Výsledky vyhľadávania

iný

alternatívny (pripúšťajúci výber) lat.-franc.
allo- (odlišný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
xeno- (cudzí, týkajúci sa cudziny, cudzinca, hosťa) gréc. v zlož. sl. porovnaj protikladný 1nezhodný

odlišný

diskrepantný (nezhodný, rozdielny) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odchylný) lat. odb.
disparátny (nezhodný, rozdielny, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
alo- (iný) gréc. v zlož. sl.
diferenčný (rozdielny, rozdielový) lat.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
hetero- (rôzny, rozličný, iný) gréc. v zlož. sl.
degenerovaný (o. od normálneho priebehu al. vývinu, neprirodzený, znetvorený, zhoršený, úpadkový, zakrpatený, menejcenný) lat. lek. aj pren.
deformovaný (zmenený pôsobením vonkajších síl, zbavený prirodzeného tvaru al. zmyslu, neprirodzený, znetvorený, pokrivený, krivý, skreslený) lat.
kontrastný (úplne o., nepodobný, opačný, protikladný, nápadne rozdielny) tal.
kontrapozičný (úplne o., protikladný) lat. porovnaj odchylný

rôzny

allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (mnohý, početný) gréc. v zlož. sl. porovnaj rozmanitý 1rozmanitý 2rôznorodýrozdielnyodlišný

odchylný

deviantný (o., odchyľujúci sa od normy) angl. sociol.
aberačný (o. od normálneho stavu, smeru) lat. kniž. a odb.
atypický (nezvyčajný, osobitý, zvláštny, neprirodzený) gréc.
paratypický (nezvyčajný, o. od obvyklých vlastností a vzhľadu) gréc. odb.
anomálny (o. od normálneho stavu, pravidla, tvaru a pod., nepravidelný, výnimočný, neprirodzený) gréc.
abnormný lat. zried.
anormálny (o. od normy, normálneho stavu, nepravidelný, nezvyčajný, zvláštny, úchylný, neprirodzený, vymykajúci sa norme) gréc. + lat. kniž.
monštruózny (odchyľujúci sa od normálnej podoby, veľkosti, obludný, zvrátený, obrovský, strašný) lat. kniž.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, rozdielny, nesúhlasný, odlišný) lat. odb.
degenerovaný (neprirodzený, zmenený, najmä chorobne) lat.
dysfunkčný (chybný, porušený, narušený) gréc. + lat. lek.
defektný (chybný, porušený, kazový, poškodený, pokazený) lat.
diskrepantný (nezhodný, rozdielny, odlišný) lat. kniž.
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
heterogénny (rôznorodý, nerovnorodý, nesúrodý, rôznotvárny, nejednotný) gréc.
disparátny (nezhodný, rozdielny, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diferencovaný (rozlíšený, odlíšený, rozrôznený) lat. porovnaj odlišnýneobvyklý

rozdielny

disparátny (nezhodný, odlišný, rôznorodý, neporovnateľný) lat. kniž.
diskrepantný (nezhodný, odlišný) lat. kniž.
diferenčný (rozdielový) lat.
kontrastný (nápadne r., úplne odlišný, nepodobný, protikladný, opačný) tal.
diametrálny (celkom r., protikladný, protichodný, opačný, odporujúci si) gréc.
divergentný (nezhodný, rozbiehavý, nesúhlasný, odlišný, odchylný) lat. odb.
allo- (odlišný, iný) gréc. v zlož. sl.
hetero- (rôzny, rozličný, iný, odlišný) gréc. v zlož. sl.
poly- (rôzny, mnohý, početný) gréc. v zlož. sl.

