cudzí

allo-

alo-

xeno- gréc. v zlož. sl.

alienus lat.

implantovaný (prenesený zvonku, nepôvodný) lat. kniž.

xeno- (týkajúci sa cudziny, cudzinca, hosťa; iný) gréc. v zlož. sl.

importovaný (dovezený, prebratý, prenesený zvonku, zo zahraničia) lat.-angl.

exotický (cudzokrajný, pochádzajúci z ďalekých krajín) gréc. odb.

prenesený

prenesený 1 (nesením a pod. niekam dopravený; umiestnený inde)

implantovaný (p. zvonku, nepôvodný, cudzí) lat. kniž.

importovaný (p. zvonku, zo zahraničia, dovezený, prebratý, cudzí) lat.-angl.

ekdemický (prinesený, zavlečený, privlečený) gréc. lek. e. choroba

právo

právo 1 (nárok, oprávnenie)

puvoár franc. hovor.

copyright /kopirajt/ (autorské p., doložka o ňom) angl. práv.

majorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najstaršieho mužského potomka) lat. hist. práv.

minorát (dedičské p., dedičský poriadok, kt. ustanovuje za dediča najmladšieho potomka) lat. hist. práv.

primogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci prednostné právo prvorodeného pri dedičskej postupnosti, prvorodenstvo) lat. hist. práv.

sekundogenitúra (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva druhorodeným potomkom, druhorodenstvo) lat. hist. práv.

terciogenitúra

tertiogenitúra /-ci-/ (dedičské p., dedičský poriadok zabezpečujúci práva treťorodeným potomkom) lat. hist. práv.

seniorát (dedičské a nástupnícke p. na panovnícky trón najstaršieho, najmä mužského člena rodu, nástupnícky poriadok) lat. hist. práv.

precipuum (prednostný dedičský nárok) lat. práv. hist.

majorát (nástupnícke p. vychádzajúce zo zásady prvorodenectva najstaršieho syna v rámci rodu, rodiny) lat. hist.

ius sanguinis (p. krvi, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda štátne občianstvo rodičov) lat. práv.

sufrágium (hlasovacie p.) lat.

elektorát (aktívne volebné p.) lat. odb.

devolúcia (p. disponovať uprázdneným majetkom al. úradom) lat. práv.

advitalícium (doživotne prislúchajúce p.) práv.

heterizmus (p. hosťa na ženu al. dcéru hostiteľa) gréc. hist.

ius primae noctis /jús prímé nok-/ (p. feudála stráviť po svadbe svojho poddaného svadobnú noc s novomanželkou, p. prvej noci) lat.

patent (výlučné p. na využívanie vynálezu, zaobchádzanie s vynálezom) lat. práv.

monopol (výhradné p. na suroviny, výrobu al. predaj niečoho) gréc.-franc. ekon.

opcia (p. jednej strany kúpiť alebo predať cenné papiere, cudziu menu a pod. k určitému dňu alebo počas určitej doby v budúcnosti za stanovenú cenu a záväzok druhej strany predať alebo kúpiť predmet zmluvy za rovnakých podmienok ekon.; p. vybrať si jednu z daných možností práv.) lat.

hypotéka (záložné p. na nehnuteľnosť zaisťujúce úver) gréc. práv. fin.

regres (p. toho, kto splnil fin. záväzok požadovať od dlžníka náhradu, úhradu zaplatenej sumy, postih) lat. práv.

propinácia (p. výhradného predaja al. výroby liehových nápojov) gréc. práv. hist.

privilégium lat.

rezervát (výhradné právo, výsada) lat. cirk. práv.

aditus

aktus (p. prechodu cez susedov pozemok) lat. práv.

servitút (p. používať cudziu nehnuteľnosť, napr. prechádzať cez cudzí pozemok, služobnosť) lat. zastar.

ius soli (p. pôdy, zásada, podľa kt. osoba narodením nadobúda narodením na území štátu jeho štátne občianstvo) lat. práv.

inkolát (šľachtické obyvateľské p. nadobúdať panstvá, zúčastňovať sa krajinského snemu a zastávať krajinské úrady) lat. hist. práv.

