Výsledky vyhľadávania

usporiadanie

usporiadanie 1 (uvedenie do poriadku, do súladu, urovnanie)
aplanácia (usporadúvanie, urovnanie, urovnávanie) lat. kniž. a odb. a. terénu, sporu
adjustácia
adjustáž (náležitá, konečná úprava, príprava, u., usporadúvanie, prispôsobenie, prispôsobovanie) lat. kniž. a odb.
tandem (u. dvoch strojov za sebou, zariadenie zložené z dvoch a viac strojov za sebou) angl. tech.
konštitúcia (u. atómov a väzieb v molekule) lat. chem.
spektrum (u. zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok) lat. fyz.
konfigurácia (zoskupenie, rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie) lat. odb. kniž.
štruktúra (vnútorné u. určitej látky; u. prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy, stavba; vnútorné u. spoločenských útvarov) lat.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
monopol (štruktúra trhu, v kt. jediná firma ponúka homogénny produkt, ktorý nemá žiadne blízke náhrady) gréc.-franc. ekon.
oligopol (štruktúra trhu s malým počtom predávajúcich) gréc.-angl. ekon.
oligopson (štruktúra trhu s malým počtom kupujúcich a veľkým množstvom predávajúcich) gréc. ekon.
konsolidácia (upevnenie, ustálenie, u. hosp. al. polit. pomerov) lat.
kompozícia (zloženie, skladba, u. prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.
architektúra
architektonika (vnútorné u. z tech. al. umeleckého hľadiska, skladba celku) gréc.
typografia (výtv. a tech. u. tlačoviny, knihy a pod.) gréc.
rytmus (pravidelné u. slovných prízvukov, zvukových prvkov) gréc. lit. lingv.
synkopa (rytmický útvar vznikajúci presunutím prízvuku z ťažkej doby na ľahkú) gréc. hud.
metrum (rytmické u. verša) gréc.-lat. lit.
formát (u. údajov na disku) lat. výp. tech.
textúra (vnútorné u., zloženie, väzba) lat. odb. porovnaj stavba 2zoskupenie

stavba

stavba 2 (spôsob usporiadania častí do celku, zloženie)
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky; usporiadanie prvkov, častí, zložiek celku a ich vzájomné vzťahy) lat.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
systém (spôsob usporiadania určitého celku) gréc.
kompozícia (zloženie, skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, s. umeleckého diela) lat.
choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.
konštrukcia (zloženie, zostrojenie, zostavenie, napr. navrhnutie a zhotovenie častí v celok, technického riešenia, geometrického útvaru; s. tela, telesná sústava) lat.
konštitúcia (s. tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.
anatómia (s. rastlinného, živočíšneho a ľudského tela, jeho častí a orgánov) gréc.
organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.
gramatika (s. jazyka, sústava pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu a tvorbu viet, syntax) gréc. lingv.
morfológia (s. slova, tvaroslovie) gréc. lingv.
syntax (s. viet a súvetí) gréc. lingv.
suprasyntax lat. + gréc.
hypersyntax (nadvetná syntax) gréc. lingv.
tektonika (vnútorná s. umeleckého diela) gréc. porovnaj zloženie

riešenie

riešenie 2 (vhodné usporiadanie, úprava)
optimalizácia (najlepšie, najvhodnejšie r. v daných podmienkach, zlepšenie, zlepšovanie) lat. kniž. a odb.
interim (dočasné, prechodné r.) lat. práv.
architektúra
architektonika (vnútorné r. z tech. al. umeleckého hľadiska, skladba celku) gréc.
design /dizajn/
dizajn (výtvarné r., povrchové vzorovanie výrobku al. diela, stvárnenie, spracovanie, vzhľad) angl.

