Obrátený slovník cudzích slov
Výsledky vyhľadávania
pokarhanie
pokarhanie
litánie
(obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka)
gréc.
expr.
levity
hebr.
hovor.
pucung
(karhanie, napomenutie, napomínanie, dohováranie, výčitka)
nem.
hovor.
kritika
(hodnotenie, posudzovanie, vytýkanie chýb, poukazovanie na nedostatky, vyčítanie)
gréc.
pranier
(ostrá verejná kritika, potupa, odsúdenie)
nem.
pren.
admonícia
(napomenutie, upozornenie, výstraha)
lat.
reprehenzia
(napomenutie)
lať.
kniž. zastar.
kohortácia
lat.
adhortácia
(napomenutie, povzbudenie)
lat.
kniž.
asteizmus
(napomenutie, chvála formou p.)
gréc.
lit.
lekcia
(nepríjemné poučenie, ponaučenie, napomenutie)
lat.
štrof
nem.
hovor. zastar.
világoš
vl. m.
expr.
sex
(napomenutie, vyhrešenie)
angl.
slang.
ad audiendum verbum
ad verbum audiendum
(na p., na napomenutie, na koberec)
lat.
kniž.
koberec
koberec
tepich
(pokrovec)
lat.-nem.
velvet
(tkaný k. s rezaným vlasom)
lat. text.
tapestrín
(k. vo forme obojstrannej tkaniny so zrnitou štruktúrou)
gréc.
buklé
(k. z hrubej priadze)
franc. text.
kovral
(k. z umelohmotnej tkaniny na úplné zakrytie podlahy)
um.
mobiliár
(prenosné zariadenie v hradoch, zámkoch, kostoloch a pod., najmä nábytok, koberce, obrazy a pod.)
lat.
kelím
(ozdobný vzorovaný ručne tkaný k. z vlny)
tur. text.
peržan
(orient. k.)
vl. m.
hovor.
seldžuk
(najstarší známy orient. k.)
vl. m.
teherán
(orient. perz. k.)
vl. m.
text.
serabent
(orient. perz. nízky k. so vzorom palmových listov)
perz.
tabríz
tebríz
(orient. perz. nízky viazaný k. s bohatým kvetinovým vzorom)
vl. m.
chiva
(orient. ručne viazaný k.)
uzb. vl. m.
šíraz
(orient. k. s dlhými lesklými farebnými vlasmi)
vl. m.
agra
(orient. ind. ručne viazaný k.)
vl. m.
tapiséria
(tkaný nástenný k., ozdobná závesná tkanina)
gréc.-franc.
gobelín
(ručne tkaný nástenný k., vyšívaný al. pletený, najmä s obrazom al. vzorom; farebné vlákna vpletené ihlou al. cievkou do osnovy)
franc. vl. m.
verdúra
(nástenný k. s rastlinným al. krajinným motívom, 17. st.)
franc. výtv.
jacuardovský k.
(ručne tkaný nástenný k.; pravouhlé kríženie osnovy s útkom)
planš
(k. na šerm)
franc. šport.
ad audiendum verbum
ad verbum audiendum
(na k., na napomenutie, na pokarhanie)
lat. kniž.
napomenutie
napomenutie
levity
hebr. hovor.
pucung
(napomínanie, dohováranie, karhanie, pokarhanie, výčitka)
nem. hovor.
litánie
(obšírny prejav, najmä vyčítavý, nariekavý, výčitka, pokarhanie)
gréc. expr.
sex
angl. slang.
