extatický moditebný p. v nezrozumiteľnej reči u prvých hlásateľov evanjelia) gréc. cirk.
text (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený; slovný poklad piesne hud.) lat.
komunikát (jaz. p., najmä napísaný al. tlačený) lat.
libreto (slovný podklad pre iné umelecké, najmä hud. dielo, výstavu) tal.
litera (doslovné znenie) lat. kniž. l. zákona
kontext (súvislý text) lat.
replika (text účastníka rozhovoru, odpoveď na predchádzajúci prehovor) lat.
originál (pôvodné znenie, vyhotovenie, prvopis) lat.
diktát (text predriekaný, predčítaný na písanie) lat.
inzercia (text listiny vpísaný do nasledujúcej listiny, kt. túto listinu potvrdzuje al. overuje) lat. hist. dipl.
matrica (text určený na kopírovanie) franc.-nem.
archetyp (najstaršie nedochované, ale predpokladané znenie, pôvodina) gréc. odb.
vulgáta (najrozšírenejšie znenie, najbežnejšie dosiahnuteľný text) lat. lingv.
legenda (vysvetľujúci text na mapách, plánoch, obrázkoch a pod., vysvetlivky) lat.
titulus (legenda k obrazu v ranom stredoveku) lat. výtv.
titulok (text na filme obsahujúci preložené dialógy a pod.) lat. najmä plur.
kryptogram (text so skrytým údajom tvoreným niektorými písmenami) gréc.
formula (ustálené al. predpísané znenie, napr. zdvorilostné) lat. práv.
pardon franc. hovor.
sori (formula na požiadanie o prepáčenie, ospravedlnenie, dovolenie, prepáčte, s dovolením, ľutujem) angl. slang.
hókuspókus lat.-angl.
šanžé pasé (kúzelnícka formula, zariekavanie, čáry-máry) franc.

chváloreč

tiráda (dlhá, málo obsažná reč, najmä pochvalná, oslavná) franc.
intráda (slávnostná reč, najmä oslavná, pochlebovačná) tal. expr. pren.
laudatio /-dáci-/
laudácia (oslavná verejná reč) lat. kniž.
enkómion (oslavná reč na osoby al. veci) gréc.
panegyrika (oslavná reč prednesená na slávnostnom zhromaždení v starom Grécku) gréc. kniž.
doxológia (oslavná reč o Bohu al. Trojici, chválospev, chváloreč, krátka modlitba) gréc. cirk.