odvetvie

odvetvie
infraštruktúra (súbor odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod.) lat. ekon.
kvartér lat.
kvartérna sféra (o. ekonomiky pôvodne považované za nevýrobné, zahrňujúce vysoké školstvo, vedu a výskum) lat. ekon.
energetika (priemyselné o. zaoberajúce sa výrobou a využívaním rôznych druhov energie) gréc.
metalurgia (o. výroby zaoberajúce sa výrobou a spracovaním kovov a zliatín, hutníctvo) gréc.
petrochémia (o. výroby zaoberajúce sa využitím ropy, uhlia a zemného plynu) gréc.
technika (odbor výrobnej pracovnej činnosti) gréc.
technológia (odbor zaoberajúci sa spôsobmi spracovania materiálu na určitý výrobok) gréc.
architektúra (odbor zaoberajúci sa navrhovaním stavieb, bytov a pod., staviteľstvo) gréc.
rádiotechnika (odbor zaoberajúci sa vysielaním a prijímaním elektromagnetických vĺn) lat. + gréc.
reprografia (o. zaoberajúce sa rozmnožovaním dokumentov a pod.) lat. + gréc.
polygrafia (o. výroby zaoberajúce sa reprodukovaním a rozmnožovaním písaných al. kreslených predlôh tlačou, tlačiarenský priemysel, tlačiarstvo) gréc.
garbiarstvo (o. zaoberajúci sa spracovávaním surových zvieracích koží, kožiarstvo) nem.
optika (o. zaoberajúce sa výrobou zariadení využívajúcich svetelné javy, upravujúcich prechod svetla) gréc.
pyrotechnika (o. zaoberajúce sa výrobou, používaním a zneškodňovaním výbušnín) gréc.
fotografia (odbor výtv. umenia zaoberajúci sa zhotovovaním obrazových záznamov pôsobením svetla na citlivú vrstvu fimlu al. dosky) gréc.
film angl.
kinematografia (odbor zaoberajúci sa výrobou filmov) gréc.
public relations /pablik rilejšnz/ angl.
PR angl. skr.
píár
pí ár (odbor zaoberajúci sa vzťahmi s verejnosťou na základe jej cieľavedomého ovplyvňovania so zámerom vytvorenia al. zachovania pozitívneho vzťahu verejnosti k osobe al. organizácii) angl. hovor.
športové o. pozri šport porovnaj oblasť 2

zloženie

zloženie
štruktúra (vnútorné usporiadanie určitej látky) lat.
systém (spôsob usporiadania určitého celku, stavba) gréc.
architektúra (organizačná štruktúra) gréc.
kompozícia (skladba, usporiadanie prvkov, zložiek do jednotného celku, stavba umeleckého diela) lat.
konštrukcia (navrhnutie a zhotovenie, zostrojenie, zostavenie častí v celok, tech. riešenia, geom. útvaru) lat.
textúra (vnútorné usporiadanie, väzba) lat. odb.
konštitúcia (stavba tela podmienená činnosťou a vlastnosťami organizmu a vzťahom k vonkajšiemu prostrediu) lat. zool.
organika (vnútorná skladba vzájomne usporiadaných zložiek) gréc.
sortiment (z. druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
portfólio (z. zásoby cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
choreografia (pohybová kompozícia tan. diela, tanca, baletu) gréc.
batéria (zostava na určitú činnosť, napr. vodovodných ventilov na reguláciu al. miešanie vody) franc. porovnaj stavba 2sústava

umenie

umenie 1 (činnosť vytvárajúca umelecké diela; umelecké výtvory)
kumšt nem. hovor. expr.
múza vl. m. kniž.
antika (starogréc. a starorím. u. a kultúra) lat.
ars antiqua /-kva/ (staré u.) lat.
lege artis /lé-/ (podľa pravidiel u.) lat. kniž.
l’art pour l’art /lár púr lár/ (u. pre u. ako zásada estetického smeru hlásajúceho samoúčelnosť umenia) franc.
ars poetica lat. kniž.
Parnas (básnické u.) gréc. vl. m. pren.
orchestika (tan. u., pôvodne v starom Grécku) gréc.
grafika (výtv. u. využívajúce techniky umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
architektúra (staviteľské u., staviteľstvo) gréc.
fotografia (odbor výtv. umenia zaoberajúci sa zhotovovaním obrazových záznamov pôsobením svetla na citlivú vrstvu fimlu al. dosky) gréc.
film angl.
kinematografia (film. u., výroba filmov) gréc.
artistika (cirkusové al. varietné u.) franc.
rétorika
rétorstvo (rečnícke u., rečníctvo) gréc.
artes mechanicae /-cé/ (remeselné umenia v stredoveku) lat. hist.
ars liberalis (slobodné umenia, vyučovacie predmety na stredovekých školách, gramatika, rétorika, dialektika, aritmetika, geometria, astronómia, hudba)
trívium (nižší stupeň slobodných umení, tri základné vedy v stredoveku, gramatika, rétorika, logika) lat. hist.
kvadrívium (štyri vyučovacie predmety na stredovekých školách, aritmetika, geometria, astronómia a hudba) lat. hist.

