Výsledky vyhľadávania

rozklad

rozklad 1 (rozloženie na časti, rozpad)
-lýza gréc. v zlož. sl.
dezintegrácia franc. + lat.
deštrukcia lat. chem.
analýza (r. predmetu al. javu na jednotlivé prvky, časti, na zistenie jeho vlastností) gréc.
dekompozícia (rozloženie, napr. mŕtvej hmoty, rozobranie) lat.
disociácia (r. na zložky, oddelenie, rozpojenie, rozštiepenie) lat. odb.
demontáž (rozoberanie, rozobranie strojov a pod. bez poškodenia ich častí) franc.
rozborka (rozoberanie ručnej zbrane) rus. voj. slang.
atomizovanie (rozkladanie, rozloženie na malé čiastočky, drobenie, rozdrobenie, trieštenie, roztrieštenie) gréc. kniž.
decentralizácia (rozkladanie, rozloženie medzi viaceré jednotky, zložky) lat.
alokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie; rozdelenie, rozdeľovanie medzi rôzne odvetvia) lat.
dislokácia (rozloženie, rozkladanie, rozmiestnenie, rozmiestňovanie) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
diserzia (rozptyl, rozptýlenie) lat. odb.
inkoherencia (nesúsvislosť, nesúdržnosť, roztrieštenosť, rozpad) lat. odb.
mineralizácia (r. organických látok na jednoduché anorganické) lat. chem. biol.
lýza (r. spojený s rozpúšťaním organizmov a ich častí, buniek, krviniek) gréc. biol.
cytolýza (r. buniek) gréc. odb.
hemolýza (rozpad červených krviniek) gréc. lek.
erytroblastóza (r. červených krviniek novorodenca pôsobením materských protilátok) gréc. lek.
fotolýza (r. látky účinkom žiarenia) gréc. chem.
hydrolýza (r. látky, zlúčeniny jej reakciou s vodou) gréc. chem.
pyrolýza (tepelný r. látok, štiepenie zložitejších látok na jednoduchšie za vysokej teploty) gréc. chem.
histolýza (porušenie, rozpustenie tkaniva, napr. pri hnisaní) gréc. lek.
termolýza (r. zlúčeniny pôsobením tepla) gréc. chem.
disimilácia (r. prebiehajúci v živej hmote, r. organických látok na anorganické; rozloženie biol., odlíšenie, rozlíšenie rozrôznenie) lat.
implózia (deštrukcia alebo zrútenie spôsobené podtlakom) lat. chem. fyz.

