Výsledky vyhľadávania

povzbudenie

aktivácia

aktivovanie

aktivizácia

aktivizovanie (p., povzbudzovanie, podnietenie, podnecovanie do väčšej činnosti) lat.

reaktivácia

reaktivovanie

reaktivizácia

reaktivizovanie (opätovné p., povzbudzovanie) lat.

stimul

stimulácia

stimulovanie (p., povzbudzovanie, podnietenie, podnecovanie, pobádanie) lat. kniž. a odb.

hortácia (p., povzbudzovanie, napomenutie, napomínanie) lat. kniž.

kohortácia lat.

adhortácia (napomenutie, pokarhanie) lat. kniž.

liek

medecína

medicína lat. hovor.

medikament lat. kniž.

remedium (liečivý prostriedok) lat. zastar.

farmakum gréc.

farmako- (liečivo) gréc. v zlož. sl.

terapeutikum (liečebný prostriedok) gréc.

elixír (zázračný liečivý prostriedok, nápoj; blahodarne pôsobiaci prostriedok, životobudič) arab.

panacea (l. alchymistov údajne liečiaci všetky choroby, všeliek) gréc.

arkánum (tajomný prostriedok) lat. zastar. kniž.

teriak (liečivo z rozličných prípravkov používané v stredoveku ako protijed) gréc. hist.

preparát (prípravok, najmä liečivý) lat. odb.

tableta

tabletka (preparát lisovaný najmä do plochého tvaru) franc.

pilula

pilulka (guľatá taletka) lat.

pastilka (okrúhla tabletka) franc.

dražé (okrúhly al. ploský l. s hladkým povrchom) franc.

oribleta (tabletka s liečivými účinkami pôsobiacimi v ústnej dutine) lat.

lungueta (tvrdá tabletka, kt. sa necháva rozpúšťať pod jazykom) lat.

xenobiotikum (látka telu cudzia, napr. l., jed) gréc.

generikum (l. s rovnakým zložením, ale od iného výrobcu) lat.

antidotum (látka s opačným účinkom, protijed) gréc. + lat.

homeopatikum (l. na liečenie metódou spočívajúcou v podávaní nepatrných dávok lieku podľa zásady, že podobné sa lieči podobným) gréc.

placebo (zdanlivý l. obsahujúci farmakologicky neúčinné látky) lat.

drastikum (silne a rýchlo účinný l.) gréc.

separandum (vysokoúčinný l., preto uchovávaný oddelene) lat.

profylaktikum (ochranný l. zamedzujúci vznik choroby, chrániaci pred chorobou) gréc.

substancia (liečivo v tuhom stave) lat.

adjuvancium (látka zosilňujúca účinok hlavného liečiva) lat.

vehikulum (látka uľahčujúca vnikanie hlavnej účinnej látky do organizmu) lat.

injekcia (liečebná látka určená na vstreknutie do tela) lat.

vakcína (očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok) lat.

autovakcína (vakcína vypestovaná z chorobného ložiska chorého) lat.

sérum (l. na základe protilátkami obohatenej zložky krvi bez súčastí spôsobujúcich jej zrážanie) lat.

droga (rastlinná al. živočíšna liečivá látka, surovina na výrobu liečiv) franc.

galenikum (preparát rastlinného al. živočíšneho pôvodu) vl. m.

organoterapeutikum (l. pripravený zo živočíšnych ústrojov) gréc.

elektuárium (kašovitá látka z prachov, najmä rastlinných, zmiešaných s medom al. so sirupom) lat.

sirup (l. so sladkou chuťou, liečivý roztok) arab.-lat.

antibiotikum (látka vytváraná mikroorganizmami, zabraňujúca rastu al. hubiaca iné mikróby) gréc.

virostatikum (látka schopná potláčať rast a množenie vírusov) lat.

iritancium (dráždivá látka) lat.

tonikum (posilňujúci, povzbudzujúci l.) gréc.-lat.

nutriencium (výživný prípravok posilňujúci organizmus) lat.

analeptikum (látka povzbudzujúca základné životne dôležité funkcie) gréc.

stimulans

stimulancium (prostriedok na povzbudenie, posilnenie, dráždidlo) lat.

antihypnotikum (látka na potláčanie únavy, spánku i hladu) gréc.

halucinogén lat. + gréc.

psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc.

psychofarmakum

ataraktikum (liečivo ovplyvňujúce duševnú činnosť, pôsobiace upokojujúco) gréc.

derivancium (l. vyvolávajúci silné dráždenie pokožky a tým znižujúci vnímanie bolesti) lat.

trankvilizér (liečivo vyvolávajúce uvoľnenie, odstraňujúce úzkosť a napätie) lat.-franc.

ataraktikum (l. na utíšenie, upokojenie) gréc.

leniencium (utišujúci l.) lat.

sedatívum (prostriedok na upokojenie al. zmiernenie bolesti) lat.

relaxancium

relaxans (prostriedok na uvoľnenie svalového, duševného napätia) lat.

barbiturát (utišujúci a uspávací prostriedok) lat.

somniferum

somnolencium (l. na uspávanie) lat.

hypnogogum

hypnotikum (uspávací prostriedok) gréc.

anodynum (látka na zmiernenie bolesti) gréc.

analgetikum (látka zmierňujúca vnímanie bolesti) gréc.

paliatívum (prostriedok zmierňujúci bolesť, ale neodstraňujúci jej príčinu) lat.

antineuralgikum (l. proti nervovým bolestiam) gréc.

droga franc.

narkotikum (omamný návykový prostriedok; utišujúci, uspávací prostriedok, látka vyvolávajúca celkové znecitlivenie a stratu vnímania bolesti) gréc.