staviteľstvo

staviteľstvo
architektúra (staviteľské umenie) gréc.

vstup

vstup 2 (vchod)
porta (brána, dvere) lat. zastar. a odb.
portál (umelecky upravený, stvárnený vchod, vjazd do významnej budovy) lat.
entreé /antré/ (vchod) franc. kniž.
žudro (prístavok pred vchodom do domu na západnom Slovensku a južnej Morave) nem.
dufart (vchod al. vjazd do dvora cez dom, podjazd) nem. zastar.
gópuram (stupňovitý portál obdĺžnikového pôdorysu nad bránou chrámu, ind. dravidská architektúra) sanskrit porovnaj brána

priestor

priestor
-sféra gréc. v zlož. sl.
stereo- gréc. v zlož. sl.
exteriér (vonkajší p., vonkajšia časť, vonkajšok) lat.
interiér (vnútorný p., vnútorná časť, vnútrajšok) franc.
komora (uzavretý p. v tech. zariadeniach, v ktorom prebieha určitý dej) gréc.-lat.
batysféra (vodotesná ponorná tlaková komora umožňujúca posádke priame pozorovanie vo veľkých hĺbkach mora) gréc. tech.
mufľa (komora pece zo žiaruvzdorného materiálu zabraňujúca priamemu styku vypaľovaných predmetov s ohňom) nem. tech.
kamera (tmavá komora optického prístroja) gréc.-lat.
camera obscura /ka- -kura/ (tmavá komora) lat.
terárium (p. na chov menších suchozemských zvierat, najmä plazov a obojživelníkov) lat.
serpentárium (terárium na chov hadov) lat.
vivárium (p. na chov živočíchov upravený ako prirodzené prostredie) lat.
areál (vymedzená časť územia so stavbami) archit.
square /skvér/
skvér (rozšírený štvorhranný areál, uličné priestranstvo, najmä s malým parkom) angl. archit.
korzo tal.
promenáda (miesto na hromadné prechádzanie sa, najmä v meste, kúpeľoch, prechádzková cesta) franc.
kolonáda (široký otvorený p. so stĺporadím) franc.
hala franc.-nem.
vestibul (veľký krytý priestor, veľká priestranná sieň; vstupná al. oddychová miestnosť vo veľkých verejných budovách, najmä stanice, školy, hotely, dvorana) lat.
habitácia (miesto na ubytovanie, obydlie) lat. zastar.
kabína (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb) franc.
box (oddelený, ohradený, vyhradený p., oddelenie) angl.
separé (menší oddelený p., oddelenie, v reštaurácii a pod.) franc. hovor.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
trakt (p. budovy vymedzený nosnými múrmi) lat. archit.
lucerna (p. medzi ramenami schodiska, zrkadlo) lat. stav.
ateliér (uzatvorený p. určený na nakrúcanie filmov) franc.
štúdio (miesto na prípravu a vysielanie rozhlasových a televíznych programov, na nakrúcanie filmov a pod.) tal.
pľac (miesto, kde sa nakrúca film) nem. film. slang.
pressfoyer /presfoajé/ (p. pred rokovacou miestnosťou, kde sa konajú rozhovory pre tlač po rokovaní al. počas neho) angl. + franc. žurn.
respírium (p. na odpočinok, oddych) lat.
diatyron (krytý p. pred vstupom do budovy) gréc. archit.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý p.) nem. stav.
íván (zaklenutý p. z pálených tehiel, zdobený štukou al. obkladmi, otvorený oblúkom do vnútorného nádvoria, v palácoch, obytných domoch, mešitách, islamská architektúra) perz. archit.
exil (miesto pobytu vyhnanca) lat.
azyl (pokojné, bezpečné miesto poskytujúce pocit pokoja, útočisko) gréc. pren.
oáza (pokojné, príjemné, isté miesto) egypt.-gréc. pren.