zníženie

hyp- gréc. v zlož. sl.
minimalizácia (znižovanie, obmedzenie, obmedzovanie na najmenšie množstvo, mieru, hodnotu, zmenšenie, zmenšovanie) lat.
redukcia (znižovanie počtu, rozmeru, sily a pod.; znižovanie telesnej hmotnosti, schudnutie, chudnutie, odtučňovanie lek.) lat. porovnaj schudnutie
reštrikcia (znižovanie množstva, počtu, rozsahu) lat. kniž.
decelerácia (znižovanie rýchlosti, výkonu za jednotku času fyz.) lat. lat.
degradácia (znižovanie, zbavenie, zbavovanie hodnoty, postavenia, pokles, znehodnotenie, znehodnocovanie, zosadenie, zosadzovanie, úpadok) lat.
inhibícia (znižovanie, prekážka, zábrana, potlačenie, potlačovanie, zákaz, zastavenie, útlm, zadržanie, zadržovanie, spomalenie, spomaľovanie, obmedzenie, obmedzovanie) lat. odb.
moderácia (náhrady škody, napr. z dôvodu zmiernenia tvrdosti zákona) lat. práv.
invalidita (neschopnosť práce pre následky choroby al. úrazu, pokles al. strata tejto schopnosti) lat.
deteriorácia (z. výkonnosti, zhoršenie chovania, osobných vlastností) lat. lek.
pauperizácia (znižovanie životnej úrovne, ochudobnenie, ochudobňovanie, zbedačenie, zbedačovanie) lat. kniž. a odb.
demobilizácia (z. al. zrušenie voj. pohotovosti armády) lat.
dekompresia (z. tlaku) lat. odb.
devalvácia (znižovanie hodnoty meny, jej parity voči zahraničným menám, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí; znižovanie stanoveného zlatého obsahu menovej jednotky, znehodnotenie, znehodnocovanie meny) lat.
denominácia (znižovanie nominálnej hodnoty papierových peňazí; znižovanie hodnoty účastín) lat.
detezaurácia (znižovanie zásoby hotovosti, peňazí u obyvateľstva) lat. + gréc. fin.
deflácia (znižovanie množstva peňazí v obehu na dosiahnutie zvýšenia hodnoty peňažnej jednotky a poklesu cien a rastu kúpnej sily) lat. ekon.
inflácia (znižovanie hodnoty peňažnej jednotky zvýšením množstva peňazí v obehu nad únosnú mieru a tým rast cien, znehodnotenie, znehodnocovanie peňazí) lat. ekon.
stagflácia (inflácia v období stagnácie, zastavenia hosp. rastu niektorých odvetví alebo celého národného hospodárstva) lat. ekon.
reflácia (zámerná kontrolovaná inflácia) lat. ekon.
depresia (hosp. pokles, obdobie po kríze s vysokou nezamestnanosťou a klesajúcim dopytom a cenami) lat.
depreciácia (z. hodnoty meny v dôsledku zvýšenia cien, živelné znehodnotenie; z. ceny striebra v dôsledku zvýšenia jeho ťažby, 19. st.) lat.-franc.
slump /sla-/ (náhly pokles cien al. kurzov na burze) angl. ekon.
baisse /bés/ (pokles, znižovanie cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. fin.
deruta (náhly, veľmi prudký pokles cien tovarov al. kurzov cenných papierov, devíz a pod. na burze) franc. obch.
kolaps (náhly pokles krvného tlaku) lat. lek.
hypotenzia gréc. + lat.
hypotónia (z. krvného tlaku) gréc. lek.
oligémia (z. množstva krvi, znížené množstvo krvi v dôsledku silného krvácania) gréc. lek.
anémia (pokles počtu červených krviniek a krvného farbiva, málokrvnosť) gréc. lek.
oligocytóza (znížený počet krviniek v krvi) gréc. lek.
aglobúlia (podstatné z. počtu červených krviniek) gréc. + lat. lek.
oligúria (zníženie množstva vylučovaného moču) gréc. lek.
osteomalácia (z. obsahu minerálnych látok, vápnika v kostiach) gréc. lek.
refrigerácia (z. telesnej teploty ochladením) lat. biol.
algidita (z. telesnej teploty pod 36º C) gréc. lek.
hypotermia (z. telesnej teploty vyvolané chladiacimi prostriedkami, ochladenie umelým spôsobom, podchladenie) gréc. lek.
hibernácia (z. telesnej teploty človeka, umelé podchladenie, najmä pri operáciách) lat. lek.
lýza (pomalý pokles horúčky) gréc. lek.
desenzibilácia (z. citlivosti) lat. fot.
hypoalgia (znížené vnímanie bolesti) gréc. lek.
hypakúzia (z. sluchovej ostrosti, nedoslýchavosť) gréc. lek. porovnaj hluchota
amplyopia (z. zrakovej ostrosti oka, tupozrakosť) lek.
hypogeuzia (znížené vnímanie chuťových podnetov) gréc. lek.
oligospermia (znížený počet spermií v ejakuláte) gréc. biol.
denatalita (pokles pôrodnosti) lat.
debilnosť (nedostatok al. z. duševných, rozumových schopností, najľahší stupeň slabomyseľosti, duševná zaostalosť, menejcennosť,) lat.
pseudodebilita (debilita vplyvom nepriaznivých sociálnych podmienok) gréc. + lat. lek.
hebetudo (z. schopností po otrase mozgu, dočasné otupenie zmyslov) lat. lek.
hypomnézia (z. pamäti, vrodená slabosť pamäti) gréc. lek.
tachyfylaxia (znížená vnímavosť organizmu na liek, oslabenie účinku liečebnej látky pri dlhšom užívaní) gréc. farm. lek.