komposesorát (p. užívania feudálneho majetku založené na spoluvlastníctve nehnuteľností, pôdy) lat.

preferencia franc. franc.

preeminencia (prednostné p., prednosť) lat. kniž.

priorita (prednostné p., prednostný nárok; časová prednosť, prvé miesto al. postavenie) lat. práv.

ancienita (prednostné p. založené na poradí podľa odslúžených rokov) franc. odb.

precedencia (prednostné p. osoby vystupovať pred inými pre vyššie postavenie, hodnosť, úrad, spoločenská prednosť) lat. kniž.

prerogatíva (prednostné, výsadné p., prednosť, výsada) lat. kniž. a odb.

prím (vedúce postavenie, prednosť) lat. pren. hrať p.

sakrosanktum (posvätné, nedotknuteľné p.) lať. zastar. kniž.

regál (vyhradené, výsostné p. panovníka a neskôr štátu na majetok a činnosti prinášajúce príjmy, prospech) lat. hist. práv.

patronát (p. obsadzovať úrady, najmä cirk., v stredoveku) lat.

cézaropapizmus (rozhodovacie p. panovníka v cirkvi) lat.

kolatúra (p. na obsadenie cirk. úradu, fary) lat. cirk.

temporálie (svetské práva a dôchodky viazané na výkon úradu katolíckych duchovných) lat. cirk.

angarium (p. použiť cudzie lode, kt. sú v prístave ohrozeného štátu) perz.-lat. práv.

intercesia (p. vyšších úradníkov zrušiť al. zamedziť výkon výroku nižšieho orgánu, v starom Ríme) lat. hist.

aktorát (žalobné p.) lat. práv.

devolúcia (p. vyššieho orgánu prevziať a rozhodnúť vec od nižšieho orgánu) lat. práv.

ius gladii /jus/ (p. meča; p. trestať smrťou) lat.

ius vitae necisque /jus vité/ (p. nad životom a smrťou) lat.

palcát (richtárske p., znak richtárskej moci v podobe spletenca z kože, žila) lat. hist.

ius naturale /jus/ (prirodzené p., p. dané prírodou) lat.

optimo iure

pleno iure (plným p.) lat. kniž.

omni iure (plným, celým p.) lat. kniž. porovnaj oprávnenievýsada

peniaze

groše nem. hovor.

grajciare nem. hovor.

geršle nem. slang.

love róm. hovor.

many angl. slang.

money /mani/

dengy rus. slang.

pengi maď. slang.

viatikum lat.

financie (peňažné prostriedky) franc.

kapitál (veľký majetok, hodnota, najmä v peniazoch) lat. hovor.

majlant

majland (veľká suma p.) vl. m. expr.

bagateľ (veľmi malá suma p.) tal.-franc. hovor.

cash /keš/ (hotové p pri okamžitom platení za tovar, hotovosť) angl.

dotácia (p. poskytnuté bez určenia účelu ako podpora, prídel) lat. ekon.

subvencia (podpora, najmä z verejných prostriedkov, s presne určeným účelom) lat. ekon.

grant (p. poskytnuté na vyriešenie určitej úlohy, najmä vedeckej, umeleckej a pod.) angl.

bank (p. vložené do hazardnej hry al. zozbierané na zaplatenie účtu) tal. slang.

alimenty (vyživovací príspevok na dieťa, výživné) lat.

depozit

depozitum (hnuteľná vec daná do úschovy, napr. p., cenné papiere, drahé kovy a pod.) lat.

valuty (cudzie obeživo) tal.

devíza lat.-franc.

foreign exchange /forin exčejndž/ (bezhotovostný platobný prostriedok v cudzej mene používaný v medzinárodnom zúčtovaní) angl. fin.

avoir /avoár/

avoár (horúce p., krátkodobo vyvezené a investované v cudzine s očakávaním rýchleho zisku) franc. fin.

plonk

plonkový franc.-nem. hovor.

