Výsledky vyhľadávania

spojenie

spojenie 1 (čo vznikne, keď sa z častí urobí celok)
oklúzia lat. odb.
zygo- gréc. biol. v zlož. sl.
integrácia
integrovanie (spájanie, scelenie, sceľovanie, zjednotenie, zjednocovanie) lat.
reintegrácia (opätovná integrácia) lat. kniž.
agregácia
agregát (spájanie, zoskupenie, zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie) lat.
konglomerát (s. rôznorodých častí, nesúrodá zmes, zmiešanina, zlepenina, zhluk) lat. porovnaj zmes
kombinácia (spájanie, zostava, zostavovanie rozličných prvkov, jednotlivostí do celku) lat.
ambo (kombinácia dvoch čísel, dvojica) lat.
unifikácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie do jedného celku) lat.
junktúra (spájanie, pripojenie, pripájanie) lat.
synkretizmus
synkréza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zlúčenie, zlučovanie, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie, splynutie, splývanie rôznorodých, najmä myšlienkových, prvkov, názorov, smerov) gréc. kniž. a odb.
eklekticizmus
eklektizmus (vyberanie a spájanie rôznych, aj protichodných názorov, predpokladov a hodnotení bez ohľadu na rozpory medzi nimi) gréc.
totalizácia (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, najmä násilné) lat.
sociabilita (spájanie, združovanie organizmov jedného druhu do spoločenstiev v súvislosti s rozmnožovaním, hľadaním potravy zool.; spájanie, združovanie, družnosť, spoločenskosť, priateľskosť kniž. a odb.) lat.
aliancia (príležitostné, dočasné a pre všetkých výhodné s., spájanie, združenie, združovanie jedincov rôznych druhov) lat.-franc. ekol.
kontakt (styk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
syntéza (spájanie, zjednotenie, zjednocovanie, zhrnutie jednotlivých častí do celku; spájanie, zlučovanie, postup získavania zložitých chem. látok z jednoduchších chem.) gréc.
oxidácia
oxidovanie (spájanie, zlučovanie látok s kyslíkom, okysličovanie) gréc. chem.
adícia (zlúčenie dvoch častíc do jednej) lat. chem.
hydratácia (adícia molekuly vody k inej látke) gréc. chem.
montáž (spájanie, zostavenie, zostavovanie z hotových častí do celku) franc. m. stroja, zariadenia
ligatúra (s. dvoch al. viacerých písmen na jednom odliatku, zliatok) lat. polygr.
fotomontáž (s. rôznych fotografií al. ich častí do jedného celku, obrazu) gréc. + franc.
kontrapunkt (vedenie, pohyb, s. najmenej dvoch melodicky a rytmicky samostatných hlasov súčasne) lat. hud.
orchestika (s. hudby, spevu a tanca do jedného celku, v starom Grécku) gréc. hist.
foršpán (s. dvoch lodí pri plavbe cez zložitý úsek) nem. lod. slang.
abordáž (s. lodí na mori na boj muža proti mužovi) franc. hist.
oklúzia (s. studeného frontu s pomalšie sa pohybujúcim teplým frontom) lat. meteor.
dial-up /dajlap/ (pripojenie počítača k internetu prostredníctvom modemu a telefónnej siete) angl.
syngamia (splynutie dvoch pohlavných buniek) gréc. biol.
anastomóza (prirodzené al. chirurgické s. dvoch dutých orgánov) gréc. lek.
kolenterostómia (chirurgické s. hrubého a tenkého čreva) gréc. lek.
adhézia lat.
synechia (s. dvoch častí orgánov a pod., kt. sú normálne voľné, zrast tkanív) gréc. lek.
junktúra (s., napr. kostí) lat. anat.
kopula lat.
symfýza (pevné s. dvoch kostí, spona) gréc. anat.
synchondróza (chrupkové s. kostí) gréc. anat.
syndesmóza (s. kostí väzivom) gréc. anat.
artikulácia (kĺbové s. kostí) lat. anat.
synartróza (nekĺbové s. kostí väzivom al. chrupkou, pevný kĺb) gréc. lek.
sakralizácia (s. driekového stavca s krížovou kosťou, zrast) lat. lek.
fontanela
fontikulus (s. lebečných kostí novorodenca, väzivová blana, lupienok) lat. anat.
istmus (úzke s.; ústie) gréc. lek.
kohabitácia
koitus
kopulácia lat. lek.
pareunia (s. pohlavných orgánov, súlož) gréc.
asociácia (s. organizácií rovnakého druhu, združenie ekon.; spájanie, združenie, združovanie, napr. predstáv, pojmov psych.) lat. kniž. a odb.
federácia (zväzok dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu s ústrednou vládou) lat. polit.
konfederácia (voľný zväzok, združenie zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat. polit.
únia (zjednotenie, združenie štátov a pod., zväz, spolok) lat.
dualizmus (s. dvoch štátov pri zachovaní určitej samostatnosti) lat.
trializmus (s. troch štátov pri zachovaní značnej samostatnosti) lat. polit.
koalícia (obranné al. útočné volebné al. vládne zoskupenie, spojenectvo polit. strán al. štátov) lat.
konfederácia (s. organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
koncern (zoskupenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
únia (zjednotenie, združenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
fúzia (zlúčenie, splynutie, napr. podnikov, pri kt. zlučované podniky zanikajú) lat.
konglomerát (s. firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
a metà (príležitostné s. dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
kombinát (s. závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
agrokombinát (veľký poľnohosp. kombinát s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
agrokomplex (s. poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
chabrus (s. účastníkov dražby, dohoda o nezvyšovaní ceny v dražbe obch.; s. pre nečestné obch. al. polit. konanie) hebr.
konfúzia (splynutie oprávnenej a povinnej osoby, napr. veriteľa a dlžníka, najmä dedením) lat. práv.
komasácia (spájanie, sceľovanie pozemkov, najmä kúpou, výmenou) lat.
arondácia (spájanie, zaokrúhlenie, zaokrúhľovanie, scelenie, sceľovanie pozemkov, vyrovnanie, vyrovnávanie ich hraníc) franc.
kolektivizácia (spájanie, zlúčenie, zlučovanie, združenie, združovanie samostaných hospodárstiev, zavedenie, zavádzanie spoločného hospodárenia, najmä v poľnohospodárstve, po 1948) lat.
konciliácia
rekonciliácia (spájanie, zlučovanie, napr. účtovných položiek) lat.
juxtapozícia (s. dvoch al. viacerých slov bez zmeny do jedného slova) lat. lingv.
hypotaxa (s. výrazov, viet do súvetí podľa ich závislosti) gréc. lingv.
asyndeton (bezspojkové s. slov al. viet) gréc. lingv. lit.
polysyndeton (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc. lit.
antitetón (zámerné s. slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod., protiklad) gréc. lit.
syntagma (s. dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová dvojica) gréc. lingv.
kontaminácia (spájanie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, miešanie, skríženie, kríženie) lat. lingv.
katachréza (s. logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl.
fráza gréc.
frazeologizmus gréc.
frazéma (ustálené slovné s., zvrat, úslovie) gréc. lingv.
idióm
idiomatizmus (výraz charakteristický pre určitý jazyk, kt. je obyčajne doslovne nepreložiteľný) gréc. lingv.
zeugma (s. slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich, odchýlka od správnej stavby vety) gréc.
oxymoron (slovné s., kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc. porovnaj prostriedok|básnický 1
polyftong (s. viacerých samohlások v jednej slabike) gréc. lingv.
diftong (dvojhláska) gréc. lingv.
triftong (trojhláska) gréc. lingv.
ligatúra (spájanie dvoch susedných písmen pre urýchlenie písania) lat. odb.
panglotia (všeobecné s., spájanie, zjednotenie, zjednocovanie jazykov) gréc. kniž. porovnaj spoj 1spojka

spojenie

spojenie 3 (vzájomný styk)
kontakt (styk, dotyk, tesný vzťah predmetov al. ľudí) lat.
konexia (vplyvná známosť, výhodné styky s vplyvnými osobami) lat. najmä v plur. porovnaj styk

spojenie

spojenie 2 (styk medzi miestami al. osobami, prostriedok na to určený)
trasa (s. medzi dvomi miestami, s určitým smerom) franc. dopr.
komunikácia (s. dopravnými prostriedkami) lat.
rádiokomunikácia (s. pomocou elektromagnetických vĺn) lat. ozn. tech.
telekomunikácia (prenos informácií na diaľku) gréc. + lat.
telefón
telefonát (s. prostredníctvom zariadenia na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku, hovor) gréc.
interkom
interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopravného prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné s. posádky) lat.
infraport (bezkáblové prepojenie dvoch počítačov a pod. na prenášanie údajov) angl.
hyperlink
link (prepojenie v medzinárodnej počítačovej sieti internet) angl. slang. porovnaj spoj 2prenášanie 2

