Výsledky vyhľadávania

zatykač

aret (zatýkací rozkaz) franc.

habeas corpus /kor-/ (zatýkací rozkaz na základe súdneho rozhodnutia, v angl. práve) lat. práv.

rozkaz

komando (príkaz, najmä voj.) lat.-nem. hovor. expr.

imperatív lat. kniž.

befel (príkaz) nem. zastar. voj. slang.

diktát (vnútený príkaz, prikazovanie, požiadavka, nariadenie, mocenský nátlak, nútenie, vnútenie) lat.

rezervát (tajný príkaz, tajné nariadenie) lat. admin. hist.

aret (zatýkací r., zatykač) franc.

habeas corpus /kor-/ (zatýkací r. na základe súdneho rozhodnutia, v angl. práve) lat. práv.

ferman (príkaz, výnos, nariadenie, vyhláška, pôvodne v moslimskom prostredí) perz. hist. a hovor.

jarlyk (písomný r. mongol. chána) tur. hist.

ad mandatum

ex mandato (na r.) lat. porovnaj príkaz

rohovka

cornea /kor-/

kornea lat. anat.

kerato- gréc. v zlož. sl.

vcelku

summa summarum /suma sumárum/

suma sumárum lat. hovor.

sumárne (celkovo, úhrnne, súhrnne, dovedna) lat.

in summa (celkovo, súhrnne, dohromady) tal. kniž.

en bloc /án blok/ (celkovo, hromadne, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, hromadne, masovo) franc. kniž.

in toto /tó-/ (celkom, vôbec) lat. kniž.

in corpore /kor-/ (všetci, hromadne) lat. porovnaj celkovoúplne

všetci

tutti quanti /kvan-/ (v. devedna) tal. kniž.

in pleno /plé-/ (pred všetkými) lat. kniž.

in corpore /kor-/ (hromadne, vcelku) lat.

hromadne

kolektívne (spoločne, spolu) lat.

in corpore /kor-/ (všetci, vcelku) lat.

en bloc /án blok/ (vcelku, spolu, spoločne, naraz) franc. kniž.

en masse /án mas/ (spoločne, spolu, vcelku, masovo) franc. kniž. porovnaj hromadný

záznam

-gram

gramo- gréc. v zlož. sl.

konspekt (stručný prehľadný výstižný písomný z. obsahu a hlavných myšlienok lit. diela, prehľad, výpis) lat.

akt (písomný z., úradný spis) lat.

registrácia (zaznamenanie, zaznamenávanie, zachytenie, zachytávanie) lat.

aide-mémoire /éd –moár/ (z. ústneho rokovania v dipl. styku) franc. dipl.

kronika gréc.

anály (z. hist. udalostí v časovom slede, letopis) lat. kniž.

štatistika (číselné zaznamenávanie hromadných javov) lat.

diagram gréc.

graf (zobrazenie, znázornenie, zachytenie údajov, ich závislosti, priebehu javu, najmä v rovine, schematický nákres) gréc. mat.

kotácia

kótovanie (z. kurzov al. cien na burze) franc. obch.

ombrogram (z. časového priebehu množstva spadnutých zrážok) gréc. meteor.

dekurs morbi (denný lek. záznam o priebehu choroby) lat. lek.

kardiogram (z. činnosti srdca) gréc. lek.

fonokardiogram (grafický z. srdcových oziev a šelestov) gréc. lek.

sprigram

sprigrafia (z. dýchacích pohybov) lat. + gréc. lek.

noty (písaný al. tlačený z. hud. skladby) lat.

part lat. hud.

partes (notový z. jedného hlasu skladby) lat. zastar.

text (notový z. hud. diela) lat. hud.

choreografia (z. pohybu tanečníkov) gréc.

fonogram (písomný al. zvukový z. telefónnej správy) gréc.

ampex (prvý magnetický z. obrazu a zvuku) vl. m.

audio- (z. zvuku) lat. v zlož. sl.

audiokazeta (magnetický z. zvuku) lat. + franc.

video- (z. obrazu, prípadne aj zvuku) lat. v zlož. sl.

videokazeta lat. + franc.

video (magnetický z. obrazu a zvuku) lat. hovor.

monofónia

mono (jednokanálový z. zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.

stereofónia

stereo (dvojkanálový z. zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.

kvadrofónia (štvorkanálový z. zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) gréc.

sound-track

soundtrack /saundtrek/ (z. hudby a pod. z filmu, predstavenia a pod., nahrávka) angl.

dabing

dubbing /dab-/ (z. zvuku, hovoreného slova filmu v inom než pôvodnom jazyku) angl. film.

telerecording /-kor-/

telerekording (film. z. obrazového signálu na tienidle obrazovky záznamového monitoru) gréc. + angl.

hologram (z. vytvorený spôsobom zobrazovania založeným na interferencii zväzkov lúčov so zachovaním trojrozmernosti predmetov) gréc. fyz.

demo (predvádzací z., ukážka) lat. hud. slang.