ópium gréc.

laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.

morfín

morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m.

heroín (droga odvodená z morfínu) gréc.

acylpyrín lat. + gréc.

aspirín (l. na zníženie teploty a utíšenie bolesti) gréc. + lat.

antifebrílium

antifebrifugum

antifebrín gréc. + lat.

febrifugá lat. plur.

antipyretikum (l. proti horúčke, na zníženie horúčky) gréc.

antialergikum

antihistaminikum (l. proti precitlivenosti) gréc.

pyretikum (látka vyvolávajúca horúčku) gréc.

resolvencium (l. na podporu rýchlejšieho rozpúšťania a vstrebávania látok) lat.

spazmolytikum

antispastikum (l. na uvoľnenie kŕča, kŕčov) gréc.

antikonvulzívum gréc. + lat.

antiepileptikum (látka proti kŕčom centrálneho pôvodu) gréc.

antitusikum (látka na zmiernenie, tlmenie kašľa) gréc. + lat.

expentorancium lat.

mykolytikum (látka uľahčujúca vykašliavanie hlienu z dýchacích ciest) gréc.

solvencium (látka rozpúšťajúca hlieny a umožňujúca odkašliavanie) lat.

gargarizmus (preparát na dezinfekciu ústnej dutiny a hltana, vyplachovadlo) gréc.

stomachikum (l. na podporu chuti do jedla a trávenia) gréc.

amarum (horký l. na povzbudenie chuti do jedla) lat.

roborancium (látka na posilnenie, povzbudenie chuti do jedla) lat.

anoretikum (látka na zníženie chuti do jedla) gréc.

aperitívum (látka na povzbudenie chuti a trávenia) lat.

digestívum lat.

eupeptikum (l. na podporu trávenia) gréc.

purgancium

purgantívum

purgo

depurancium

depuratívum

laxancium

laxans

laxatívum

abluencium (l. na prečistenie čriev, prehnatie, preháňadlo) lat.

lenitívum

abstergencium (mierne preháňajúci l., preháňadlo) lat.

antidiar(h)oikum (h) gréc.

obstipancium

obstipans

obstruencium (l. proti hnačke) lat.

antiemitikum gréc.

antivomitikum (l. proti vracaniu) gréc. + lat.

emetikum gréc.

vomitívum

vomitikum (látka vyvolávajúca dávenie, vracanie, dávidlo) lat.

antabus (prostriedok na liečbu alkoholikov vyvolávajúci dávenie) gréc. + lat.

sialogogum gréc.

salivancium (prostriedok na zvýšenie, podporu vylučovania slín) lat.

hepatikum (l. na podporu činnosti pečene) gréc.

antidiabetikum (látka používaná pri liečení cukrovky) gréc.

uragogum

uretikum (močopudný l.) gréc.

diuretikum (prostriedok na zvýšené vylučovanie moču) gréc.

antidiuretikum (látka proti nadmernému močeniu) gréc.

resorbencium (látka podporujúca vstrebávanie, najmä výpotkov) lat.

hidrotikum (l. vyvolávajúci potenie) gréc.

diaforetikum (prostriedok na potenie) gréc.-lat.

sudatórium (prostriedok na vyvolanie potenia) lat.

an(t)hidrotikum

antihidrotikum (prostriedok na zmiernenie nadmerného potenia) gréc.

dermatologikum (látka na liečenie kožných chorôb) gréc.

antiseptikum (látka na ničenie choroboplodných mikroorganizmov na povrchu tela a pod.) gréc.

topikum (l. na miestne použitie na koži al. sliznici) gréc.

hypotenzívum gréc. + lat.

hypotonikum (l. na zníženie krvného tlaku) gréc.

hypertenzívum (l. na zvýšenie krvného tlaku, zúženie ciev) gréc. + lat.

kardiakum (prostriedok na povzbudenie činnosti srdca) gréc.

kardiotonikum (látka rastlinného pôvodu zvyšujúca sťahy srdca) gréc.

vazotonikum (l. na zvýšenie, úpravu napätia ciev) lat. + gréc.

styptikum (l. na zastavenie krvácania) gréc.

hemostatikum

hemostyptikum (látka na zastavenie krvácania, urýchlenie zrážania krvi) gréc.

antihemoragikum (látka proti krvácaniu) gréc.

antikoagulancium (látka znižujúca al. zabraňujúca zrážaniu krvi) gréc. + lat.

oftalmologikum (látka používaná pri očných chorobách, v očnom lekárstve) gréc.

miotikum (l. zužujúci zrenicu) gréc.

antigalaktikum (látka zmierňujúca vylučovanie mlieka) gréc.

gynekológikum (l. proti chorobám ženských pohlavných orgánov) gréc.

emenagogá (látka na úpravu nepravidelnej menštruácie) gréc. plur.

afrodiziakum (l. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m.

anafrodiziakum gréc. + vl. m.

antierotikum (l. na zníženie pohlavnej aktivity) gréc. porovnaj látka 1prostriedok 1výťažok 1

napomenutie

levity hebr. hovor.

pucung (napomínanie, dohováranie, karhanie, pokarhanie, výčitka) nem. hovor.

litánie (obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie) gréc. expr.

sex angl. slang.