podnik

podnik 1 (organizácia vykonávajúca hosp. činnosť)
firma tal.
business /biznis/
biznis (podnikanie vo väčšom rozsahu) angl.
organizácia (združenie osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
kompánia (obchodná spoločnosť) franc. hovor. expr.
akciová spoločnosť lat.
akciovka (účastinná spoločnosť) lat. hovor.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná spoločnosť v USA, najmä akciová spoločnosť) lat.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (akciová spoločnosť v USA) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná spoločnosť vo Francúzsku) franc.
company /kompany/ (obchodná spoločnosť vo Veľkej Británii) angl.
limited /-tid/ (spoločnosť s ručením obmedzeným, uvádza sa pri mene firmy) angl. obch.
société /-sieté/ (akciová spoločnosť, najmä banková al. poisťovacia) franc. kniž.
koncern (spojenie, zoskupenie, združenie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
holding (obchodná spoločnosť, kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kombinát (spojenie závodov a prevádzok rôznych výrobných odvetví) lat.
konglomerát (spojenie firiem zaoberajúcich sa nesúvisiacou činnosťou) lat. ekon.
afilácia (obchodná spoločnosť zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (spoločnosť založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
a metà (príležitostné spojenie dvoch firiem s rovnakým dielom na zisku, na spoločný účet) tal. obch.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
konfederácia (spojenie organizácií, združenie, zväz, zväzok, spolok) lat.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (združenie podnikov toho istého odboru; monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom) gréc.-lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
etablissement /etablismá/ (priemyselný, obchodný a pod. p., závod) franc. kniž.
komunál (p. v právomoci obce al. mesta) lat. hovor. hist.
sponzor (p., kt. fin. a pod. podporuje určitú činnosť na základe dohody) lat.
komúna (združenie ľudí so spoločným, najmä kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
gigant
kolos (p. obrovských rozmerov, napr. hutnícky závod) gréc.
arzenál (p. na výrobu zbraní a munície, aj so skladmi) arab.-tal.
rafinéria (p. vykonávajúci čistenie s odstraňovaním nežiaducich, cudzích prímesí) franc. odb.
mincovňa (p. na razenie kovových peniazov) lat.-nem.
gáter (p. na rezanie dreva, píla) nem. tech. slang.
paneláreň (p. na výrobu veľkých plošných dielcov z betónu pre montované stavby) lat.-hol. stav.
planografia (p. na fotochem. rozmnožovanie plánov, výkresov na priesvitných podkladoch) lat. + gréc. polygr.
hotel (p. na prechodné ubytovanie a stravovanie) franc.
hospic (hotel skromnejšieho typu) lat. porovnaj hotel
špedícia
špeditérstvo (p. zaoberajúci sa prepravou tovaru, zasielateľstvo) tal.-nem.
aerolínia
aerolinka (letecký p., p. pravidelnej leteckej dopravy) gréc. + lat.-nem.
rejdárstvo (p. prevádzkujúci dopravu nákladov, vykonávajúci námornú dopravu, na vlastných al. prenajatých lodiach lodiach) hol. lod.
pošta (p. zaobstarávajúci dopravu správ, doručovanie písomností, peňazí, balíkov, v minulosti aj osôb) tal.
cursus publicus /kurzus publikus/ (štátna pošta zabezpečovaná poslami v starom Ríme) lat.
agentúra lat.
agencia (spoločnosť vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky) franc. zastar.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
agrokombinát (veľký poľnohosp. p. s pridruženými odvetviami) gréc. + lat.
farma (väčší súkromný poľnohosp. p. zaoberajúci sa živočíšnou výrobou, chovom jedného druhu zvierat; pôvodne väčšie hospodárstvo v anglosaských krajinách) angl. hosp.
ranč (amer. dobytkárska farma) špan.-angl.
rancho /-čo/ (latinskoamer. dobytkárska farma) špan.
latifundium (veľké pozemky v súkromnom vlastníctve, statok, veľkostatok) lat.
plantáž (poľnohosp. p. na pestovanie úžitkových rastlín na veľkých plochách, najmä v trópoch) franc.
hacienda (poľnohosp. p. v Južnej a Strednej Amerike a Španielsku) špan.
estancia (poľnohosp. p. v Latinskej Amerike) lat.-špan.
fazenda (poľnohosp. p. v Brazílii, usadlosť) port.
sovchoz (štátny poľnohosp. p. v bývalom ZSSR, štátny majetok) rus. skr.
kooperatív (družstvo, najmä svojpomocné) lat.
kolchoz (poľnohosp. výrobné družstvo v bývalom ZSSR) rus.
artel (jedna z foriem družstva v bývalom ZSSR) tal.-rus.
konzum (nákupné a spotrebné družstvo) lat. hovor. zastar.
kibuc (družstvo v Izraeli, poľnohosp. veľkopodnik) hebr.
realitka (p. zaoberajúci sa sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľností) lat. hovor.
lotéria (p. organizujúci verejné stávkové hry, pri kt. vyhrávajú vlastníci vytiahnutých žrebov) tal.
cirkus (zábavný p. s vystúpeniami zvierat a artistov, najmä v stane) lat.
servis
service /-vis/ (p. na poskytovanie opravárskych služieb) angl.
multiservis (p. poskytujúci mnohoraké služby, najmä prenájom prístrojov vrátane vykonávania opráv) lat. + franc.
franchisor /frenčajzor/ (p. poskytujúci práv. samostatným príjemcom skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
franchisista /frenčajzista/
franchisant /frenčizant/ (práv. samostatný p. prijímajúci od poskytovateľa skúsnosti, značku, reklamu, technológiu a pod. za poplatok) angl. obch.
faktor (obchodná spoločnosť, kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
forfaitér (p. kupujúci dlhodobú pohľadávku voči zahraničnému dovozcovi od tuzemského vývozcu, najmä banka) angl. obch.
VEB /fauébé/ (štát., národný p. v bývalej NDR) nem. skr.
bonanza špan.
klondike /-dajk/
klondajk (výnosný, vysoko ziskový p., ako objavenie zlatej žily) vl. m. hovor.