listing (výpis, z. programu) angl. výp. tech.

termografia (zaznamenávanie znakov al. obrazu pôsobením tepla na tepelne citlivé materiály al. tepelným prenosom) gréc. odb.

spektrogram (z. usporiadania zloženého žiarenia podľa vlnových dĺžok získaný na to určeným prístrojom) lat. fyz.

stenografia

stenogram (zaznamenávanie sústavou písma na rýchle zapisovanie hovorenej reči, rýchlopisom) gréc.

stenotypia (rýchlopisné zaznamenávanie hovoreného prejavu a jeho prepisovanie na písacom stroji) gréc.

pedigrée (z. o priamych predkoch, najmenej do tretej generácie, rodokmeň zvieraťa) franc.-angl. poľnohosp. porovnaj zápispísanie 1

víno

rizling (v. lahodnej chuti z kvalitnej odrody viniča) nem.

silván (lahodné, mierne korenisté zelenožlté v.) vl. m.

muškát (v. s korenistou vôňou a príchuťou) lat.-nem.

veltlín (biele v.) vl. m. vin.

otelo (v. z podradného hrozna) vl. m.

malinger (ľahké biele v.) vl. m. potrav.

bikavér (maď. v. a hrozno) maď.

ezerjó (maď. biele v.) maď.

prošek (dalmátske biele al. červené sladkasté v.) chorv.

resinato (gréc. biele v.) gréc.

chablis /šabli/ (burgundské biele v.) franc.

marsala (tal. biele deztertné v.) vl. m.

tramín (biele korenisté v.) vl. m. vin.

leányka (kvalitné biele v. zo Sedmohradska, dievčie hrozno) maď.

klaret (biele, ružové v. z modrého hrozna na výrobu šampanského) lat.-franc.

frankovka (červené v. vyrobené z neskoro dozrievajúceho hrozna, jednej z najlepších odrôd) vl. m.

mavrud (bulh. červené v.) bulh.

rezinato (gréc. červené tmavé v. so živicovou vôňou a chuťou) gréc.

barolo (tal. červené v.) tal.

chianti /kianti/ (tal. červené ľahké v.) tal. vl. m.

beaujolais /božolé/ (franc. červené v.) vl. m.

portugal (jemne trpké ľahké červené v.) vl. m.

santorín (gréc. v.) vl. m.

cidre /sidr/ (jablčné, málo alkoholické v.) franc.

grul (matolínové v.) ? vin.

burčiak (mladé kvasiace v.) mor.

rampáš (mladé, nie celkom vykysnuté v.) ?

čingír maď.?

lora (slabé výliskové v., náhradka vína, vodnár) tal.

dezertné v. (sladené jemné v. s pridaním cukru a liehu) franc.

almázia

malvázia (sladké v. al. liehový nápoj) gréc.

vermút (dezertné v. s prísadou voňavých korení) nem. vin.

bitter (horký vermút) nem.

mistela (alkoholizované dezertné v.) špan. potrav.

madeira (portugal. likérové dezertné v.) vl. m.

sherry /šery/

šery (špan. ťažké sladké v.) špan. vl.m.-angl.

manzanilla (dezertné šery) špan.

fino (dezertné šery svetlej farby a horkastej chuti) špan.

olorózo (dezertné šery tmavšej farby) špan.

amontilado (španielske šery s vyšším obsahom alkoholu) špan.

amarózo (špan. veľmi jemné dezertné v.) špan.

demi-sec /-sek/ (polosladké šumivé v.) franc.

furmint (prírodné sladké v. zo šľachtenej odrody hrozna) franc.-maď. vin.

almázia

malvázia (gréc. silné sladké v.) gréc. hovor.

cordial /kor-/ (sladené v. s prídavkom likéru) lat.

cinzano /čindzáno/ (sladké v. používané ako aperitív) vl. m.

amarena (sicílske sladké v.) tal. vin.

sekt (šumivé v.) tal.-nem.

šampanské vl. m.

šampanier vl. m. zastar.

šampus (sekt z franc. kraja Champagne) vl. m. hovor.

doux /du/ (sladké šumivé v.) franc.

bruit (suché šumivé v.) franc.

brut (suché jemné šumivé v. bez cukru) nem.

dry /draj/ (suché menej sladké v. s obsahom cukru 3-4%) angl.

bordeaux /-dó/

bordó (ťažké franc. v.) vl. m.

portské (ťažké v.) vl. m. port.

tokaj (ťažké kvalitné v.) vl. m. hovor.

aszú /asú/ (tokajské výberové v.) maď. vin.

malaga (ťažké sladké v.) vl. m. potrav.

jereez /che-/ (juhošpan. ťažké sladké zlatožlté v.) vl. m. vin.

cabernet /ka-/ (ušľachtilé v. z modrej odrody viniča) franc.

forditáš (v. vyrobené pridaním hroznových výliskov, kt. ostanú pri výrobe tokajských výberov, do muštu) maď. vin.

