Výsledky vyhľadávania

vyústenie

vyústenie 1 (prechod do iného priestoru)
kráter (ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
-stómia (v. orgánu von z tela) gréc. v zlož. sl.
ductus /duk-/
dukt
duktus lat. lek.
ducto- /duk-/ (kanál na odvádzanie výlučku orgánu, vývod, priechod, trubica) lat. v zlož. sl.
salpinx gréc. anat.
salpingo- gréc. v zlož. sl.
tuba lat. anat.
tubo- (párový kanál, vývod ženských pohlavných ústrojov) lat. v zlož. sl.
fistula (kanálik z chorobného ložiska do tkaniva al. na povrch tela, píšťala) lat. lek.
kloaka (otvor na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
tracheostómia (trvalé v. priedušnice navonok) gréc. lek.
gastrostómia (chirurgické v. žalúdka navonok) gréc. lek.
urocystotómia (chirurgické v. močového mechúra) gréc. lek.
ureterostómia (chirurgické v. močovodu) gréc. lek.
rektostómia (umelé v. konečníka) lat. + gréc. lek.
enterostómia (chirurgické vyvedenie čreva navonok) gréc. lek.
kolostómia (chirurgické v. hrubého čreva brušnou stenou von) gréc. lek.
transverzostómia /tranz-/ (v. priečnej časti hrubého čreva navonok) lat. + gréc. lek. porovnaj ústie

vyústenie

vyústenie 2 (vyvrcholenie, skončenie)
katastrofa (v. deja dram. diela, tragické rozuzlenie) gréc.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyvrcholenie príbehu) franc. porovnaj záver 1

otvor

otvor
apertúra (otvorenie) lat. kniž. a odb.
pór (malý, drobný o., dutina, prieduch, škára, štrbina; drobný o. na povrchu tela) gréc.-lat.
lenticela (prieduch v kôre stromu) lat. bot.
choána (o. spájajúci ústnu a nosovú dutinu) gréc. anat.
fenestra (o. v sluchovom ústroji cicavcov, okienko) lat. zool.
hiát (medzera kosti, svalu a pod.) lat. anat.
anus (ritný o., riť) lat. anat.
ano- (ritný o., riť) lat. v zlož. sl.
kloaka (o. na tele niektorých stavovcov, spoločný vývod tráviacej, vylučovacej a pohlavnej sústavy) lat. zool.
perforácia
perforovanie (o. vzniknutý prederavením al. prasknutím dutého orgánu pri chorobe al. poranení) lat. lek.
spirákulum (o. za okom žraloka, raje) lat. zool.
ostium (o. do tela húb na nasávanie vody) lat. bot.
vizírka (o. vo dverách, zasklený, priezor) franc. zastar. hovor.
pupila (o. v opt. prístroji obmedzujúci vnikajúci zväzok svetelných lúčov) lat. fyz.
šachta (vymurovaný, obmurovaný, úzky zvislý o.) nem. stav.
vikier (o. v streche) nem.
hypeithros (osvetľovací o. v streche antického chrámu) gréc. archit.
compluvium /kom-/ (pravouhlý osvetľovací o. átria rímskeho domu) lat.
luka (lodný vstupný al. nakladací o.) ? lod.
fárung (o. na schádzanie do bane) nem. ban. slang.
kychta (horný o. šachty vysokej pece, valcové ústie, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar.
sonda (umelý o. v zemi, skúšobný vrt, jama) franc.
kráter (vyústenie, ústie dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
fulgurit (o. vzniknutý pretavením sypkej horniny úderom blesku, bleskovec) lat. geol.
katavotrón (dutina, puklina, cez kt. tečie voda do hĺbky, prepadávanie, ponor, v krasových oblastiach) gréc. geol. porovnaj medzera

sopka

sopka
vulkán vl. m. kniž. a odb.
guyot (podmorská hora tvaru zrezaného kužeľa) vl. m. geol.
kráter (priehlbina na vrchole s., otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy) gréc. astron.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá priehlbina vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu s.) lat.-špan. geol.