prostriedok

prostriedok 1 (pomôcka, nástroj, zariadenie)
inštrument lat.
materiál (podklad, prameň na vykonanie, uskutočnenie niečoho) lat.
organon (p. myslenia, poznania, bádania) gréc. kniž.
efekt (umelý, veľmi pôsobivý p.) lat. zvukový e.
médium (p. na zaznamenávanie údajov, nosič informácií; hromadný oznamovací p.) lat. odb.
masmédium (hromadný oznamovací p., tlač, rozhlas, televízia) lat.
televízia (masmédium založené na vysielaní, prenose obrazu a zvuku na diaľku prostredníctvom elektrického signálu) gréc. + lat.
reklama (p. na verejné pôsobenie na spotrebiteľa s cieľom vyvolať jeho pozornosť a záujem o kúpu tovaru, služby a pod.) franc.
plagát franc.-nem.
afiš franc.
poster (vyvesené al. nalepené verejné oznámenie, výveska) angl.
billboard /bilbórd/
bilbord (reklama vo forme plagátu na veľkej ploche, veľkoplošná reklamná tabuľa, pútač) angl.
teleshopping /-šop-/ (reklama v televíznom vysielaní) gréc. + angl. obch.
lós (p. na náhodné určenie, výber al. rozhodnutie, lístok, kocka) nem.
apotropaion
apotropajon (p. na odvrátenie zla magickou mocou, kultový predmet) gréc.
gorgoneión (apotropaion s uťatou hlavou Medúzy) gréc.
softvér
software /-vér/ (programové prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech. porovnaj program 4
hardvér
hardware /-vér/ (tech. prostriedky osobného počítača) angl. výp. tech.
interface /-fejs/
interfejs (hardvér slúžiaci vzájomnému spojeniu dvoch zariadení výpočtovej techniky a spôsob ich komunikácie) angl. výp. tech.
upgrade /apgrejd/ (doplnený, aktualizovaný, vylepšený hardvér) angl. výp. tech.
lapis philosophorum /filosofo-/ (p. na údajnú premenu neušľachtilých kovov na zlato a pod., kameň mudrcov, v stredoveku) lat.
stabilizátor (p. na upevnenie, ustálenie) lat.
fixatív lat. výtv.
fixír (p. na ustaľovanie, upevňovanie kresby, farby, ustaľovač) lat. hovor.
saponát (syntetická látka používaná ako prací a čistiaci prostriedok) lat. chem.
sidol (čistiaci a leštiaci p. na kovové predmety) um.
poliš (tekutý čistiaci a leštiaci p.) angl.
ajatín (kvapalný dezinfekčný p.) um. farm.
syndet (silne penivý prací p.) gréc. chem.
detergent (p. na pranie, umývanie, čistenie, odmasťovanie a pod.) lat. chem.
deterent (látka rastlinného pôvodu znechucujúca hmyzu potravu) lat.
pesticíd (chem. p. proti škodlivým organizmom, škodcom) lat.
repelent (pesticíd používaný na odpudzovanie škodcov, najmä hmyzu) lat. chem.
fungicíd (pesticíd proti cudzopasným hubám a plesniam) lat. chem. poľnohosp.
herbicíd (pesticíd proti burinám postrekom al. poprašovaním) lat.
zoocíd (pesticíd na hubenie živočíšnych škodcov) gréc. + lat. chem.
insekticíd (pesticíd proti škodlivému hmyzu) lat.
ovicíd (pesticíd na ničenie vajíčok hmyzu, roztočov a iných cudzopasníkov) lat. chem. poľnohosp.
limacid (pesticíd na ničenie slimákov) lat. chem.
rodenticíd (pesticíd proti hlodavcom, myšiam, potkanom) lat.
fumigant (prchavý pesticíd na ničenie škodcov v uzatvorených priestoroch) lat. chem.
dezodorant (p. na odstránenie nežiaducich, nepríjemných telesných pachov) franc.
kozmetika (p. na udržovanie telesnej krásy, najmä pokožky) gréc.
make up /mejkap/
mejkap (p. na kozmetickú úpravu tváre) angl.
maska (p. na zakrytie tváre umožňujúci vystupovať v inej podobe, umelá tvár; p. na ochranu tváre, dýchacích ciest a pod.) arab.-franc.
okluzor (p. na zakrytie lepšie vidiaceho oka pri liečbe detskej škuľavosti) lat. lek.
p. proti počatiu
antikoncepcia gréc. + lat. lek.
kontracepcia (ochranný p.) lat. lek.
pesar (p. v podobe pošvovej vložky) gréc. lek.
kondóm franc.
prezervatív lat. lek.
kotón franc. vulg.
guma (p. proti počatiu a nákaze, ochrana na mužský pohlavný úd) egypt.-lat. slang.
spermatocid (látka usmrcujúca samčie pohlavné bunky používaná proti počatiu) gréc. + lat.
antigest (antikoncepčný hormonálny p.) gréc. farm.
afterpills /á-pils/ (p. užívaný v krátkom čase po súloži, v tvare tabletky) angl. lek.
droga franc.
narkotikum gréc.
psychedelic /-lik/ angl. slang.
acid (omamný, návykový p.) angl. slang.
fet (droga používaná najmä vdychovaním) angl. slang.
speed /spíd/ (stimulačná droga) angl. slang.
ópium gréc.
laudanum (droga zo zaschnutého výronu makovíc maku siateho) lat. zastar.
morfín
morfium (hlavný alkaloid ópia) gréc. vl. m. chem.
heroín gréc. farm.
ejč (droga odvodená z morfínu) angl. slang.
dros (popol z ópia) angl.
kokaín (droga z listov juhoamer. kríka koka) indián.
krak
krek
crack /krek/ (silný smrtiaci koncentrovaný kokaín upravený na fajčenie) angl. slang.
marihuana indián.-špan.
mariška
marjánka indián.-špan. slang.
djama indián.
maconha indián.
ganja /gandža/
gandža ind.
bhang ind.
hašiš (sušená vňať ind. konopí) arab.
free baza /frí/ (zmes kokaínu a heroínu, kt. sa fajčí zmiešaná s olejom vo vodných fajkách) angl. + gréc.
halucinogén lat. + gréc. farm.
psychodysleptikum (látka spôsobujúca poruchy vnímania a vedomia) gréc. psych. farm.
LSD (halucinogén používaný toxikomanmi) angl. lat. chem.
pervitín (veľmi silná syntetická droga vyvolávajúca poruchy myslenia) um. porovnaj prípravoklátka 1liek
dopravný p.
električka gréc.
elina gréc. slang.
brička (koľajové vozidlo mestskej hromadnej dopravy) franc. slang.
raketa (lietajúce zariadenie poháňané reaktívnym motorom, na prekonávanie príťažlivosti Zeme) tal.-nem. kozm.
raketoplán tal. + lat. kozm.
shuttle /šatl/
space shuttle /spejs šatl/ (opakovane použiteľná rakteta s reaktívnym motorom na prekonávanie príťažlivosti Zeme) angl. kozm.
UFO angl. skr.
ufo (úkaz na oblohe, v atmosfére, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, lietajúci tanier) angl. hovor.
USO (úkaz v mori, kt. pôvod je zatiaľ neznámy a niekedy sa považuje za dopr. p. mimozemšťanov, plavidlo neznámeho pôvodu) angl. skr.
kasko (p. na tovar, bez strojnej časti, t. j. len trup lode, lietadla a pod.) špan.
kontajner (prepravný p. na premiestňovanie nákladu rôznymi druhmi dopravy bez prekladania, prepravník) angl.
špeciál (vybraný, osobitný, mimoriadny p. s osobitným poslaním, vybavením a pod.) lat. hovor.
vrak (zničený, nepojazdný dopr. p.) hol.-nem. porovnaj vozidloautoloď 1lietadlonosidlá a pod.
básnický p.
figúra (p. využívajúci rôzne zoskupovanie hlások, slabík, slov al. viet bez zmeny významu) lat. lit.
figúra využívajúca opakovanie slov, hlások a slabík
diafora
anakláza (zdôraznenie rozdielov opakovaním toho istého výrazu) gréc.
anafora
eopanafora (opakovanie slov al. viet na začiatku po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epifora
antistrofa (opakovanie rovnakých slov na konci po sebe nasledujúcich veršov al. viet) gréc.
epanastrofa
palilógia (opakovanie slov na konci jedného a na začiatku nasledujúceho verša al. vety) gréc.
epanalepsa (opakovanie slov v jednej vete) gréc.
epizeuxa (opakovanie rovnakých slov za sebou v jednom verši al. vete) gréc.
tradukcia (opakovanie výrazov s pozmenenou podobou a významom) lat.
symploka (opakovanie toho istého slova na začiatkoch a iného slova al skupiny slov na koncoch paralelných viet) gréc.
figúra využívajúca odchýlky od bežnej syntaxe, spojovacie výrazy a väzby
asyndetón (bezspojkové spojenie slov al. viet) gréc.
polysyndetón (opakovanie spojky pri všetkých členoch) gréc.
antitetón (protiklad, zámerné spojenie slov opačného významu, protikladných myšlienok a pod.) gréc.
paralelizmus (opakovanie rovnakých al. podobných veršov, viet al. obsahových celkov) gréc. lit.
antitéza (prirovnanie protikladom, zdôraznením rozdielov) gréc.
zeugma (odchýlka od správnej stavby vety spočívajúca v spojení slovesa s niekoľkými predmetmi al. naopak väzbou, kt. patrí len jednému z nich) gréc.
figúra využívajúca prehodený slovosled
hyperbatum
hyperbatón (zmena prirodzeného slovosledu al. sledu udalostí) gréc.
inverzia (prehodený slovosled) lat.
anastrofa (obrátenie zvyčajného poradia slov s ohľadom na rytmus, rým a pod.) gréc.
figúra využívajúca vypustenie hlásky, slova al. časti vety
elipsa (vypustenie časti vety, výrazu bez narušenia zmyslu, výpustka, úspora) gréc.
apoziopéza (nedokončená výpoveď z dôvodu citového rozrušenia a pod.) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
figúra využívajúca zoskupovanie slov
gradácia (hromadenie slov podľa významu a účinku) lat.
klimax (vzostupná gradácia, zosilňovanie výrazu) gréc.
antiklimax (zostupná gradácia, zoslabovanie výrazu) gréc. lit.
augmentácia (stupňované rozvedenie výrazu opakovaním slov, hromadením rovnoznačných slov, zdôraznenie rozvedením) lat.
pleonazmus
tautológia (hromadenie viacerých slov s rovnakým al. blízkym významom) gréc.
oxymoron (slovné spojenie, kt. časti sa vylučujú, aj zdanlivo, sú v rozpore, napr. guľatá kocka, živá mŕtvola, verejné tajomstvo) gréc.
paradox (básnický a rečnícky p., kt. obsah je zdanlivo nezmyselný a tým na seba upozorňuje) gréc.
figúra využívajúca hromadenie rovnakých hlások, kmeňov alebo koreňov slov
aliterácia (opakovanie rovnakých hlások na začiatkoch za sebou nasledujúcich slov vo verši) lat.
onomatopoja (napodobnenie prírodného, zvieracieho zvuku, zvukomaľba) gréc.
paronomázia (hromadenie a opakovanie slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou) gréc.
figúra využívajúca zvukovú zhodu slov
melatónia (slovná hra založená na zvukovej zhode a podobnosti slov al. slovných spojení) gréc.
kalambúr (slovná hra založená na zvukovej zhode významovo odlišných slov) franc.
epifráza (pridávanie ďalších slov k zdanlivo ukončenej vete) gréc.
tróp
trópus (básnický p. používajúci slová v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat.
metafora (prenesené pomenovanie na základe zhodnosti, podobnosti niektorých znakov, nahradenie slova, sl. spojenia iným na základe podobnosti) gréc.
metonýmia (prenesené pomenovanie na základe vecnej vnútornej súvislosti) gréc.
synekdocha (označenie veci pomenovaním jej časti al. naopak, prenesené pomenovanie na základe vzťahu časti a celku al. naopak, prenášanie významu na základe zámeny časti celkom al. naopak) gréc.
totum pro parte (synekdocha, celok za časť) lat.
pars pro toto /tó-/ (synekdocha, časť za celok, časť namiesto celku) lat.
personifikácia (prenášanie vlastností živej bytosti na veci neživé al. pojmy, zosobňovanie, zosobnenie) lat.
prozopopoia (personifikácia, keď koná al. hovorí neprítomná, neexistujúca osoba) gréc.
synestézia (prenesenie významu na základe zámeny zmyslových vnemov) gréc.
antonomázia (označenie známej osoby jej charakteristickou vlastnosťou alebo osoby s určitou vlastnosťou menom jej známeho nositeľa) gréc.
hyperbola (úmyselné zveličenie) gréc.
perifráza (nahradenie bežného výrazu opisom, opisné vyjadrenie, opisný výraz, opis) gréc.
adynatón (perifráza opisujúca pojem „nikdy“) gréc.
alegória (vyjadrenie myšlienky, predstavy, vlastností a pod., obrazné, prenesené, inotaj) gréc.
symbol (zobrazenie skutočnosti prostredníctvom inej skutočnosti, kt. prvú skutočnosť zastupuje) gréc.
kontrast (zámerné postavenie javov, slov, myšlienok opačného významu vedľa seba) tal.
eufemizmus (nahradenie výrazu hrubého, drsného, spojeného s nepríjemnou skutočnosťou al. predstavou miernejším, jemnejším výrazom, zjemnenie, zmiernenie jaz. výrazu, pomenovanie nepríjemného javu jemnejším výrazom) gréc.
dysfemizmus (vyjadrenie smerujúce k zápornému hodnoteniu) gréc.
litotes (zjemnenie, zmiernenie výrazu popretím protikladu, napr. nemladý, al. dvojitou negáciou, napr. nemôže nerozumieť) gréc.
irónia (zámerné použitie slova v opačnom význame, vyjadrujúceho opak toho, čo sa mieni)
gréc.-lat.
sarkazmus (zosilnená irónia, zosmiešnenie chýb jednotlivca al. spoločnosti) gréc.
asteizmus (chvála formou pokarhania) gréc.
výrazový, štylistický, rečnícky p.
figúra lat. lit.
rétorizmus (rečnícky p., rečnícky obrat) gréc. kniž. aj pejor.
apostrofa (oslovenie neprítomnej osoby al. neživej veci) gréc.
exklamácia (citovo vzrušené zvolanie) lat.
paralepsa (vynechanie určitého faktu, aby sa práve tým na tento fakt upriamila pozornosť) gréc.
hypozeuxa
hypozeuxis (hromadenie krátkych viet na zvýšenie účinku rečníckeho prejavu) gréc.
apoziopéza (odmlčanie, prerušenie uprostred vety al. reči) gréc.
prozopopoia (figúra, pri kt. neprítomný, neexistujúci človek akoby hovoril rečníkovými ústami) gréc.
hypofora (figúra, pri kt. sám rečník kladie aj vyvracia námietky voči svojmu tvrdeniu) gréc.
sylepsa (zámerné narušenie pravidiel gramatickej zhody, napr. my kráľ) gréc.
anadiplóza (opakovanie slova z konca predchádzajúcej vety na začiatku nasledujúcej vety) gréc.
antanakláza (opakovanie toho istého slova, kt. však mení svoj význam) gréc.
polyptoton (opakovanie toho istého slova v rôznych gramatických tvaroch s rôznym štylistickým zámerom) gréc.
antifráza (použitie slova al. vety v opačnom zmysle, najmä ironicky) gréc.
prolepsia gréc.
anticipácia (uvedenie niečoho, čo je vysvetlené až neskôr, predsúvanie, vytýčenie) lat.
chiazmus (skrížené protiľahlé postavenie slov) porovnaj slovo 1
gestikulácia (pohyby, posunky, gestá ako neverbálny komunikačný p.) lat.
gesto (pohyb časti tela, najmä ruky, kt. niečo vyjadruje, posunok) lat.
pantomimika (pohyby vyjadrujúci vnútorné pohnútky a stavy človeka) gréc. odb.
mudra (gestá rukou al. rukami vyjadrujúce nálady, predstavy, predmety, v ind. umení) sanskrit
per fas (dovolenými prostriedkami, právom) lat. kniž.
per nefas (nedovolenými prostriedkami, neprávom) lat. kniž.
per fas et nefas (všetkými možnými prostriedkami, právom i neprávom) lat. kniž.