štrof nem. hovor. zastar.

világoš (pokarhanie, vyhrešenie) vl. m. expr.

admonícia (upozornenie, výstraha, pokarhanie) lat.

reprehenzia (pokarhanie) lat. kniž. zastar.

asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc. lit.

kohortácia lat.

hortácia (napomínanie, povzbudzovanie) lat. kniž.

adhortácia (povzbudenie, pokarhanie) lat. kniž.

lekcia (nepríjemné ponaučenie, poučenie, pokarhanie) lat.

premonícia (predbežné varovanie, výstraha) lat. zried. kniž.

rekriminácia

rekriminovanie (vyčítanie, vyčitovanie, zvaľovanie viny, obviňovanie) lat. + franc. kniž.

mene tekel (upozornenie babylonského kráľa Balsazara predpovedajúce pád jeho ríše) aram. bibl.

ad audiendum verbum

ad verbum audiendum (na n., pokarhanie, na koberec) lat. kniž. porovnaj výstraha

pokarhanie

litánie (obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka) gréc. expr.

levity hebr. hovor.

pucung (karhanie, napomenutie, napomínanie, dohováranie, výčitka) nem. hovor.

kritika (hodnotenie, posudzovanie, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie) gréc.

pranier (ostrá verejná kritika, potupa, odsúdenie) nem. pren.

admonícia (napomenutie, upozornenie, výstraha) lat.

reprehenzia (napomenutie) lať. kniž. zastar.

kohortácia lat.

adhortácia (napomenutie, povzbudenie) lat. kniž.

asteizmus (napomenutie, chvála formou p.) gréc. lit.

lekcia (nepríjemné poučenie, ponaučenie, napomenutie) lat.

štrof nem. hovor. zastar.

világoš vl. m. expr.

sex (napomenutie, vyhrešenie) angl. slang.

ad audiendum verbum

ad verbum audiendum (na p., na napomenutie, na koberec) lat. kniž.

spôsob

spôsob 1 (postup, ktorým sa niečo deje, povaha, ráz deja)

modus (s. prevádzky prístroja; slovesný s. lingv.; s. všeobecne kniž.) lat. tech.

režim (s. fungovania, usporiadania niečoho) franc.

systém (s. usporiadania určitého celku) gréc. porovnaj sústava

metóda (s. uplatnený na dosiahnutie cieľa) gréc.

technika (s. vykonávania určitej činnosti) gréc.

forma (s. spracovania, podania, prejavu) lat.

stratégia (premyslený s. plánovania a riadenia činností vedúcich k dosiahnutiu určeného cieľa; s. vedenia vojny, vojnových operácií voj.) gréc.

taktika (s. vedenia a riadenia boja) gréc.

šablóna (ustálený, otrepaný, bezduchý s. práce) hol.-nem. pejor.

štýl (s. činnosti, vyjadrovania, myslenia, správania, ráz činnosti, veci al. javu; s. výberu a používania umeleckých prostriedkov charakteristický pre určitú dobu alebo človeka, umelecký smer, sloh; s. výberu a využitia jaz. prostriedkov, sloh) lat. porovnaj rázsloh 1sloh 2

typ (ráz, sloh, charakter) gréc. porovnaj ráz

koncepcia (s. chápania, poňatia, nazerania na niečo, súbor názorov na niečo) lat.

manier

maniera (ustálený, vyhranený, opakujúci sa s. práce, tvorby) franc.

modalita (možný s.) lat. kniž.

realizmus (s. myslenia a konania založený na triezvom, vecnom poznávaní skutočnosti, zmysel pre skutočnosť, vecnosť) lat.

poetika (s. umeleckej lit. tvorby autora, súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl) gréc.-lat.

mnemotechnika gréc. psych. ped.

mnemonika (súbor metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.

modus vivendi (s. života; s. spolužitia, spolunažívania) lat. kniž.

modus operandi (s. činnosti) lat. kniž.

modus procedendi (s. postupu) lat. kniž.

omni modo (každým s., všetkými spôsobmi) lat. kniž.

optima forma (najlepším s.) lat. kniž.

à la /ala/ (na s., podľa) franc.

katexochén (vynikajúcim s.) gréc. kniž.

stesso (tým istým s.) tal. hud.

s. úpravy pozri úprava 3

s. výroby pozri výroba 1

s. obchodu pozri obchod 1

s. vlády pozri vláda 2

s. myslenia pozri myslenie

s. nazerania pozri nazeraniehľadisko 1

s. vnímania pozri vnímanie

s. konania pozri konanie 1postup 1

s. reči pozri reč 3

s. výslovnosti pozri výslovnosť

s. vyjadrovania pozri vyjadrovanie

s. písania pozri rukopis 1

s. výživy pozri výživa

s. obliekania, úpravy, správania pozri vkus

s. rozmnožovania pozri rozmnožovanie 1rozmnožovanie 2

s. tlače pozri . tlač

s. liečenia pozri liečenie

s. hlasovania pozri hlasovanie

s. dopravy, prepravy pozri doprava 1

s. spevu pozri spev 1

s. hry pozri viazanesilnopevnehra 4 a pod.