ústie

ústie
delta (rozvetvené ú. rieky do jazera al. mora, rozvetvenie rieky pred ústím) gréc.
estuár (lievikovité ú. rieky, najmä do mora) lat. geogr.
liman (rozšírené ú. do mora vzduté kosou al. valom) gréc.-rus. geogr.
guba (ú. sibírskych riek do mora zabiehajúce hlboko do pevniny) rus. geogr.
kráter (otvor, vyústenie, ú. dráhy lávy, priehlbina na vrchole sopky) gréc. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
istmus (úzke spojenie) gréc. lek.
kychta (valcové zakončenie, horný otvor šachty vysokej pece, sadzobňa) nem. hut. slang. zastar. porovnaj vyústenie

myšlienka

myšlienka 3 (námet, zameranie umeleckého al. vedeckého diela)
idea gréc.
téma (základná m. umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela, námet) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (m., najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca m. umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (m. prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
téza (výklad základných myšlienok) gréc.
objekt (predmet poznania, činnosti a pod.) lat.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
elaborát (písomné spracovanie témy, námetu, návrhu, úlohy, správy, plánu) lat.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná m.) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná m., prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hud. m., úsek hud. m.) gréc. hud.

vrchol

vrchol 2 (najvyšší stupeň al. úroveň)
zenit (vyvrcholenie) arab. kniž. pren.
kulminácia (dosiahnutie najvyššieho bodu, vyvrcholenie) lat. kniž.
maximum (najvyššia možná miera, veličina, hranica) lat.
olymp (v. možností, majstrovstva, úsilia) vl. m. kniž.
orgazmus (vyvrcholenie pohlavného vzrušenia) gréc. fiziol.
akmé (vyvrcholenie procesu, napr. v. choroby al. horúčky) gréc. kniž. a odb.
pointa /-en-/ (vyvrcholenie, vyústenie príbehu, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka) franc.
kríza (vyvrcholenie konfliktu, časť klasickej div. hry) gréc.
epifonéma (vyvrcholenie myšlienky na konci verša al. básne) gréc. bás.
in floribus /fló-/ (na v. slávy, moci a pod., v rozkvete) lat. pren.
en vogue /ánvog/ (na v. popularity) franc. kniž.

námet

námet 1 (myšlienka prejavu, predmet práce)
idea gréc.
téma (základná myšlienka umeleckého, odborného a pod. diela, predmet diela) gréc.
tematika (súbor, okruh tém) gréc.
sujet /süže, süžet, sužet/ (myšlienka, najmä lit. diela) franc.
motív (základná, vedúca myšlienka umeleckého diela) lat.
lajtmotív
leitmotív /lajd-/ (myšlienka prechádzajúca celým umeleckým dielom) lat.-nem.
idée fixe /idé fix/ (príznačný motív) franc. hud.
mytologéma (motív vymysleného príbehu s obrazným a náb. významom o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, báj, povesť) gréc.
klišé (ošúchaná, často al. nadmerne využívaná myšlienka) franc.
topoi (spoločné klišé v určitej kultúrnej oblasti) gréc. lit.
pointa /-en-/ (hlavná myšlienka, prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
fráza (hudobná myšlienka, úsek hud. m.) gréc. hud.
synopsa
synopsis (rozvedený n., osnova diela, najmä filmu) gréc. film.
fabula (osnova udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.

záver

záver 1 (posledná časť)
perfekcia lat. kniž.
amen (koniec, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
epilóg (záverečná časť lit. diela s vysvetlením zámeru a zmyslu hry, zhrnutím obsahu diela al. s informáciou o ďalších osudoch postáv, doslov) gréc. lit.
finále (záverečná, rozhodujúca časť; záverečná scéna div. hry; záverečná časť hud. skladby hud.) tal.
katastrofa (záverečná časť div. hry, konečný obrat, tragické rozuzlenie) gréc.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný z. rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
perorácia (záverečná časť reči zhrnujúca obsah a základné myšlienky) lat. kniž.
klauzula (z. verša) lat. lit.
kolofón (záverečná časť textu rukopisných al. najstarších tlačených kníh, o autorovi, mieste, dátume, tlačiarovi) gréc.
aprekácia (z. listiny, modlitba za jej platnosť) lat.
explicit (záverečné slová knihy, textu, zvýrazňujúce určitú skutočnosť al. dej) lat. lit.
epóda (záverečná časť antického chóru) gréc.
coda /kóda/ (z. al. dodatok hud. diela al. vety) tal. hud.
finiš (z. práce spojený s veľkým vypätím síl; z. šport. pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
Kyrie eleison (z. niektorých modlitieb, omše, <i>Pane, zmiluj sa</i>) gréc. porovnaj koniec 1zakončenie