post (miesto, stanovište, napr. stráže) lat.-nem. kniž.
rajón (miesto pôsobnosti al. činnosti niekoho) lat.
domicil (miesto trvalého pobytu fyzickej osoby al. sídlo právnickej osoby, bydlisko; miesto kde má byť zaplatená zmenka al. šek) lat.
parket (miesto v zábavnom podniku vyhradené na tanec) franc.
parket (oddelené miesto na burze pre úradných odhadcov) franc. ekon.
kulisa (p. na burze, kde sa obchoduje voľnejšie s tovarom al. inými hodnotami, málo bežnými na trhu) franc.
planš (miesto, kde sa šermuje) franc. šport.
fórum
aréna (miesto na verejné vystúpenia, rokovania, vyjadrovanie názorov) lat.
bema (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníkov) gréc. archit.
estráda franc.
pódium (vyvýšené miesto, podlaha zvýšená o jeden al. viac stupňov, zvýšená plocha, plošina určená na verejné vystúpenia) gréc.-lat.
tribúna (vyvýšené rečnícke miesto, miesto pre rečníka, predsedníctvo zhromaždenia a pod.; vyvýšené miesto v bazilike pre súdnych úradníkov a pod., v starom Ríme hist.) lat.
rostrum
rostra (tribúna na starorím. Fóre) lat. hist.
ambo
ambona (staroveké vyvýšené, rečnícke miesto) gréc. archit. hist.
tribunál (vyvýšené miesto, kde úradovali najvyšší súdni úradníci v starom Ríme) lat. hist.
tokonoma (miesto na písanie v jap. dome) jap.
golgota (miesto utrpenia, trápenia, múk) aram. pren. kniž.
pranier (miesto, kde vystavovali vinníka verejnej potupe, lešenie, stĺp, kôl ku ktorému priväzovali vinníka) nem. hist.
ergastulum (miesto na zatváranie nespoľahlivých al. potrestaných otrokov, žalár v antike) gréc.-lat. hist. porovnaj väzenie 1
pakáreň (miesto, kde sa vykonáva nezmyselná, hlúpa, samoúčelná činnosť) indián.-špan. slang. pejor.
sodoma (miesto nerestí, nemravností, neviazanosti, hriechu) vl. m. expr. hotová S. a Gomora
strunga (ohradené miesto v košiari, kde sa doja ovce) rum.
pozícia (miesto na boj al. na obranu) lat.
mýto nem.
richta (miesto, kde sa vyberal poplatok za používanie ciest a mostov) nem. hist.
checkpoint /čekpojnt/ (miesto, kontrolné stanovište na hraničných prechodoch) angl.
parkán (p. medzi hlavnou, vnútornou a predsunutou, vonkajšou, nižšou stredovekou hradbou, múrom, hradbová priekopa) nem.
depónia (miesto na ukladanie vykopanej nepotrebnej zeminy, skládka, násyp) lat. stav.
kazematy (podzemné priestory pod hradmi používané na ubytovanie, skladovanie, obranu, väznenie) tal.
kaverna (podzemný p. na továrne, sklady, nádrže, pevnosti a pod.) lat. stav. voj. ban.
kolumbárium (p. s výklenkami na ukladanie urien s popolom zomretých) lat.
cinerárium (miesto na uloženie popolníc, urien) lat.
osárium
ossarium (p. na ukladanie kostí zo zrušených hrobov, najmä bývalých bojísk, kostnica) lat. kniž.
koruptela (porušené miesto v texte, najmä v rukopisnom texte) lat. filol.
štart (miesto, z kt. sa začínajú preteky) angl.
cieľ (miesto, kde sa končia preteky, kt. sa má zasiahnuť) nem.
terč (p. slúžiaci ako cieľ pri streľbe, najmä kruhový) román.-nem.
aut (p. za hraničnou čiarou ihriska) angl. šport.
umpire /empajer/ (vyvýšené, miesto pre rozhodcu, najmä v tenise) angl.
paddock /pedek/