s. maľovania pozri maľba 1kresba 1drevorytmediryt

s. sochárstva pozri sochárstvo

s. merania pozri meranie

s. zisťovania pozri zisťovanie

s. zobrazovania pozri zobrazenie

s. fotografovania pozri záber

s. skoku pozri skok

s. plávania pozri plávanie

s. zlatníctva pozri zlatníctvo

s. viazania pozri viazanie

slovesné spôsoby

faktív

indikatív (oznamovací s.) lat. lingv.

imperatív (rozkazovací s.) lat. lingv.

konjunktív (s. vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.

expektatív (s. vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.

optatív (s. vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv.

subjunktív (s. vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.

irrealis (s. vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.

dubitatív (s. vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.

adhortatív (s. vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv. porovnaj postup 1

dráždidlo

stimulans

stimulancium (d. na povzbudenie, posilnenie) lat. farm.

afrodiziakum (d. na zvýšenie pohlavnej aktivity) vl. m. lek. farm.

dráždenie

dráždenie 2 (vzrušovanie, podnecovanie)

stimul

stimulácia

stimulovanie (podnecovanie, podnietenie, povzbudzovanie, povzbudenie, pobádanie) lat. kniž. a odb.

fotostimulácia (d. svetelnými impulzami) gréc. + lat.

petting (erotické d., dotyky v dolnej časti tela, v oblasti pohlavných orgánov) angl. psych.

necking /nek-/ (erotické dotyky v hornej časti tela) angl. psych.

felácia (vzrušovanie mužského pohlavného údu ústami, jazykom) lat. lek. porovnaj dráždivosť 2

tvar

tvar 2 (podoba ohybného slova)

etymón (východiskový al. základný t., základ, koreň slova) gréc. lingv.

sémantéma (základ slova ako nositeľ jeho vecného významu) gréc. lingv.

solecizmus (nesprávne slovo al. t. podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.

neologizmus (novoutvorené slovo, jaz. prostriedok, väzba, t., novotvar) gréc. lingv.

hapax legomenon (slovo, výraz, t. vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.

pozitív (prvý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

komparatív (druhý stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

superlatív (tretí stupeň prídavných mien a prísloviek) lat. lingv.

elatív (stupeň prídavných mien a prísloviek vyjadrený bez porovnávania 2. al. 3. stupňom al. vyjadrujúci veľkú mieru vlastnosti, napr. premilý) lat. lingv.

infinitív (neurčitý t. slovesa, neurčitok) lat. lingv.

particípium (neurčitý t. slovesa s podobou prídavného mena, príčastie) lat. lingv.

supínum (neurčitý t. slovesa vyjadrujúci aj smer al. účel) lat. lingv.

transgresív /tranz-/ (t. slovesa, prechodník) lat. lingv.

gerundium (slovesné podstatné meno utvorené zo slovesa) lat. lingv.

modus (slovesný spôsob) lat. lingv.

faktív

indikatív (oznamovací slovesný spôsob) lat. lingv.

interogatív (opytovací slovesný spôsob) lat. lingv.

imperatív (rozkazovací slovesný spôsob) lat. lingv.

adhortatív (slovesný spôsob vyjadrujúci nabádanie, povzbudenie) lat. lingv.

irrealis (slovesný spôsob vyjadrujúci nesplniteľnú podmienku) lat. lingv.

dubitatív (slovesný spôsob vyjadrujúci pochybnosť o deji) lat. lingv.

expektatív (slovesný spôsob vyjadrujúci očakávaný dej) lat. lingv.

subjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci splniteľné želanie) lat. lingv.

konjunktív (slovesný spôsob vyjadrujúci vzťah závislosti al. subjektívnosti deja) lat. lingv.

optatív (slovesný spôsob vyjadrujúci želanie al. podmienený dej) lat. lingv. porovnaj čas 3slovo 1

nápoj

nektár (lahodný n.) gréc. pren.

almázia

malvázia (dobrý n.) gréc. pren.

špecialita lat.

špécia (vyberaný, osobitný, mimoriadny n.) lat. hovor.

nektár (n. gréc. bohov) gréc. mytol.

panč (n. rozriedený a tým pokazený iným nápojom, tekutinou) nem. hovor.

šláftrunk (n., kt. sa pije pred spaním) nem. hovor. zastar.

elixír (zázračný n. s liečivým al. iným účinkom) arab.

cordial /ko-/ (n. na posilnenie srdca) lat.

liehový nemiešaný n.

alkohol arab. chem.

destilát lat.

špiritus lat. hovor. a farm.

špirák lat. hovor.

trúnok nem. zastar. al. expr.

gajst nem. subšt. zastar.

gramatika gréc. žart.