súbor

súbor 1 (zoskupenie súvisiacich vecí, javov a pod. tvoriacich celok, sústava)
-téka gréc. v zlož. sl.
komplex (s. zložený zo súvisiacich, prepojených častí; s. pocitov, predstáv, myšlienok, postojov, kt. ovplyvňujú správanie človeka) lat. psych.
kolekcia (s. druhovo rovnakých predmetov, zbierka) lat.
garnitúra (s. predmetov tvoriacich určitý celok, súprava, zostava) franc. angl.
servis (s. náčinia na podávanie jedál a nápojov, jedálna súprava, riad) franc.
album (s. básní, piesní, obrazov, vydaných spoločne) lat.
komplet (súprava, celok zložený z viacerých častí) lat.-franc.
inštrumentár
inštrumentárium (s. nástrojov, najmä lek.) lat.
mechanizmus
mechanika (pohyblivá sústava stroja, strojové zariadenie, stroj) gréc.
aparatúra (s. nástrojov, prístrojov) lat.
batéria (zostava rovnakých zariadení na zvýšenie účinku al. výkonu) franc.
objektív (s. šošoviek al. zrkadiel vo fotografickom, film. al. inom opt. prístroji, spojná opt. sústava) lat. opt. porovnaj objektív
technika (súhrn prostriedkov, postupov, zariadení založených na poznaní prírodných zákonov a využívaní prírody na výrobu materiálnych hodnôt; súhrn strojov, nástrojov, vybavenia pre výrobnú a pod. činnosť) gréc.
park (súhrn dopr. prostredkov, strojov a pod.) angl.-franc.
korpus (s. skúmaných prvkov, vecí, javov) lat.
repertoár (zásoba prostriedkov na výber) lat. odb.
mašinéria (zložitá, mechanicky presne fungujúca sústava) franc. hovor. pejor.
problematika (s. zložitých úloh, sporných, nevyriešených otázkok) gréc.
plénum (súhrn všetkých členov) lat.
profil (súhrn vlastností, čŕt, ráz) franc.
charakter (s. duševných, morálnych vlastností vytvárajúcich osobnosť, povaha) gréc.
individualita (súhrn vlastností typických pre určitú osobu al. vec, osobitosť, svojráznosť) lat.
potenciál (súhrn schopností a možností pre určitý výkon, spôsobilosť) lat.
habitus (celkový vonkajší vzhľad, súhrn vonkajších znakov organizmov vrátane človeka) lat. odb.
systém (s. prvkov, jednotlivín navzájom spojených vymedzenými vzťahmi, sústava) gréc.
séria lat.
šnúra (s. vecí, činností rovnakého druhu) nem. slang.
koncepcia (s., sústava názorov na niečo spôsob chápania, poňatia, nazerania na niečo) lat.
doktrína (súhrn al. sústava zásad, názorov, poučiek, pravidiel, učenie) lat.
teória (systém názorov na určitý predmet skúmania, overených, usporiadaných a zovšeobecnených poznatkov) gréc.
kvalita (s. vlastností, kt. sa jav, vec odlišuje od iných) lat. filoz. porovnaj akosť
kvalifikácia (s. vedomostí, skúseností a pod. potrebných na vykonávanie určitej práce al. funkcie, spôsobilosť) lat.
terminológia (s. odborných názvov v sústave pojmov určitého odboru, odb. názvoslovie) lat. + gréc.
nomenklatúra (s. vedeckých názvov, pomenovaní vychádzajúci z medzinárodne platného lat. názvoslovia) lat.
kultúra (súhrn hodnôt ako výsledkov tvorivej činnosti ľudí v určitej etape vývoja ľudskej spoločnosti) lat.
flóra vl. m.
vegetácia (súhrn rastlinných organizmov na určitom území, porast, kvetena, rastlinstvo) lat. bot.
fauna (súhrn živočíšnych druhov na určitom území, zvieratstvo, živočíšstvo) vl. m.
ekotop (s. neživých podmienok stanovišťa pôsobiacich na živé organizmy) gréc. biol.
taxón (s. jedincov, kt. sa znakmi a vlastnosťami líšia od iných jedincov) gréc. biol.
populácia (s. jedincov rovnakého druhu žijúcich v spoločnom prostredí, prípadne aj čase) lat. biol.
kolónia (s. spoločne žijúcich jedincov, najmä rovnakého druhu) lat.
biota (s. všetkých živočíchov, rastlín a mikroorganizmov na určitom území) gréc. ekol.
oikumena /oj-/ (s. oblastí trvalo obývaných ľuďmi) gréc. geogr.
karyotyp (s. chromozómov v jadre telesnej bunky) gréc. biol.
edafón (s. živých organizmov v pôde) gréc. biol. poľnohosp.
fytoedafón (s. rastlinných organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
zooedafón (s. živočíšnych organizmov žijúcich v pôde) gréc. bot.
psamón (s. organizmov žijúcich v piesočnatých oblastiach) gréc.
ichtyofauna (s. druhov rýb obývajúcich určitú oblasť) gréc.
sestón (s. nerozpustených živých a neživých častíc vznášajúcich sa vo vode) gréc. biol.
tripton (sestón z neživých častíc) gréc. biol.
planktón (sestón zo živých častíc) gréc. biol.
fytoplanktón (rastlinný plaktón) gréc. biol.
zooplanktón (živočíšny planktón)
syndróm (s. príznakov choroby) gréc. lek.
etiopatogenéza (s. príčin vzniku choroby) gréc. lek.
stres (s. podnetov nadmerne zaťažujúcich organizmus, nadmerná záťaž organizmu) angl. lek.
organizmus (s. telesných ústrojov, ústrojenstvo, živé telo) gréc. biol.
motorika (s. pohybových činností živého organizmu, hybnosť) lat. lek.
genotyp (s. všetkých faktorov dedičnosti uložených v chromozómoch, génov organizmu) gréc. biol.
fenotyp (s. všetkých pozorovateľných vlastností a znakov organizmu ako výsledok vzájomného pôsobenia genotypu a prostredia, vonkajší vzhľad organizmu) gréc. biol.
psychika gréc.
psychično (súhrn duševných javov, duševno, vnútro) gréc. kniž.
mentalita (súhrn duševných pochodov a vlastností charakteristický pre jedinca al. skupinu) lat.
habitus (súhrn vlastností považovaných za návyk) lat. psych.
farmakopea (s. liekov a liečiv v lekárni, liekopis) gréc. farm.
dentika (s. všetkých zubov, chrup) lat. anat.
dentícia (s. zubov v ústnej dutine stavovcov, ozubenie) lat. lek.
filozofia (súhrn názorov na život a svet; chápanie, ponímanie, myšlienka, sústava názorov) gréc.
pansofia (súhrn, sústava všetkých znalostí, myšlienka všeobecnej vedy, všeobecného poznania, vševeda) gréc. filoz.
etika gréc.
morálka lat. filoz.
moralita lat. kniž.
morálnosť (sústava mravných zásad a noriem, pravidiel správania, mravnosť) lat.
ideológia (sústava myšlienok, názorov, teórií prispôsobených záujmom skupín ľudí) gréc. porovnaj názorsmer 1
tradícia (súhrn ustálených zvykov, spôsobov, názorov odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, zvyky vzniknuté v minulosti a odovzdávané medzi generáciami, zvyk, obyčaj) lat.
mytológia (s. vymyslených príbehov s obrazným a náb. významom, o vzniku sveta, bohoch, prírodných javoch, bájoslovie) gréc.
teogónia (s. bájí o pôvode božstiev a sveta) gréc. náb.
judikatúra (s. súdnych rozhodnutí) lat. práv.
acquis communautaire /aki kominotér/ (s. práv. a pod. pravidiel Európskej únie) franc.
kánon (s. textov, kníh, uznaných, vyhlásených za záväzné, napr. cirkvou; s. pravidiel, predpisov, smerníc al. zásad) gréc.-lat.
(diplomatický) protokol (s. pravidiel styku s diplomatmi) gréc.
talmud (s. poučiek a výkladov žid. učencov, zbierka žid. náb. zákonov a práv. predpisov) hebr. náb.
mišna (s. zásad náb. práva a zvykov judaizmu) hebr. náb.
rituál
rítus (s. obradov, predpisov a zvyklostí na výkon bohoslužieb) lat. cirk.
liturgia (súhrn bohoslužobných obradov a úkonov, bohoslužba) gréc.-lat. cirk. porovnaj obrad
katechizmus (s. článkov kresťanského náboženstva formou otázok a odpovedí) gréc.
kúria (s. najvyšších vatikánskych úradov, ktorými pápež spravuje rímskokatolícku cirkev, pápežský dvor) lat.
agenda (s. bohoslužobných kníh v evanjelickej cirkvi) lat. cirk.
hadís (s. výrokov a činov proroka Mohameda) arab. náb.
šaría
šaria
šariá (s. práv. noriem, pravidiel a zásad správania, náb. života a konania moslimov) arab.
inštitút (súhrn vzťahov medzi ľuďmi upravený práv. normami) lat. kniž. al. odb.
etiketa (s. pravidiel spoločenského správania) franc.
reglemet (s. predpisov, nariadení) franc. admin. voj. zastar.
ceremoniál (s. pravidiel a zvyklostí stanovených pre slávnostné príležitosti) lat.
Hippokratova prísaha (s. etických noriem pre konanie lekára, sľub, kt. skladajú lekári pri promócii,) vl. m. porovnaj pravidlo 1
aktíva (súhrn majetku a pohľadávok) lat. ekon.
pasíva (súhrn dlhov a záväzkov) lat.
fond franc.
fundácia (s. hmotných a fin. prostriedkov na určitý účel, základina) lat. zastar.
nadácia (fond na dobročinné a pod. ciele) slov. + lat.
inventár (s. predmetov patriacich do určitého majetkového celku) lat.
fundus (inventár v podniku, hnuteľné zariadenie) lat.
valor
valeur /valor/ (súhrn cenných papierov a peňažných prostriedkov v prevádzke banky) lat. ekon.
portfólio (zásoba cenných papierov, zmeniek, akcií a pod.) franc.-angl. fin.
sortiment (súhrn druhovo príbuzných výrobkov, tovaru) franc.
ekonomika (súhrn výrobných vzťahov v určitej spoločnosti, výrobných činností určitého štátu, hospodárstvo) gréc.
infraštruktúra (s. odvetví ekonomiky umožňujúcich toky medzi výrobou a spotrebou, vytvárajúcich predpoklady pre rozvoj ekonomiky, najmä doprava, spoje, energetika a pod. ekon.; s. stavieb zabezpečujúcich dodávky vody, elektriny, plynu, spojenie, dopravu apod. stav.) lat.
kataster (s. pozemkov, územie patriace k jednej obci, chotár) lat.
agrokomplex (spojenie poľnohosp. výroby a nadväzujúcich odvetví) ekon.
literatúra (súhn slovesných, písomných prejavov, umeleckých a odb. diel, slovesnosť, písomníctvo; s. diel, lit. prác o istej otázke) lat.
poetika (súhrn využívaných umeleckých prostriedkov a zásad určujúcich štýl, spôsob umeleckej lit. tvorby autora) gréc.-lat.
tematika (okruh základných umeleckých, odborných a pod. myšlienok, námetov, predmetov diela) gréc.
fabula (s. udalostí, príbehov a činov postáv lit. diela, rad dejových udalostí v časovom a príčinnom slede, dejová osnova, dej) lat. lit.
korešpondencia (súhrn listov, listy) lat.
dokumentácia (s. písomností, listín, dokladov) lat.
kartotéka (s. lístkov so záznamami usporiadaný podľa určitých zásad, napr. podľa abecedy, lístkovnica) gréc.
epištolár (s. listov, listinár) gréc.-lat. lit.
kopiár (s. kópií, odpisov hist. listín o výsadách, právach) lat. hist.
regestár (s. krátkych, stručných výťahov z listín) lat. hist.
chrestomatia (s. vybraných textov, výber textov, čítanka) gréc. porovnaj zbierka 1zbierka 2
prozódia (s. zvukových vlastností jazyka, prízvuk, intonácia, kvantita) gréc.
topika (s. pravidiel slúžiacich na argumentáciu) gréc. log.
reálie (s. údajov o určitej dobe, kultúre, krajine, niekoho živote, diele) lat.
hermeneutika (postup, s. pravidiel výkladu textov, jazyka, diel) gréc. filoz.
gramatika (s. pravidiel a zákonitostí platných pre slovné tvary, morfológiu, a tvorbu viet, syntax, stavba jazyka) gréc. lingv.
ortografia (s. pravidiel o používaní graf. znakov, písmen, znamienok na zaznamenanie jaz. prejavu, pravopis) gréc. lingv.
frazeológia (s. ustálených slovných spojení, zvratov) gréc. lingv.
paradigma (s. tvarov ohybného, skloňovaného al. časovaného slova) gréc. lingv.
idiolekt (súhrn zvláštností charakteristických pre reč určitého jedinca) gréc. lingv.
onymia (s. vlastných mien na určitom území v určitom jazyku v určitom období) gréc. lingv.
font (s. písmen, graf. znakov zodpovedajúcich určitému typu písma) angl. výp. tech.
album (s. známok, fotografií a pod. v podobe knihy) lat.
morzeovka (s. značiek zostavených z bodiek a čiarok, kt. sú priradené písmenné, číslicové a iné znaky, používaný v telegrafii) vl. m. hovor.
agenda (s. úradných prác, úloh) lat.
register (s. tónov rovnakého zafarbenia) lat. hud.
klávesnica
klaviatúra lat.
tastatúra (s. klapiek na hud. nástroji a pod.) lat. odb.
manuál (ručná klávesnica organu, harmónia) lat. hud.
notácia (s. graf. značiek zaznamenávajúcich hudbu) lat. hud.
tabulatúra (staršia inštrumentálna notácia používajúca najmä písmená, číslice) lat. hud.
produkcia (súhrn výrobkov al. umeleckých výtvorov) lat.
grafika (s. výtv. diel vytvorených technikami umeleckej kresby a umeleckej reprodukcie) gréc.
akropola
akropolis (s. stavieb v antických gréc. mestách, opevnené návršie) gréc. hist.
kurz
seminár (s. prednášok z určitého odboru, školenie) lat.
gastronómia (s. pravidiel o úprave jedál a kultúre stolovania) gréc.-franc.
erbovník nem.
armoriál (s. zobrazení erbov s uvedením ich držiteľov, najmä rukopisný) lat.
kimenokata (ukážkový s. chvatov v džude, základ sebaobrany) jap.
klientela (s. zakazníkov používajúcich služby právnika, lekára, banky a pod.) lat.
generácia (s. osôb, kt. sa narodili a žili približne v rovnakej dobe, spojených názormi a pod., pokolenie) lat. porovnaj skupina 2
atlas (s. zemepisných máp al. vyobrazení z iných odborov) vl. m.
kaskáda (s. priehrad na jednom toku na využitie vodnej energie) tal.-franc.
drenáž (s. podzemných kanálikov na odvodňovanie al. zavlažovannie pôdy) angl.-franc.
know-how (s. výrobných, tech. a obch. znalostí a postupov ako výsledok dlhodobých skúseností) angl. ekon. nesklon.
mnemotechnika gréc. psych. ped.
mnemonika (s. metód, techník a prostriedkov podporujúcich pamäť, uľahčujúcich zapamätanie) gréc. zried.
expozícia (s. vystavovaných predmetov) lat.
program (s. príkazov vložených do počítača) gréc. výp. tech. porovnaj program 4
file /fajl/ (s. informácií uložených v počítači) angl. výp. tech.
kód (s. pravidiel, predpisov al. znakov na prenášanie informácií) franc.
banka tal.
databanka (s. údajov, dát k určitej téme a v použiteľnom usporiadaní) lat. + tal. inform. slang. b. dát
báza gréc.
databáza (s. údajov v logickom vzťahu) lat. + gréc. inform. slang. b. dát
paket (s. údajov prenášaných sieťou vcelku) angl. výp. tech.
website /vebsajt/ (s., dokument, stránka v internete) angl.
repertoár (s. hraných hier, skladieb, úloh) franc.
seriál (s. článkov, obrázkov, hier, filmov a pod. s niekoľkými časťami zverejňovaný na pokračovanie) lat.
sitkom
sitcom /-kom/ (situačná veselohra v podobe televízneho seriálu) angl.
soap-seriál /soup-/
soap-opera /soup-/ angl. + tal.
soap /soup/ (dojímavý lacný mnohodielny televízny seriál) angl.
komiks
comics /komiks/ (obrázkový komický al. dobrodružný seriál) angl.
manga (jap. komiks) jap.
práv. noriem pozri právo 2
súprava odevov pozri úbor porovnaj sústavazoskupenie

