Výsledky vyhľadávania

kabát

kabát
redingot (pánsky dlhý priliehavý k. s chrbátom podobným fraku) franc.-angl.
montgomerák (dlhý voľný pánsky plášť zelenej farby z nepremokavej látky) vl. m. hovor.
baladrána (pánsky dlhý zriasený k. s rukávmi) tal. hist.
bombajka (ľahký plátenný mužský k. s krátkymi rukávmi) ?
kamizol
kamizola (krátky pánsky k., súčasť kroja) tal.-franc.
kaftan (dlhý voľný orient. pánsky k.) perz.
trenčkot (pánsky nepremokavý plášť) angl.
havelok (pánsky plášť s dlhým golierom bez rukávov) angl. vl. m.
atila (pánsky krátky priliehavý k. zdobený šnúrami, pôvodne voj.) maď.
žaket (pánsky tmavý k. s polami, okrúhlo strihanými prednými dielmi) franc.
ulster (pánsky voľný štepovaný k. so širokým golierom, veľkými chlopňami a našitými vreckami) vl. m.
aba
abája (pánsky voľný vlnený slávnostný plášť bez rukávov, v krajinách Blízkeho východu) arab.
mantila (krátky k., najmä dámsky) špan.
mentieka (dámsky krátky podšitý ozdobný k., súčasť zemianskeho oblečenia) maď. zastar.
kep (ľahký plášť, najmä dámsky) lat.-franc.-angl.
kazajka (ľahký k. do pása) tal.
paleto (polodlhý dámsky plášť) franc.
manteľ (plášť, najmä voj.) lat.-nem. zastar. hovor.
frenč (voj. k. so zapínaním až ku krku, so štyrmi našitými vreckami) angl. zastar. voj. slang.
dolomán (uhorský voj. al. pánsky šľachtický k. zdobený šnúrami) tur.
šineľ (voj. plášť) rus. zastar.
burka (plstený kozácky plášť) rus.
kolet (voj. priliehavý k. s krátkymi šosmi, súčasť rovnošaty jazdectva) franc.
bandaliér (zvinutý voj. k., súčasť výstroja) voj. slang.
kongo (plášť ako súčasť voj. poľného odevu) vl. m. voj. slang.
sako (krátky k., súčasť obleku) tal.
blazer /blejzr/
blejzer (ľahké šport. sako) angl.
pelerína (voľne splývajúci k. bez rukávov) franc.
baloniak (k. z jemnej hustej hodvábnej tkaniny) tal.-franc. hovor.
anorak (lyžiarsky k. al. vetrovka s kapucňou) esk.
šuba
šubica (dlhý kožuch) rus.
bunda (krátky ľahký šport.k., obyčajne dole upravený na stiahnutie; kožuch zastar.) maď.
parka (bunda siahajúca nad kolená so šnúrkou al. gumou v páse a dole, najmä s kapucňou) esk. šport. slang.
bomber (tmavá krátka kožená bunda s cvokmi) angl.
burnus (ťažký a teplý k., zimník hovor.; široký beduínsky k. s kapucňou) arab.-franc.
hubertus (k. z hrubej vlnenej látky, pôvodne poľovnícky) vl. m.
kepeň (dlhý plášť bez rukávov) tur.-maď.
župica (krátky súkenný k. s klinmi na bokoch) arab.-franc. etnogr.
spencer /-ser/ (krátky rovný kabátik) vl. m.
kuligán (krátky voľný k. z hrubej pleteniny) angl.? text.
trenčkot (nepremokavý k.) angl.
mackintosh /mekintoš/ (nepremokavý k. s gumovou impregnáciou) vl. m.
deák (starosvetský k.) vl. m.
raglán (voľný k. s rukávmi strihanými vcelku s ramenom) angl. vl. m.
dufflecoat /daflkout/ (dámsky al. pánsky voľný rovný krátky kabát s kapucňou, veľkými našívanými vreckami a so sedlom) angl.
chesterfield /čestrfíld/ (pánsky kabát po kolená s jednoradovým skrytým zapínaním) angl.
slipon (ľahký vrchný plášť s raglánovým rukávom, so skrytím zapínaním a s krátkou fazónkou) angl.
kontuš (poľ. slávnostný k. s rozstrihnutými rukávmi, súčasť kroja) poľ. zastar.
surka (chorvátsky k. zapínaný na šnúrky, súčasť kroja) chorv.
chalát (dlhý voľný k. u východných národov, Tatárov) arab.-rus.
chlamýda (starogréc. vrchný vlnený plášť nosený cez ľavé plece a zopätý kovovou sponou) gréc. hist.
himation (mužský aj ženský vlnený ťažký vrchný k. starogréc.) gréc. hist.
paludamentum (starorím. voj. purpurový al. biely k. zapínaný sponou na pravom pleci) lat.
sagum (krátky starorím. k. z tmavej vlny so sponou na pravom pleci, používaný pastiermi a vojakmi) lat. hist.
lacerna (starorím. plášť s kapucňou zapínaný na pleciach sponou a nosený pri daždi cez tógu) lat.
paenula /pé-/ (vlnený al. kožený zimný plášť po kolená, kruhovitého al. elipsovitého strihu bez rukávov, s otvorom na hlavu a kapucou, v starom Ríme) lat. hist.
pluviál (odev s kapucňou do dažďa, súčasť rímskeho odevu hist.; slávnostný korunovačný plášť rím.-nem. cisárov hist.; široký voľný plášť nosený duchovnými pri slávnostiach cirk.) lat.
tabard (stredoveký riasnatý plášť univerzitných majstrov a bakalárov bez rukávov) franc. hist.
pálium (korunovačný cisársky plášť) lat.
kaput (dlhý vrchný starodávny k.) franc. zastar.
mantela (plášť vyšších katolíckych duchovných) tal. cirk.
mandyas (široký dlhý biskupský plášť, vpredu otvorený, zopnutý sponami) gréc. cirk.
mozet
mozzetta (krátky plášť s malou kapucňou nosený vysokými katolíckymi duchovnými) tal. cirk.
cappa magna /ka-/ (rímskokatolícky kardinálsky široký dlhý červený plášť s kapucou) lat. porovnaj kabátikúbor