paddok (ohradený p. pri dostihovom závodisku, kde sa vodia osedlané kone pred závodom) angl. šport.
prírodný, biologický p.
partia (miesto v prírode, na tele) lat.
gnation (miesto na dolnej čeľusti najviac vystupujúce dopredu) gréc. lek.
glabella (ploché políčko na čelovej kosti nad koreňom nosa) lat. anat.
gonion (vrchol uhla dolnej čeľuste) gréc. anat.
efelida (škvrna, peha, tmavé miesto na pokožke) gréc. lek.
madiastínum (p. medzi pravou a ľavou pohrudnicovou dutinou, medzipľúcie) lat. anat.
interstícium (p. medzi tkanivovými bunkami vyplnený vmedzereným tkanivom) lat. biol.
intercelulára (medzibunkový p. v pletive rastliny) lat. biol.
lokus (miesto na chromozóme, kde je umiestnený určitý gén) lat. biol.
proveniencia (miesto pôvodu, zemepisná oblasť, z ktorej niekto al. niečo pochádza) franc.
lokalita (miesto na zemskom povrchu, kt. sa niečím vyznačuje) lat.
pól (miesto sústredenia magnetického množstva, s najsilnejším silovým pôsobením) gréc. fyz.
epicentrum (miesto na povrchu Zeme kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod, nad stredom atómového výbuchu) gréc. + lat. odb.
sféra (vesmírny p. okolo zemegule, nebeská klenba) gréc. kniž.
gravisféra (p. okolo nebeského telesa, v kt. prevláda jeho príťažlivé pole) lat. + gréc.
magnetosféra (p. okolo Zeme s výrazným magnetickým poľom) gréc. astron.
fytosféra (p. na povrchu Zeme pokrytý rastlinami) gréc.
batysféra (p. pod hladinou vody, morská hlbina) gréc.
biotop gréc.
habitat (prírodné stanovište, bydlisko jedinca al. spoločenstva organizmov) lat. biol.
ekotop (miesto s rovnakými neživými podmienkami prostredia pre živé organizmy, stanovište, životný p.) gréc. biol.
hibernákulum (miesto, v kt. živočíchy trávia nepriaznivé obdobie zimy, zimovisko) lat. zool.
ruderál (opustené miesto zanesené odpadom v blízkosti ľudských sídel, rumovisko) lat. ekol. biol.
refúgium (miesto umožňujúce prežívanie organizmov z minulých geol. období) lat. ekol.
osárium (p. so zachovanými kosťami vyhynutých živočíchov vo väčšom množstve) lat. kniž.
alpínium (miesto v záhrade upravené na pestovanie vysokohorských rastlín, skalka)
oáza (miesto v púšti s vodným zdrojom a vegetáciou) egypt.-gréc.
éter (vesmírny p.) gréc.
vákuum (prázdny p., v kt. takmer nie sú plyny al. pary, vzduchoprázdno) lat. odb.
chaos (pustý a prázdny p. pred vznikom usporiadaného sveta) gréc. mytol.
vertex (miesto na oblohe, do kt. smerujú zdanlivé pohyby hviezd, hviezdny prúd) lat. astron. porovnaj územieoblasť 1bod 1
dopravný p.:
kufor (p. na batožinu v automobile) franc.-nem.
paluba rus.
bord (vnútorný p. lietadla al. kozmickej lode pre posádku, cestujúcich a náklad) nem. kniž. zastar.
hangár (veľký krytý p. na úschovu a údržbu lietadiel) franc. dopr.
kajuta
kója (malá uzavretá miestnosť pre obmedzený počet osôb; malý priestor na ubytovanie cestujúcich al. posádky na lodi) hol.
gondola (kabína na vzducholodi s posádkou al. motorom) tal.
tank (lodný p. na uloženie nákladu kvapalného paliva al. plynu) angl. lod.
bilž (lodný p. medzi dnom a podlahou člna) angl. lod.
koferdam (lodný p. medzi dvoma stenami lode al. priečkami dvojitého dna) angl. lod.