premena

metamorfóza gréc. kniž. a odb.
transformácia (pretvorenie, prechod) lat. kniž. a odb.
komutácia (zámena, výmena) lat.
konverzia (zmena, obrat, odb.; p. jednej meny za inú menu, fin.; p. úveru na iný úver za iných podmienok, fin.; p. zbrojárskej výroby na iný druh výroby, ekon.) lat.
transmutácia /tranz-/ (premenenie, kniž. a odb.; p. obyčajných kovov na zlato, v alchýmii, hist.) lat.
transfigurácia (p. z jednej podoby do druhej, pretvorenie, pretváranie) lat. kniž. a odb.
konvalidácia (p. neplatného práv. vzťahu na platný odpadnutím prekážky jeho platnosti, napr. manželstvo, dodatočné nadobudnutie platnosti) lat. práv.
sublimácia (p., najmä na niečo vyššie, vznešenejšie, stupňovanie) lat. kniž. zried.
verbalizácia (prechod slova al. tvaru iného slovného druhu k slovesu) lat. lingv.
gag /geg/ (náhla p. vo výstavbe situácie, neočakávaný prekvapivý komický zvrat postavený na porušení logiky) angl. film. div.
reverzovanie (p. zmyslu pohybu, napr. otáčania, na opačný, u strojov a zariadení) lat. tech.
mumifikovanie (p. mŕtveho tela človeka al. zvieraťa opatreniami chrániacimi pred rozkladom, konzervovaním, napr. vysušením, zmrznutím, balzamovaním) perz.-arab.
dezertifikácia (p. obrábanej pôdy na púšť) lat. odb.
metabolizmus (látková p.) gréc. biol.
fotosyntéza (p. kysličníka uhličitého v rastlinách na organické látky pôsobením svetla) gréc. biol. chem.
disipácia (p. jednej formy energie na inú, najmä na teplo) lat. fyz.
likvefakcia (p. na kvapalný stav, skvapalnenie) lat. fyz. chem.
zymóza (premena energeticky bohatších látok na energeticky chudobnejšie, rozklad, kvasenie) gréc. chem.
konsekrácia (p. chleba a vína na Kristovo telo a krv, bohoslužobný úkon v rímskokatolíckej cirkvi) lat. cirk.
transubstanciácia (p. podstaty chleba a vína na podstatu tela a krvi Kristovej pri omši, v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) lat. náb. porovnaj zmena 1