prenášanie

prenášanie 2 (umiestňovanie inde)
transformácia (prenos) lat.
translácia /tranz-/ (prenesenie, premiestňovanie, premiestnenie, prekladanie, preloženie, posúvanie, posunutie) lat. odb.
transpozícia
transponovanie (prenesenie, prevádzanie, prevedenie z jednej oblasti do inej) lat. kniž. a odb.
tradícia (ústne p. správ, slovesných výtvorov, názorov a pod., rozprávaním, ústne podanie) lat.
komunikácia (výmena, prenos informácií, dorozumievanie) lat.
rádiokomunikácia (spojenie pomocou elektromagnetických vĺn) lat. ozn. tech.
telekomunikácia (p. informácií na diaľku) gréc. + lat.
retranslácia (diaľkový prenos vysielania prostredníctvom niekoľkých staníc) lat. ozn. tech.
televízia (prenos a vysielanie obrazu na diaľku prostredníctvom elektrického signálu ako hromadný oznamovací prostriedok) gréc. + lat.
telegrafia (p. písomných správ na diaľku dohovorenými značkami) gréc.
telefónia (p. zvuku, najmä reči, prostredníctvom telefónu) gréc.
telefax gréc. + angl.
fax (elektronický prenos textov, obrazov, po telefónnej sieti) angl.
teletext (prenos textových informácií spoločne s televíznym signálom) gréc. + lat.
telefotografia
telefoto (prenos obrazov na diaľku elektrickým signálom) gréc.
telefón
telefonát (spojenie prostredníctvom zariadenia na prenos zvuku, najmä reči, na diaľku, hovor) gréc.
interkom
interkomunikácia (systém na dorozumievanie posádky dopravného prostriedku al. veľkého stroja, telekomunikačné spojenie posádky) lat.
infraport (bezkáblové prepojenie dvoch počítačov a pod. na prenášanie údajov) angl.
reprodukcia (prenos záznamu zvuku prostriedkami oznamovacej techniky) lat. ozn. tech.
monofónia
mono (jednokanálová reprodukcia) gréc.
stereofónia
stereo (dvojkanálová reprodukcia) gréc.
kvadrofónia (štvorkanálová reprodukcia) lat. + gréc.
e-mail /imejl, ímejl/ (elektronická bezdokumentová výmena, prenos informácií v prostredí výpočtovej techniky, elektronická pošta) angl. výp. tech.
telepatia (prenos informácií, myšlienok od odovzdávajúcej k prijímajúcej osobe bez účasti známych zmyslov, mimozmyslové vnímanie) gréc. psych.
rezonancia
rezonovanie (šírenie zvuku predmetom schopným súznieť, preberanie zvuku od iného predmetu a súznenie s ním) lat.
advekcia (prenos určitej vlastnosti vzduchu vodorovným prúdením) lat. fyz.
konvekcia (šírenie tepla, prenos látky a energie prúdením) lat. fyz.
transport (prenos látok v bunke al. medzi bunkami cez bunkové membrány) lat.
antropomorfizmus
antropomorfizácia gréc. odb.
personifikácia (p. ľudských vlastností na prírodné javy a mytologické postavy) lat. kniž. a odb.
tróp
trópus (použitie slova v prenesenom význame, obrazné pomenovanie na základe príbuznosti, zhody, súvislosti al. kontrastu, zástupka) gréc.-lat. porovnaj zástupka
anachronizmus (kladenie udalosti, osoby, javu a pod. do nevhodnej doby) gréc.
metachronizmus
parachronizmus (nesprávne časové umiestňovanie deja al. udalosti do neskoršieho obdobia, časová chyba, časový posun) gréc. odb.
implantácia (p. tkaniva al. orgánu toho istého jedinca na iné miesto v organizme) lat. lek.
transplantácia (p. tkaniva al. orgánu na iné miesto al. do iného organizmu) lat. lek.

spoločnosť

spoločnosť 1 (záujmové organizované združenie ľudí al. inštitúcií, spolok)
socio- (skupina) lat. v zlož. sl.
societa (spoločenstvo, združenie) lat. kniž. a odb.
organizácia (s. osôb al. inštitúcií so spoločným programom, cieľom, záujmami) gréc.-lat.
klub (menší spolok na pestovanie spoločenských stykov, záujmovej činnosti a pod.) angl.
liga (spolková organizácia, spolok, zväz, združenie) tal. špan.
komora (združenie, organizácia na zastupovanie, podporu a ochranu stavovských záujmov) gréc.-lat.
fórum (organizácia povolaná niečo posúdiť) lat.
gestor (organizácia poverená riadením a zlaďovaním určitej činnosti, najmä verejnoprávnej; organizácia poverená vykonávať za iných a v ich záujme určitú funkciu ekon. práv.) lat.
cirkev (náb. organizácia spájajúca veriacich) gréc.
kongregácia (zhromaždenie miestnej náb. obce v evanjelickej cikvi, jednota, bratstvo; spoločenstvo, združenie niekoľkých kláštorov toho istého rádu) lat. cirk.
eklézia (cirk. obec, cirkev) gréc. kniž.
denominácia (protestantské spoločenstvo, obec, cirkev vo Veľkej Británii a v USA) lat.
konvent (spoločenstvo, zhromaždenie, pôvodne rehoľníkov kláštora) lat. cirk.
kontubernium (združenie protestantských duchovných v Uhorsku) lat. hist.
sodalita (katolícke laické bratstvo, najmä mariánske) lat. cirk.
thiasos /tiaz-/ (spolok sústredený okolo kultu) gréc. náb.
amfikktyónia (združenie obcí okolo významnej svätyne v starom Grécku) gréc. hist.
konferencia
kongres (pravidelne zasadajúca s.) lat.
únia (združenie, spojenie, zjednotenie organizácií, inštitúcií, štátov a pod., zväz, spolok) lat.
Benelux (hosp. ú. medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom) skr. polit.
asociácia (združenie, spojenie organizácií rovnakého druhu) lat. ekon.
societa (združenie, spoločenstvo) lat. kniž. a odb.
monopol (združenie podnikov ovládajúce výrobu al. odbyt určitého odvetvia) gréc.-franc. ekon.
trust /trast/
trast (monopol, v kt. podniky strácajú výrobnú, obchodnú a práv. samostatnosť; zduženie podnikov toho istého odboru) angl. ekon.
syndikát (monopol so spoločným odbytovým a nákupným orgánom ekon.; odborová organizácia, odbory v niektorých krajinách; organizácia, zduženie záujmových skupín na ochranu spoločných záujmov) gréc.-lat.
aliancia (spojenectvo, najmä polit., spoločenstvo, spolok) lat. franc. kniž.
federácia (združenie, zväz polit., šport. al. odborových organizácií) lat.
konfederácia (združenie organizácií, zväz, zväzok, spolok; voľné združenie, spojenie, zväzok zvrchovaných štátov na základe medzinárodnej zmluvy polit.) lat.
union (združenie, zväz, spolok) lat. odb.
internacionála (medzinárodné polit. združenie, pôvodne robotníckej triedy) lat. hist. polit.
klan (pevne uzavretá s. na obranu záujmov i hrubým spôsobom, rod, kmeň, potomstvo, rodina) kelt.-angl.
cech (stredoveká organizácia, združenie mestských remeselníkov s povinným členstvom) nem. hist.
gilda (združenie, spoločenstvo s hosp., náb. s stavovskými cieľmi, v stredoveku, napr. združenie kupcov chrániace ich záujmy) nem. hist.
fraternita (združenie, bratstvo, jednota remeselníckov al. živnosteníkov) lat. hist.
grémium (združenie, spoločenstvo osôb určitého zamerania, napr. obchodníkov, živnostníkov, stavovských organizácií) lat.
akciovka (účastinná s.) lat. hovor.
incorporated company [Inc.] /korporej- kompe-/ (účastinná s. v USA) angl.
société /-sieté/ (banková al. poisťovacia účastinná s.) franc. kniž.
limited (s. s ručením obmedzeným, pri mene firmy) angl. obch.
kompánia (obchodná s.) franc. hovor. expr.
company /kompani/ (obchodná s. vo Veľkej Británii) angl.
compagnie /kompaňi/ (obchodná s. vo Francúzsku) franc.
corporation /korporejšn/ angl.
korporácia (obchodná s. v USA, najmä akciová) lat.
korporácia (združenie osôb so spoločnými záujmami alebo úlohami, spolok) lat.
holding (obchodná s., kt. svojím kapitálom ovláda a kontroluje iné spoločnosti) angl. fin.
kartel (združenie práv. samostatných podnikov na obmedzenie al. vylúčenie konkurencie vo vzájomných vzťahoch) tal.-franc.-angl. ekon.
konzorcium (príležitostné združenie podnikateľov, najmä bánk, na vykonanie určitého obchodu na spoločný účet) lat. ekon.
pool /púl/ (združenie podnikateľov, bánk, poisťovní a pod. v angloamer. práve na vykonávanie určitých obchodov) angl. ekon.
afilácia (obchodná s. zriadená materským podnikom v zahraničí, s vlastnou práv. subjektivitou) lat. ekon.
joint venture /džoint venčr/ (s. založená na kapitálovej a technologickej spoluúčasti samostatných subjektov, najmä z rôznych krajín) angl. ekon.
agentúra lat.
agencia (s. vykonávajúca určité služby, napr. zbierajúca informácie pre oznamovacie prostriedky; výzvedná, podvratná organizácia) franc. zastar.
féma (tajná nacistická teroristická organizácia v Nemecku po 1. svetovej vojne) nem. hist.
milícia (ozbrojená organizácia pôsobiaca v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
Kukluxklan
Ku-klux-klan (tajná protičernošská organizácia v USA) gréc. + kelt.
Interpol (medzinárodná nevládna organizácia združujúca kriminálne polície väčšiny štátov sveta)
faktor (obchodná s., kt. odkupuje pohľadávky z dodávok tovaru pred ich splatnosťou) lat.
mafia (tajná protivládna opozičná s. na Sicílii a v južnom Taliansku, vzniknutá za napoleonských vojen; protispoločenské záujmové združenie vykonávajúce nelegálne obchody s tovarom, kt. prináša vysoký zisk, napr. s drogami, odcudzenými autami a pod.; tajné teroristické združenie v Taliansku a USA) tal.
narkomafia (mafia obchodujúca s narkotikami) gréc. + tal. hovor.
Cosa nostra /kosa/ (mafia v USA) tal.
jakuza (jap. teroristická organizácia, mafia) jap.
nácia (skupina ľudí al. zvierat so spoločnými záujmami, vlastnosťami) lat. hovor. expr.
cercle /serkl/ (uzavretá skupina, krúžok) franc.
eklézia (uzavretá, vyhranená s.) gréc. zastar.
kolégium (združenie osôb spojených spoločnými záujmami v starom Ríme) lat.
bohéma (svetácka, neviazaná, ľahkomyseľná s. al. skupina, najmä umelecká) franc.
high society /haj sosajeti/ (vznešená, vyberaná, vyššia s.) angl. publ.
landsmanšaft (krajanská organizácia v SRN združujúca Nemcov odsunutých po 2. svetovej vojne) nem. polit.
skaut (organizácia zameraná na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl. hovor.
PEN klub
Penklub (medzinárodná organizácia spisovateľov so sídlom v Londýne) angl. skr.
penklub (s. voľne debatujúca o rôznych otázkach, najmä spoločenských) angl. pren. hovor.
collegium musicum /ko- muzikum/ (súkromná s. amatérskych a profesionálnych hudobníkov, 16. – 18. st.) lat. hud.
občina (združenie ľudí so spoločným vlastníctvom výrobných prostriedkov a čiastočnou samosprávou v rodovom zriadení) rus. marx.
zádruha (staroslovan. s. s kolektívnou držbou pôdy) srb. chorv. hist.
komúna (združenie ľudí so spoločným, kolektívnym vlastníctvom majetku) lat.
komposesorát (spoločenstvo spoluvlastníkov šľachtickej pôdy) lat.
policajná organizácia pozri bezpečnosť 2 porovnaj spoločenstvo 1skupina 2podnik 1