šnaps nem. hovor.

kvit (liehový n. získaný oddeľovaním zo zmesi kvapalných látok, liehovina, pálenka) lat. zastar.

drink (miešaný al. nemiešaný alkoholický al. nealkoholický n.) angl.

aperitív (n. podávaný pred jedlom na povzbudenie chuti) franc.

amer picon (horký n. používaný ako aperitív al. na prípravu koktailov)

terkelica (n. z hroznových výliskov) maď.

barackovica (n. z marhúľ, marhuľovica) maď.

kontušovka (poľ. ražný n.) poľ.

rakija (balkánsky n. z hroznových výliskov al. z kôstkovíc) arab.-tur.

mastika (bulh. aromatický n.) bulh.

kirsch /kirš/ (n. z čerešní, čerešňovica) nem.

almázia

malvázia (sladký n.) gréc. hovor.

maraskéno (n. z višní, višňovica) tal.

kampampuli (korenistý liečivý n.) tal.

calvados /ka-/ (franc. n. z jablkového muštu) franc.

marc /már/ (n. z odumretých kvasiniek vo víne) franc.

akvavit (dán. n. s obsahom silíc) lat.

rum (vyrábaný destiláciou trstinovej melasy al. umelo pridaním esencie) angl.

džin

gin /džin/ (n. z obilia s príchuťou, najmä borievok) angl.

sour (kyslastý osviežujúci n.) angl. potrav.

whiskey /ui-/

whisky

viska (n. škótskeho pôvodu z obilných zápar, najmä jačmeňa, kukurice) kelt.-angl.

vodka (n. rus. pôvodu z vodou riedeného liehu) rus.

kvas (rus. osviežujúci, slabo alkoholický n. z ovocia, obilia) rus.

žžonka (n. pripravený pálením koňaku al. rumu s cukrom, korením, citrónom a pod.) rus.

samohonka (rus. n. vyrábaný po domácky) rus.

kumys (n. z kvaseného kobylieho mlieka, stredná Ázia) rus. kirg.

archi (mongol. vodka) mongol.

mao-tchaj (n. dozrievajúci niekoľko rokov pod zemou v kameninových nádobách) čín.

saké (čín. a jap. n. z kvasenej ryže) jap.

sóma (ind. opojný n používaný pri obetovaní) sanskrit náb.

toddy (n. z cukrovej miazgy kokosových paliem, palmové víno) dráv. bot.

arak arab.

raki (n. z palmových vín; n. z melasy, ryže a manioku) arab.-tur.

súra (n. z kokosového mlieka) arab.

ayahuasca /ajavaska/ (juhoamer. domorodý omamný n.) indián.

tequilla /-kila/ (mexický n. z agávy) špan.

palque /palke/

pulque /-kerk/

pulke (mexický n. vyrobený skvasovaním agávovej šťavy) indián.-špan.

brandy /brendy/ (n. z vína, vínovica) angl.

armaňak

armagnac /-maňak/

koňak (n. vyrobený destiláciou vína) vl. m.

pliska (bulh. koňak) vl. m.

gruziňak

gruziňák (gruz. koňak) vl. m.

V.O. (koňak starý asi 20 rokov) angl. skr.

V.S.O. (koňak starý asi 20 až 25 rokov) angl. skr.

V.S.O.P. (koňak starý najmenej 30 rokov) angl. skr.

X.O. (koňak starý asi 40 až 50 rokov) angl. skr.

likér (sirupovitý sladený n. s vysokým obsahom cukru a aromatických látok) franc.

becherovka (karlovarský žalúdočný horkosladký bylinný likér) vl. m.

chartreuska /šartréz-/

chartreuse /šartréz/ (jemný sladký bylinný likér) franc. vl. m.

rozoliš

rozóliš (hustý sladký likér) tal. zastar.

krém (likér s vysokým obsahom cukru s nižším obsahom alkoholu, najmä so žĺtkami, s mliekom a prísadami) franc.

alaš (sladký likér s rascovou príchuťou) vl. m.

griotka (višňový likér) franc.

cherry brandy /čeri brendi/ (jemný likér z višňovej šťavy, čerešňovice, liehu, cukru) angl.

curaçao /küraso/ (sladký hustý pomarančový likér) vl. m.

pastis (bezfarebný likér z anízu a zo sladkého drievka) franc.

anízovka (sladený likér z anízu, badianu, fenikla, škorice a prísad) orient.-gréc.

fernet (horký likér s nízkym obsahom cukru) vl. m.

absint (horký likér z paliny) gréc.-franc.

dosage /-záž/

dozáž (likér z vína, vínneho destilátu a cukru určený na úpravu šumivého vína) franc.

porter (ťažké čierne pivo) angl.

omatajo /-cho/ (pivo zo scukornateného a skvaseného ciroku) špan.

ale /ejl/ (angl. silno alkoholizované svetlé pivo) angl. potrav.

liehový miešaný n.:

špric

špricer (n. z vína a zo sódy, strek) nem. slang.

koktail

kokteil (n. z rôznych liehovín, cukru, citróna, korenia, ľadu a pod.) angl.

longdrink (alkohol zmiešaný so sódou, minerálkou al. ľadovou vodou) angl.

punč (n. pripravený z aromatickej alkoholickej tekutiny z vody, cukru, čaju, rumu a citróna pridanej do horúcej vody) ind.-angl.

grog (horúci n. z rumu, vody a cukru) angl.

toddy (n. z alkoholu, cukru a vody podobný grogu al. punču, najmä vo Veľkej Británii) dráv.