trum (lodný p. medzi palubou a dnom lode, na stroje a náklad) hol. lod.
alterpeak /-pík/ (lodný p. v zadnej časti lode, kde býva voda) angl. lod.
lekáž (miesto v trupe lode, kade môže vnikať voda) angl. lod.
štapel (výrobný p. v lodenici, kde sa montujú lode) nem. lod.
akvatórium (vodný p. v hranici prístavu) lat.
kupé (oddelenie v osobnom železničnom vozni) franc. dopr.
gabarit (p. nad koľajou a vedľa nej, do kt. nesmú zasahovať žiadne stavby a prekážky, prejazdný prierez) franc. žel. dopr.
kokpit (p. vodiča a spolujazdca v závodnom aute, p. pilota v lietadle, p. na ovládanie lode v malej a šport. lodi) angl.
garáž (krytý uzavretý p. pre motor. vozidlá) franc.
depo
remíza (miesto na údržbu, opravy a úschovu vozidiel, vozovňa) franc.
rampa (vyvýšené miesto, plošina určená na nakladanie a vykladanie tovaru a pod.) franc.
obytný p.
balkón (plošina vyložená pred obvodové murivo, výstupok z múru so zábradlím prístupný zvnútra budovy) gréc.-franc.
lodžia
loggia /lodžia/ (balkón zasunutý do fasády, krytý spredu al. aj zboku, otvorený p. nevyčnievajúci z priečelia) tal. archit.
terasa (balkón na plochej streche, plochá strecha so zábradlím upravená na používanie) franc. stav. porovnaj balkón
ložument (miesto na prechodné hromadné ubytovanie, najmä vojska) franc. zastar. voj. porovnaj obydlie
sanssouci
sans-souci /-susi/ (miesto odpočinku panovníkov, šľachticov) franc. kniž.
átrium (ústredný štvorcový p. v rím. dome s kozubom a nádržou na dažďovú vodu v strede, dvorana) lat. archit.
alkovňa (vedľajší p. s posteľou spojený s obytnou miestnosťou, prístenok) arab.-nem.
patio (otvorený vnútorný obytný p. s nábytkom a kvetmi v špan. dome) špan. archit.
protyron (p. pred vstupom do átria starorím. domu) gréc. archit. porovnaj miestnosť
divadelný, predvádzací p.
aréna (p. na konanie zápasov, div. predstavení, výstupov a pod.) lat.
scéna (javisko v divadle) gréc.-lat.
manéž (kruhovité javisko na cirkusové predstavenia) tal.-franc.
kulisa (p. na bokoch javiska neviditeľný pre diváka) franc.
proscénium gréc.-lat.
rampa (predná časť antického divadla, javiska, pred oponou) franc. div.
forbína (p. pred oponou, predscéna) nem. div. slang.
chór (p. na tanec v antickom divadle) gréc.
skéna
skéné (časť antického divadla, budova pre hercov, kt. z nej vystupovali na pódium) gréc. hist.
orchestra (p. s oltárom pre zbor v antickom divadle) gréc. hist. div.
tribúna (stupňovité vyvýšené hľadisko) lat.
amfiteáter (hľadisko so stupňovite rozloženými radmi sedadiel) gréc.
parter franc.
parket (hľadisko na prízemí kina, divadla a pod.) franc. zried.
balkón (zvýšená časť hľadiska nad prízemím v divadle, kine a pod.) germ.-franc.
galéria (najvyššie položené miesta v divadle pre divákov, najvyššia úroveň sedadiel a miest na státie) tal.
lóža (oddelená časť hľadiska, napr. divadla) franc.
bariéry (hľadisko oddelené od ihriska) franc. najmä v plur.
teatron (polkruhové hľadisko v starogréc. divadle) gréc.
náboženský, cirkevný, chrámový p.
naos gréc.
cela (hlavný p. v gréc. chráme so sochou božstva prístupný len kňazom) lat. archit.
altis (zasvätený p. al. miesto v starogréc. posvätnom okrsku poskytujúce azyl) gréc. archit.