švorc

švorcový (bez peňazí, chudobný, slabý, čistý) nem. hovor. byť plonk, švorc

time is money /tájm iz many/ (čas sú p.) angl. kniž. porovnaj sumapríspevok

nepôvodný

epigónsky (napodobený, napodobňujúci v umení al. vede, netvorivý) gréc.

implantovaný (cudzí., prenesený zvonku) lat. kniž.

eklektický (spájajúci, spracovaný, zostavený z cudzorodých prvkov, netvorivý, nesamostatný) gréc.

opakovať

opakovať 1 (hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté)

rekapitulovať (stručne a prehľadne o., zhŕňať) lat.

papagájovať (netvorivo o. cudzie myšlienky) arab.-lat. expr. pejor.

verklíkovať (netvorivo o.) nem. pejor.

repetovať (o. si učebnú látku) lat. zastar. hovor.

duplikovať (dôrazne o., pripomínať, zdôrazňovať) lat.

reprodukovať (o. slovami niečoho prežité, počuté, podávať, vyjadrovať slovami) lat.

rezumovať (zhŕňať závery, obsah) franc. kniž.

výpoveď

výpoveď 1 (vyjadrenie slovami, výrok)

logos gréc. kniž. a filoz.

enunciácia lat. kniž.

predikament lat. filoz.

sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.

gnóma (v. so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.

teoréma gréc. kniž.

axióma gréc. kniž. a odb.

postulát (prijatý predpoklad, tvrdenie, veta, poučka, zásada prijatá bez dôkazu za pravdivú) lat. kniž. a odb.

aforizmus

apoftegma (stručný a vtipný výrok) gréc.

maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.

verdikt (rozhodujúci výrok, rozhodnutie, rozsudok) lat.-angl. kniž.

enunciát (rozhodujúca, základná časť súdneho rozhodnutia, výrok súdu) lat. práv.

citácia

citát (doslovne uvedený cudzí výrok) lat.

motto (citát uvádzajúci umelecké dielo a vyjadrujúci jeho základnú myšlienku) tal.

alegát (citát zo zákona, z knihy a pod.) lat. práv.

alegácia (citovanie z kníh, zákonov a pod.) lat. práv.

diktum (to, čo bolo povedané) lat.

prognóza (vedecká v. o možnej budúcnosti) gréc.

retrodikcia (výrok o minulých udalostiach) lat. log.

devíza (zásada, heslo, výrok) lat.-franc.

floskula (nadnesený, kvetnatý, ale pritom prázdny, ošúchaný výrok) lat. kniž. a pejor.

perlička (zaujímavý výrok budiaci pozornosť, často nechcene smiešny) román. pren. iron.

apoziopéza (neukončená v. prerušená uprostred, najmä v poézii) gréc. lingv.

mirable dictu /-rá- diktú/ (podivuhodný výrok) lat.

locum communis /-kus komú-/ (všeobecne známy výrok) lat. kniž.

dilógia (v. o niečom dvoma rovnakými slovami, napr. Viedeň je Viedeň) lat. lingv.

konklúzia (výrok, kt. je možné uznať na základe iných výrokov) lat. kniž.

biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc.

agrafa (Kristov výrok dochovaný mimo evanjelií) franc.

ecce homo /ekce/ (Pilátov výrok o zbičovanom Ježišovi s tŕňovou korunou, <i>ajhľa, človek</i>) lat. bibl.

implikácia (vzťah dvoch výrokov, z kt. jeden je dôsledkom druhého) lat. mat. log.

ekvivalencia (vzťah dvoch výrokov vzájomne vyplývajúcich zo seba samých) lat. mat. log.

konjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou a, kt. je pravdivý, ak platia súčasne všetky výroky) lat. log.

disjunkcia (v. zložený najmenej z dvoch jednoduchých výrokov spojených spojkou alebo, kt. je pravdivý, ak je aspoň jeden z nich pravdivý) lat. log.

negácia (v. popierajúci to, čo tvrdí pôvodný výrok) lat. mat. log.

funktor (logická spojka, kt. z východiskových výrokov vytvára výrok zložený, taká operácia, výrok) lat. log.

antecendent (výrok nasledujúci po slove ak v implikácii) lat. log.

konzekvent (výrok nasledujúci po slove tak v implikácii) lat. log.

operátor

kvantifikátor (výraz, kt. v spojení s inými výrazmi vytvorí výraz s novým významom) lat. log.