šodó (penový horúci n. z vína, zo žĺtkov a z cukru) franc. kuch.

bowle /bou-/ (n. z vína, likéru, cukru, ovocia a ovocných štiav) angl.

koblér (chladený n. zo sirupu, muštu, alkoholu, konzervovaného ovocia, zdobený šľahačkou) angl.

sling (n. z alkoholu, citrónovej šťavy a zo studenej vody) angl. potrav.

fiz

fizz (chladený a spenený n. z vína, likéru, destilátov, citrónovej šťavy a vajec) angl.

nealkoholický n.

káva arab.

café /ka-/ (aromatický osviežujúci z rozomletých pražených semien kávovníka) franc.

santos (brazílska káva) vl. m.

turek (neprecedená káva) vl. m. hovor.

espreso

espresso

preso

presso (káva pripravená v prístroji na rýchle prekvapkávanie pod tlakom, pretlakovou parou) tal.

mokka (silná čierna filtrovaná káva) vl. m.

neskafé

neska (rozpustná zrnková káva v prášku) um. hovor.

kapucíner lat.

kapucín lat. hovor.

capucino /ka-čí-/ (čierna káva s malým množstvom mlieka) tal.

sifón gréc.-franc. hovor.

sóda

sódovka (n. z vody nasýtenej oxidom uhličitým) arab.-lat.

limonáda perz.-tal.-franc.

krachelka

krachlík (n. z ovocnej šťavy a vody) um. zastar.

džús (n. z ovocnej al. zeleninovej šťavy s rozdrvenou dužinou) angl.

oranžáda (n. z pomarančovej šťavy) franc.

zaft (n. z rastlinných plodov) nem. hovor.

mušt (šťava získaná z čerstvého ovocia lisovaním) lat.-nem.

koktail

kokteil (n. z ovocných štiav, ovocia, mlieka, zo smotany, z čokolády a pod.) angl.

kofola um.

coca-cola /koka-kola/

kokakola indián. a afr.

pepsicola /-ko-/

pepsikola (osviežujúci n.)

tonik (posilňujúci, povzbudzujúci n. s chinínom, kofeínom a pod.) angl.

frapé

frappé (chladený n., najmä so zmrzlinou) franc. potrav.

džúlep (letný n. s ľadom, mätou, ovocím a so šľahačkou) angl. potrav.

flip (miešaný n. z mlieka, cukru, zo sirupu, z muštu, zo žĺtka, z ľadu) angl. potrav.

šejk (mliečny zmrzlinový ovocný n.) arab. potrav.

grenadína (ovocný n.) franc. zried.

cidre /sidr/ (ovocný, málo alkoholický n. z jabĺk) franc.

jogurt (zakvasený a zahustený n. z pasterizovaného mlieka) tur.-bulh.

kefír (skvasené a skysnuté mlieko s obsahom alkoholu) turk.-bulh.

boza (bulh. n. z prosa, kukurice a pod.) bulh.

sangarea /sengeri/ (osviežujúci n. v tropických oblastiach) angl. potrav.

sorbet (chladivý orient. n.) arab.-tal.

šerbet (chladený orient. n. z cukru a ovocia) arab. potrav.

šubat (kysnutý n. z ťavieho mlieka) arab. porovnaj vínomlieko 1

jedlo

trofo- (potrava) gréc. v zlož. sl.

viktuálie (potraviny) lat. zastar. kniž.

futráž (strava) franc. slang.

kost (potrava, strava) nem. hovor. zastar.

makrobiotika (zdravá strava, výživa na základe staročín. receptov zložená z obilnín a zo zeleniny) gréc. biol.

ambrózia (j. bohov v starogréc. mytológii spôsobujúce nesmrteľnosť; lahodné j. vôbec) gréc.

manna (j. padajúce z neba, kt. boh sýtil Izraelcov putujúcich cez púšť, podľa Starého zákona) hebr.

lunch /lanč/ (druhé j. počas dňa podávané okolo poludnia v krajinách, kde sa hlavné j. dňa podáva až popoludní) angl.

diner /diné/ (hlavné denné j. niekde podávané večer) franc.

gáblik (j. jedené medzi raňajkami a obedom, desiata) nem. hovor. zastar.

olovrant (j. medzi obedom a večerou) lat.?

déjeuner /dežené/ (j. podávané medzi 12.-13. hodinou namiesto polievky) franc.

entreé /antré/ (j. podávané pred hlavným jedlom, predjedlo) franc. kuch. zastar.

prandium (j. podávané medzi desiatou a obedom v starom Ríme) lat. hist.

hors d’oeuvres /ordövr/ (studené al. teplé pikantné j. podávané ako prvý chod na povzbudenie chuti do jedla) franc. kuch.

dezert (j. zakončujúce stolovanie, najmä zákusok, ovocie, syr a pod.) franc.

minútka (rýchlo pripravené čerstvé j., najmä mäsité) lat. kuch.

diéta (liečebná výživa chorých, strava odporúčaná lekárom) gréc. lek.

delikatesa franc.

fajnota

fajnotka

fajnovosť nem. hovor.

pospas (pochúťka, lahôdka, dobrota) tal. zastar.

špecialita lat.

špécia (vyberané, osobitné, mimoriadne j.) lat. hovor.

manna (veľmi lahodné, osviežujúce j.) hebr. pren. expr.

kóšer (j. pripravené na jedenie podľa žid. rituálnych predpisov) hebr.

humus (nechutné, odpudzujúce j.) lat. slang.