lyža

ski (lyže) nór. zastar.
hickory /hiko-/ (lyže z ťažkého tvrdého pružného kanadského dreva) indián.-angl.
slalomky (lyže používané pri jazde po trati vyznačenej bránkami) nór. šport.
monoski (upravená l. s plochou na viazanie pre obidve nohy) gréc. + nór.
snowboard /snoubord/
snoubord (krátka široká l.) angl. šport.
carvingy /kar-/
karvingy (lyže na lyžovanie v oblúkoch s veľkým náklonom na hranách) angl.
akvaplán (drevená doska s úchytom na nohy na predbežný výcvik vodných lyžiarov) lat. šport.

ozdoba

cifra maď.? hovor.
paráda (okrasa, výzdoba na maľbe, na šatách, v hudbe, tanci a pod.) špan. hovor.
dekor franc.
dekórum (výzdoba, okrasa) lat.
tretka (drobný ozdbobný predmet) nem. hovor.
japonéria (o. jap. pôvodu) vl. m.
fleuron (o. na jedlách z maslového cesta) franc. kuch.
o. na odeve, na tele
aplikácia (látková al. kožená o. našívaná na látku, nášivka) lat. krajč.
šperk nem.
precióza (ozdobný predmet z drahých kovov a kameňov, skvost) franc. zastar.
bijou /bižu/ (o., najmä napodobnenina) franc. zried.
bižutéria (o. z kovu, skla a pod. napodobujúca pravé šperky, módny doplnok) franc.
žabó (pri krku naberaná, zriasená o. šiat, košieľ, blúzok) franc.
boritaš (o. zo šnúrok na kroji al. šatách, módny doplnok) maď.
rozeta (o. v tvare ružice na dámskych šatách) franc. zastar.
kokarda (čepiec, stužka, štítok, odznak v podobe zvinutej ružice v nár. farbách) franc.
punt (stužková o. ženského kroja zakrývajúca vpredu nedopätú šnurovačku al. živôtik) nem. etnog.
fiší (náprsná naberaná o. odevu, čipkový náhrdelník) franc.
pleréza (o. dámskeho klobúka z pštrosích pier) franc. hist.
forgov (o. na klobúku z pier, súčasť kroja) maď. hist.
egreta (o. hlavy z volavčích pier, najmä s diamantami a perlami) franc.
diadém (zdobená kráľovská čelenka, drahocenná ozdoba hlavy, šperk na ozdobu hlavy) gréc.
parta (ozdobený venček al. čelenka, súčasť kroja) nem.
vavrín lat.-poľ.
laur (veniec z vetvičiek juhoeurópskeho kra udeľovaný v starom Grécku víťazom) lat. bás.
brošňa (ozdobná spona) franc.
agrafa (ozdobná spona na spínanie odevu) franc.
klipsňa (ozdobná stláčacia spona) angl.
pektorál (ozdobná náprsná spona plášťa v antike a stredoveku) lat.
fibula (zdobená kovová spona na zopnutie odevu na pleciach al. prsiach) lat. archeol.
brazoleta zastar.
brazoletňa (náramok) franc. zastar. hovor.
oringla (visiaca náušnica) nem. slang.
klipsňa (stláčacia náušnica) angl.
lunica (v dolnej časti mesiačikovito rozšírená náušnica, pôvodne veľkomoravská) lat. archeol.
butón (briliantový gombík al. náušnica) franc. klenot.
medailón (ozdobný prívesok s portrétom nosený na krku) tal.-franc.
torques /-kvés/ (starorím. a kelt. bronzová, zlatá al. strieborná o. z drôtu al. tyčinky, nosená na krku, nákrčník) lat. archeol.
filigrán (o. z jemného drôtika, vlákna z drahého kovu) lat.
vampum (indiánska o., rôznofarebné mušle navlečené na šnúru al. prišité na opasok) indián.
tutulus (kovová gombíková o., najmä bronzová, na slávnostnom odeve al. konskom postroji) lat. archeol.
faléra (kovový ozdobený kotúč na konskom postroji) gréc. hist.
galantéria (drobné ozdobné predmety) franc.
halže (drobný ozdobný predmet spomínaný v biblii) nem. plur. porovnaj prívesok
architektonická, výtvarná o.
ornament lat.
ornamentika (o. využívajúca prírodné, geometrické al. figurálne prvky) lat. výtv.
štuka tal.-nem. stav.
štukatúra (o. zo zmesi jemného piesku a sadry al. vápna) tal. stav.
lysis /-zi-/
sgrafito /zgra-/ (nástenná výzdoba vzniknutá vyškrabaním v bielej omietke, pod kt. je vrstva tmavej farby) tal. výtv.
mozaika (plošná výzdoba z drobných farebných kamienkov, skielok a pod.) tal. výtv.
supraporta (výzdoba výplne poľa nad dverami) lat. výtv.
suprafenestra (výzdoba výplne poľa nad oknami) lat. výtv.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
kyma (antický vodorovný architektonický článok pôvodne podporujúci rímsu, listovec, vajcovec, laloška) gréc. archit.