dvojica

dvojica
duo tal.
zygo- (pár) gréc. biol. v zlož. sl.
tandem (d. bicyklistov al. spolupracujúcich hráčov v kolektívnych športoch; zohratá, spolupracujúca d. pren. hovor.) angl. šport.
siamské dvojčatá (nerozlučná d.) vl. m. pren. expr.
mix
mixdouble /-dabl/
mixdebl (zmiešaná d. v tenise) angl. šport.
ambo (kombinácia dvoch čísel) lat.
dubleta (d. tvarovo podobných slov, dvojtvar) franc. lingv.
syntagma (spojenie dvoch al. viacerých vetných členov, sklad, vetná skladbová d.) gréc. lingv.
kolokácia (d. al. viac zvyčajne spájaných samostatných slov) lat. lingv.
kontaminácia (spojenie k sebe nepatriacich väzieb al. tvarov slov, zmiešanie, skríženie) lat. lingv.
katachréza (spojenie logicky nespojiteľných slov, napr. malý obor) gréc. štyl. porovnaj spojenie 1

príslušník

príslušník
aktivista (p. organizácie, činorodý, iniciatívny spolupracovník, pomocník) lat.
prétorián (oddaný stúpenec, prisluhovač, pätolízač) lat. pren. pejor.
ligista (člen združenia, spolkovej organizácie, spolku, zväzu) tal. špan. zried.
lobbista
lobista (člen skupiny ľudí ovplyvňujúcej poslancov) angl.
minister (člen vlády poverený vedením ústredného správneho úradu v určitom odbore) lat.-franc. porovnaj minister
redaktor lat.-franc.
editor (člen redakcie) lat.
šéfredaktor (hlavný, vedúci redaktor) franc.
akademik (člen vrcholnej ústrednej vedeckej, vzdelávacej a pod. inštitúcie, akadémie) gréc.
skaut (p. organizácie zameranej na výchovu mládeže vo vzťahu k prírode) angl.
rover (starší p. skautskej organizácie) angl.
woodcrafter /vudkra-/ (p. odnože skautingu založenej E. T. Setonom, vychovávajúcej k všestrannému zdokonaľovaniu človeka pobytom v prírode, zálesák) angl.
forward
forvard (p. útočného radu hráčov, útočník vo futbale, hádzanej a pod.) angl. šport.
komparzista franc.-tal.
štatista (člen zboru hercov vystupujúcich v hromadných scénach, spoločne) lat.-nem. div. film.
primista
prímista (člen skupiny prvých huslí) lat. hud.
p. rodiny, rodu
antecedent (predchádzajúci p. rodiny, predok) lat.
benjamín (najmladší p. rodiny al. určitej spoločnosti) vl. m. bibl.
patriarcha (najstarší p. rodiny, hlava rodiny, rodu, praotec) gréc. pren.
nestor vl. m.
senior (najstarší p. spoločnosti, spoločenstva, staršina) lat.
vogt (staršina dedinskej občiny v Poľsku) poľ. hist.
princ (nevládnuci p. panovníckeho al. kniežacieho rodu, syn panovníka) franc.-nem. porovnaj následník
polit. smeru a pod.
reformista (stúpenec hnutia usilujúceho sa o zmenu, úpravu smerujúcu k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.
reformista (stúpenec smeru v robotníckom hnutí uprednostňujúcom reformy, úpravy smerujúce k lepšiemu stavu bez zmeny podstaty existujúceho stavu) lat.
revizionista (prívrženec smeru usilujúceho sa o preskúmanie a zmenu zásad marxizmu) lat. polit.
radikalista
radikál (prívrženec smeru usilujúceho sa o rýchle a zásadné zmeny a riešenia od základov) lat.
revolucionár (prívrženec revolúcie, zásadnej zmeny, prevratu, zvrhnutia starého a nastolenia nového poriadku aj násilím) lat.
jakobín (rázny, rozhodný, dôsledný revolucionár) franc. vl. m. pren.
neofyt (horlivý al. nový vyznávač určitého názoru) gréc.
tradicionalista (zástanca zvykov, spôsobov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie) lat.
fundamentalista (prívrženec náb. al. polit. smeru lipnúceho na pôvodnom učení, odmietajúceho, aj násilne, zmenu pôvodného učenia a prispôsobenie novým pomerom, nezmieriteľného k iným názorom) lat.
islamista (islamský fundamentalista) arab. hovor. publ.
revanšista (prívrženec hnutia hlásajúceho odplatu, odvetu za porážku) franc.-nem.
anarchista (prívrženec polit. smeru odmietajúceho organizovanú štátnu moc, práv. poriadok a pod., hlásajúceho neobmedzenú slobodu jednotlivca) gréc.
internacionalista (prívrženec hnutia usilujúceho sa o medzinárodné riešenie svetových a oblastných otázok a problémov) lat.
narodnik (prívrženec polit. hnutia v Rusku snažiaceho sa o odstránenie samoderžavia a modernizáciu spoločnosti, opierajúceho sa o roľníctvo) rus. hist.
nacionalista (prívrženec polit. smeru jednostranne zdôrazňujúceho význam národa, vychádzajúceho z presvedčenia o výnimočnosti vlastného národa) lat.
ultranacionalista (prívrženec krajného nacionalizmu) lat.
šovinista (prívrženec krajného nacionalizmu spojeného s nenávisťou k iným národom, slepo presvedčený o nadradenosti vlastného národa) vl. m.
separatista (prívrženec hnutia presadzujúceho územné, kultúrne a pod. oddelenie, odlúčenie) lat.
izolacionista (prívrženec politiky presadzujúcej neúčasť určitého štátu na medzinárodných udalostiach a konfliktoch) tal.-franc.
pacifista (prívrženec smeru al. hnutia odmietajúceho vojnu a stavajúceho sa za zachovanie mieru za každú cenu) lat. polit.
iredentista (prívrženec hnutia národnostnej menšiny za spojenie územia ňou obývaného so susednou krajinou toho istého národa) tal. polit.
maďarón (pomaďarčený p. nemaďarského národa, pomaďarčený Nemaďar) vl. m. pejor.
feminista (prívrženec hnutia za zrovnoprávnenie žien s mužmi, bojovník za práva žien, častejšie feministka) lat.
sufražetka (prívrženec hnutia za polit. práva žien, najmä za volebné právo) angl. hist.
monarchista gréc.
rojalista (prívrženec vlády, štátu na čele s panovníkom) franc.
republikán (stúpenec vlády, zriadenia s orgánmi štátnej moci volenými na určité obdobie) lat.-franc.
unionista (prívrženec úsilia o zjednotenie, jednotu, spojenie) lat.
federalista (prívrženec štátneho zriadenia založeného na zväzku dvoch al. viacerých štátov do jedného spoločného štátu) lat. polit.
eurokrat (prívrženec vlády európskych správnych orgánov a organizácií nad európskymi štátmi v Európskej únii) vl. m. + gréc.
eurofil (prívrženec začlenenia do európskych orgánov a organizácií) vl. m. + gréc. publ.
technokrat (prívrženec vlády technikov a sociálnej vrstvy najvyšších riadiacich pracovníkov v riadení hospodárstva) gréc.
slavianofil (prívrženec hnutia vyzdvihujúceho spoločnosť budovanú na pravoslávnych základoch, Rusko, 19. st.) rus. + gréc.
panslavista
pansláv (prívrženec hnutia za spojenie slovan. národov pod vládou rus. cára) gréc. + vl. m. polit.
sionista (prívrženec žid. nacionalistického hnutia pôvodne za založenie žid. štátu v Palestíne) hebr. vl. m.
oranžista (prívrženec strany v Holandsku usilujúcej sa o monarchiu, 17. – 18. st.) vl. m. hist.
ghibellin (prívrženec cisára v Taliansku a Nemecku proti pápežovi, 13. – 15. st.) tal. vl. m. hist.
guelf (prívrženec pápeža v Taliansku a Nemecku proti cisárovi, 13. – 15. st.) nem. vl. m.-tal. hist.
unionista (stúpenec Severu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.
federalista (stúpenec Juhu počas amer. občianskej vojny) lat. hist.
pankáč angl.
punk /pank/
punker /panker/
panker (stúpenec hnutia mládeže prejavujúceho protispoločenský postoj najmä vonkajšími znakmi, úpravou vlasov a pod., od 70. rokov 20. st.) angl. hovor.
hippie /-pi/ angl.
hipi
hipík
hipišák
hipisák (stúpenec únikového, protestného hnutia západnej, najmä amer. mládeže, vyznačujúci sa výstredným oblečením, správaním, prípadne používaním drog, 2. polovica 60. rokov) angl. slang.
skinhead /-hed/
skinhed
skín (stúpenec hnutia mládeže vyjadrujúcej krajné, rasistické postoje oblečením, vyholenou hlavou, násilným správaním, pôvodne vo Veľkej Británii) angl.
p. armády, vojska, ozbrojených síl
paladín (p. mýtickej voj. družiny Karola Veľkého, jeden z 12) franc. hist.
komunard (p. ozbrojenej jednotky Parížskej komúny, 1871) vl. m.
partizán (p. nevoj. ozbrojenej skupiny, kt. vedie záškodnícku vojnu v zázemí nepriateľa) franc.
četník (p. partizánskych oddielov pravoslávnych južných Slovanov bojujúcich proti Turkom, 19. st.; p. ozbrojených jednotiek srbského antikomunistického hnutia odporu) srb. hist.
ustašovec (p. chorv. šovinistickej organizácie) chorv.
milicionár (p. ozbrojenej organizácie pôsobiacej v podnikoch pod vedením komunistickej strany, 1948 – 1989) lat.
ordnér
ordner (p. uniformovaných jednotiek Henleinovej sudetonemeckej strany v 1. ČSR) nem. hist.
vlasovec (p. rus. národnooslobodzovacej armády vytvorenej Hitlerom počas 2. svetovej vojny zo zajatých sov. vojakov) vl. m. hist.
gangster (p. organizovanej zločineckej bandy) angl.
mafián tal.
mafioso /-ózo/
mafiózo (p. protispoločenského záujmového spoločenstva, mafie) tal. hovor. porovnaj vojakpovstalecstrážnik
p. spoločenskej al. polit. vrstvy
paladín (p. kráľovskej, dvorskej družiny, kráľovského dvora) franc. hist.
oligarch (p. malej vládnucej skupiny ľudí) gréc. polit.
plutokrat (p. bohatej vládnucej vrstvy) gréc.
helóta (p. bezprávnej podrobenej neslobodnej otrockej vrstvy v starovekej Sparte, bezprávny roľník v Sparte) gréc. hist.
optimát (p. polit. vrstvy opierajúcej sa o rozsiahle pozemkové vlastníctvo, na sklonku rím. republiky) lat. hist.
feudál (p. vládnucej triedy, vlastník výrobných prostriedkov, pôdy, léna v lénnom zriadení) lat. porovnaj miestodržiteľ
šľachtic (p. vládnucej vrstvy vo feudálnej spoločnosti) nem. porovnaj šľachticšľachtičná
bárin (p. vyššej spoločenskej vrstvy, urodzený pán v predrevolučnom Rusku) rus.
inka (p. vládnucej triedy v Inkskej ríši) vl. m. hist.
populár (p. stredných a ľudových vrstiev republiky v starom Ríme, 2. – 1. st pr. n. l.) lat. hist.
peregrínus (slobodný p. cudzej obce, kt. právu podliehal, cudzinec v rím. práve) lat. práv. hist.
buržoa
buržuj (p. bohatej mestskej vrstvy, meštiak) franc.
proletár (p. nemajetnej, chudobnej vrstvy, chudoby, v starom Ríme, lat. hist.; p. revolučnej robotníckej triedy, triedy námedzne pracujúcich, námedzný robotník, v marxizme) lat.
lumpenproletár (p. nízkej spoločenskej vrstvy, kt. sa neživí prácou, spodiny spoločnosti, tulák, žobrák) nem. + lat.
bíreš maď.
hofier (p. dedinskej chudoby bez domu a pôdy, želiar) nem. zastar.
pária (p. najnižšej bezprávnej spoločenskej kasty v Indii, nedotknuteľných; p. najnižšej spoločenskej vrstvy, vydedenec, vyvrheľ, opovrhovaný, bezprávny človek pren.) tamil.
šúdra (p. najnižšej kasty v Indii, roľníci, bezzemkovia, remeselníci) sanskrit
kšatrij (p. druhej kasty v Indii, vládci a bojovníci, plur. kšatrijovia) sanskrit
váišja (p. tretej kasty v Indii) sanskrit
bráhman (p. najvyššej kasty v Indii) sanskrit
p. polit. organizácie
partajník (p. polit. strany) franc.-nem. hovor. expr. pejor.
frakcionár (stúpenec al. zakladateľ zoskupenia v polit. strane, kt. členovia majú odlišný program, líniu, názory) lat. polit.
sektár (p. oddelenej, odštiepenej polit. al. ideologickej skupiny od strany, od hnutia) lat.
labourista /lejbri-/ (p. brit. ľavicovo orientovanej robotníckej strany) angl.
whigh /uig/ (p. brit. polit. strany pôvodne namierenej proti rekatolizácii a absolutizmu, zastupujúcej záujmy podnikateľov a obchodníkov, neskôr liberáli, 17. st.) angl. hist.
tory
toryovec (p. brit. polit. strany pôvodne zastupujúcej záujmy pozemkovej šľachty, neskôr príslušník konzervatívnej strany, 17. st.) angl.
girondista (p. republikánskej parlamentnej frakcie za Veľkej franc. revolúcie, kt. reprezentovala záujmy obchod. a priemysel. buržoázie) franc. vl. m. hist.
dixiekrat (pravicový, rasistický člen demokratickej strany, USA) vl. m. + gréc.