vetrovka

vetrovka
bunda (krátka ľahká šport. v., obyčajne dole upravená na stiahnutie) maď.
parka (bunda siahajúca nad kolená so šnúrkou al. gumou v páse a dole, najmä s kapucňou) esk. šport. slang.
bluzón
bluzon (pohodlná šport. v. s gombíkmi al. zipsom, v páse zúžená, najmä podšitá) angl.
anorak (lyžiarska v. al. kabát s kapucňou) esk.
bomber (tmavá krátka kožená bunda s cvokmi) angl.

víno

víno
rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.
silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.
muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.
veltlín (biele v.) vl. m. vin.
otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.
malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.
bikavér (maď. v. a hrozno) maď.
ezerjó (maď. biele v.) maď.
prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.
resinato (gréc. biele v.) gréc.
chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.
marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.
tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.
leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.
klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.
frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.
mavrud (bulh. červené v.) bulh.
rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.
barolo (tal. červené v.) tal.
chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.
beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.
portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.
santorín (gréc. v.) vl. m.
cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.
grul (matolínové v.) ? vin.
burčiak (mladé kvasiace v.) mor.
rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?
čingír maď.?
lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.
dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.
almázia
malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.
vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.
bitter (horký vermút) nem.
mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.
madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.
sherry /šery/
šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.
manzanilla (dezertné šery) špan.
fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.
olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.
amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.
amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.
demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.
furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.
almázia
malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.
cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.
cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.
amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.
sekt (šumivé v.) tal.-nem.
šampanské vl. m.
šampanier vl. m. zastar.
šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.
doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.
bruit (suché šumivé v.) franc.
brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.
dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.
bordeaux /-dó/
bordó (ťažké franc. v.) vl. m.
portské (ťažké v.) vl. m. port.
tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.
aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.
malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.
jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.
cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.
forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.
in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