útvar

útvar 2 (organizačná jednotka, zložka)
ozbrojený, voj. ú.
formácia lat.
rota (najmenší taktický ú., základná voj. jednotka, stotina) franc.-nem.
batéria (rota raketového vojska a delostrelectva) franc. voj.
batalión (ú. zložený z niekoľkých rôt, prápor) franc. voj.
maršbatalión (batalión odchádzajúci na front) nem. zastar. voj. slang.
regiment (základný samostatný ú., pluk) lat. zastar.
divízia (základný taktický zväzok voj. jednotiek) lat.
brigáda (ú. pozemného vojska zložený z niekoľkých nižších útvarov, s vlastným tylovým zabezpečením) franc. voj.
interbrigáda (medzinárodný brigáda protifašistických bojovníkov v špan. občianskej vojne) lat. + franc.
garnizóna (ú. trvale al. dočasne usadený na určitom mieste, voj. posádka) franc.-nem. zastar. voj.
garda (vybraný voj. oddiel) franc.
trén (zásobovací ú.) franc. zastar.
sanita (zdravotný oddiel) lat. hist.
rezerva (záložné voj. jednotky) franc. zastar.
komando (malý prepadový, zvláštny ú.) lat.-nem.
guerilla /geriľa/ (malý záškodnícky, partizánsky oddiel) špan. voj.
maquis /-ki-/ (partizánsky ú. franc. odbojárov, 2. svetová vojna) franc.
hipparchia (oddiel ťažkej macedónskej jazdy) gréc. hist.
syntagma (ú. starogréc. vojska s 250 vojakmi) gréc. hist.
légia (ú. starorím. vojska, základná voj. jednotka) lat. hist.
kohorta (ú. starorím. vojska, desatina légie) lat. hist.
centúria (ú. starorím. vojska, stotina légie) lat. hist.
manipul (ú. starorím. vojska, tretina kohorty, 120 – 150 mužov) lat. hist.
dekúria (ú. starorím. vojska, desať mužov) lat. hist.
ala (peší al. jazdecký ú. starorím. vojska s 500 – 1 000 vojakmi) lat. hist.
tercia (bojové zoskupenie, zostava pešieho pluku, 16. a 17. st.) lat. hist.
eskadróna tal.-franc. voj.
škadróna franc.-nem. zastar.
švadróna (jazdecký ú. na úrovni roty, stotina) franc.-nem. hist. voj.
bandérium (jazdecký ú v Uhorsku bojujúci pod zástavou kráľa, šľachtica, cirk. hodnostára al. mesta) lat. hist.
kompánia (ú. v rak. armáde na úrovni roty) franc. zastar.
piket (jazdecký ú. ozbrojený bodnou kopijovitou zbraňou s dlhou rukoväťou) franc. hist.
odriad (ú. určený na plnenie zvláštnych úloh) rus. voj.
sotňa (kozácka stotina) rus. zastar.
tuman (tatársky ú., 10 tisíc mužov) turk.-rus.
aljú (ú. v Mongol. ríši, 10 vojakov) tat. hist.
janičiari (tur. elitná jednotka zložená zo zajatcov a násilím odobratých detí) tur.
wing (ú. brit. kráľovského letectva, letka) angl.
rangers /rendžers/ (elitná voj. jednotka zvláštneho určenia, USA, NATO) angl.
flotila (ú. vojnového námorníctva určený na boj na riekach, jazerách a na mori) špan.-franc.
flota (ú. vojnového loďstva pod jednotným velením) nem. lod.
eskadra (ú. vojnového námorníctva al. letectva) špan.-franc. voj.
eskadrila (malá eskadra) franc. voj.
iný ú.
fakulta (časť vysokej školy organizovaná samostatne podľa príbuzných vedných odborov, na čele s dekanom) lat.
katedra (základný vedecko-pedagogický ú. na vysokej škole tvorený podľa odborov) gréc.
frakcia (ú. v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
frátria (spoločenský ú., kt. vznikol rozdelením rodu na ďalšie rody spojené ekon., voj. a inými záujmami) gréc. hist.
lóža (organizačný ú. slobodomurárov) franc.
calpulli /kal-/ (aztécky ú., základná sociálna jednotka) indián. porovnaj obvod 2oddelenie 3podnik 1zbor 1

útvar

útvar 1 (prirodzený celok s určitou štruktúrou)
formácia lat.
montáž (ú. zostavený z hotových častí do celku) franc.
rovinný ú.
triangel lat.-nem. kniž. a odb. zastar.
trigón (trojuholník) gréc. odb.
tetragón (štvoruholník) gréc. mat.
deltoid (štvoruholník súmerný len podľa jednej uhlopriečky) gréc. geom.
paralelogram (štvoruholník, kt. protiľahlé strany sú rovnobežné, rovnobežník) gréc. mat.
kvadrát (štvorec) lat. hovor. zastar.
rombus (kosoštvorec) gréc. geom.
romboid (kosodĺžnik) gréc. geom.
trapéz (lichobežník) gréc. mat. zastar.
trapezoid (rôznobežník) gréc. mat.
pentagón (päťuholník) gréc. geom.
hexagón gréc. geom.
sexagon (šesťuholník) lat. + gréc.
heptagón (sedemuholník) gréc. geom.
oktogón (osemuholník) gréc. mat.
polygón (uzavretý mnohouholník) gréc. mat.
iný ú.
oliva lat.
oliveta (ú. v tvare plodu stredomorského stromu olivy) lat.-franc.
orgán gréc. biol.
organo- (ú. tela, časť tela, organizmu s osobitnou funkciou, ústroj, ústrojenstvo) gréc. v zlož. sl. porovnaj nádorvýrastok
skyfos (lievikovitý ú.) gréc. lek.
trichobezoár (klbkovitý, guľatý útvar v žalúdku z prehltnutých vlasov a chlpov) gréc. + franc. lek.
perla román.
margarita (guľovitý ú. v plášťovej dutine lastúrnikov vzniknutý vrstvením vnútornej vrstvy okolo cudzieho telieska) gréc. zastar. kniž.
entita (bližšie neurčený, skutočný al. predpokladaný ú.) lat. odb.
monáda (základná, ďalej nedeliteľná jednotka bytia) gréc. filoz.