šlic (zárez v hlave skrutky) nem. slang.
glyf (zvislý zárez vo vlyse dórskeho slohu) gréc. archit.
diglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z dvoch záhybov, žliabkov, bez zrezania bočných strán, dvojrez) gréc. archit.
triglyf (o. na dórskych stĺpoch zložená z troch zvislých záhybov, žliabkov, vlys) gréc. archit.
medailón (plastická výzdoba na stene kruhového al. oválneho tvaru) tal.-franc.
kartuša (ozdobný plastický rozvinutý okraj okolo erbu a pod., renesancia a barok) tal.-franc.
antemión (plastický al. maľovaný pásový ornament s rastlinnými motívmi v antickej architektúre) gréc. archit.
astragal (ozdobný vodorovný motív antickej architektúry z drobných okrúhlych tvarov, perlovec, vajcovec) gréc. archit.
trèfle /trefl/ (ďatelinový trojlist, trojlístok) franc. výtv.
girlanda (oblúkovitá výzdoba z kvetín, listov, stúh, kvetinový záves) franc.
plateresco /-sko/ (bohatá trojrozmerná o. v špan. renesancii) špan. archit.
rokaj (rokokový ornament vychádzajúci z tvaru mušle) franc. výtv.
lambrekýn (rokokový ornament v tvare oblúkového závesu s čipkami al. strapcami) hol.-franc.
groteska (ornament s rastlinnými, živočíšnymi, archit. a inými motívmi) tal. výtv.
arabeska tal.-franc. archit. výtv.
moreska (súmerný ornament z geom. a rastlinných tvarov) špan. archit. zastar.
rozeta (ornament v tvare štylizovanej ruže, ružica) franc. archit. výtv.
guta (ornament v tvare valca, ihlana, kužeľa, na rímsach dórskeho slohu a v baroku) lat. archit.
festón (zavesený maľovaný al. plastický polveniec zo štylizovaných kvetov, listov al. plodov, prepletený al. zakončený stuhou, kvetinový záves) tal.-franc. archit.
brodéria (ornament z buxusu a farebného piesku) franc. záhr.
bézant (ornament zostavený z kruhov) lat.-franc. archit.
maureska (ornament tvorený súmernými štíhlymi rastlinnými motívami štylizovanými do plochy vychádzajúci z islamského umenia) franc.
palmeta (vejárovitý ornament v podobe palmového listu) franc. archit. výtv.
akant (ornament v podobe bodliaku, najmä na hlaviciach antických stĺpov) gréc. archit.
maskarón (ornament v podobe ľudskej tváre) arab.-tal.
entrelac (ornament v podobe prepletených geom. vzorov, pletenec) archit.
volúta (špirálovito stočený stavebný článok, priestorový závit, závitnica) lat. archit.
meander (jednoduchý pásový geometrický ornament zo zvislých a vodorovných čiar) vl. m.
lizéna (murovaný al. v omietke urobený zvislý plochý pás členiaci múr, bez pätky a hlavice) franc.-nem. stav.
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
gorgoneión (antický ornament, uťatá hlava Medúzy, motív v antickom výtv. umení) gréc.
panoplia (nástenná o. z rytierskej výzbroje) gréc.
kanel (žliabková o. na sklárskych a hrnčiarskych výrobkoch) franc. odb.
droléria (ornament s figurálnym, zvieracím al. fantastickým motívom, najmä ako maľba na okrajoch gotických rukopisných kníh, nevyberaný svetský výjav ako plastika na chórových laviciach) franc. archit.
filigrán (výzdoba iniciál v gotickej knižnej maľbe) lat.
iluminácia lat. výtv.
miniatúra (knižná stredoveká maľba, výzdoba rukopisných textov) lat.-tal.
parergón (výzdoba v rohoch starých máp) gréc. geogr.
pćte-sur-pćte /patsürpat/ (jednofarebná, najmä biela, reliéfna výzdoba na farebnom povrchu porcelánu al. kameniny, v Anglicku) franc. výtv.
bilet (šachovnicový normandský ornament) franc. archit.
bibelot (malý bytový ozdobný predmet, najmä zlatnícke dielo) franc.
japonéria (umelecký al. ozdobný predmet jap. pôvodu) vl. m.
hud. o.
abbelimento (okrasa) tal. hud.
koloratúra tal. hud.
tiráda (o. spevu náročnými speváckymi prvkami) franc. lat. hud.
fioritúra (okrasa v speve) tal. hud.
acciaccatura /ačakatú-/ (melodická o., keď hlavnému tónu predchádza krátky vedľajší príraz) tal. hud.
melizma (melodická o., rad tónov spievaných na jednu slabiku, najmä v orient. a cirk. hudbe) gréc. hud.