spev

spev 1 (hud. prejav ľudského hlasu; pieseň)
melódia gréc.
melo- gréc. v zlož. sl.
cantus /kan-/ (nápev, melodický hlas) lat.
sólo (s. jednotlivca) tal.
monodia (jednohlasý s.) tal. hud.
dueto (s. dvoch hlasov zároveň, dvojspev) tal.
ária (sólový s. so sprievodom hud. nástrojov) tal. hud.
kavetina (krátky sólový s. v opere kratší než ária) tal.
scat /sket/
scatovanie /sket-/ (džezový s. používajúci slová a slabiky bez určitého významu) angl. hud.
koloratúra lat. hud.
tiráda (s. s uplatnením melodických ozdôb) franc. hud.
fioritúrta (ozdobný, okrasný s.) tal. hud.
trilok (chvejivý zvuk vznikajúci rýchlym opakovaním dvoch susedných tónov, chvejivý, trasľavý tón al. s.) tal.
parlando (s. približujúci sa hovorenej reči) tal. hud.
heterofónia (jednoduchý viachlas, prednes melódie niekoľkými spevákmi a pod., v kt. sú drobné obmeny a ozdoby) gréc. hud.
bel canto /ka-/
belkanto (s. s dôrazom na dokonalú techniku dychu a krásu tónu, od 17. a 18. st.) tal. hud.
jódlovanie (s. s rýchlym striedaním hlasových polôh, preskakovaním z prsného registra do falzetu) nem.
machalath (starožid. kultový zborový s.) hebr.
organum (technika tredovekého viechlasého s.) gréc.-lat. hud.
gymel (jedna z najstarších techník viachlasu, pôvodne Anglicko) angl. hud.
karaoke (amatérsky s. na podklade vopred nahratej hudby) jap.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná pieseň, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
chorál (bohoslužobný jednohlasný kresťanský s.) gréc.
sekvencia (bohoslužobný s. spievaný pri omši v určitých dňoch) lat. cirk.
gregorián vl. m.
gregoriánsky chorál (jednohlasný s. zavedený pápežom Gregorom I., 6. st.) vl. m. gréc.
intonácia (úvodný vstupný s. v gregoriánskom choráli) tal. hud.
Dies irae /dijés iré/ (s. pri zádušnej omši, <i>deň hnevu</i>) lat. cirk.
roráty (spevy spievané pri rannej katolíckej adventnej omši) lat. cirk.
antifóna (bohoslužobný s. so striedaním dvoch zborov) gréc. cirk. hud.
impropérie (s. pri katolíckej bohoslužne na Veľký piatok) lat. cirk.
responzórium (s., pri kt. na sólový s. duchovného odpovedá zbor spevákov al. veriacich) lat. cirk.
psalmódia (s. žalmov) gréc. hud.
lamentácia (žalospev pri katolíckej omši v pašiovom týždni) lat. cirk.
jeremiáda (žalostný, plačlivý s., žalospev, nárek nad skazou, katastrofou) vl. m. kniž.
nénia (žalostný s., pohrebný žalospev) lat. hist.
glória (oslavný s. v katolíckej liturgii) lat. cirk.
haleluja (radostný náb., cirk. chválospev na boha) hebr. cirk.
Te Deum (ďakovný chválospev al. omša) lat. cirk.
Magnificat /-kat/ (chválospev Panny Márie) lat. náb.
sanctus (chválospev biblického pôvodu používaný pri katolíckej omši) lat. cirk.
dityramb (oslavná, nadšená pieseň, chválospev) gréc. bás.
dityramb (s. na oslavu boha Dionýza, zborová pieseň) gréc. hist.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný s. nad mŕtvym) gréc. lit. porovnaj skladba 1pieseň