štrof
nem.
hovor. zastar.
világoš
(pokarhanie, vyhrešenie)
vl. m.
expr.
admonícia
(upozornenie, výstraha, pokarhanie)
lat.
reprehenzia
(pokarhanie)
lat.
kniž. zastar.
asteizmus
(chvála formou pokarhania)
gréc. lit.
kohortácia
lat.
hortácia
(napomínanie, povzbudzovanie)
lat. kniž.
adhortácia
(povzbudenie, pokarhanie)
lat. kniž.
lekcia
(nepríjemné ponaučenie, poučenie, pokarhanie)
lat.
premonícia
(predbežné varovanie, výstraha)
lat.
zried. kniž.
rekriminácia
rekriminovanie
(vyčítanie, vyčitovanie, zvaľovanie viny, obviňovanie)
lat. + franc.
kniž.
mene tekel
(upozornenie babylonského kráľa Balsazara predpovedajúce pád jeho ríše)
aram. bibl.
ad audiendum verbum
ad verbum audiendum
(na n., pokarhanie, na koberec)
lat.
kniž.
porovnaj
výstraha
doslova, doslovne
doslova, doslovne
ad litteram
(do písmena)
lat. kniž.
ad verbum
de verbo ad verbum
(od slova do slova)
lat.
verbatum et litteratim
(doslova a do písmena)
lat. kniž.
slovo
slovo
1
(základná jaz. jednotka)
logos
gréc.
kniž. a filoz.
logo-
-lóg
gréc.
v zlož. sl.
onomato-
gréc.
v zlož. sl.
lexéma
(základná jednotka slovnej zásoby)
gréc.
lingv.
synonymum
(s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.)
gréc.
lingv.
homonymum
(s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné)
gréc.
lingv.
antonymum
gréc.
opozitum
(s. opačného, protikladného významu, opak)
lat.
lingv.
tautonymum
(s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach)
gréc.
lingv.
homofón
homofónum
(rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané)
gréc.
lingv.
homografum
(rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané)
gréc.
lingv.
dubleta
(s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom)
franc.
lingv.
paronymum
(formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné)
gréc.
lingv.
palindróm
(s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk)
gréc.
odb.
heteronymum
(s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza)
gréc.
lingv.
ekvivokácia
(rovnaké slová s rôznym významom)
lat.
lingv.
hyperonymum
(s. významovo nadradené inému, podradenému slovu)
gréc.
lingv.
hyponymum
(s. významovo podradené inému, nadradenému slovu)
gréc.
lingv.
autosémantikum
autosémantické s.
(z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka)
gréc.
lingv.
synsémantikum
synsémantické s.
(z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca)
gréc.
lingv.
definiendum
(výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje)
lat.
definiens
(výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje)
lat.
archaizmus
(zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat)
gréc.
lingv.
neologizmus
(novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar)
gréc.
lingv.
pejoratívum
(s. s hanlivým, zhoršujúcim významom)
lat.
lingv.
eufemizmus
(zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie)
gréc.
lingv.
melioratívum
(lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci)
lat.
lingv.
augmentatívum
(s. so zveličeným významom, napr. domisko)
lat.
lingv.
deminutívum
(s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina)
lat.
lingv.
dialektizmus
(nárečové s.)
gréc.
regionalizmus
(výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti)
lat.
lingv.
okazionalizmus
(s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne)
lat.
lingv.
kolokvializmus
(hovorový výraz)
lat.
lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus
(hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.)
lat.
trivializmus
(trochu hrubý výraz)
lat.
kniž.
slangizmus
/-le-/
(výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí)
angl.
argotizmus
(výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný)
franc.
lingv.
expresívum
(citovo al. vôľovo zafarbené s.)
lat.
lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum
(citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.)
gréc.
lingv.
onomatopoja
(zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky)
gréc.
lingv. lit.
expletívum
(výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj)
lat.
lingv.
profesionalizmus
(odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou)
lat.
lingv.
