Výsledky vyhľadávania

podnik

podnik 2 (pohostinské zariadenie)
reštaurácia lat.
reštaurant franc. zastar.
dining-house /dajning haus/ (p. verejného stravovania) angl.
bufet franc.
bar (reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) angl.
kaviareň arab.
café /ka-/ (p., kde sa podáva najmä káva) franc.
kafetéria (kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA) franc.
espreso
espresso
preso
presso (malá kaviareň) tal.
libresso (kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň) rus.
snack-bar
snackbar
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
bagetéria (p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami) franc. potrav.
fastfood
fast food /-fút/ (rýchle občerstvenie) angl.
kafana (balkánska kaviareň) ?
bodega (obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
kantína (reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach) tal.
motorest (reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá) angl.
pizzeria /-ccé-/ (reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.) tal.
gril (reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.
vegetka (jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
penzión (p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok) franc.
lokál (zábavný, pohostinský p.) lat.
bar (nočný zábavný p.) angl.
night club /najt klab/ (nočný p.) angl.
tabarín (nočný zábavný p.) vl. m.
saloon /-lún/ (lokál na divokom západe USA) angl.
dancing /-si-/ (nočný zábavný tan. p.) angl.
kasíno (p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub) tal.-nem.
kabaret (zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom) franc.
šantán (zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.
kasíno (p. na hranie hazardných hier, herňa) tal.-nem.
tingel-tangel
tingeltangel (podradný zábavný p.) nem. zastar. pejor.
šenk (krčma, výčap, hostinec) hovor.
putika (podradný hostinec, krčma) tal.-nem. hovor. pejor.
pub /pab/ (pôvodne ír., brit. hostinec) angl.
čárda (hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.
pajzel (hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.
tratória (menší hostinec v južnej Európe) tal.
knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.
taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.
šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.
ostéria (malý tal. hostinec) tal.
pančovňa (hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.
karavanserail /-raj/
han (orient. hostinec) perz.
herberg (stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov) nem. hist.

zdržanlivý

zdržanlivý
diskrétny lat.-franc.
taktný (nenápadný, nevtieravý, jemný; zachovávajúci tajomstvo, dôverné správy, ohľaduplný) lat.
decentný (slušný, jemný, nevtieravý, vkusný, vhodný, primeraný, umiernený, nenápadný) lat.
rezervovaný (opatrný, odmeraný, chladný) franc.
abstinentný lat. a. reštaurácia
abstinentský lat. a. zásady
abstinenčný (zdržiavajúci sa, odriekajúci si pôžitky, najmä pitie alkoholických nápojov, odriekavý, striedmy) lat. a. syndróm
asketický gréc.
kláštorný
kláštornícky (odriekajúci sa od životného pohodlia a radostí, odriekavý, striedmy, mravne prísny) lat.-nem.

striedmy

striedmy
abstinentný lat. a. reštaurácia
abstinentský lat. a. zásady
abstinenčný (zdržanlivý, zdržiavajúci sa, odriekajúci si pôžitky, najmä pitie alkoholických nápojov, odriekavý) lat. a. syndróm
frugálny (jednoduchý, skromný, prostý) lat. kniž. f. jedlo
asketický gréc.
kláštorný
kláštornícky (odriekajúci sa od životného pohodlia a radostí, odriekavý, zdržanlivý, mravne prísny) lat.-nem.
sparťanský (prísny, tvrdý, jednoduchý) vl. m. s. výchova

odriekavý

odriekavý
abstinentný lat. a. reštaurácia
abstinentský lat. a. zásady
abstinenčný (zdržanlivý, zdržiavajúci sa, odriekajúci si pôžitky, najmä pitie alkoholických nápojov, striedmy) lat. a. syndróm
asketický (zdržanlivý, odriekajúci sa od životného pohodlia a radostí, striedmy, mravne prísny) gréc.

kaviareň

kaviareň arab.
café /ka-/ franc.
kafetéria franc.
espreso
espresso
preso
presso (malá k.) tal.
libresso (k. spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie) rus.
snack-bar
snackbar
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
kafana (balkánska k.) ?

zariadenie

zariadenie 3 (podnik, ustanovizeň al. priestor na vykonávanie určitej funkcie)
inštitúcia lat.
reštaurácia lat.
reštaurant (pohostinské z., podnik verejného stravovania) franc. zastar. porovnaj podnik 2
hotel (z. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc. porovnaj hotel
internát lat.
intrák (z. na ubytovanie, stravovanie, prípadne výchovu žiakov, študentov al. učňov) lat. slang. porovnaj internát
poliklinika (zdravotné stredisko, z. s odbornými oddeleniami pre určité územie) gréc.
ambulancia franc. + lat.
ambulatórium (zdravotné z. pre dochádzajúcich pacientov) lat.
stacionár (z. na celodenný pobyt postihnutých al. dlhodobo chorých osôb, najmä detí a starých ľudí) lat. lek.
karanténa (z. na umiestnenie ľudí al. zvierat podozrivých z nákazy počas inkubačnej doby) franc.
hospic (sociálne z. na starostlivosť o chorých, najmä nevyliečiteľne) lat. porovnaj nemocnica
tábor (z. na dočasné ubytovanie v prírode; z. na hromadné dočasné ubytovanie) hebr. porovnaj tábor 1tábor 2
penitenciár (nápravné z., trestnica) lat. práv. porovnaj väzenie 1
kafiléria (z. na zvoz a zneškodňovanie uhynutých zvierat a živočíšneho odpadu) franc.
park (veľkomestské zábavné z.) angl.-franc.
lunapark (z. s kolotočmi, strelnicami a pod., na voľnom priestranstve) nem. + franc.
disneyland /diznylend/ (zábavný detský park v USA a Francúzsku) vl. m. + angl.
Legoland (detský park založený na stavebnici) vl. m.
fitnes(s)centrum
fitnes(s)klub
fitness
fitcentrum
fitklub
fitko (z. s vybavením na udržiavanie a posilňovanie telesnej zdatnosti, zdravia, posilovňa) angl.
planetárium (z. na znázornenie pohybov nebeských telies premietaním umelej hviezdnej oblohy) gréc.-lat. astron.
dok (z. na stavbu a údržbu lodí chrániace pred pohybmi vody, prístavná nádrž) angl. lod. porovnaj ústav