pieseň

melódia gréc.
air /ér/ franc. hud.
hitovka angl.
šláger (obľúbená, úspešná, módna p.) nem.
šansón /-s- al. -z-/
chanson /šansón/ (jednoduchá kabaretná p. s humorných al. ironickým obsahom; závažná náročná p. s hodnotným textom) franc. hud.
evergreen /evrgrín/ (zábavná, stále, dlhodobo obľúbená p.) angl.
song (náladová p.) angl. hud.
popsong (p. stredného prúdu hudby) angl. hovor.
oldies /oldís/ (staršie piesne, hity) angl.
kuplet (žartovná al. satirická p. vo fraške al. kabarete) franc.
folk song (umelá p. vychádzajúca z ľudových piesní) angl. hud.
protestsong (populárna p. namierená proti nespravodlivosti, nerovnoprávnosti) lat. + angl. hud.
vaudeville /vódvil/ (satirická populárna p. franc. pôvodu s jednoduchou melódiou) franc. lit. div.
hymna (slávnostná p. ako symbol národa, hnutia, spoločenstva a pod.) gréc.
Internacionála (medzinárodná hymna robotníckeho hnutia) lat.
Gaudeamus igitur, iuvenes dum sumus (stará študentská hymna, Veseľme sa teda, pokým sme mladí) lat.
serenáda (večerná ľúbostná p.) tal.-franc. hud.
chorál (oslavná zborová p.) gréc.
žalm (náb. p. so smutným, clivým al. oslavným obsahom, pôvodne starozákonná) gréc.-nem.
de profundis /dé profundís/ (smútočná starozákonná p., spev, modlitba, žalm, t. j. z hlbín <i>duše</i>) lat.
dityramb (oslavná, nadšená p., chválospev) gréc. bás.
plankt (ľudová obradná pohrebná al. smútočná p., nárek, oplakávanie, plač) lat.
thrénos /tré-/ (starogréc. smútočný spev nad mŕtvym) gréc. lit.
epitalamium (svadobná p. spievaná detským zborom pred manželovým domom po príchode manželského páru) gréc. lit.
introitus (vstupná p. pri omši) lat. cirk.
kantiléna (melodická, spevná p., najmä pre viac hlasov) lat.
kavatina (kratšia jednoduchšia lyrická sólová p. v opere) tal.
pastorela (ľúbostná p. truvérov a trubadúrov) tal. hud.
pastorela (vianočná kostolná p., 18. a 19. st.) tal. hud.
koleda (vianočná ľudová p.) lat.
shanty /šen-/ (p. námorníkov na plachetniciach; populárna p. s námornickou témou) angl. hud.
lampons /lanpon/ (pijanské piesne) franc.
stasimón (p. v antickej dráme, kt. spieva chór cez prestávku medzi scénami) gréc. div.
parodos (vstupná p. v gréc. tragédii) gréc. lit.
monódia (sólová p. v starom Grécku) gréc. hud.
epinikion (oslavná p. na víťaza v gymnastických hrách v starom Grécku) gréc. hist.
embatérion (starogréc. bojová p. v dórskom dialekte) gréc.
hymnus (starogréc. p. na oslavu bohov) gréc.
skolión (starogréc. krátka p. ľudového pôvodu spievaná pri hostine) gréc.
enkómion (starogréc. slávnostná, oslavná umelá p. spievaná pri hostine so sprievodom lýry) gréc. bás.
zingaresca /-ka/ (cigánska p.) tal. hud.
doina (rumun. ľudová p.) rum.
bylina (starorus. epická p. o hist. udalostiach, 10. – 16. st.) rus. lit.
častuška (rus. príležitostná ľudová veselá krátka p.) rus.
dumka (ukraj. ľudová hrdinská p.) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudová tan. veselá p.) ukraj.
daina (litov. al. lotyš. národná p.) litov.
alba (franc. provensálska p. o smutnom lúčení milencov na svitaní, pestovaná trubadúrmi) lat. lit.
marseillaisa /-sejéza/ (franc. revolučná p.) franc.
karmaňola (revolučná p. za Veľkej franc. revolúcie) vl. m.
villanella (tal. neapolská svetská viachlasá p., 15. – 16. st.) tal. hud.
canzona /kancó-/
kancóna (tal. lyrická p. pestovaná trubadúrmi, 13. – 17. st.) tal.
kanconeta (tal. ľudová p. s refrénom) tal. hud.
brindisi /-dizi/ (tal. prípitková p.) tal. hud.
gondoliera (p. benátskych veslárov na gondolách) tal.
saineta (špan. p.) špan.
tonáda (špan. ľudová p.) špan.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudová v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
flamenco /-ko/ (špan. andalúzske a kastilské piesne a tance) špan.
alborada (p. špan. pastierov pri východe slnka) špan. hud.
cantiga /kanty-/ (špan. jednohlasná p., 13. st.) špan.
tirana (andalúzska ľudová p.) špan. hud.
folk song (anglosaská ľudová p. al. jej napodobenie) angl. hud.
jubilee /džubilí/ (černošská duchovná p., kt. základom je duchovný spev) angl. hud.
spirituál (duchovná p. amer. černochov) lat.-angl. hud.
gospel song (moderná náb., duchovná p. amer. černochov) angl.
blues /blúz/ (severoamer. černošská dvanásťtaktová p., forma džezu) angl.
rhytm and blues /rizm end blúz/ (mestská forma blues, základ rocku) angl. hud.
triste (juhoamer., argent. ľúbostná clivá p.) špan. hud. porovnaj skladba 1spev 1