tanec

tanec franc.-nem.
dancing /-si-/ angl.
sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.
orchéma (sólový t.) gréc. tan.
balet (umelecký výrazový t.) tal.
pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.
pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.
furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.
mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.
kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.
polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.
varšavianka (poľ. národný t.) poľ.
oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.
krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.
hajduch
hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.
čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.
frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.
kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.
zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.
hóra (rumun. ľudový t.) rum.
arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.
choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.
kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.
kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.
gopak
hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.
kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.
trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.
chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.
lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.
islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.
chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.
sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.
valčík nem.-poľ.
valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.
lendler
ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.
verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.
allemande /almánd/
allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.
bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.
danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.
haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.
menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.
kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.
gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.
basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.
courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.
musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.
passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.
kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.
tordion
tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.
galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.
anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.
farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.
rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.
estampia (provensalský starý t.) franc.
jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.
kadrila franc.
kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.
canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.
tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.
pavana
padovana
paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.
tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.
napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.
bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.
passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.
piva (tal. rýchly t.) tal.
gagliarda /galja-/ tal. hist.
gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.
brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.
volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.
siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.
saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.
forlana
furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.
seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.
sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.
sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.
zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.
bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.
madrileňa (druh bolera) špan.
malagueňa
malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.
japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.
magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.
fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.
jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.
jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.
cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.
folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.
flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.
gitana (t. špan. Rómov) špan.
moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.
guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.
letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.
halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.
foxtrot
fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.
shimmy /šimi/
šimy (obmena foxtrotu) angl.
slowfox
slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.
quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.
contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.
giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.
écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.
go-go
gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.
boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.
cake-walk
cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.
stomp (černošský rýchly t.) angl.
waltz
wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.
swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.
jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.
kick
shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.
twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.
charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.
jive /džajv/
džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.
squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.
rock and roll /rokenrol/
rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.
step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.
onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.
flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.
break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.
madison /medizon/ vl. m.
slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.
monkiss
surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.
hali-gali
hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.
tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.
habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.
čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.
samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.
karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.
mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.
bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.
rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.
kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.
conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.
bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.
paso doble
pasodoble
passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.
beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.
twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.
boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.
lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.
salsa (juhoamer. t.) špan.
finolka (spoločenský párový t.) ?
kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.
hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.
hula-hup
hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.
hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.
bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.
tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.
kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

kožuch

kožuch
bunda maď. zastar.
šuba
šubica (dlhý k.) rus.