žurnalizmus
franc.
publicizmus
(s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie)
lat.
prozaizmus
(s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo)
lat.
lit.
solecizmus
(s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy)
vl. m.
lingv. lit.
fráza
(myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz)
gréc.
idióm
idiomatizmus
(výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný)
gréc.
lingv.
klišé
(nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný)
lat.
kniž. a pejor.
klišé
(ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz)
franc.
parentéza
(s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka)
gréc.
lingv.
poetizmus
(básnické s. al. výraz, obrat)
gréc.-lat.
lingv.
radif
redif
(s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach)
arab.-tur.
lit.
lema
(heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla)
gréc.
lingv.
kalk
(pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka)
franc.
lingv.
akronym
(skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen)
gréc.
lingv.
logatóm
(s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti)
gréc.
odb.
anagram
(nové s. vzniknuté premiestnením hlások)
gréc.
juxtapozitum
(s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova)
lat.
lingv.
indeklinábile
(nesklonné s.)
lat.
lingv.
indefinítum
(neurčité s.)
lat.
lingv.
simplex
(jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony)
lat.
lingv.
kompozitum
(zložené s., zloženina)
lat.
lingv.
derivát
(odvodené s., odvodenina)
lat.
lingv.
desubstantívum
(s. odvodené od podstatného mena)
lat.
gram.
denominatívum
(s. odvodené od podstatného al. prídavného mena)
lat.
lingv.
deverbatívum
(s. odvodené od slovesa, slovesného základu)
lat.
lingv.
formant
(slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona)
lat.
lingv.
proklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka)
gréc.
lingv.
enklitika
(neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka)
gréc.
lingv.
oxytonon
(s. s prízvukom na poslednej slabike)
gréc.
lingv.
parisylabum
(s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní)
lat. + gréc.
lingv.
vokabulum
vokabul
(jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko)
lat.
zastar.
reklamanta
(prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán)
lat.
knih.
paráda
(pôsobivé, obratné s.)
špan. hovor.
mantra
(staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie)
sanskrit náb.
abraxas
(zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman)
lat. + gréc.
incipit
(začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul)
lat.
razúra
(vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami)
lat.
odb.
hapax legomenon
(výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz)
gréc.
lingv.
amen
(záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>)
hebr.
biblicizmus
biblizmus
(výrok al. výraz z biblie)
gréc.
lingv.
tabu
(výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov)
polynéz.
lingv.
responzia
(výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz)
lat.
lingv.
europeizmus
(výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov)
vl. m.
lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus
(slovan.)
lat.
slovakizmus
(slov.)
lat.
bohemizmus
bohemikum
(čes.)
lat.
moravizmus
(moravský)
vl. m.
polonizmus
(poľ.)
lat.
ukrajinizmus
(ukraj.)
vl. m.
rusizmus
(rus.)
vl. m.
slovenizmus
(slovinský)
lat.
bulharizmus
(bulh.)
vl. m.
hungarizmus
lat.
maďarizmus
(maď.)
vl. m.
rumunizmus
(rum.)
vl. m.
grécizmus
(gréc.)
vl. m.
latinizmus
(lat.)
vl. m.
hebreizmus
hebraizmus
(hebr.)
vl. m.
germanizmus
germanikum
(nem.)
lat.
romanizmus
(románskych jazykov)
lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus
(tal.)
vl. m.
galicizmus
(franc.)
vl. m.
hispanizmus
(špan.)
lat.
lusitanizmus
(port.)
vl. m. lat.
anglicizmus
(angl.)
lat.
amerikanizmus
(amer.)
vl. m.
arabizmus
(arab.)
vl. m.
indianizmus
(indián.)
vl. m.
japonizmus
(jap.)
vl. m.
orientalizmus
(s. pochádzajúce z jazykov východných krajín)
lat.
ad verbum
de verbo ad verbum
(od s. do s.)
lat.
porovnaj
označenie 2
prostriedok 1
vedomie
vedomie
psycha
psyché
(duch, myseľ)
gréc.
kniž.
psychika
gréc.
psychično
(súhrn duševných javov, duševno, vnútro)
gréc.
kniž.
senzórium
(duša)
lat.