zakončenie

perfekcia lat. kniž.
ultimo (ukončenie) tal. zried.
fine (koniec, záver) tal.
finále (záverečná scéna div. hry) tal.
katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
likvidácia (zaniknutie, zastavenie, ukončenie činnosti, napr. podniku) lat.
enteroceptor gréc. + lat. lek.
interoreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvnútra tela) lat. fyziol.
eteroreceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety zvonku) lat. fyziol.
telereceptor (zmyslové nervové z. prijímajúce podnety z diaľky) gréc. + lat. fyziol.
coccyx /kokk-/ (z. chrbtice, kostrč) gréc. lek.
serif (priečne z. ťahu písmena, pätka písma) gréc.-angl. polygr.
cimburie (horný okraj hradieb, múrov a veží so zubami, výhľadmi a krytmi) nem. archit.
machicoulis /mašikuli/ (ukončenie múrov hradieb stredovekých pevností) franc.
pyramidión (z. obelisku v tvare ihlana, spravidla pozlátené; z. pyramídy, hrobky egypt. kráľov) gréc. archit.
pinakel (z. veže v podobe malého ozdobného končistého stĺpika, najmä v gotike) lat. archit.
lýza (antický rímsový ukončujúci článok) gréc. archit.
akroterion (antický, renesančný a klasicistický ukončujúci prvok na rohoch a štítoch stavieb vo forme vejárovitej rastliny al. s postavou človeka, zvieraťa) gréc. archit.
kychta (valcové z., ústie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
terminácia (z. reakčného reťazca pri reťazovej reakcii) lat. fyz.
manžeta (vyznačené al. ohrnuté z. rukáva na dolnom konci) franc.
pat (nerozhodné z. šach. hry remízou, keď sa nedá ťahať kráľom) tal. šach.
mat arab.
šach mat (víťazné z. šach. hry, porážka súpera) perz. šach.
mansúba (obsahovo hodnotné z. šach. hry) arab. šach. porovnaj záver 1koniec 1