slovo

slovo 1 (základná jaz. jednotka)
logos gréc. kniž. a filoz.
logo-
-lóg gréc. v zlož. sl.
onomato- gréc. v zlož. sl.
lexéma (základná jednotka slovnej zásoby) gréc. lingv.
synonymum (s. al. jaz. prostriedok, slovné spojenie s rovnakým al. blízkym, podobným významom, rovnoznačné s.) gréc. lingv.
homonymum (s., kt. rovnako znie al. sa píše ako iné slovo, ale významovo je odlišné) gréc. lingv.
antonymum gréc.
opozitum (s. opačného, protikladného významu, opak) lat. lingv.
tautonymum (s. s rovnakým významom, vyskytujúce sa v rôznych jaz. oblastiach) gréc. lingv.
homofón
homofónum (rovnako znejúce s., ale graficky odlišné, inak písané) gréc. lingv.
homografum (rôzne znejúce s., ale graficky rovnaké, rovnako písané) gréc. lingv.
dubleta (s. podobné s iným slovom, ale s rovnakým významom) franc. lingv.
paronymum (formálne, zvukovo podobné s., ale významovo odlišné) gréc. lingv.
palindróm (s., kt. znenie sa pri čítaní odzadu nemení al. aspoň nestráca zmysel, napr. krk) gréc. odb.
heteronymum (s. označujúce člena rodovej dvojice, utvorené od rôznych základov, napr. cap-koza) gréc. lingv.
ekvivokácia (rovnaké slová s rôznym významom) lat. lingv.
hyperonymum (s. významovo nadradené inému, podradenému slovu) gréc. lingv.
hyponymum (s. významovo podradené inému, nadradenému slovu) gréc. lingv.
autosémantikum
autosémantické s. (z významového hľadiska plnovýznamové s., podstatné meno, prídavné meno, číslovka, sloveso, príslovka) gréc. lingv.
synsémantikum
synsémantické s. (z významového hľadiska pomocné, neplnovýznamové s., zámeno, predložka, spojka, častica, citoslovca) gréc. lingv.
definiendum (výraz kt. sa vymedzuje, objasňuje) lat.
definiens (výrazy, ktorými sa objasňovaný výraz vymedzuje) lat.
archaizmus (zastarané s. al. výraz, jaz. al. štylistický prostriedok, zvrat) gréc. lingv.
neologizmus (novoutvorené s. al. jaz. prostriedok, tvar, väzba, novotvar) gréc. lingv.
pejoratívum (s. s hanlivým, zhoršujúcim významom) lat. lingv.
eufemizmus (zjemňujúce s., výraz pomenúvajúci nepríjemný jav jemnejšie) gréc. lingv.
melioratívum (lichotivé s., so zlepšujúcim významom, napr. nevidiaci) lat. lingv.
augmentatívum (s. so zveličeným významom, napr. domisko) lat. lingv.
deminutívum (s. so zdrobňujúcim významom, odvodené zo základného slova, zdrobnenina) lat. lingv.
dialektizmus (nárečové s.) gréc.
regionalizmus (výraz vyskytujúci sa v určitom kraji, oblasti) lat. lingv.
okazionalizmus (s. vyskytujúce sa al. použité v reči náhodne, zriedkavo, príležitostne) lat. lingv.
kolokvializmus (hovorový výraz) lat. lingv.
disfemizmus
dysfemizmus
vulgarizmus (hrubé, drsné, neslušné, v spoločenskom styku neprípustné s.) lat.
trivializmus (trochu hrubý výraz) lat. kniž.
slangizmus /-le-/ (výraz z reči pracovnej al. záujmovej skupiny ľudí) angl.
argotizmus (výraz z jazyka protispoločenskej skupiny, napr. zlodejov, kt. je ostatným nezrozumiteľný) franc. lingv.
expresívum (citovo al. vôľovo zafarbené s.) lat. lingv.
hypokoristikon
hypokoristikum (citovo zafarbené, domácke, dôverné, maznavé s.) gréc. lingv.
onomatopoja (zvukomalebné s. napodobujúce prírodné, zvieracie zvuky) gréc. lingv. lit.
expletívum (výplnkové, bezobsažné s. al. výraz slúžiaci na nadviazanie kontaktu, napr. počuj) lat. lingv.
profesionalizmus (odborný výraz používaný určitou pracovnou skupinou) lat. lingv.
žurnalizmus franc.
publicizmus (s. al. výraz charakteristický pre novinárske vyjadrovanie) lat.
prozaizmus (s. z bežného, vecného al. vedeckého jazyka v umeleckom texte, kde pôsobí cudzorodo) lat. lit.
solecizmus (s. al. tvar nesprávny podľa jaz. normy) vl. m. lingv. lit.
fráza (myšlienkovo ošúchané, chudobné, bezobsažné, prázdne slová, výraz) gréc.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