rozpočet

budžet /bi-/ (r., najmä štátny) franc.
etát (štátny al. iný r.) franc.
preliminár (predbežný, vopred pripravený r.) lat.-franc. odb.
kalkulácia (výpočet, prepočet, najmä nákladov al. ceny) lat.

písmeno

letter angl. polygr.
bukva rus. zried.
litera (znak pre hlásku) lat.
graféma (písomný znak hlásky, základná jednotka písomnej podoby jazyka) gréc. lingv.
alfanumerický znak (znak vyjadrený písmenami a číslicami) gréc. + lat.
typ (p. al. iný znak, značka) gréc. polygr.
logotyp (dve al. viac p. na jednom odliatku) gréc. polygr.
iniciálka (veľké počiatočné p. slova, najmä ozdobné) lat. polygr.
minuskula (p. malej abecedy) lat. odb.
majuskula lat.
verzálka (p. veľkej abecedy) lat. polygr.
unciála (zaoblené p. veľkej abecedy v stredovekých rukopisoch) lat.
kapitála (staršie označenie majuskulového písma) lat.
kapitálka (veľké p. vo výške písmen malej abecedy) lat. typ.
kustód (p. al. číslica na označenie poradia rukopisných strán) lat. odb.
index (písmenný al. číselný znak pripájaný k inému znaku danej veličiny na rozlíšenie od inej veličiny) lat. odb.
alfa (prvé p. gréckej abecedy, α) gréc.
omega (posledné p. gréckej abecedy, ω) gréc.
jota (p. i) gréc.
jery (v cyrilike a azbuke p. y, ypsilon) slovan. lingv.
jer (jedno z dvoch p. bez hláskovej platnosti v azbuke, tvrdý a mäkký znak) slovan. lingv.
halef (prvé p. hebr. abecedy) hebr.
runa (p. starogerm. písma rytého do dreva al. kameňa) germ.
font (sada písmen, grafických znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
ad litteram (do p., doslova) lat. kniž.
verbatum et litteratim (doslova a do písmena) lat. kniž. porovnaj znak 4písmo 1

vlastnosť

rys nem. kniž.
stigma (výrazná charakteristická v., znak) gréc. kniž.
atribút (podstatná, základná, výrazná, nevyhnutná v.) lat. kniž. a odb.
punc (charakteristická v., črta, výrazný znak) tal.-nem. expr.
akcidens (dočasná, nepodstatná, vedľajšia, náhodná v. vecí) lat. filoz.
kritérium gréc.
diferenciátor lat. odb.
benchmark /benč-/ (odlišovací, určovací znak) angl. ekon.
diskriminant (rozlišujúce kritérium) lat. odb.
tertium comparationis /-cium komparación-/ (spoločný znak slúžiaci ako základ pre porovnanie) lat. odb.
alograf (znak zastupujúci iný znak, jav) gréc.
ekvifinalita (v. otvorených systémov, v kt. stály stav nezávisí od východiskových podmienok) lat. odb.
markant (v. objektu, osobitá, kt. je pre svoj náhodný výskyt významná pri identifikácii v kriminalistike) franc. krim.
atavizmus (zdedená, ale nefunkčná v. al. znak, prežitok) lat.-franc. biol.
rudiment (v. zdedená z vývojovo nižšieho štádia, ale bez funkcie, významu) lat. biol.
intenzionalita (v. zloženého výroku, kt. pravdivostná hodnota nezávisí od pravdivostnej hodnoty zložiek) lat. log.
extenzionalita (v. zloženého výroku, kt. pravdivostná hodnota závisí od pravdivostnej hodnoty zložiek) lat. log.
akustika (zvuková v. určitého priestoru) gréc. porovnaj znak 1
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 45. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.