pionier (p. detskej polit. organizácie) franc. zastar.
komsomolec (p. komunistického zväzu mládeže v bývalom ZSSR) rus.
komunista (stúpenec komunizmu) lat.
boľševik (p. komunistickej strany leninského typu) rus. polit.
eser (p. protiboľševickej strany socialistických revolucionárov v predrevolučnom Rusku a počas občianskej vojny) rus. hist.
socialista (p. hnutia za socializmus) lat.-franc.
marxista (stúpenec marxizmu, sociálnoekonomickej teórie K. Marxa o historickej úlohe robotníckej triedy) vl. m.
leninista (stúpenec leninizmu) vl. m. polit.
stalinista
stalinovec (stúpenec ideológie spájajúcej marxizmus, leninizmus a vládu jednej osoby vytvorenej Stalinom) vl. m.
maoista (stúpenec sociálnopolit. učenia a radikálneho ľavicového polit. hnutia spojeného s Mao Ce-tungom) vl. m. polit.
fašista (stúpenec fašizmu) tal.
nacista lat.
nacík
naci (stúpenec nemeckej formy fašizmu) lat.-nem. hovor. pejor.
frankista (stúpenec hnutia vedeného špan. diktátorom Frankom) vl. m.
hitlerovec (stúpenec hnutia vedeného nem. diktátorom Hitlerom) vl. m.
perónista (stúpenec hnutia vedeného argent. diktátorom Perónom) vl. m.
henleinovec /-laj-/ (p. sudetonemeckej strany, ČSR, 1933 – 38) vl. m.
cagoulard /kagu-/ (p. franc. fašistickej a teroristickej organizácie, 20. roky) franc.
iluminát (p. tajnej spoločnosti za myšlienky osvietenstva, 18. st.) lat. hist.
karbonár (p. tajného revolučného spolku v Taliansku a vo Francúzsku, začiatok 19. st.) tal. hist.
rotarián (p. medzinárodného združenia vedúcich osobností, Rotary Clubu) angl.
p. posádky
kormidelník (člen posádky lode zodpovedný za dodržanie smeru plavby) rus.
navigátor (člen posádky lode a lietadla zodpovedný za určovanie ich polohy a za ich vedenie po stanovenej trati) lat. dopr.
kozmonaut gréc.-rus.
astronaut gréc.-angl.
taikonaut (člen posádky vesmírnej lode) čín.
p. rady, súdu, skupiny zástupcov a pod.
efét (p. súdneho zboru v antických Aténach) gréc. hist.
geront (p. rady starších v antickej Sparte) gréc. hist.
senátor (p. najvyššej štátnej rady v starom Ríme, zboru starších vážených občanov) lat. hist.
duovir
duumvir (člen dvojčlennej komisie v starom Ríme) lat. hist.
triumvir (p. zboru troch vládnucich mužov v starom Ríme) lat. hist.
legát (senátor so zvláštnym poslaním) lat. hist.
decemvir (p. desaťčlenného zboru vládnych, súdnych, cirk. a pod. úradníkov v starom Ríme) lat.
konšel (p. mestskej, obecnej rady za feudalizmu, radný) lat. hist.
prímas (prvý konšel spravujúci majetok obce) lat. hist.
votant (p. súdneho senátu, prísediaci na súde) lat. práv. zastar.
virilista (p. zboru z titulu svojho úradu al. funkcie, so stálym hlasom) lat. práv.
doyen /doajen/ (najstarší p. zboru, staršina) franc.
pair /pér/ (p. Panskej snemovne, Francúzsko, 1814 – 1848) lat.-franc.
peer /pír/ (p. brit. Hornej snemovne, snemovne lordov) franc.-angl.
senátor (p. jednej zo snemovní, hornej komory zastupiteľského zboru, v niektorých štátoch) lat. polit.
kongresman (p. zákonodarneho zboru, USA) lat. polit.
genró (p. rady starších, poradného orgánu jap. cisára, 1875 – 1937) jap.
delegát (člen skupiny vyslaných, zmocnených, vybraných zástupcov) lat.
alternát (člen delegácie, kt. v nutnom prípade nahradzuje iného člena) lat. dipl.
deputát
deputant (člen skupiny zástupcov vyslaných na vybavenie určitej záležitosti) lat. porovnaj poslanec
p. umeleckého smeru
ruralista (prívrženec lit. smeru zaoberajúceho sa vidiekom, vidiečanmi, prírodou) lat. lit.
romantik (stúpenec umeleckého smeru zdôrazňujúceho osobné prežívanie, cit, fantáziu, prírodu, koniec 18. st a 19. st.) franc.
realista (stúpenec umeleckého smeru usilujúceho sa podať čo najvernejší obraz skutočnosti, 19. st.) lat.
surrealista /süre-, sure-/ (prívrženec avantgardného umeleckého smeru snažiaceho sa zachytiť podvedomé duševné pochody, predstavy, po 1920) lat.-franc. lit. výtv. div.
p. filoz. smeru
idealista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za duchovnú) gréc.-lat. filoz.
materialista (prívrženec filoz. smeru považujúceho podstatu sveta prvotne za hmotnú) lat. filoz.
deista (prívrženec učenia uznávajúceho boha ako stvoriteľa, ale popierajúceho jeho ďalšie pôsobenie na svet) lat. filoz.
naturalista (prívrženec názoru o výlučnosti a jedinečnosti prírody, pokladajúci prírodu za jediný a všeobecný základ všetkých javov) lat. filoz.
panteista (prívrženec učenia hlásajúceho jednotu boha a sveta, stotožňujúceho boha a svet) gréc. filoz.
realista (stúpenec stredovekého filoz. smeru, podľa kt. všeobecné pojmy sú skutočné, existujú pred vecami) lat. filoz.
stoik (stúpenec starovekého filoz. smeru usilujúceho sa o životnú vyrovnanosť a múdrosť, poznanie prírodných zákonov) gréc. filoz.
hedonista (prívrženec učenia považujúceho slasť za najvyššie dobro, v antickej etike) gréc.
orfik (prívrženec učenia o blaženosti v posmrtnom živote, v starom Grécku) vl. m. filoz.
relativista (prívrženec názoru odmietajúceho možnosť pravdivosti poznania, považujúceho poznanie za neisté a premenlivé) lat. filoz.
tolstojovec
tolstovec (stúpenec učenia hlásajúceho zásadu neodporovania zlu násilím) vl. m.
p. cirkvi
monoteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho jediného boha) gréc. náb.
polyteista (prívrženec náboženstva uznávajúceho viacerých bohov) gréc. náb.
judaista (prívrženec žid. náboženstva) vl. m.-lat.
saducej
saduceus (prívrženec konzervatívneho starožid. smeru uznávajúceho len päť kníh Mojžišových, kt sa nebránil rím. vplyvom) hebr. hist. náb.
farizej (p. starej žid. náb.-polit. skupiny) hebr. hist.
zelóta (p. žid. radikálnej sekty za oslobodenie od Rimanov v starovekej Palestíne) gréc. hist. náb.
esejec
esén (p. žid. náb. spoločnosti organizovanej ako náb. rád) lat. náb.
levita (p. izraelského kmeňa povereného kňažskou službou) hebr.
gabbe (p. vedenia synagogálnej obce poverený vyberaním daní, žid. sinagogálny starosta) hebr. cirk.
kresťan (prívrženec, vyznávač učenia Ježiša Krista) lat. porovnaj kresťan
gój (p. nežid. národa al. náboženstva, Nežid, inoverec) hebr.
adamita (p. stredovekej kresťanskej sekty hlásajúcej návrat k prirodzenému životu, sexuálnej voľnosti) hebr.-gréc.
monofyzita (p. kresťanskej sekty hlásajúcej, že Ježiš má len božskú prirodzenosť) gréc. cirk. hist.
arián (vyznávač náb. kresťanského smeru popierajúceho božstvo Kristovo) vl. m. hist. náb.
montanista (prívrženec starokresťanského sektárskeho smeru očakávajúceho koniec sveta a druhý príchod Krista, 2. – 6. st.) vl. m. cirk.
anabaptista (p. kresťanského učenia, sekty, odmietajúcej krstenie nemluvniat, novokrstenec, 16. a 17. st.) gréc.
habán (nem. anabaptista usadený na západnom Slovensku a južnej Morave a zaoberajúci sa remeslami, najmä výrobou keramiky) nem.
hutterit (tirolský anabaptista pre prenasledovanie presídlený na Moravu, do Uhorska, Ruska a Severnej Ameriky) vl. m.
flagelant (prívrženec náb. hnutia uplatňujúceho sebabičovanie ako kajanie) lat. hist.
jehovista (p. kresťanskej sekty predpovedajúcej druhý príchod Krista, pri kt. zahynie väčšina ľudstva, od 70. rokov 19. st., USA) vl. m. náb.
pikart (p. kacírskej odpadlíckej sekty v Picardii, Francúzsko) vl. m. hist. náb.
valdénec (p. stredovekého protestného a nápravného hnutia v západnej cirkvi, od 12. st.) vl. m.
husita (stúpenec náb., národného a sociálneho hnutia, Čechy, 1402 – 1485) vl. m.
arminián vl. m. hist. náb.
remonštrant (prívrženec učenia hlásajúceho náb. znášanlivosť katolíkov a holandskej kalvínskej cirkvi) lat. hist. náb.
predikant (p. protestantskej cirkvi) lat. cirk. zastar.
diakon (laický kazateľ v protestantskej cirkvi) gréc.-lat.
presbyterián (p. protestantskej cirkvi, v kt. majú moc starší, volení zástupcovia) gréc. cirk.
puritán (p. angl. reformačného smeru usilujúceho o prísnu mravnosť, čistotu a striedmosť) lat.-angl. náb.
konformista (p. anglikánskej cirkvi) lat.
kongregacionalista (p. evanjelickej, anglikánskej cirkvi s plne samostatnými cirk. obcami) lat. cirk.
kvaker (p. angl. protestantskej sekty Spoločnosť priateľov odmietajúcej kult, sviatosť, voj. službu, prísahu, od 17. st.) angl. cirk.
sektár (p. oddelenej, odštiepenej náb. skupiny, spoločenstva, od cirkvi) lat.
ofita (p. sekty uctievajúcej zvieratá) gréc. náb.
mormón (p. severoamer. sekty s kresťanskými prvkami, kladúcej dôraz na doslovný výklad biblie) vl. m. náb.
moonista (p. sekty Cirkev zjednotenia, hlásajúcej, že rodina je základom šťastného sveta, založenej Kórejcom Moonom) vl. m.
scholastik (prívrženec stredovekého náb.-filoz. smeru o kresťanských dogmách a ich výklade) gréc.-lat. filoz.
klerik (p. katolíckeho duchovenstva, duchovný, cirk. hodnostár) gréc.-lat.
akolyt
akolyta (klerik s posledným nižším svätením, prisluhujúci katolíckemu kňazovi pri náb. obradoch, do 1972) gréc.-lat. cirk.
inkvizítor (p. stredovekej ustanovizne na vyhľadávanie a súdenie kacírov, v katolíckej cirkvi) lat.
kardinál (p. poradného zboru pápeža, oprávnený voliť pápeža) lat. cirk.
laik (p. kresťanskej cirkvi, ktorý nie je členom kňazstva, duchovenstva, nekňaz) gréc.-lat. cirk.
sodál (p. katolíckeho laického bratstva, najmä mariánskeho) lat. cirk.
mozarab (p. kresťanskej cirkvi žijúci pod arab. nadvládou v Španielsku) špan. hist.
maronita (p. kresťanskej cirkvi v Libanone a Sýrii) vl. m. cirk.
kurátor (p. rady starších pravoslávnej náb. obce) lat. cirk.
raskoľnik (p. sekty odštiepenej od pravoslávnej cirkvi, Rusko) rus.
uniat (p. východnej kresťanskej cirkvi s vlastným obradom, sviatkami, právom, čiastočne zjednotenej s rímskokatolíckou) lat. cirk.
farník (p. najmenšej, najnižšej cirk. územnej jenotky) nem.
misionár (duchovný hlásajúci kresťanstvo medzi inovercami, šíriaci kresťanstvo na nových územiach) lat. porovnaj kňazmních
prozelyta (p. iného náboženstva, kt. pristúpil na novú náb. vieru vieru; nový, horlivý prívrženec viery, náboženstva, idei) gréc.-lat. kniž.
mohamedán vl. m.
moslim arab.
musulman
muzulman (prívrženec moslimského náboženstva, islamu) arab. zastar. porovnaj moslim
sikh (p. náb. hnutia v ind. Pandžábe s prvkami hinduizmu a islamu) sanskrit-hind.
hinduista (vyznávač ind. náboženstva, spojenia brahmanizmu s miestnymi kultami a ľudovým náboženstvom) perz. náb.
budhista (p. staroind. neteistického náboženstva) sanskrit náb.
lamaista (p. tibetskej formy budhizmu) tib. náb.
džinista (vyznávač ind. náboženstva vychádzajúceho z brahmanizmu) sanskrit
taoista (prívrženec staročín. náb. a filoz. smeru založeného na pojme cesty ako všeobecného princípu, príčiny a vývoja vecí a ľudí) čín. filoz.
jogín (prívrženec ind. náb.-filoz. smeru poskytujúceho súhrn návodov na dosiahnutie dokonalosti a spásy) ind.
vitalista (prívrženec názoru, podľa kt. živú prírodu riadi zvláštna nemateriálna životná sila) lat. filoz.
nudista
naturista (prívrženec kultu nahoty) lat.
satanista (prívrženec hnutia uctievajúceho protivníka boha, vládcu pekla, diabla) hebr.
okultista (prívrženec viery v možnosť nadprirodzeného spojenia s posmrtnými javmi, s dušami zomretých, v tajomné skryté sily, duchárstva, duchár) lat.
špiritista (prívrženec viery v možnosť spojenia s dušami, duchmi zomretých ľudí, duchárstva, duchár) lat. porovnaj smer 3hlásateľ 2účastník