klišé (nadnesený, kvetnatý výraz, ale pritom prázdny, ošúchaný) lat. kniž. a pejor.
klišé (ustálený, ošúchaný, často al. nadmerne používaný výraz) franc.
parentéza (s. al. veta vložená do inej vety bez vetného vzťahu, vsuvka, vložka) gréc. lingv.
poetizmus (básnické s. al. výraz, obrat) gréc.-lat. lingv.
radif
redif (s. al. skupina slov opakujúcich sa za rýmom v orient. básňach) arab.-tur. lit.
lema (heslové s. v slovníku, záhlaví slovníkového hesla) gréc. lingv.
kalk (pomenovanie utvorené priamym doslovným napodobením, prekladom s. z cudzieho jazyka) franc. lingv.
akronym (skratkové s. utvorené zo začiatočných slabík al. písmen) gréc. lingv.
logatóm (s. umelo vytvorené, bez zmyslu, používané pri telefonických meraniach zrozumiteľnosti) gréc. odb.
anagram (nové s. vzniknuté premiestnením hlások) gréc.
juxtapozitum (s. vzniknuté spojením dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
indeklinábile (nesklonné s.) lat. lingv.
indefinítum (neurčité s.) lat. lingv.
simplex (jednoduché, nezložené s. al. s. bez predpony) lat. lingv.
kompozitum (zložené s., zloženina) lat. lingv.
derivát (odvodené s., odvodenina) lat. lingv.
desubstantívum (s. odvodené od podstatného mena) lat. gram.
denominatívum (s. odvodené od podstatného al. prídavného mena) lat. lingv.
deverbatívum (s. odvodené od slovesa, slovesného základu) lat. lingv.
formant (slovotvorný prvok bez lexikálneho významu, kmeňotvorná prípona) lat. lingv.
proklitika (neprízvučné s. nasledujúce po pauze a predchádzajúce prízvučnému slovu, predklonka) gréc. lingv.
enklitika (neprízvučné s. nasledujúce po prízvučnom, príklonka) gréc. lingv.
oxytonon (s. s prízvukom na poslednej slabike) gréc. lingv.
parisylabum (s. s rovnakým počtom slabík pri ohýbaní) lat. + gréc. lingv.
vokabulum
vokabul (jednotlivé s. pri učení sa cudziemu jazyku, slovíčko) lat. zastar.
reklamanta (prvé slovo textu nasledujúcej stránky napísané pod textom ostatnej stránky, na umožnenie správneho zoradenia strán) lat. knih.
paráda (pôsobivé, obratné s.) špan. hovor.
mantra (staroind. posvätné s., kt. neustálym opakovaním sa dá dosiahnuť maximálne sústredenie) sanskrit náb.
abraxas (zaklínacie s. na gemách, starovekých al. stredovekých drahých kameňoch používaných ako talizman) lat. + gréc.
incipit (začiatočné slová textu starých rukopisov, kt. nemali titul) lat.
razúra (vymazané al. vyškrabané s. v texte listiny a nahradené iným slovom al. slovami) lat. odb.
hapax legomenon (výraz, tvar, vyskytujúci sa v danom texte iba raz) gréc. lingv.
amen (záverečné s. kresťanskej modlitby, kázne a pod., <i>staň sa</i>) hebr.
biblicizmus
biblizmus (výrok al. výraz z biblie) gréc. lingv.
tabu (výraz, kt. je zakázané vyslovovať z náb. al. spoločenských dôvodov) polynéz. lingv.
responzia (výraz, kt. významovo a funkčne nahrádza iný výraz) lat. lingv.
europeizmus (výraz spoločný vo väčšine európskych jazykov) vl. m. lingv.
jazykový prvok v inom jazyku
slavizmus (slovan.) lat.
slovakizmus (slov.) lat.
bohemizmus
bohemikum (čes.) lat.
moravizmus (moravský) vl. m.
polonizmus (poľ.) lat.
ukrajinizmus (ukraj.) vl. m.
rusizmus (rus.) vl. m.
slovenizmus (slovinský) lat.
bulharizmus (bulh.) vl. m.
hungarizmus lat.
maďarizmus (maď.) vl. m.
rumunizmus (rum.) vl. m.
grécizmus (gréc.) vl. m.
latinizmus (lat.) vl. m.
hebreizmus
hebraizmus (hebr.) vl. m.
germanizmus
germanikum (nem.) lat.
romanizmus (románskych jazykov) lat.
italizmus
italianizmus
talianizmus (tal.) vl. m.
galicizmus (franc.) vl. m.
hispanizmus (špan.) lat.
lusitanizmus (port.) vl. m. lat.
anglicizmus (angl.) lat.
amerikanizmus (amer.) vl. m.
arabizmus (arab.) vl. m.
indianizmus (indián.) vl. m.
japonizmus (jap.) vl. m.
orientalizmus (s. pochádzajúce z jazykov východných krajín) lat.
ad verbum
de verbo ad verbum (od s. do s.) lat. porovnaj označenie 2prostriedok 1