in vino veritas /je/ (vo v. /je/ pravda) lat. kniž. porovnaj nápoj

tanec

tanec franc.-nem.

dancing /-si-/ angl.

sólo (t. určený jednému páru alebo viacerým párom pri tan. zábave; t. ako pocta; t. jednotlivca alebo jednej dvojice) tal.

orchéma (sólový t.) gréc. tan.

balet (umelecký výrazový t.) tal.

pas (baletný t. jednej al. viacerých osôb) franc.

pas de deux /pa d dö/ (baletný t. vo dvojici) franc.

furiant (čes. ľudový párový t. s rýchlym tempom) lat.-čes.

mazúrka (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte) vl. m.

kujaviak (poľ. ľudový t. podobný mazúrke) poľ.

polonéza (poľ. národný t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom a slávnostným rázom) franc.

varšavianka (poľ. národný t.) poľ.

oberek (poľ. ľudový t. v trojdobom takte) poľ.

krakoviak (poľ. ľudový veselý rýchly t.) poľ.

hajduch

hajduk (hajdúsky t., odzemok) maď.

čardáš (maď. ľudový párový t. s pomalou a rýchlou časťou) maď.

frišká (druhá rýchla časť čardáša) nem.

kör /ker/ (maď. t. umelo zostavený okolo 1840) maď.

zingaresca /-ka/ (cigánsky t.) tal. hud.

hóra (rumun. ľudový t.) rum.

arkán (huculský, rumunský mužský t.) lat.

choro (bulh. ľudový zborový t.) bulh.

kalamajka (slovan. ľudový t. do kola) ukraj.

kolomyjka (ukraj. ľudový t.) ukraj.

gopak

hopák (ukraj. ľudový dvojdobý rýchly t. tancovaný prevažne mužmi) ukraj.

kozáčik (ukraj. a rus. ľudový rýchly mužský t.) tur.-rus.

trepak (ukraj. a rus. ľudový t. v dvojštvrťovom takte a s rýchlym tempom) ukraj.

chorovod (rus. ľudový zborový dievčenský obradný t.) rus. tan.

lezginka (ľudový rýchly t. kaukazských národov tančený na špičkách prstov nôh) vl. m.

islamej (kabardínsky a gruz. ľudový t. s prudkým tempom) arab.

chorea (starogréc. t. na počesť boha Apolóna) gréc. hist.

sirtaki (moderný t. podľa beatovej hudby s gréc. prvkami) gréc.

valčík nem.-poľ.

valcer (spoločenský párový t. v trojštvrťovom takte) nem. zastar.

lendler

ländler (hornorak. ľudový t. v trojdobom takte a s pomalým tempom) nem. tan.

verbunk (ľudový mužský t., pôvodne stredoveký voj.) nem.

allemande /almánd/

allemanda (nem. pomalý radový t. v párnom takte, 16. st.; nem. rýchly t. v trojštvrťovom takte, 18. st.) franc. hud.

bourrée /buré/ (živý starofranc. tanec v párnom takte) franc.

danse macabre /dans makabr/ (t. kostlivcov, súčasť stredovekých mystérií, 13. st.) franc. kniž.

haute-danse /ótdans/ (stredoveké spoločenské tance) franc.

menuet (t. v trojštvrťovom takte s miernym tempom) franc. hud.

kankán (franc. rýchly výstredný kabaretný t.) franc.

gavota (franc. ľudový t. s miernym tempom, 16. st.) franc.

basse-danse /bazdáns/ (dvorný slávnostný radový t., 16. st.) franc. tan.

courante /kuránt/ (franc. rýchly t., 16. st.) franc.

musette /mizet/ (franc. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) franc.

passapied /paspje/ (franc. rýchly t. v nepárnom takte, koniec 16.st.) franc.

kotilión (franc. spoločenský t. na záver plesu, 18. st.) franc.

tordion

tourdion /tur-/ (franc. spoločenský rýchly trojdobový kráčavý t., 16. st.) franc.

galop (spoločenský kruhový rýchly t. franc. pôvodu, od zač. 19. st.) franc.

anglaise /angléz/ (rýchly dvojdobý t. v Európe, 17. – 19. st.) franc.

farandola (provensalský ľudový kruhový t. s rýchlym tempom) franc.

rigaudon /-god/ (provensalský starý ľudový t.) franc.

estampia (provensalský starý t.) franc.

jáva (spoločenský t. franc. pôvodu v trojštvrťovom takte) vl. m.

kadrila franc.

kvadrila (spoločenský t. pre štyri páry, štvorylka) lat. zastar.

canarie /ka-/ (franc. a tal. spoločenský rýchly t., 16. st.) franc.

tedesca /-ka/ (neskorogotický a renesančný kráčavý t.) tal.

pavana

padovana

paduana (tal. dvojdobý al. štvordobý pomalý t., 16. st) tal.

tarantella (tal. ľudový t. s rýchlym tempom) vl. m.

napoletana (ľudový t. z okolia Neapola) vl. m.