lek. psych.
tabula rasa
/ráza/
(myseľ, duša v ideálnom stave pôvodnej nedotknutosti skúsenosťou po narodení, bez dojmov a predstáv)
lat.
lucidita
(jasné v. ako následok prechodného ústupu poruchy vedomia, zjasnenie v., svetlé okamžiky)
lat.
lek.
puruša
(čisté nehybné v. v staroind. hinduistickom myslení, duša človeka)
sanskrit
ad notam
/nó-/
ad noticiam
/-tí-/
ad informandum
(na v.)
lat.
kniž.
porovnaj
duša 1
ruka
ruka
1
(ľudská horná končatina)
manus
lat.
anat.
chiro-
chir-
cheiro-
cheir-
gréc.
v zlož. sl.
makrocheiria
(nadmerne veľké ruky)
gréc.
anat.
monobrachia
(vrodená jednorukosť)
gréc.
lek.
ad manus
(do rúk)
lat.
kniž. a odb.
ad manus proprias
/-ás/
lat.
kniž. a odb.
à remettre en main propre
/-tr an men –pr/
(do vlastných rúk)
franc.
ad manu medici
(do rúk lekára)
lat.
dextra manu
/dextrá manú/
(pravou r., pravicou)
lat.
kniž.
manu propria
[m.p.]
propria manu
(vlastnou r., vlastnoručne, za podpisom na odpisoch)
lat.
kniž.
manu scriptum
manuscriptum
/-skrip-/
(písané r., rukopisné dielo)
lat.
larga manu
(štedrou r., štedro)
lat.
kniž.
manu forti
(udatnou r.)
lat.
kniž.
manu militari
(ozbrojenou r., násilím)
lat.
kniž.
manibus puris
(čistými rukami, s čistým svedomím)
lat.
kniž.
manibus pedibusque
(rukami-nohami)
lat.
kniž.
porovnaj
končatina
uložiť
uložiť
1
(dať, umiestniť niekoho, niečo niekam)
archivovať
(založiť písomné dokumenty a pod. do archívu)
gréc.
reponovať
(u., vrátiť na pôvodné miesto)
lat.
kniž.
r. spis, zlomeninu
sejvnúť
(u. do pamäte počítača)
angl.
slang.
deponovať
(dať do úschovy v banke, uschovať)
lat.
d. peniaze, cenné predmety
ad acta
/akta/
(ku spisom, do spisov; odložiť, založiť, u. ako vybavené al. aj bez vybavenia)
lat.
kniž. admin.
u. ad a.
porovnaj
umiestniť
okraj
okraj
2
(úzky čistý pás na kraji)
margo
(o. strany)
lat.
in margine
lat.
ad marginam
ad marginem
(na o., dodatočne)
lat.
kniž.
pleréza
(čierny o. smútočných oznámení)
franc.
plika
(prehnutý dolný o. listiny umožňujúci pevnejšie pripevnenie pečate, prehnutie, zosilnenie dolnej časti stredovekej listiny)
lat.
odb.
bordúra
(ozdobný o., orámovanie, lem umeleckých diel)
franc.
kartuša
(ozdobný plastický, rozvinutý o. okolo erbu a pod, renesancia a barok)
tal.-franc.
odložiť
odložiť
1
(dať, položiť nabok)
rezervovať
(uschovať, o. pre prípad potreby; zaistiť vopred, napr. vstupenky, izbu v hoteli a pod., objednať, vyhradiť)
lat.
ad acta
/akta/
(ku spisom, do spisov, o., založiť, uložiť ako vybavené al. aj bez vybavenia)
lat.
kniž. admin.
odložiť ad a.
dodatočne
dodatočne
ex post
(následne, neskôr, potom)
lat.
posticipando
(po splatnosti)
tal. obch.
in margine
lat.
ad marginam
ad marginem
(na okraj)
lat.
kniž.
porovnaj
dodatkový
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 66. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.