podnik

podnik 2 (pohostinské zariadenie)
reštaurácia lat.
reštaurant franc. zastar.
dining-house /dajning haus/ (p. verejného stravovania) angl.
bufet franc.
bar (reštaurácia s rýchlym občerstvením, najmä ako samoobsluha) angl.
kaviareň arab.
café /ka-/ (p., kde sa podáva najmä káva) franc.
kafetéria (kaviareň; závodná jedáleň so samoobsluhou vo Veľkej Británii a USA) franc.
espreso
espresso
preso
presso (malá kaviareň) tal.
libresso (kaviareň spojená s čitárňou, knižnicou) tal.
bistro (reštaurácia na rýchle občerstvenie, kaviareň) rus.
snack-bar
snackbar
snack /snek-/ (reštaurácia na rýchle občerstvenie pri pulte) angl.
bagetéria (p. s rýchlym občerstvením, najmä s bagetami) franc. potrav.
fastfood
fast food /-fút/ (rýchle občerstvenie) angl.
kafana (balkánska kaviareň) ?
bodega (obchod s jedlami a liehovinami, predajňa lahôdok) špan. hovor.
kantína (reštaurácia s rýchlym občerstvením na pracovisku al. v kasárňach) tal.
motorest (reštaurácia s parkoviskom a inými zariadeniami pre motorové vozidlá) angl.
pizzeria /-ccé-/ (reštaurácia, kde sa podáva jedlo z cesta na povrchu obloženého a zapečeného so zeleninou, mäsom, syrom a pod.) tal.
gril (reštaurácia s prípravou jedál na zariadení na pečenie jedál, najmä mäsa, bez tuku pôsobením ohňa al. tepla) franc.-angl.
vegetka (jedálneň pre ľudí živiacich sa prevažne al. výlučne rastlinnou potravou) lat.
penzión (p. pre stálych hostí poskytujúci im byt a stravu za pevný poplatok) franc.
lokál (zábavný, pohostinský p.) lat.
bar (nočný zábavný p.) angl.
night club /najt klab/ (nočný p.) angl.
tabarín (nočný zábavný p.) vl. m.
saloon /-lún/ (lokál na divokom západe USA) angl.
dancing /-si-/ (nočný zábavný tan. p.) angl.
kasíno (p. pre zábavu v uzavretej spoločnosti, klub) tal.-nem.
kabaret (zábavný p. s tan., hud. al. artistickým programom) franc.
šantán (zábavný p., v kt. speváci spievali žartovné al. satirické piesne, kuplety) franc.
kasíno (p. na hranie hazardných hier, herňa) tal.-nem.
tingel-tangel
tingeltangel (podradný zábavný p.) nem. zastar. pejor.
šenk (krčma, výčap, hostinec) hovor.
putika (podradný hostinec, krčma) tal.-nem. hovor. pejor.
pub /pab/ (pôvodne ír., brit. hostinec) angl.
čárda (hostinec s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.
pajzel (hostinec veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.
tratória (menší hostinec v južnej Európe) tal.
knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.
taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.
šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.
ostéria (malý tal. hostinec) tal.
pančovňa (hostinec so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.
karavanserail /-raj/
han (orient. hostinec) perz.
herberg (stredoveký cechový hostinec al. útulok, nocľaháreň pre tovarišov) nem. hist.