doska

tabuľa (d. na oznamy, údaje a pod.; d. na písanie, najmä kriedou.) lat.
parapet (d. na podokennej výmurovke, podobločnej časti steny, podobločnica, podokenica) tal. hovor. stav.
hurdiska (tehlový dutý stropný trám, d. na stropy a preklady) franc.
palubovka (užšia, jednostranne hobľovaná d. s drážkou a perom používaná na dlážky, pôvodne lodnej plošiny) rus. hovor.
vlysok (obdĺžniková doštička z tvrdého dreva s drážkou na parketové podlahy) franc.-nem. stav.
fošňa (hrubá drevená d., 38 – 100 mm, doskové rezivo) nem.
lajsňa (tenšia drevená d., lata) nem. hovor.
šalovka (d. na obloženie, debnenie, do kt. sa plní betón) nem. stav. slang.
sololit (drevovláknitá tvrdá d.) vl. m. + gréc. tech.
bukas (d. z bukových triesok) um.
dyha nem.
fornier (tenká drevená d. na preglejky, obklady a pod.) franc.-nem. zastar.
hobra (mäkká d. lisovaná z drevených vlákien s jemne zrnitým povrchom) nem. skr.
laminát (vrstvovitá látka vzniknutá spojením niekoľkých vrstiev vystužená živicami al. plastmi) lat. tech.
akulit (tvrdá drevovláknitá d. s otvormi podľa štvorcovej siete na zvukový útlm) um.
heraklit (drevocementová d. používaná na tepelnú a zvukovú izoláciu, na deliace priečky) vl. m. + gréc. stav.
lignát (drevovláknitá d. s cementom ako spojivom používaná ako obkladový materiál) lat. stav.
lignos (lisovaná drevovláknitá d. s cementom) lat. stav.
azulejos /-chos/ (modré al. viacfarebné glazované obkladové dosky, tabule s reliéfnym ornamentom používané v maurskej a špan. archit.) špan. archit.
tablica (d. na miesenie cesta) lat.
valcha (d. so zvlneným povrchom na ručné pranie) nem.
akvaplán (drevená d. s úchytom na nohy na prebežný výcvik vodných lyžiarov) lat. šport.
skateboard /skejtbord/
skejtbord angl. šport.
skate /skejt/
skejt (d. na kolieskach ako športové náčinie) angl. šport. hovor.
snowboard /snoubord/
snoubord (krátka široká d., lyža) angl. šport.
trambulína (odrazová perovaná d. na skok do vody, odrazový mostík) tal. šport.
štočok nem. polygr.
klišé (d., platňa s obrazom určená na tlač, najmä kovová) franc. polygr. slang.
stereotyp (tlačová d., platňa odliata vcelku zo sadzby, tlačový odliatok na tlač z výšky) gréc. polygr.
panel (d. s meracími, kontrolnými a ovládacími prístrojmi) lat.-hol. eltech. motor.
mutulus (d. na spodnej časti dórskej rímsy) lat. archit.
metópa (d. s reliéfom pod odkvapom dórskeho chrámu medzi triglyfmi) gréc. archit.
plinta (časť päty stĺpa, najnižšia, podnožná d. pod stĺpom; podstavec, d. pod sochou) gréc. archit.
abakus (časť hlavice antického stĺpa, štvorcová krycia d., platňa, na kt. spočíva vodorovný článok) gréc.-lat. archit.
gejzon (d., hlavná časť antickej, gréckej rímsy) gréc. archit.
antepagmenta (terakotová al. kamenná d. zdobená ornamentom, maľbou al. reliéfom používaná ako obklad kamenných al. drevených antických stavieb) lat. archit.
antefixa (terakotová al. kamenná d. zdobená reliéfom al. maľbou zakrývajúca škáry antických stavieb) lat. archit.
menza (časť oltára, oltárny stôl, kamenná d. na podstavci) lat. cirk.
abakus (vrchná d., platňa oltára) gréc.-lat. archit.
epitaf (náhrobná d. umiestnená v stene kostola na pamiatku zomretého, pamätník mŕtvemu) gréc. archit.
stéla (výškovo postavený a zdobený kameň s nápisom, kolmo vztýčená kamenná d., kamenný náhrobok v podobe zdobeného hranola, stĺpu al. tabule s nápisom, v staroveku) gréc. archit. porovnaj tabuľa 1tabuľa 2tabuľa 3doštička 1