šlichta (nechutné, riedke, mazľavé j.; riedka potrava pre domáce zvieratá) nem. hovor. pejor.

miškulancie

mišpulancie (podradné, nechutné j.) tal. pejor. zastar.

menáž

mináž (spoločná voj. al. väzenská strava) franc. zastar. hovor.

chýmus (natrávená strava, potrava so žalúdkovými šťavami, trávenina) gréc. fyziol.

refekcia (občerstvenie, osvieženie) lat.

proviant (potraviny pre vojsko; potraviny na výlet, na cestu pren. hovor.) lat.-tal.

merinda (j. na cestu, občerstvenie, zásoba dobrého jedla) franc.-nem. hovor. zastar.

aprovizácia (potraviny ako predmet dopytu za vojny, zásobovanie najmä potravinami) lat. zastar. kniž.

vegetabílie (potraviny rastlinného pôvodu) lat. kniž. a odb.

table d’hôte /-bl dót/ (jednotné j. v reštaurácii za rovnakú cenu) franc. potrav.

šalát (j. pripravené zmiešaním z rozličných druhov varených al. surových surovín, napr. zeleniny, ovocia, strukovín, zemiakov, mäsa, rýb, syra, najmä studené) tal.

griláda (j. pripravené na zariadení na pečenie bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc. kuch.

konzerva (trvanlivé j. v plechovom, sklenom, plastovom obale) franc.-nem.

roláda (j. zo stočeného plátu pečeného cesta al. mäsa s plnkou) franc.

jedlá s mäsom

šašlik

šašlík (baranie al. bravčové mäso opečené na ražni) rus.

peľmene (varené taštičky z múčneho cesta plnené mletým mäsom a poliate maslom al. smotanou) rus.

perkelt (mäsové j. pripravené dusením na masti, cibuli a paprike dochutené smotanou) maď.

musaka (nadrobno nakrájané mäso so zeleninou s pikantnou príchuťou) bulh.

bigos (j. z mäsa a kvasenej kapusty) poľ.

sarma (varené závitky z mletého mäsa zabalené do listu kapusty al. viniča) bulh.

stofato (j. z mäsa, cesnaku, cibule, octu a oleja podávané s kyslým mliekom al. jogurtom) bulh.

mici /-či/ (balkánske mäsové šúľky pečené na žeravom uhlí) rum.

paprikáš (mäsové, hydinové j. pripravené dusením, korenené paprikou a podliate smotanou) srb.-maď. kuch.

ražniči (malé kúsky mäsa prekladané slaninou, cibuľou a pod a opečené na ražni) srb.

čufty (j. z duseného mletého mäsa a ryže v paradajkovej omáčke) srb.

gyros (rôzne druhy mäsa napichnuté na zvislom ražni a po opečení zboku orezávané, pôvodne gréc.) gréc. kuch.

čevapčiči (j. z mletého bravčového al. baranieho mäsa, opekané šúľky) tur. srb.

kjufleta (j. z pečeného mletého baranieho mäsa v tvare párkov) tur.-bulh.

pilav

pilaf (dusené, silno korenené baranie mäso s varenou tvrdou pšenicou al. ryžou, cibuľou, mrkvou, cesnakom a rajčinami) perz.-tur.

džuveč (balkánske j. z baranieho al. bravčového mäsa so zeleninou a korením) tur.

kebab (j. z baranieho mäsa zabaleného v papieri a pečeného na ražni nad pahrebou z borovicových šušiek) tur.

dolmas (j. z baranieho sekaného mäsa s ryžou dusené v kapustných al. figových listoch) tur. kuch.

taraba (tur. j. zo sekaného koreneného baranieho mäsa duseného v listoch špenátu) tur. kuch.

kuskus

kus-kus (arab. j. z baranieho mäsa, zo zeleniny a z krupice) arab.

plov (ryža s nadrobno posekanou baraninou, stredoázijské j.) ?

laghmán (uzb. j. z nasekaného mäsa a rezancov) uzb. kuch.

rizoto (dusená ryža s kúskami mäsa, prípadne zeleniny) tal. kuch.

pizza /-cca/ (j. z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, s mäsom, so syrom a pod.) tal. kuch.

antipasta (potravinársky výrobok z drobných marinovaných rýb a zo zeleniny) tal. potrav.

hot dog

hotdog (párok v rožku ako rýchle občerstvenie) angl.

hamburger (opečené mleté hovädzie al. kuracie mäso v prekrojenej žemli) vl. m. kuch.

cheesburger /číz-/ (hamburger so syrom) angl.

hemendex

ham and eggs /hemendex/ (opečený plátok slaniny al. šunky s vajcom) angl. kuch.

lančmít

lunchmeat /lančmít/

luncheon meat /lančmít/ (mleté upravené korenené mäso v konzerve) angl.

biftek

beefsteak (prudko opečený rezeň z hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.

tatársky biftek vl. m.

tatarák (biftek zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.

rampstek

ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.

barbecue /bárbikjú/ (mäso upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.

rozbif

rozbíf

roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené mäso z hovädzieho chrbta) angl. kuch.

roštenka (pečené al. dusené mäso z hovädzieho chrbta) nem.

klopsy (j. z mletého mäsa, vajec a pečiva, tvarované do guliek, opečené a podávané s omáčkou) nem.

steak /stejk/ (hrubší, rýchlo opečený rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa) angl.

fašírka nem.

karbonátka (j. z mletého, najmä vyprážaného mäsa) tal.

šoldra

šoudra (j. z bravčového pliecka al. stehna, šunky) nem. nár. kuch.

pajšle (hovädzie, teľacie al. bravčové pľúca a srdce, pľúcka) nem. hovor. zastar.

galantína (vykostené hydinové mäso al. mäso zo zveriny plnené mäsovou plnkou, uvarené a podávané na studeno) franc.

karé (mäso z chrbtovej časti jatočných zvierat, brava) franc. kuch.

paštéta tal.

paté (j. z jemne mletej pečene, mäsa, korenia a pod.) franc.

galantína (studená jemná paštéta z mletého mäsa, vajec, vína, hľuzoviek a prísad) franc.

filé (očistené vykostené mäso, najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc.