abaton (p. neprístupný verejnosti, nezasväteným, v starom Grécku) gréc. archit.
galgala
gilgál (staroveké kultové zhromaždisko, miesto s kamennou mohylou, obetisko) ? hist.
Armageddon
Harmagedon (miesto, kde traja nečistí duchovia zhromažďujú kráľov celého sveta v predvečer konečnej bitky Boha so silami zla, podľa biblie) vl. m.
krypta (podzemný p. pod chórom kostola na uchovávanie relikvií al. používaný ako hrobka) gréc.
ambona (rečnícky vyvýšený p. v starokresťanských chrámoch) gréc. archit. cirk.
adytón (p. oddelený a prístupný len kňazom a vládcom v antických a kresťanských chrámoch východného obradu) gréc. archit.
oltár (vyvýšené al. inak vymedzené kultové miesto, najmä na prinášanie obetí, na bohoslužobné úkony) germ.-lat. porovnaj oltár
kanceľ (vyvýšené miesto v kostole na kázanie, kazateľnica) lat. hovor.
ambo (ranokresťanská al. stredoveká kazateľnica) lat. archit. cirk.
mimbár (kazateľnica pred výklenkom v stĺpovej sieni mešity) arab. archit.
empora gréc.
galéria tal.
tribúna lat.
chór gréc. cirk. archit.
chórus gréc. hovor.
presbytérium
presbytár gréc.-lat. cirk. archit.
kruchta (vyvýšený p. na poschodí, ochodza otvorená dovnútra chrámu oknami al. arkádami umiestnená oproti oltáru al. nad bočnými loďami; priestor pre kňaza, spevácky zbor a organ, kňazište) gréc.-nem. porovnaj chodba
oratórium (kňazský chór v kláštorných kostoloch) lat. archit.
sakrárium (miesto za oltárom, kde sa vylieva voda použitá pri obradoch a kde sú uložené posvätné predmety) lat. cirk.
kaplnka (menší bohoslužobný p. v kresťanskom chráme) lat.-nem.
oratórium (oddelený al. uzavretý p. v kostole s vlastným vstupom určený pre šľachtu al. pre mníchov v kláštornom kostole) lat. archit.
klauzúra (uzavretý, oddelený p. v kláštore prístupný len mníchom) lat.
pastofórium gréc. archit.
sanktuárium lat. cirk.
tabernákulum (výklenok na schránku so svätou hostiou vedľa oltára, do 1563; p. pri výklenku pre oltár, pri apside, starokresťanské a ortodoxné kostoly) lat. zried.
diakonikon (p. pri výklenku na oltár, pri apside, pre diakonov, južná časť pastofória) gréc. archit.
prothesis /-tez-/ (p. pri výklenku na oltár, pri apside, na poskytovanie darov, starokresťanské a ortodoxné kostoly; severná časť pastofória) gréc. archit.
apsida
exedra (výklenok pre oltár na konci chóru, najmä polkruhový a pod.) gréc. archit.
apsidiola (malá al. vedľajšia apsida) gréc. archit.
sedília (výklenok so sedadlom na južnej stene chóru gotického kostola al. na prízemí stredovekého meštianskeho domu, uzavretý oblúkom na konzolách al. stĺpikoch) lat. archit.
armárium (nika vedľa oltára na úschovu kostí, relikvií a sviatostí) lat. cirk.
mihráb (výklenok v stĺpovej sieni mešity na uloženie a čítanie koránu) arab. archit.
bema (vyvýšené miesto pre kňaza v ranokresťanských a byzantských chrámoch) gréc. archit.
kibla (p. v mešite na uloženie koránu) arab.
kaaba
kába (pútnické miesto moslimov, hlavná islamská svätyňa s čiernym kameňom) arab.
tonzúra (vyholené al. vystrihané miesto na temene hlavy u mníchov, katolíckych kňazov a pod.) lat. cirk.
Achillova päta (zraniteľné miesto) porovnaj miesto 1priestranstvo