koniec

koniec 1 (posledná časť al. fáza)
finis lat. kniž.
tele-
telo- gréc. v zlož. sl.
fine (záver, zakončenie) tal.
exitus (odchod, východ, zánik) lat.
amen (záver, pôvodne záverečné slovo modlitby, kázne a pod.) hebr. hovor. expr.
finiš (záver práce, športových pretekov al. zápasu spojený s veľkým vypätím síl) angl.
finále (záver, záverečná rozhodujúca časť) tal.
pointa /-en-/ (prekvapujúci, vtipný záver rozprávania, vtipu, básne, hlavná myšlienka, vyústenie, vyvrcholenie príbehu) franc.
špic
špica
špička nem.
top (ostrý, ostro vybiehajúci k. predmetu, stavby a pod., hrot, vrchol) angl.
taran (ostrý hrot voj. lodí na nárazy do nepriateľských lodí) gréc.-rus. voj.
stop (k. vety v texte telegramu) angl. hovor.
epifýza (koncová kĺbová časť dlhej kosti) gréc. anat.
apex (hrot niektorých orgánov, napr. nosa, jazyka) lat. anat.
pylor
pylorus (zúžený k. žalúdka, vrátnik) gréc. anat.
ultimo (k. mesiaca, štvrťroka, polroka, roka) tal. peňaž.
fajront (k. pracovného času, padla) nem. hovor.
víkend (k. týždňa, obdobie pracovného odpočinku na k. týždňa, sobota a nedeľa) angl.
fin de siècle /fen d sjekl/ (k. 19. storočia, lit. a umelecké smery konca 19. st.) franc. kniž.
apokalypsa (k. sveta podľa Zjavenia svätého Jána) gréc. náb.
happy end /hepi-/ (šťastný k. filmu, lit. diela) angl.
emerzia (k. zatmenia, vynorenie z tieňa nebeských telies) lat. astron. odb.
al fine /fí-/ (do k. skladby) tal. hud.
sub fine (ku k.) lat. kniž.
sub finem /fí-/ (krátko pred k., pred smrťou) lat. lek.
kampes (dolores) (k., zvolanie pri rezignácii) lat. kniž.
je po paráde (je k., je po všetkom) špan. hovor.
finis coronat opus /fínys koró-/ (k. korunuje dielo) lat. kniž.
alfa et omega
alfa a omega (začiatok aj k., to hlavné, podstatné, dôležité, zmysel) gréc. fraz.
in infinitum /-ní-/
ad infinitum /-ní-/ (bez k., do nekonečna) lat.
ad tempus vitae /vité/ (do k. života, doživotne) lat.
conclamatum est /konkla-/ (všetko je stratené) lat. porovnaj záver 1zakončenie

priehlbina

priehlbina
lakúna lat. odb.
rigol (jama, výtlk na ceste; priekopa na odvádzanie vody) hol.-franc.
garád maď. nár.
škarpa (priekopa pri ceste) tal. hovor. zastar.
lavór (vyhĺbenina, jama na ceste, v snehu) franc.-nem. slang.
mulda (ostrá terénna priehlbeň, kotlina, úžľabina) nem. hovor.
alas (kotlinka v oblasti večného ľadu s travinami a niekedy s jazierkami) angl. geol.
kyneta (p. na dne koryta rieky) tal.-franc. stav.
bogaz tur.
struga
struha (úzka pretiahnutá krasová p. so strmými svahmi, na konci zvyčajne otvorená) chorv. geol.
polje (pretiahnutá p., väčšinou uzavretá povrchová krasová zníženina s plochým nánosvým dnom) srbochorv. geogr.
tafoni (vyhĺbenina spôsobená zvetrávaním povrchu hornín) tal. geol.
rift (hlboká priekopa ohraničená zlomami, dlhá až niekoľko tisíc km) angl. geol.
graben (tektonická priekopa, priekopová prepadlina, brázda) nem. geol.
trog (údolie formované ľadovcom, ľadovcové koryto, brázda v tvare U) nór. geol.
syneklíza (veľká plochá vrásová zníženina s rozmermi až stovky km) gréc. geol.
kráter (p. na vrchole sopky, otvor, vyústenie, ústie dráhy lávy astron.; jama, napr. po dopade meteoritu, najmä na Mesiaci geol. astron) gréc.
impakt (kráter vzniknutý dopadom a výbuchom kozmického telesa a sprevádzaný premenami v okolí) lat. geol.
maar /már/ (lievikovitý sopečný kráter vyhĺbený výbuchom sopky priamo v zemskom povrchu) nem. geol.
kaldera (kotlovitá p. vzniknutá výbuchom al. prepadnutím vrcholu sopky) lat.-špan. geol.
pinga
pinka (banská prepadlina, prehĺbenina v zemi, priekopa) nem.
exkavácia (vyhĺbenina, jamka) lat. lek.
foveola (vyhĺbenina, jamka, jamôčka) lat. anat.
fovea (vyhĺbenina, kruhová jamka) lat. anat.
fossa (p. na orgáne al. časti tela, jama) lat. anat.
filtrum (vyhĺbenina, jamka, prehĺbenie na hornej pere) lat. anat.
kavita (dutina, vyhĺbenie, napr. v zube po odstránení kazom napadnutého tkaniva) lat. lek. porovnaj jamaúdolie