bergamasca /-ska/ (tal. ľudový t., 16. až 18. st.) tal.

passamezzo /-sa-co/ (tal. t. v párnom takte, 16. a 17. st.) tal.

piva (tal. rýchly t.) tal.

gagliarda /galja-/ tal. hist.

gaillarde /gajárd/ (tal., románsky spoločenský trojdobý t. s rýchlym tempom, 15. a 16. st.) franc. hist.

brando (spoločenský t. na zakončenie maškarády, 16. st.) tal.

volta (spoločenský párový t. v trojdobovom takte, 16. a 17. st.) tal.

siciliána (sicílsky pastorálny t.) vl. m. hud.

saltarello (tal. a špan. rýchly trojdobový t.) tal. hud.

forlana

furlana (špan. a severotal. ľudový t. veselého rázu a s rýchlym tempom, 17. st.) tal.

seguidilla /segidiľa/ (špan. ľudový t. v trojdobovom takte a s rýchlym tempom) špan.

sarabanda (špan. starý trojdobový t. s voľným tempom) perz.-špan.

sardana (špan. katalánsky ľudový t. v dvojštvrťovom al. šesťosminovom takte, s figúrami) špan.

zapateado (špan. ľudový trojdobový t. s vydupávaním rytmu) špan.

bolero (špan. ľudový t., od 18. st.) špan.

madrileňa (druh bolera) špan.

malagueňa

malagenia (špan. t. so stálym harmonickým základom) špan.

japona (špan. stredoveký t. so spevom) špan. hud.

magualeňa /maga-/ (špan. ľudový t.) špan.

fandango (špan. ľudový párový t. s miernym tempom) špan.

jarabe /charave/ (špan. ľudový t. sprevádzaný hudbou a neskôr spevom) špan.

jota /cho-/ (špan. ľudový t. z Aragónie v trojštvrťovom takte) špan.

cachucha /kačuča/ (špan. ľudový t. s miernym tempom) špan.

folia (špan a port. t. v trojštvrťovom takte a s voľným tempom, 15. st.) port.

flamenco /-ko/ (špan., andalúzske a kastilské, cigánske ozdobné rytmické živé farbisté tance a piesne s podupávaním a tlieskaním) špan.

gitana (t. špan. Rómov) špan.

moreska (sólový al. zborový t. maurského pôvodu, 14. st.) špan.

guaracha /-ča/ (špan. a latinskoamer. t. v striedavom takte, pri kt. tanečník hrá aj na gitare) špan. hud.

letkis (spoločenský kolektívny t., kt. tempo sa zrýchľuje aj spomaľuje) fín.

halling (nór. ľudový rýchly mužský t.) germ. vl. m.

foxtrot

fox (angl. moderný t. v dvojštvrťovom takte) angl.

shimmy /šimi/

šimy (obmena foxtrotu) angl.

slowfox

slow-fox /slou-/ (pomalý foxtrot) angl.

quickstep /kvik-/ (rýchly foxtrot) angl.

contredanse /kontrdáns/ (angl. radový t., predchodca štvorylky, 16. st.) franc.

giga (škót. starý rýchly t., 17. st.) angl.

écossaise /ekoséz/ (škót. ľudový t. v kolese, neskôr rýchly radový t.) franc.

go-go

gogo (t. jednej al. viacerých tanečníc na uvoľnenie zábavy v podniku, USA) angl.

boston (amer. t., kt. vznikol z valčíka) angl.

cake-walk

cakewalk /khejkuók/ (rytmický divoký t. amer. Černochov) angl.

stomp (černošský rýchly t.) angl.

waltz

wals (spoločenský pomalý t. v trojštvrťovom takte, angl. valčík) angl.

swing (moderný t. amer. pôvodu s pohojdávaním) angl. tan.

jitterburg /džiterbag/ (amer. spoločenský t, kt. vznikol zo swingu, obľúbený vojakmi v 2. svetovej vojne) angl. tan.

kick

shake /šejk/ (moderný t. podľa beatovej hudby) angl.

twist (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte, bez držania, po 1960) angl.

charleston /čárlston/ (moderný spoločenský t. severoamer. pôvodu) vl. m.

jive /džajv/

džajv (moderný spoločenský t. angloamer. pôvodu) angl.

squeeze /skvíz/ (spoločenský t. s dotýkajúcimi sa tvárami, ale čo najviac vzdialenými telami) angl.

rock and roll /rokenrol/

rokenrol (moderný spoločenský t. s rýchlym tempom a akrobatickými prvkami, pôvodne amer.) angl.

step (t., pri kt. sa rytmus vyklepáva podrážkami topánok) angl.

onestep /vans-/ (spoločenský t. amer. pôvodu v dvojštvrťovom takte) angl.

flash-dance /flešdans/ (moderný t. s trhavými pohybmi) angl.

break dance /brejk dens/ (t. černošskej a portorikánskej amer. mládeže s akrobatickými prvkami, od 70. rokov 20. st.) angl.

madison /medizon/ vl. m.

slop (moderný spoločenský t. v štvorštvrťovom takte) angl. hud.

monkiss

surf (spoločenský t. podľa beatovej hudby) angl.

hali-gali

hully-gully /haligali/ (spoločenský t.) angl.

tango (pomalý spoločenský t. argentínskeho pôvodu) špan.

habanera (špan.-amer., kubánsky t. v dvojštvrťovom takte a s miernym tempom, podobný tangu) vl. m.