zoskupenie

zoskupenie
agregácia
agregát (zoskupovanie bez vnútornej jednoty, združenie, združovanie, spojenie, spájanie, stmelenie, stmeľovanie, nahromadenie, hromadenie) lat.
aglomerácia (zoskupovanie, nahromadenie, hromadenie, zhluk, zhlukovanie kniž. a odb.; nahromadenie veľkého počtu obyvateľstva al. priemyslu, husté osídlenie stav.) lat.
konurbácia (z. viacerých miest s rôznymi vzájomne sa doplňujúcimi funkciami) lat.
konštelácia (z. okolností, síl, vplyvov, ich vzájomný pomer; z., postavenie nebeských telies astron.) lat.
konfigurácia (rozloženie, rozostavenie, rozmiestnenie, usporiadanie) lat. odb. kniž.
figurácia (zostavenie) lat.
asociácia (zoskupovanie ľudí do spoločenstiev na dosiahnutie určitého cieľa) lat.
koalícia (volebné al. vládne z., spojenie, spojenectvo polit. strán, obranné al. útočné z. štátov) lat.
front (z. organizácií, strán, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom) lat. hist.
blok (z. rovnakých al. podobných predmetov, javov, tvoriace celok; z. ľudí, skupín, štátov s podobnými cieľmi) franc.-nem.
socblok (blok socialistických štátov po 2. svetovej vojne, asi do 1990) lat. + franc. + nem. publ. slang.
pakt (z. štátov na základe medzinárodnej zmluvy) lat.-nem. publ.
koncern (spojenie, zduženie práv. samostatných podnikov do ekon. a fin. celku) lat.-angl. ekon.
spektrum (rozloženie rôznych prvkov, zložiek, jednotlivín, rozsah) lat. kniž. a publ.
panoptikum (z. nerovnorodých, vzájomne nesúvisiacich osôb, predmetov, javov a pod.) gréc. pren.
eufónia (súzvučné z. tónov al. hlások, ľubozvučnosť) gréc. odb.
polyfónia (súzvuk dvoch al. viacerých samostatných melodických línií, mnohohlas, viachlas) gréc. hud.
akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) tal. hud.
konsonancia (súzvuk dvoch al. viacerých tónov bez vnútorného napätia) lat. hud.
asonancia (zvuková zhoda samohlások v slabikách na konci veršov, približný rým) lat. lit. porovnaj súzvuk
kakofónia gréc. hud. lingv.
disharmónia lat. + gréc. hud.
disonancia /-so-/ (nesúzvučné z. tónov al. hlások, nesúzvuk, neľubozvuk) lat. hud.
terc
tercka (z. troch kariet) tal. kart. porovnaj spojenie 1súbor 1zostava
Bolo zobrazených 11 výsledkov. Ceľkový počet výsledkov je 119. Pre zobrazenie ostatných výsledkov spresnite vyhľadávaný text.