oprava

oprava
remont franc. tech. zastar.
reparatúra lat. zried.
korekcia lat.
rektifikácia lat. kniž. a odb.
remedura (náprava, úprava) franc.-nem. kniž.
reparácia (náprava) lat. kniž. a odb.
justifikácia (opravenie) lat. práv.
retuš (malá dodatočná o., úprava) franc.
korektúra (o., úprava, najmä chýb v rukopise al. sadzbe) lat.
amendiement /amandmán/ (o., zmena zákona, zmluvy a pod.) lat.-franc.
emendácia (o. porušeného al. nečitateľného miesta rukopisu, textu) lat. odb.
razúra (o. textu listiny vymazaním al. vyškrabaním a nahradením inými slovami) lat. odb.
servis
service /–vis/ (o. a údržba výrobkov, najmä vozidiel) angl.
generálka (celková, úplná o. stroja, zariadenia) lat. hovor.
repasácia
repasovanie
repasia
repasáž (o. stroja vykonávaná výrobcom na základe skúšobnej prehliadky) franc. odb.
renovácia (obnova, obnovenie, uvedenie, uvádzanie do nového stavu) tal. kniž.
reštaurácia
reštaurovanie (obnova, obnovenie, uvedenie, uvádzanie do pôvodného stavu, pamiatky, režimu, zriadenia, pomerov) lat.
sanácia (stavebná o.) lat. stav.

obnovenie

obnovenie
renovácia
renovovanie (obnova, oprava, uvedenie do nového stavu) lat. kniž.
rekonštrukcia
rekonštruovanie (obnova, uvedenie do pôvodného stavu) lat.
reštaurácia
reštaurovanie (obnova, obnovovanie, oprava, uvedenie, uvádzanie do pôvodného stavu, pamiatky, režimu, zriadenia, pomerov) lat.
regenerácia
regenerovanie (obnova, obnovovanie pôvodného stavu; obrodenie, obrodzovanie, oživenie, oživovanie) lat.
revitalizácia (obnova, oživenie životných funkcií, prostredia, stavby a pod.) lat.
reprodukcia (obnovovanie, opakovanie výrobného procesu) lat. ekon.
anastylóza (obnova zničenej stavebnej pamiatky do pôvodnej podoby zostavením zo zachovaných častí) gréc. archit.
inštaurácia (o. prevádzky, znovuzavedenie do prevádzky) lat. odb.
inovácia (obnovovanie) lat.
renesancia (obnova, obroda, obrodenie, znovuzrodenie) franc. kniž.
reštitúcia (obnova, uvedenie, uvádzanie do pôvodného stavu, podoby, majetku, práva, tkaniva, schopnosti a pod.) lat. odb.
rehabilitácia
rehabilitovanie (obnovovanie, vracanie, navrátenie, cti, dobrej povesti, práv, spoločenského postavenia, ospravedlnenie; obnovovanie, vracanie funkcie, schopnosti, pohyblivosti, nápravným cvičením, po chorobe al. úraze lek.) lat.
rekondícia (obnovovanie telesnej a duševnej kondície) lat.
pacifikácia (o. mieru a poriadku, najmä násilím, urovnanie nepokojov, potlačenie vzbury, upokojenie) lat.
resuscitácia lat. lek.
reanimácia lat. lek.
reviviscencia (obnova základných životných funkcií napr. po úraze, operácii, oživovanie, oživenie, kriesenie) lat. lek.
apokatastáza (obnova, návrat bývalého dokonalého stavu sveta, u mystikov) gréc. filoz.
dekódovanie lat.
dešifrovanie (obnova pôvodného tvaru informácie, prevod informácie z jednej sústavy znakov do druhej, pôvodnej, lúštenie) lat. + arab.-franc.

reštaurácia

reštaurácia pozri podnik 2

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

voľba

voľba 2 (spôsob výberu osôb)
reštaurácia
reštavrácia (voľby župných úradníkov v Uhorsku) lat. hist.
primárky (predbežné voľby kandidátov napr. na úrad prezidenta v USA, predvoľby) lat. polit. publ.
balotáž (opakované tajné voľby, hlasovanie medzi dvoma najúspešnejšími uchádzačmi z prvého kola, pôvodne guľkami) franc. porovnaj hlasovanie
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 34. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.