čača (latinskoamer. rytmický párový t.) špan.

samba (spoločenský t. brazíl. pôvodu vo štvorštvrťovom takte s rýchlym tempom) port.

karioka (juhoamer. spoločenský t., variant samby) indián.-port.

mambo (latinskoamer., kubánsky spoločenský t.) špan.

bamba (latinskoamer. spoločenský t.) špan.

rumba (moderný spoločenský t. kubánskeho pôvodu) špan.

kukarača (latinskoamer. dynamický t., druh rumby) indián.-špan.

conga /kon-/ (špan.-amer. spoločenský t., kombinácia foxu a rumby) tal.

bossa-nova (spoločenský t. juhoamer. pôvodu) port.

paso doble

pasodoble

passo doble (juhoamer. rýchly spoločenský t.) špan.

beguine /-gin/ (juhoamer. ľudový t. rozšírený do Európy v 30. rokoch) franc.

twostep /tús-/ (spoločenský t. juhoamer. pôvodu v dvojštvrťovom takte, podobný polke) angl.

boogie-woogie /bugu vugi/ (spoločenský t. v trojštvrťovom takte, pôvodne amer.) angl.

lambada (juhoamer. rýchly párový t., koniec 80.rokov) port.

salsa (juhoamer. t.) špan.

finolka (spoločenský párový t.) ?

kalypso (moderný spoločenský t., pôvodne z Trinidadu) gréc.-angl.

hula (havajský tradičný t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov) polynéz.

hula-hup

hula-hop (exotický t. spočívajúci vo vírivom pohybe bokov, prípadne aj s rozkmitanou obručou) polynéz.-angl. polynéz.

hula-hula (havajský ľudový t. za sprievodu havajských gitár) polynéz.

bojong (indonézsky svadobnný t.) indonéz.

tandak (jávsky ľudový spoločenský t.) jáv.

kagura (jap. tradičný obradný t.) jap.

búchanie

búchanie 2 (udieranie, búšenie)

palpitácia

palpitatio cordis /-tá- kor-/ (b. srdca) lat. lek.

nástroj

nástroj 2 (prostriedok na tvorenie tónov)

inštrument lat.

organum gréc.-lat. hist.

bicie nástroje

membránofón (bicí n.; blanový n., v kt. tón vzniká chvením blany) lat. + gréc.

drums /drams/ angl.

perkusie

percussion /-kašn/ (sústava bicích nástrojov v džezovom orchestri) lat.-angl.

tympan

tympany (ladený n., medená pologuľa potiahnutá kožou) gréc.

triangel (samoznejúci neladený kovový n. v tvare trojuholníka) lat.

vibrafón (samoznejúci ladený n. v podobe kovových platničiek, zvonkohra) lat. + gréc.

tubafón (samoznejúci ladený n., zavesené kovové rúrky, zvonkohra v džeze) gréc. + lat.

činel (neladený kovový kotúč) tal.

flexatón (dve guľôčky rozoznievajúce oceľový pás, v modernej hudbe) lat. + gréc.

xylofón (sústava drevených doštičiek rozoznievaných paličkami) gréc.

cymbalum (starorím. n., zvonec a kovové pologule) gréc.-lat.

celesta /če-/

čelesta (klávesový n., oceľové doštičky rozoznievané plstenými kladivkami) tal.

kastanety (špan. neladený n., dve malé drevené misky) špan.

maracas /-kas/ (dve duté drevené gule naplnené kamienkami) špan.

claves /kla-/ (dve oblé paličky z tvrdého dreva dlhé 20 cm) špan.

tamburína (špan. a tal. ľudový neladený n., malý bubon s hrkálkami a so zvončekmi) arab.-franc.

tulumbas (starý n., bubon) tur.

nakír (perz.-arab. ľudový n., téglik potiahnutý kožou, na kt. sa udiera dvoma paličkami) arab.

kabraro (egypt. a etióp. malý bubon, na kt. sa udiera rukou) ?

marimba

marimbafón (xylofónový n. černošského pôvodu na princípe vibrafónu) afr.-špan.

menzan (africký n., Kongo) afr.

tamtam (bubon používaný pri kultových tancoch, na prenášanie správ, u afr. černochov; samoznejúci n., zavesená kruhová doska, gong, s vyvýšeným okrajom rozoznievaná paličkou) ind.

bongo (afrokubánsky bubienok) špan.

kajrak (uzb. ľudový n.) uzb.