(mäsové) fondue /-dü/ (nakrájané mäso, sviečkovica, opekané v rozpálenom oleji na panvici priamo na stole) franc.

kroketa (vyprážané kúsky cesta v tvare guľky, placky a pod., z cesta, mletého mäsa, zo zeleniny a pod.) franc.

frikasé (nakrájané biele teľacie, jahňacie, kuracie mäso dusené na cibuľke a zapečené v bielej smotanovej omáčke so zeleninou) franc.

tournedos /turnedo/ (opečený rezeň z hovädzieho chrbta podávaný s bielym chlebom) franc.

frikando (pečené al. dusené mäso z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.

hašé (kašovité j. z mletého vareného mäsa) franc. kuch.

kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.

šolet (j. z husacieho mäsa pečeného al. vareného s hrachom, krúpami al. ryžou) hebr.

pemikan

pemmikan (zmes sušeného bizónieho mäsa, tuku a rozdrvených jedlých bobúľ, u severoamer. Indiánov) indián.

suši (jap. j. z ryže a rýb) jap.

jedlá bez mäsa

bliny (lievance z pohánkovej múky upravené naslano) rus.

blinčiky (zapekané palacinky plnené tvarohom) rus. kuch.

piroh (múčne pečené, vyprážané al. varené j. s plnkou) rus.

palacinka (tenká placka z liateho cesta pripravená na panvici a podávaná najmä nasladko) lat.-maď.

fánka (j. z jemného kysnutého cesta pražené na masti, s plochým tvarom) maď. kuch.

lečo (j. z dusených paprík a paradajok) maď.

langoš (osúch, posúch, placka z kysnutého cesta pražená na oleji) maď. potrav.

tarhoňa (cestovina v tvare malých zŕn ako príloha a pod.) maď.

mamaliga (kukuričná kaša na rum. spôsob) rum.

braja (kaša) nem. nár.

šiflík nem. hovor.

fliačik (cesto pokrájané na malé štvorčeky) nem.

štrúdľa (múčnik s plnkou zavinutou do cesta, závin) nem. hovor.

fám (sladké múčne j.) nem. kuch. zastar.

koch (upečené ľahké, kypré j., nákyp) nem. zastar.

fancel

fancl (zapekané múčne j. s tvarohom, orechmi a pod.) nem. hovor. zastar.

gríska (krupicová kaša) nem. zastar.

panádel (žemľová kaša) nem. kuch. hovor.

müsli /mi-/ (kaša z ovsených a iných vločiek s orechmi, so sušeným ovocím, s medom a pod.) nem.

geršľa (nadrobno pomleté zrná, krúpy) nem. hovor.

tortilla /-ľa/ (mexické j. z kukuričného škrobu, múky, mlieka, vajec, masla, kukuričná placka) špan.

makarón (cestovina rúrkovitého tvaru) tal. potrav.

špagety (j. z tenkých guľatých dlhých cestovín) tal.

lasane (tenké štvoruholníkové cestoviny, široké rezance) tal.

tortelini (cestoviny v tvare okrúhlej kapsičky plnenej mäsom, syrom a pod.) tal.

ravioli (cestoviny v tvare kapsičky, pirohu plneného mletým mäsom, syrom, zeleninou a pod.) tal.

kataif (rum. pochúťka z rezancov s ovocím) rum. kuch.

polenta (kaša z kukuričnej krupice, juhoeurópske, tal. národné jedlo) tal.

pagáč (pečené múčne j. okrúhleho plochého tvaru, placka) tal.-chorv.

puding (j. zo škrobovej múčky, mlieka, cukru a prísad v podobe hustej kaše; ľahké j. varené vo forme vo vode al. na pare) angl.

plumpuding /plam-/ (nákyp s hrozienkami, so sušeným ovocím, poliaty rumom a zapálený pred podávaním) angl.

porridge /-rič/ (kaša z ovsených vločiek jedávaná na raňajky v Anglicku) angl.

chipsy /čip-/

čipsy (pražené zemiakové lupienky) angl.

popcorn /-ko/ (biele rozpukané zrná upečenej kukurice, pukance) angl.

kornfleksy

kornflejksy (obilné pražené zrná, kukuričné vločky) angl. potrav.

fondue /-dü/ (roztopený nastrúhaný syr s bielym vínom, čerešňovicou a korením, pripravovaný priamo na stole, Švajčiarsko) franc. kuch.

suflé (jemný nákyp kyprený snehom) franc.

omeleta (j. z liateho cesta al. rozšľahaných vajec pripravené na panvici) franc.

pyré (jemná kaša) franc. kuch.

tempe (zakvasené varené sójové bôby pridávané do polievok al. pražené na masti, indonézske j.) vl. m.

taco /-ko/ (j. s plnkou z bôbov, mäsa a pod.) špan. kuch.

skyr (zrnitá kaša z mlieka a syroviny, island. j.) island.

narasuke (jap. j. z pokrájaného melóna podávané ako posledný chod) jap. porovnaj polievkapečivokoláčzákusoksyrmäso