tautológia (logicky pravdivý výraz) gréc. mat. log. porovnaj tvrdenie

čistiaci

laxatívny lat. lek. farm.

purgačný

purgatívny (preháňací, o vyprázdnení čriev preháňadlom) lat. lek.

filtračný (oddeľujúci, zachytávajúci určitú zložku zo zmesi) lat.

rafinačný (č. a odstraňujúci nežiaduce, cudzie prímesi) franc. odb.

afinačný (zjemňujúci, zošľachťujúci) franc. odb.

hovoriť

komunikovať (doruzumievať sa, oznamovať, byť v spojení) lat.

formulovať (vyjadrovať slovne, vymedzovať pojem, myšlienku, názor) lat.

konštatovať (vyjadrovať, potvrdzovať, oznamovať zistenú, poznanú skutočnosť) lat.-franc.

verbalizovať (vyjadrovať slovami, rozprávať) lat. kniž.

artikulovať (h. a článkovať pritom hlásky lingv. fon.; jasne, zreteľne, dôrazne vyjadrovať, vyslovovať kniž.) lat.

skandovať (h., prednášať rytmicky a dôrazne) lat.

recitovať

deklamovať (umelecky prednášať lit. dielo) lat.

kecať čes. slang. subšt.

h. do luftu nem. hovor.

pindať (h., najmä nezmyselne, veľa a zbytočne, tárať, drístať, trepať) vl. m. vulg.

handrkovať

handrboliť (h. nezrozumiteľne, rýchlo al. cudzím jazykom) nem. hovor. expr.

pindať (bezočivo h., odvrávať, papuľovať) vl. m. vulg.

reprodukovať (vyjadrovať, podávať slovami, opakovať, slovami niečo prežité, počuté) lat.

duplikovať (dôrazne h., opakovať, pripomínať, zdôrazňovať) lat.

papagájovať (netvorivo h., opakovať cudzie myšlienky) arab.-lat. expr. pejor.

pózovať (h. strojene) franc. pren. expr.

ironizovať (posmešne h., vysmievať sa, posmievať sa použitím slova vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni, zosmiešňovať) gréc.-lat.

satirizovať (ostro, útočne, uštipačne, kriticky h., vysmievať sa, zosmiešňovať) lat.

teoretizovať (h. jalovo, bezobsažne, učene) gréc.

mondokovať

monďokovať (h. po maď.) maď. hovor. zastar. pejor.

parentovať (h., rečniť na pohrebe, smútočnej rozlúčke, o evanjelickom kňazovi) lat.

telefonovať (h, dorozumievať sa prostredníctvom telefónu, volať) gréc.

relata refero /-lá-/ (hovorím, rozprávam, opakujem iba to, čo som počul) lat. kniž.

declamando /dekla-/ (zreteľne, presne článkovať, viac h. ako spievať) tal. hud. porovnaj rozprávať sa

prepravovať

transportovať (dopravovať, prevážať) lat.

lifrovať (dodávať, dopravovať) nem. zastar. hovor.

tranzitovať (dopravovať tovar cez cudzie územie) tal. dopr.

pašovať (nezákonne, tajne, bez povolenia prenášať, prevážať cez hranice; tajne dodávať, donášať niečo zakázané) franc.-nem.

šikovať (dopravovať, posielať) nem. hovor.

eskortovať (dopravovať, odvádzať, sprevádzať väzňov, zajatcov, voj. strážou) tal.-franc.

šupovať (viesť niekoho niekam, pôvodne do väzenia, násilne odvádzať, hnať, dopravovať) nem. hovor. zastar. al. expr.

rudlovať (p. dvojkolesovým ručným vozíkom na prepravu tovaru vo vreciach, debnách a pod., v sklade a pod.) nem. slang.

redigať (namáhavo, pomaly niesť al. ťahať niečo ťažké, teperiť, terigať, vliecť) rum. hovor. expr.

mordovať sa (úmorne, namáhavo p., drieť, lopotiť sa, namáhať sa) nem. hovor. expr.

molestovať sa (trápiť sa, unúvať sa, namáhať sa) lat. expr.

iný

alternatívny (pripúšťajúci výber) lat.-franc.