ču (čín. ľudový n.) čín.

tom-tom (čín. neladený drevený n.) čín.

dabu (čín. n. s malými kovovými tanierikmi) čín.

čango (kór. ľudový n., dvojitý bubon) kór.

vadaiko

vadajko (jap. tradičný n., veľký ťažký zvislý bubon) jap.

todaiko (jap. n., obrovský tradičný bubon) jap.

taiko

šóko

kakko (jap. tradičný n.) jap.

cuzumi (jap. bubienok) jap.

gender (indonéz. n., dvanásť zavesených kovových platní) indonéz.

gong (ladený kovový n. tvaru taniera rozoznievaný paličkou) malaj.

gandang (malaj. a jávsky bubon) ?

kendang (jávsky ľudový n., dlhý bubon vydlabaný z dreva a potiahnutý kožou) indonéz.

huehuetl (aztécky vojnový n. hist., veľký n. mexických Indiánov) indián.

dychové a vzduchové nástroje

aerofón (dychový, vzduchový n., v kt. tón vzniká chvením vzduchového stĺpca) gréc.

flauta (drevený al. kovový n. s vysokým tónom) nem.

pikola (malá flauta, o oktávu vyššia) tal.

flažolet (malá zobcová flauta)

klarinet (drevený jazýčkový n. s valcovitou trubicou) tal.

hoboj (drevený n. s dvojitým plátkom) franc.

fagot (drevený n. s hlbokým tónom) tal.

saxofón (plechový n. s jednoduchým plátkom používaný najmä v džeze) vl. m. + gréc.

altsaxofón (altový saxofón) lat. + vl. m. + gréc.

tuba (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom) lat.-franc.

bombardón (plechový nátrubkový n., najmä voj., basová tuba) franc.

heligón gréc.

suzafón (plechový nátrubkový n. s hlbokým tónom, stočený do kruhu) vl. m.

pozauna franc.-nem.

trombón (plechový nátrubkový n. s predĺženou trúbkou, vydávajúci mohutný a slávnostný zvuk) tal.

bomhart lat.-franc.

pumort

pommer (starý drevený n. s dvojitým plátkom) tal.-nem.

barytón gréc.-tal.

eufónium (náustkový plechový n. podobný basovej krídlovke) gréc.

serpent (starý drevený n., až dva metre dlhá trubica hadovitého tvaru) lat.

rifovka (drevená píšťalka) nem.

kornet (kovový nátrubkový n. z poštového rohu, Francúzsko, 19. st.) franc.

piston (kornet s ventilmi) franc.

ofiklejda (nátrubkový n. s klapkami, 19. st.) franc.

šalmaj (starý európsky píšťalový n., pastierska dvojplátková drevená píšťala) franc.-nem.

lura (bronzový trúbkový n., sever Európy, mladšia doba bronzová) nem.

horna (plechový nátrubkový n. používaný pri love, lesný roh) nem. slang.

fistola (pastierska píšťala) tal.

okarína (n. vajcovitého tvaru z pálenej hliny) tal.

olifant (stredoveký signalizačný vyrezávaný roh zo slonoviny) franc. + gréc.

tíbia (starorím. n. s dvojitým plátkom) lat.

clarino /kla-/ (renesančný n., trúbka s jasným zvukom) špan.

trembita

trombita (dlhý pastiersky n.) rum.

fujara (drevený fúkací n.) rum.

bucium (rum. n., dlhá drevená pastierska trúba) rum.

tárogató (balkánsky rómsky ľudový drevený n.) maď.

svirba (srb. píšťalový n. na sprevádzanie pri tanci) srb.

cyrla (alb. n., drevená píšťalka) alb.

syrinx (starogréc. ľudový n. zložený z radu spojených píšťal s rôznou dĺžkou, Panova píšťala) gréc.

aulos (starogréc. n. s dvojitým plátkom) gréc.

svireľ (rus. a ukraj. ľudová flauta) rus.

pikula (pastierska trúba, Zakarpatská Ukrajina) ukraj.

košnaj (uzb. ľudový fúkací n., dvojitá trsťová píšťala) uzb.

surma

surmita (starý n., poľnica) tur.-perz. hist.

zurna (stredoázijský drevený n. s prenikavým zvukom) perz.

nafír (perz.-arab. n., druh trúbky) arab.

agada (egypt. flauta) egypt.

šofar (žid. n. z baranieho rohu používaný pri bohoslužbách) hebr.

šeng (čín. starý mnohohlasový n. rozozvučovaný dychom) čín.

čeng (čín. n., 13 – 24 píšťal rôznej veľkosti) čín.

kuan (čín. fúkací n., hoboj) čín.

feng-šeng (čín. starý n.) čín.

šó (jap. tradičné ústne varhany) jap.

hičiriki (jap. tradičný hoboj) jap.

fue (jap. starý n., krátka flauta) jap.