hostinec

hostinec
šenk (krčma, výčap) hovor.
putika (podradný h., krčma) tal.-nem. hovor. pejor.
pub /pab/ (pôvodne ír., brit. h.) angl.
čárda (h. s maď. špecialitami, pôvodne v maď. puste) maď.
pajzel (h. veľmi nízkej úrovne, najhoršieho druhu) žid. hrub.
tratória (menší h. v južnej Európe) tal.
knajpa (prístavná krčma, pôvodne poľ.) nem.
taverna (krčma v južnej Európe, najmä v Taliansku) lat.
šnapsputika (krčma na liehoviny) nem. hovor.
ostéria (malý tal. h.) tal.
pančovňa (h. so zlou obsluhou a tovarom, kde riedia nápoje vodou) nem. hovor.
karavanserail /-raj/
han (orient. h.) perz.
herberg (stredoveký cechový h. al. útulok, nocľaháreň, pre tovarišov) nem. hist.

dielo

dielo
produkt lat.
verk (výtvor) nem. hovor. zastar.
opus (výtvor, najmä hud.) lat. kniž. a odb.
kreácia (výtvor, výsledok umeleckej činnosti) lat.
ars (umelecké d.) lat.
artefakt (umelý predmet, výtvor) lat. kniž. a odb.
monument (veľké, veľkolepé d.) lat. kniž.
klasika (d. vynikajúceho, vzorného umelca) lat.
moderna (novodobý, novoveký výtvor) franc.
opere citato /-tá/ (v citovanom, uvedenom d.) lat. kniž.
titul (lit., hud., film. a pod. d.) angl.
skriptúra (písomné d.) lat. kniž. a odb.
manu scriptum
manuscriptum /-skrip-/ (písané r., rukopisné dielo) lat.
kompozícia (hud. al. výtv. d.) lat.
fragment (neúplne zachované al. nedokončené d., najmä lit., zlomok) lat.
torzo (nedokončené, neúplné al. neúplne zachované umelecké d., zlomok) gréc.-tal.
hexameron (d. šiestich dní) gréc.
diptych (dvojdielne d., d. skladajúce sa z dvoch diel) gréc.
triptych (trojdielne d., d. skladajúce sa z troch diel) gréc.
dilógia (lit. d. skladajúce sa z dvoch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
trilógia (lit. d. skladajúce sa z troch obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
tetralógia (lit. d. skladajúce sa zo štyroch niekoľkých obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
pentalógia (lit. d. skladajúce sa z piatich obsahovo súvisiacich diel) gréc. lit.
donum auctoris /auktó-/ (d. venované niekomu autorom) lat.
originál (d. v pôvodnej autorskej podobe, výsledok tvorivej práce autora, pôvodina) lat.
alonym (d. vydané pod menom inej ako autorovej osoby)
pendant /pandán/ (d. vytvárané ako náprotivok iného diela) franc. kniž.
apokryf (nepravý, podvrhnutý spis) gréc.
gýč (páčivý, povrchný, umelecky bezcenný výtvor) nem. pejor.
limonáda (plytké, dojímavé, sentimentálne d.) perz.-tal.-franc. pren. pejor.
pueriliá (diela z autorových chlapčenských rokov) lat. lit.
juvenílie (diela z autorových mladých rokov, prvotiny) lat. kniž.
debut (prvé uverejnené al. predstavené d.) franc.
chef d’oeuvre /šedévr/ (vrcholné majstrovské d.) franc.
parergón (vedľajšie, dodatkové, drobné umelecké al. vedecké d.) gréc. kniž.
senílie (diela z autorových stareckých rokov) lat.
opus postumum
opus posthumum
posthumum (d. vydané, zverejnené, nájdené po smrti autora) lat.
opera omnia (úplné d. vedca al. umelca, zobrané spisy, súborné vydanie) lat. kniž.
prodromus (predbežné, skrátené vydanie zobraných spisov) gréc.
utópia (d. opisujúce niečo vysnívané, neuskutočniteľné, dokonalé, najmä takú krajinu) gréc.-angl.
horor (d. vyvolávajúce pocity strachu, hrôzy) angl.
science-fiction /sajens fikšn/ angl. lit.
sci-fi (d. s vedecko-fantastickým námetom) angl. skr.
fantasy (d. založené na opise neskutočných, vymyslených, vybájených svetov, bytostí, schopností a príbehov) angl.
thriller /tril-/
triler (d. s napínavým a vzrušujúcim dejom) angl.
groteska (d. s prvkami komiky, tragiky, karikatúry a so situačnými zvratmi) tal.
kovbojka (dobrodružné d. zo života a z prostredia pastierov dobytka v USA) angl. hovor.
indiánka
mayovka (dobrodružné d. zo života, z prostredia Indiánov) vl. m.
robinzonáda (dobrodružné d. o stroskotancovi na pustom ostrove, o osamelo a sebestačne žijúcom človeku) vl. m. lit.
detektívka (d. s dejom o odhaľovaní trestnej činnosti a pátraní v kriminálnych prípadoch) lat.-angl.
krimi
kriminálka (d. s dejom o zločine, trestnej činnosti a pod.) lat. hovor.
kliftonka (staršia podradná detektívna literatúra) vl. m.
pornografia gréc.
porno (d. nemravne zobrazujúce pohlavný život, pohlavný styk, vybočujúce z noriem bežnej mravnosti) gréc. hovor.
softporno
soft-porno (ľahké, mierne, jemné porno) angl. + gréc.
seriál (d. s niekoľkými časťami zverejňované na pokračovanie) lat.
aforizmus
apoftegma (stručný a vtipný výrok, krátka lit. forma) gréc.
gnóma (výrok so všeobecne platným obsahom, stručná a hutne vyjadrená myšlienka s poučením) gréc. kniž.
sentencia (stručný výrok obsahujúci životnú skúsenosť, pravdu) lat. kniž.
maxima (krátka lit. forma vyjadrujúca trpkú skúsenosť al. mravnú zásadu) lat. kniž.
adespoton (drobné d. od neznámeho autora) gréc. lit.
parabola (kratší epický útvar podávajúci poučenie prostredníctvom príbehu z inej oblasti, široko rozvinuté prirovnanie v príbehu, podobenstvo) gréc. lit.
satira (d. ostro kritizujúce al. zosmiešňujúce spoločenské pomery, nedostatky al. ľudské vlastnosti) lat. lit.
pamflet (ostré, útočné, hanlivé literárno-publicistické d., najmä aktuálne, namierené proti osobe, skupine al. javu, hanopis) vl. m.-angl.
autograf (d. napísané vlastnou rukou, vlastný rukopis) gréc.
écriture /ekritür/ (d. ako proces hľadania a nachádzania nových významov, rukopis) franc. lit.
kompilácia
kompilát (nepôvodné odb. al. umelecké d., t. j. zostavené z cudzích poznatkov bez vlastného prínosu) lat.
etuda (drobný lit., div., film. a pod. útvar) franc.
personálie (d. obsahujúce údaje o živote a činnosti určitej osoby) lat.
apologetika (d. obhajujúce myšlienky, učenie, často zaujatým spôsobom) gréc.
theatrum mundi /teá- -dí/ (rozsiahle hist. d., 16. – 18. st.) lat.
elégia (lit. al. hud. d. smutného, trúchlivého rázu) gréc.
epištola (d. adresované určitému okruhu čitateľov, básnický, umelecký list) gréc. lit.
slavikum (d. napísané slovan. jazykom al. týkajúce sa slovan. krajín a národov) lat.
slovacikum (d. napísané po slovensky al. slov. autorom, al. vydané na území Slovenska, al. týkajúce sa Slovenska, al. Slovákov) lat.
bohemikum (d. napísané po česky al. čes. autorom, al. vydané na území Česka, al. týkajúce sa čes. krajín, al. Čechov) lat.
moravikum (d. vydané na území Moravy, týkajúce sa Moravy al. Moravanov) vl. m.
polonikum (d. napísané po poľ. al. poľ. autorom, al. vydané na území Poľska, al. týkajúce sa Poľska, al. Poliakov) lat.
hungarikum (d. napísané po maď. al. maď. autorom, al. vydané na území Maďarska, al. týkajúce sa Maďarska, al. Maďarov) lat.
slovenikum (d. napísané po slovinsky al. slovinským autorom, al. vydané na území Slovinska, al. týkajúce sa Slovinska, al. Slovincov) lat.
germanikum (d. napísané po nem. al. nem. autorom, al. vydané na území Nemecka, al. týkajúce sa Nemecka, al. Nemcov) lat.
rusikum (d. napísané po rus. al. rus. autorom, al. vydané na území Ruska, al. týkajúce sa Ruska, al. Rusov) vl. m.
judaikum (d. týkajúce sa Židov) vl. m.-lat.
polyglotum (d. napísané v niekoľkých jazykoch) gréc.
antilegomenon (d. antického spisovateľa, kt. pravosť je sporná) gréc.
doxografia (antická filoz. literatúra obsahujúca názory filozofov) gréc. odb.
grafika (výtv. d. vytvorené technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
koláž franc. výtv.
papiers collés /papjé kolé/ (výtv. d. vytvorené lepením rôznych materiálov) franc. výtv.
asambláž (trojrozmerné výtv. d. vytvorené spojením rôznych materiálov a predmetov) franc. výtv.
film (zvukové a obrazové d. určené na premietanie v kinách a pod.) angl.
napodobené d. pozri napodobnenina porovnaj kniha 1spis 2báseňpoviedkahra 1rozprávkapríručkaučebnicaskladba 1pieseňobraz 1sochazobrazeniemaľba 2drevorytfilm 1záber