šakuhači (jap. pozdĺžna bambusová flauta) jap.

rjúteki (jap. priečna flauta) jap.

manvavaka (indián. ľudový n.) indián.

organ (n. ovládaný klávesnicou, pričom zvuk sa vytvára sústavou píšťal, do kt. je vháňaný prúd vzduchu z mechov) gréc.

hydraulis (klávesový vodný organ, 3. st. pr. n. l.) gréc.

portatív (malý prenosný vodný organ) lat.

magrefa (mystický semitský organ) hebr.

pozitív (pevne umiestnený malý organ s jedným manuálom, bez pedálov) lat.

regál (malý prenosný skladací organ s jazýčkovými píšťalami, 15. st.) tal.-nem.

harmónium (skriňový klávesový n., v kt. prúd mechanicky vháňaného vzduchu rozoznieva kovové jazýčky) gréc.

melódium (predchodca harmónia) gréc.

harmonika (n., v kt. prúd vzduchu z úst al. mechov rozoznieva kovové jazýčky) gréc.-nem.

koncertína (druh fúkacej harmoniky) tal.

bandoneón

bandónium

bandonika (ťahacia harmonika) vl. m. zastar.

akordeón lat.-franc.

chromatika (chromatická ťahacia harmonika s klávesnicou) gréc. hovor.

heligónka (diatonická ťahacia harmonika) gréc. hovor.

garmoška (ťahacia harmonika v rus. prostredí) rus. expr.

mirlitón (blanový n., trubica zakončená papierovou membránou, do kt. sa hovorí al. spieva) franc.

idiofón (samoznejúci n. rozoznievaný vzduchovým prúdom) gréc.

sistrum (staroegypt. samoznejúci n., kovový rám v tvare podkovy s voľne uloženými priečkami) gréc.-lat.

gajdy (ľudový n., kožený mech s piskorom) tur.

musette /mizet/ (franc. ľudový n. podobný gajdám) franc.

gora (krovácky ľudový n. v podobe luku rozozvučaného saním pripevneného pštrosieho pera) afr.

anklung (starý organ z bambusových píšťal, Jáva) indonéz.

buccina /bukcí-/ (starorím. a stredoveký plechový nástrubkový n.)

strunové nástroje

chordofón (strunový n., v kt. tón vzniká chvením strún) gréc.

klavír lat.-franc.

piano tal. hovor.

fortepiano

pianoforte (klávesový úderový n. s kladivkovou mechanikou) tal. zastar.

fonola (mechanický klavír hrajúci podľa záznamu na dierovanom páse) gréc.

pianíno (menší klavír so zvislo vedenými strunami) tal.

clavichord /kla-/

klavichord (predchodca klavíra, 14. st.) lat. + gréc.

cembalo /čem-/

čembalo (klavír s trsacou mechanikou) tal.

cembalo /čem-/

čembalo (predchodca klavíra) tal.

adiafón (klavír, začiatok 19. st.) gréc.

spinet tal.-nem.

virginal /verdžinel/ (menšie čembalo so strunami rovnobežnými s klaviatúrou) angl.

gravicembalo lat. + tal.

clavecin /klafsen/ (väčšie čembalo so strunami kolmo na klaviatúru) franc.

pianola (mechanický klavír schopný meniť tempo a silu tónu) tal.-angl.

cimbal (ľudový n. bez klávesnice, s natiahnutými strunami rozoznievanými údermi paličiek) gréc.-lat.

violína (sláčikový n., husle) tal. zastar. kniž.

kremonky

guarnerky

amatovky (husle z tal. mesta Cremony) vl. m.

stradivárky (husle vyrábané v dielni rodiny Stradivariovcov, 17. – 18. st.) vl. m.

viola (sláčikový n. väčší ako husle) tal.

gamba (stará viola pridržiavaná kolenami) tal.

violončelo

čelo (väčší sláčikový n. držaný pri hre medzi kolenami) tal.

kontrabas

basa tal.

barbora (najväčší ľudový sláčikový n. s hlbokým tónom) vl. m.

gitara gréc.

španielka (brnkací n.) vl. m.

dobro (rezofonická gitara, USA) vl. m.

gibson

gibsonka (väčšia gitara s kovovými strunami) vl. m.

bendžo (brnkací n. s dlhým hmatníkom a okrúhlym telom potiahnutým kožou) špan.-angl.

mandolína (menší brnkací n. hruškovitého tvaru) tal.

mandola (mandolína s nižším ladením) tal.

bisernica (južnoslovan. ľudový brnkací n.) srb. chorv.

lutna arab.-nem.

teorba (starý brnkací n. s oválnym tvarom a výrezom uprostred) tal.-franc.

angelika (lutna, Francúzsko a Anglicko) lat. hist.

lýra (starogréc. brnkací rámový n.) gréc.

dekachordón (starogréc. desaťstrunový n., lýra) gréc.

barbitón (starogréc. brnkací n.) gréc.

varyto (domnelý n. na spôsob harfy) gréc.

forminga

forminx (starogréc. n.) gréc.

dodekachordón (n. s dvanástimi strunami) gréc.

monochord (n. s jednou strunou a jednoduchou rezonančnou doskou) gréc.

žaltár gréc.-nem.

psaltérium (stredoveký brnkací n.) gréc.

harfa (veľký rámový brnkací n. bez hmatníka) nem.

trumšajt tal.-nem.

tromba marina (stredoveký ľudový jednostrunový sláčikový n. s prenikavým tónom) tal.

hackbrett /hak-/ (n. s ozvučnou skriňou a asi 20 strunami rozozvučovanými paličkami, Rakúsko a Nemecko) nem.

citara (alpský doskový n.) gréc.-nem.

chrotta

rotta

rota (ír. stredoveký brnkací, neskôr sláčikový n.) kelt.

cruth /kchrjút/ (sláčikový, pôvodne brnkací n., 8. st.) kelt.

fidula (predchodca violy, sláčikový n. s trojdielnou plochou ozvučnou skriňou, Európa, 9. – 16. st.) lat.

giga (stredoveký sláčikový n. hruškovitého tvaru) franc.

tambura

tamburica (balkánsky brnkací n.) arab.-srb.

gusle

guzla

guzlica (južnoslovan. ľudový jednostrunový n.) srb.

bugaria (chorv. brnkací n.) chorv.

brač (južnoslovan. ľudový brnkací n.) tal.-srb.

kobza (slovan. ukraj., rum. ľudový brnkací n.) turk.-ukraj.

organistrum (trecí mechanizovaný n. zložený z ozvučnej skrine a 3 až 6 strún rozochvievaných kožou potiahnutým kolesom otáčaným kľukou) gréc.-lat.

trautónium (elektrický strunový n.) vl. m.

bandura (ukraj. brnkací n. s okrúhlou skriňou a krátkym krkom) gréc.-ukraj.

gudok (rus. ľudový sláčikový n.) rus.

gusli

gusle (rus. brnkací viacstrunový n. s plochou skrinkou) rus.

balalajka (rus. ľudový trojstrunový n. s trojuholníkovou skriňou a dlhým krkom) tat.-rus.

domra (rus. n. podobný balalajke) tur.-rus.

tar (kaukazský ľudový n.) perz.

komuz (kirgiz. ľudový n.)

čonguri (gruz. ľudový n.) gruz.

gusan (armén. starý strunový sláčikový n. používaný ľudovými spevákmi) armén.

dutar (stredoázijský brnkací n. s dlhým krkom) uzb.

keman (tur. n. podobný husliam) tur.

pandora (egypt. a arab. starý brnkací n.) vl. m.

santur

santir (egypt. n.) arab.

kemandže (sláčikový n. z polovice kokosového orecha) perz. hist.

rebáb

rebec

rubeba (perz.-arab. sláčikový n. s dvoma al. troma strunami) arab.

rehab (sláčikový jednostrunový n. so štvorhrannou rezonančnou skrinkou) arab. hist.

tanbur (arab. brnkací n. dlhým krkom) arab.

santur

santir (arab. n.) arab.

sitár

sitar (ind. sláčikový al. brnkací n. s dlhým krkom) ind.

ravanastron (ind. sláčikový n. s jednou al. dvoma strunami, z bambusu) sanskrit

vína (ind. lutna) sanskrit

kunhou (čín. brnkací n., druh harfy) čín.

hunbuši (čín. brnkací n. s dlhým krkom a so štyrmi strunami) čín.

pechi-pa (čín. lutnový n.) čín.

šamisen

šamizen (jap. brnkací trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. ľudový trojstrunový n.) jap.

biwa (jap. hruškovitá štvorstrunová lutna) jap.

koto (jap. starý n., stolová citara s trinástimi strunami) jap.

ukulele (havajský ľudový brnkací štvorstrunový n.) polynéz.

slendag (jávsky n. z trstinovej rúrky) indonéz.

bandola (severoamer. n. s desiatimi strunami) tal.

kora (afr. ľudový n. s 21 strunami) ?

elektronické a iné nástroje

melódium (elektrofonický klávesový n.) gréc.

keybord /kejbord/ (elektronický klávesový n.) angl.

syntezátor

syntetizátor gréc.

synťák (n. s elektronickým tvorením tónov) gréc. slang.

automatofón (hrací mechanický stroj) gréc.

verkeľ

verklík nem. hovor.

flašinet (prenosný mechanický hrací stroj, najmä s kľukou, hracia skrinka s kľukou) franc.-nem. hovor.

manopan (mechanický hrací stroj, koniec 19. st.) gréc.

orchestrión (mechanický hrací stroj napodobujúci zvuk celého súboru hráčov, používaný v zábavných podnikoch, 19. st.) gréc.

aristón (mechanický jazýčkový n. s meniteľným kotúčom) gréc.

bas (n. s hlbokým tónom) tal.

pleno /plé-/ (všetkými nástrojmi, všetkými hlasmi) tal.

ripieno /-pjé-/

tutti (všetky nástroje, hlasy, v plnom obsadení) tal.