mäso

mäso
sarco- /-ko/
sarko- gréc. v zlož. sl.
boeuf /böf/ (hovädzie m.) franc. kuch.
roštenka (pečené al. dusené m. z hovädzieho chrbta) nem.
rozbif
rozbíf
roastbeef /rozbíf/ (rýchlo upečené m. z hovädzieho chrbta) angl. kuch.
karé (m. z chrbtovej časti jatočných zvierat, najmä brava) franc. kuch.
frikando (jemné m. z kužeľovitého svalu teľacieho stehna) franc. kuch.
barbecue /bárbikjú/ (m. upečené na rošte al. ražni pri pikniku) angl.
galantína (uvarené a nastudeno podávané vykostené hydinové m. al. m. zo zveriny plnené mäsovou plnkou) franc.
móčing (podradnejšie glejovité m. z nohy nad kolenom, glejovka, nožina) maď. hovor.
filé (očistené vykostené m., najmä hovädzie al. rybie, plátok, rezeň z neho) franc. kuch.
šniceľ
šnicľa (rezeň) nem. hovor.
biftek
beefsteak /-stejk/
steak /stejk/ (prudko opečený hrubší rezeň z teľacieho al. hovädzieho mäsa, sviečkovice) angl. kuch.
rampstek
ramstek (vyšší biftek) angl. kuch.
kotleta (rezeň z karé al. krkovičky, rebierko) franc. kuch.
tatársky biftek vl. m. + angl.
tatarák (rezeň zo surového okoreneného hovädzieho mäsa) vl. m. slang.
lančmít
lunchmeat /lančmít/
luncheon meat /lančmít/ (upravené korenené mleté m. v konzerve) angl.
saláma (údenina z jemne mletého mäsa v tvare valca) tal.
vuršta (klobása al. saláma) nem. hovor. zastar.
uhorák (maď. saláma) vl. m. slang.
mortadela (širšia okrúhla saláma z hovädzieho mäsa a zo slaniny) tal.
turista (trvanlivá saláma) franc. hovor.
parízer (saláma z jemne mletého mäsa) nem. subšt.
špekáčik (krátka údená klobása s kúskami slaniny) nem.-čes.
safaládka (údenina z mletého mäsa v krátkom hrubom čreve) nem.
debrecínka (paprikovaná rolovaná šunka; údená korenená klobása) maď. vl. m.
kabanos (menej kvalitná lacná klobása) ?
čabajka (trvanlivá pikantná klobása) vl. m. hovor.
šunka nem.
ham /hem/ (údené bravčové stehno; mäsiarsky údenársky výrobok) angl. potrav.
šoldra
šoudra (bravčové pliecko al. stehno, šunka) nem. nár. kuch. porovnaj jedlo|jedlá s mäsom

saláma

saláma tal.
uhorák (maď. saláma) vl. m. slang.
mortadela (širšia okrúhla s. z hovädzieho mäsa a slaniny) tal.
turista (trvanlivá s.) franc. hovor.
parízer (s. z jemne mletého mäsa) nem. subšt.
kabanos (menej kvalitná lacná klobása) ?
vuršta (s. al. klobása) nem. hovor. zastar. porovnaj klobása
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 19. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.